Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228053
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113228053.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: CreditONE, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Košická

49, IČO: 46559051, zastúpený JUDr. Silviou Hricovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, ul. Dudvažská
37, proti odporcovi: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., o zaplatenie 354,31 eur s príslušenstvom, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 220 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,75 % ročne zo sumy 200 eur od 04.04.2013 do zaplatenia.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 24,60 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,98 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 16,62 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 07.10.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 259,31 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 259,31 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, zmluvnú
pokutuvovýške75eurazmluvnýpoplatokvovýške20eur.Vnávrhusinavrhovateľtakistouplatnilprávo
na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že dňa 04.03.2013 došlo k uzatvoreniu zmluvy

o pôžičke č. 5409 medzi účastníkmi konania. Predmetom zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť
spôsobom a za podmienok uvedených v zmluve pôžičku vo výške 200 eur bezhotovostným prevodom
na účet odporcu. Navrhovateľa ako veriteľ tento záväzok splnil dňa 04.03.2013. Odporca sa recipročne
zaviazal k vráteniu poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokom v celkovej výške 259,31 eur
najneskôr do 03.04.2013. Nakoľko si odporca svoj záväzok nesplnil ani po päťdesiatich dňoch, vznikol
navrhovateľovi nárok na zmluvný sankčný poplatok, „jednorazovú pokutu za omeškanie“, vo výške 75
eur podľa článku 16 odsek 16.2.. V zmysle článku 16 odsek 16.4 Všeobecných podmienok vznikla

odporcovi aj povinnosť uhradiť aj ďalšie poplatky, ktorými sú úhrady za notifikačné sms správy a emaily
v celkovej výške 20 eur.

Súd návrh odporcovi, ktorý ma evidovaný pobyt bezdomovca, doručoval do vlastných rúk viacerými
spôsobmi, jednak poštou, ale aj policajným orgánom, či oznámením o doručovaní zásielky na úradnej
tabuli mesta Trenčín. Doručovanie poštou a oznámením o doručovaní zásielky na úradnej tabuli mesta
Trenčín bolo bezvýsledné. Dňa 16.10.2015 bolo súdu doručené písomné oznámenie OO PZ Trenčín,

že sa s odporcom skontaktovali, pričom odporca im uviedol, že si zásielku nepreberie. Následne ho
polícia poučila o tom, že ak si zásielku odoprie prevziať, táto sa bude považovať za doručenú dňom
odopretia prevzatia zásielky. Vzhľadom k tomu, že odporca odoprel prevziať súdnu zásielku, ktorá mubola adresovaná, táto sa v zmysle § 50 Občianskeho súdneho poriadku považuje za doručenú dňom,
keď jej prijatie bolo odporcom odopreté.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam a k tomu, že vo veci ide o drobný spor, súd rozhodol o návrhu
navrhovateľa bez nariadenia pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa a s listinnými
dôkazmi, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 5409 zo dňa 04.03.2013, Všeobecnými obchodnými
podmienkami spoločnosti s kódovým označením 1AFC, výpisom z účtu vedeného v SLSP, a.s. na č.l.
19 a 20 a výpismi z emailovej a sms komunikácie na č.l. 17 a 18. Po tomto oboznámení sa s návrhom

a listinnými dôkazmi, súd zistil pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie
uvedené ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných

zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 1 ods. 3 písm.l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom ku dňu 04.03.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3a ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 04.03.2013, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm.k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 04.03.2013, ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53b ods.1 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa
spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom

existuje zmluvný záväzkový vzťah, založený zmluvou o úvere. Ak navrhovateľ v návrhu tvrdil, že
odporcovi bola poskytnutá pôžička, tak toto tvrdenie nie je správne. Zmluva, ktorú uzatvorili účastníci
konania dňa 04.03.2013 ako zmluva o pôžičke ani nie je označená. Je označená ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Ide o úverovú zmluvu (podľa jej obsahu, znenia), nie o zmluvu o pôžičke, avšak
zároveň nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, pretože išlo o úver, ktorý sa musel splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (splatnosť bola
dohodnutá v lehote 30 dní). Takýto úver nie je spotrebiteľským úverom podľa uvedeného zákona (§ 1
ods.3 písm.l/). Preto súd na rozhodnutie o návrhu neaplikoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ, ako veriteľ, odporcovi ako dlžníkovi, úver v sume
200 eur. Odovzdanie sumy 200 eur vyplýva z listinného dôkazu, a to detailu obratu na bankovom účte
vedenom v SLSP, a.s. na č.l. 19. Podľa predloženej zmluvy o úvere bol odporca povinný vrátiť požičané
peniaze do 30 dní od poskytnutia úveru, teda do 03.04.2013. Na základe vykonaného dokazovania másúd za preukázané, že odporca si túto povinnosť nesplnil a poskytnutý úver navrhovateľovi nevrátil.
Nasledujúcim dňom sa preto dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu. V deň omeškania bola
výška úrokov z omeškania 5,75 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom od 01.02.2013. Preto súd rozhodol aj o povinnosti odporcu na zaplatenie zákonného úroku z
omeškania z dlžnej sumy odo dňa vzniku omeškania do jej zaplatenia.

