Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 7, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/77/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010283

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814010283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného M.
B. a spol. na hlavnom pojednávaní dňa 7.11.2014 takto

r o z h o d o l :

1. Obžalovaný M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T., R. č. XXX/XX,

a

2. obžalovaný V. A., nar. X.XX.XXXX, bytom T., M. XXX/XX,

s ú v i n n í , ž e :

dňa6.10.2013okolo03,00hod.vOslanoch,okresPrievidza,vKlubeK1vovstupnýchdverách,obvinený
1. M. B. udrel jedenkrát päsťou do tváre poškodeného O. T. a spôsobil mu tržno-zmliaždenú ranu
ľavého obočia s okolo-očnicovým krvným výronom oboch viečok ľavého oka, čo si vyžiadalo narušenie
obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní a vzápätí poškodeného napadol obvinený 2. V. A. a päsťou
ho poudieral viackrát do čelovej a spánkovej časti hlavy a spôsobil mu zranenie - pomliaždenie čelovo-
spánkovej časti hlavy, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného 3 - 4 dni,

t e d a :

obžalovaný 1. M. B.

inému úmyselne ublížil na zdraví,

dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného,

obžalovaný 2. V. A.dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l i :

obžalovaný 1. M. B.

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

obžalovaný 2. V. A.

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú :

Obžalovaný M. B.

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno
h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50

odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Obžalovaný V. A.

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého sa mu podľa §
49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na

skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný M. B. povinný nahradiť poškodenému:

Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, škodu
vo výške 52,77 eur.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného O. T., nar. X.X.XXXX v Partizánskom, trvale
bytom C. S. XX, poškodeného: Sociálnu poisťovňu, Ul. 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 308074841,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného M. B. (ďalej len „obžalovaný v 1. rade“),
obžalovaného V. A. (ďalej len „obžalovaný v 2. rade“), vypočul svedkov O. T. (ďalej len „poškodený“), M.
D., M. T., O. S., O. G., W. G., R. Z., A. C., oboznámil sa s výpoveďami svedkov Mgr. O. N., Mgr. I. G., z
prípravného konania, oboznámil sa so znaleckým posudkom znalca z Odboru zdravotníctvo - chirurgia
(č.l. 154-164), listinnými dôkazmi.

Obžalovaní spáchanie trestnej činnosti popreli, popreli, žeby sa boli do nejakého konfliktu dňa 6.10.2013
zapojili, rozhodne poškodeného nenapadli, neudreli, nevedeli si vysvetliť, prečo sú označovaní ako
útočníci.

Obžalovaný v 1. rade vypovedal, že v klube bol so svedkom G.. Poškodeného pozná, pozná ho zo školy
z Partizánskeho. Žiaden konflikt v daný deň nevidel, do žiadneho sa ani sám nezapojil. Asi po týždni
mu poškodený volal a pýtal sa ho, prečo ho napadol, že ak sa on a obžalovaný v 2. rade nepriznajú,
nedajú mu finančné vyrovnanie, tak ich udá na polícii. Obžalovaného v 2. rade stretol v klube, pozná
ho z dediny, nevidel ho však pri východe z baru, nevie a nevidel, žeby mal pri vchode s niekým nejaký

konflikt. Svedka C. pozná tiež zo školy, svedka T. nepozná.

Obžalovaný v 2. rade potvrdil, že bol v klube s priateľkou R. Z. a svedkom G.. Pri vstupných dverách
nenastala žiadna bitka, pretože na to sú tam vyhadzovači, aby tomu zabránili. Poškodeného videl pred
vchodovými dverami, bol už krvavý, chytil ho za nohavice, pretože s ním nič nechcel mať, len ho odtiahol

a odišli. Svedkovia, s ktorými odchádzal, išli za ním. Poškodený bol pri zábradlí, bolo tam veľa ľudí, boli
poopieraní o toto zábradlie. Pred otvorením dverí počul ranu, myslí si, že ju dostal poškodený, bol totiž
v predklone. Rozhodne na poškodeného nijakým spôsobom nezaútočil, len ho požiadal, aby ho pustil.
Obžalovaný v 1. rade tam už ani nebol. I jemu poškodený volal, žiadal finančné vyrovnanie. Svedkov,
ktorí ho zo spáchania skutku usvedčujú, pozná, nevie však, prečo tvrdia, že bol útočník.

Poškodený vypovedal, že bol v Klube K1 so svedkami C. a N., boli na balkóne. Ako vychádzal z klubu,
išiel sa von pozrieť, pretože počul, že jeden jeho kamarát má vonku nejaký problém, nechtiac drgol do
jedného chlapca. Narazil do obžalovaného v 1. rade, toho poznal len z videnia. Vonku zisťoval, čo sa
deje, už sa tam nič nedialo, a tak chcel ísť naspäť dnu. Vo dverách dostal úder päsťou do tváre, do

ľavého obočia, po údere mu obočie spadlo na oko, začala mu rana krvácať. Od A. C. sa dozvedel, že
ho to udrel obžalovaný v 1. rade. Po údere sa začal brániť, a to tak, že útočníka chytil za telo, tlačil ho
smerom do klubu. Vtedy dostal ďalšiu ranu do hlavy. Takto dostal viac úderov do zadnej časti hlavy, asi
3-4. Bola privolaná polícia. Potvrdil, že mal dostať rany aj od obžalovaného v 2. rade. Kto ho napadol a
udieral, to vie presne od kamaráta C.. Vzniklo mu zranenie na oku. V súvislosti so spôsobeným zranením

uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 200 eur, vyčíslenie škody však nevedel súdu dokladovať.