Odplata (celková výška úroku) v sume 59,31 eur za poskytnutie úveru v sume 200 eur na obdobie 30

dní, predstavuje ročný úrok prevyšujúci 360 %, čo je zjavne úrok v rozpore s dobrými mravmi. Právo na
úrok v tejto výške súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustálenej judikatúry
súdov Slovenskej republiky už úrok, ktorý ročne dosiahne podstatne nižšiu výšku, napr. 100 %, teda
jedennásobok istiny ročne je považovaný za úrok v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade tento
úrok predstavuje takmer štvornásobok istiny ročne. Je preto nepochybné, že takýto dohodnutý úrok
je v rozpore s dobrým mravmi, a preto súd nemôže rozhodnúť o splnení povinnosti odporcu zaplatiť

navrhovateľovi tento úrok. Preto súd návrh v časti uplatnených úrokov zamietol. Súd v tejto súvislosti
navyše uvádza, že aj keby nebolo právo navrhovateľa na vyššie uvedené úroky v tak zjavnom rozpore
s dobrými mravmi, aj podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je možné, aby súd znížil odplatu, teda
úrok znížil, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu a predmetom záväzku je poskytnutie peňažných prostriedkov
za neprimeranú odplatu, prihliadajúc pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných

úveroch.

Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, uvedená úverová zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a to v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Touto kontrolou súd zabezpečuje
ochranu podľa § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ak súd takúto skutočnosť
zistí, je povinný prihliadať na ňu z úradnej povinnosti a nepriznať plnenie dodávateľovi z takej zmluvnej

podmienky. Ide o neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti.

Okrem práva na vrátenie istiny úveru spolu s úrokom si navrhovateľ uplatnil aj právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 75 eur podľa článku 16.2. Všeobecných obchodných podmienok. Súd návrh v
tejto časti zamietol, pretože vzhľadom k výške úveru v sume 200 eur považuje zmluvnú pokutu v sume

75 eur za neprimeranú. Zmluvná pokuta v tejto výške predstavuje 37,50 % z istiny úveru. Takáto sankcia
za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa navyše odporuje aj zneniu § 53b ods.1 Občianskeho
zákonníka, pretože prevyšuje 27,25 %, čo predstavuje trojnásobok úrokov z omeškania. Podľa § 3a
ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním

peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Vzhľadom na neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute súd navrhovateľovi právo na jej
zaplatenie voči odporcovi nepriznal. V tejto súvislosti súd uvádza, že primerane znížiť (tzv. moderovať)

zmluvnú pokutu, ktorá je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, nie je možné.

Súd odporcovi uložil okrem povinnosti na zaplatenie istiny úveru aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
aj zmluvné poplatky vo výške 20 eur za notifikačné sms správy a emaily, ktorými navrhovateľ odporcu
vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, pretože právo na toto plnenie navrhovateľa (a naopak povinnosť

odporcu) vyplýva z článku 16 ods. 16.3. a 16.4 Všeobecných obchodných podmienok vzťahujúcich
sa k úverovej zmluve. Túto zmluvnú podmienku súd nepovažuje za neprijateľnú, pretože nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tieto
poplatky nie sú neprimerane vysoké a odporca mal možnosť im predísť, ak by si riadne svoj dlh slnil.
Navrhovateľ si úroky z omeškania z tejto sumy poplatkov neuplatnil.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ
aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní (navrhovateľ bol úspešný na 62,09 % a odporca na 37,91 %).
Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešnejší ako odporca, tak patrí náhrada trov konania v časti 24,18
%. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi v konaní vznikli trovy konania pozostávajúce zo zaplateného

súdneho poplatku vo výške 33 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 68,74 eur, súd mu priznal
alikvótnu časť týchto trov konania v sume 24,60 eur.

Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil v návrhu na začatie konania. Súd
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny za dva uplatnené úkony
právnej služby a to: príprava a prevzatie veci zo dňa 09.09.2013 (generálne plnomocenstvo) a písomné

podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 11.09.2013. Za každý z týchto
úkonov patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 26,56 eur, vychádzajúc z
tarifnej hodnoty 354,31 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný

paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ
v roku 2013 bol vo výške 781. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 68,74 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania

zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.