Svedok A. C. vypovedal, že išli von spolu s poškodeným, utekali von, vtedy nechtiac drgol poškodený
do obžalovaného v 1. rade. Vonku sa popozerali, išli sa pozrieť, čo sa vonku deje, pretože tam mal ich
kamarát mať nejaký konflikt, vracali sa, keď tu udrel jedenkrát päsťou do tváre poškodeného obžalovaný

v 1. rade, poškodenému padlo viečko, krvácalo mu, sťažoval sa neskôr i na bolesť zubov, na to ho ešte
začal udierať i obžalovaný v 2. rade, ten ho udrel viackrát. K tomuto napadnutiu došlo v priestoroch dverí,
bolaprivolanápolícia.Onobochobžalovanýchpozná,určitetobolionidvaja,ktorínapadlipoškodeného,
nemohlo dôjsť z jeho strany k zámene osôb. Nikto z nich ďalších sa do roztržky nezapojil, nebol na
to ani čas, jeho zadržal len obžalovaný v 1. rade. V čase príchodu polície už tam obžalovaní neboli.

Obžalovaných pozná, vie, že sú z Čerenian.

Svedkovia M. T., O. S., zhodne vypovedali, že ako vystupovali z vozidla, išli sa pozrieť do Klubu K1,
tak uvideli, ako z klubu vybehol poškodený, poobzeral sa, následne sa chcel vrátiť dnu, a vtedy k nemu
pristúpil obžalovaný v 1. rade a udrel ho päsťou do tváre, na to ho poškodený chytil za oblečenie a začal

ho tlačiť. Snažili sa cez hlúčik ľudí pretlačiť bližšie, keď sa im to podarilo, už sa na mieste nič nedialo.Poškodený z oka silno krvácal, mal rozbité ľavé obočie. Od svedka C. počuli, že poškodeného napadol
i obžalovaný v 2. rade.

Svedok W. G. vypovedal, že obžalovaný v 1. rade odchádzal okolo 1.00 hod., odchádzal s ním, on bol
vodičom. O nejakom konflikte sa dozvedel až neskôr od obžalovaného, ten mu povedal, že mu volal
poškodený, že od neho žiadal 500 eur, lebo ináč ho dá na súd.

Svedkyňa R. Z. vypovedala, že išla domov s priateľom - obžalovaným v 2. rade a svedkom G.. Pred

vstupom do klubu započula nejakú ranu, potom uvidela, ako nejaký chlapec chytil obžalovaného v 2.
rade za nohavice, nechcel ho pustiť. Pretože obžalovaný v 2. rade s ním nič nechcel mať, rukami sa mu
snažil dať jeho ruky zo seba preč. Nikoho však neudrel, ona nič také nevidela.

Svedok O. G. vypovedal, že poškodeného pozná z videnia, nikde ho však ten večer nevidel, bolo tam
veľa ľudí. Predieral sa ľuďmi pred dverami, s nikým sa nestrkal. Z klubu odchádzal on s obžalovaným

v 2. rade a svedkyňou Z.. Na chodníku pred podnikom videl, že tam bola nejaká bitka, poškodeného
pozná z videnia, nevidel však ho v tých miestach. Určite sa do tejto bitky nikto z nich troch nezapojil,
nevidel ani to, žeby sa s niekým strkal, žeby sa ho niekto chytil. Obžalovaný odchádzal bokom, popri
zábradlí, predieral sa, s nikým sa nedržal. Prečo nevidel ani to, žeby niekto sa chytil obžalovaného,
vysvetlil, že asi všetko možno nesledoval.

Svedkyňa M. D. vypovedala, že Klub K1 vlastní jej brat, ona mu pri nejakých akciách vypomáha. V klube
majú usporiadateľov, tí riešia prípadne vzniknuté konflikty, neriešia konflikty vonku. Nepamätala si, či
v daný deň niekde v ich klube alebo v jeho okolí bol nejaký konflikt. Vie o tom, že tam prišla polícia,
nevedela však, k čomu. V podniku majú kamerový systém, no bol v tento deň pokazený. Dvere na

podniku sú plné, otvárajú sa smerom von, doľava.

Súd sa oboznámil z prípravného konania s výpoveďami svedkyne Mgr. O. N. (č.l. 48-57) ako i
listinnými dôkazmi (č.l. 60-61), z ktorých vyplynulo, že Sociálna poisťovňa uplatňuje v súvislosti s
vyplatenými dávkami nemocenského poistenia za dobu práceneschopnosti od 7.10.2013 do 18.10.2013

poškodenému náhradu škody vo výške 25 eur, výpoveďou svedkyne Mgr I. G. (č.l. 62-70) ako i listinné
dôkazy(č.l.71),zktorýchvyplynulo,žeVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,Bratislava,uplatňujenárok
na náhradu škody s súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenému škodu vo výške
52,77 eur.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil i so znaleckým posudkom číslo 7/2014 (č.l. 154-164), z
ktorého vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 6.10.2013 tržno-zmliaždenú ranu v ľavom obočí 1,5 cm dlhú,
nerovných okrajov, pomliaždenie s vytvorením okolo-očnicového krvného výronu oboch viečok ľavého
oka, toto zranenie vzniklo jednoznačne tupým úderom, s veľkou pravdepodobnosťou päsťou, došlo k
presiaknutiu horného viečka ľavého oka krvou a k výraznému opuchu, k viacpočetným pomliaždeniam

hlavy v oblasti čelovej, čelovo-spánkovej a očníc obojstranne, ktoré vzniklo údermi päsťou, no nemožno
vylúčiť i vznik zranenia kopnutím zohnutým kolenom, poraneniu koruniek zubov 31, 41, 42, ku vzniku
tohto zranenia sa znalec nevedel vyjadriť, pretože nebol popisovaný útok na túto oblasť. Zranenie si
u poškodeného vyžiadalo objektívne dobu liečenia od 6.10.2013 do 18.10.2013, podstatným zranením
bola tržno-zmliaždená rana ľavého viečka s výrazným krvným výronom, opuchom. Doba liečenia pre

viacpočetné pomliaždenia hlavy v oblasti čelovej, čelovo-spánkovej a očníc obojstranne, bola do 5 dní.
Poškodený mal obmedzený obvyklý spôsob života po dobu 10 dní pre bolesti a citlivosť v oblasti ľavého
oka, zhoršená hygiena tváre.

Oboznámil sa na hlavnom pojednávaní i s listinnými dôkazmi - lekárskym posudkom (č.l. 165-166) a

fotografiou poškodeného (č.l. 167-168) k povahe zranenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na
výpoveď poškodeného, svedka A. C., M. T., O. S., závery znaleckého posudku, mal súd bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obaja obžalovaní boli účastníci fyzického napadnutia poškodeného

spôsobom popísaným v skutkovej vete podanej obžaloby. Obrana obžalovaných javí sa byť ako
účelová, nevierohodná, vyvrátená výpoveďami vyššie uvedených svedkov, motivovaná snahou zbaviť
sa svojej trestno-právnej zodpovednosti. Svedkovia O. G., R. Z., sa podľa názoru súdu nevyjadrovali
buď ku konfliktu, ktorý bol popísaný v skutkovej vete podanej obžaloby, pretože popisovali iné miestourčitej roztržky - v priestoroch parkoviska pred barom, ktorú popisovali, nie vo dverách klubu, kde ku
vzniku zranenia poškodeného malo dôjsť, resp. snažili sa priebeh opisovaného deja priblížiť tvrdeniu
obžalovaných, i keď napr. svedok G. nevidel ani priebeh deja, kedy mal byť obžalovaný v 2. rade

tlačený poškodeným a ten ho mal otláčať, čo vypovedal sám tento obžalovaný, a teda ich výpovede
súd hodnotí ako nevierohodné, účelové, tiež motivované pomôcť obžalovaným zbaviť sa ich trestno-
právnej zodpovednosti. Vzhľadom potom na tieto dôkazy mal súd preukázané, že vzhľadom na výpoveď
poškodeného, svedka C., T., mal súd preukázané, že zranenie, ktoré bolo podľa záverov znaleckého
posudku určujúce na dobu liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia obvyklého spôsobu života u

poškodeného, a ktoré zranenie si vyžiadalo obmedzenie obvyklého spôsobu života podobu 10 dní,
spôsobil obžalovaný v 1. rade a týmto konaním potom inému úmyselne ublížil na zdraví, dopusti sa
fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, čím naplnil zákonné znaky
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctvapodľa§364odsek1písmenoa)Trestnéhozákona,aobžalovanýv2.radedopustilsafyzicky,
na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného čím naplnil zákonné znaky prečinu

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Štát chráni život a zdravie ako jednu z najdôležitejších spoločenských hodnôt. Poskytuje ochranu i
verejnému poriadku pred páchateľmi, ktorí ho svojím konaním narúšajú. Obžalovaní porušili jednotlivé
tieto záujmy spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že v mieste trvalého bydliska sú o obžalovaných známe len evidenčné údaje, nie sú tu o
nich známe žiadne negatívne poznatky - správy č.l. 193, pred spáchaním danej trestnej činnosti bol
obžalovaný v 1. rade postihnutý viackrát za priestupky i za fyzické konflikty v totožnom bare, za skutok

zo dňa 23.6.2013, resp. v inom bare, obžalovaný v 2. rade bol postihnutý za priestupok len na úseku
cestnej premávky. Obžalovaný v 2. rade doposiaľ nebol súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 198,
na obžalovaného v 1. rade sa hľadí, akoby súdne trestaný nebol - odpis registra trestov č.l. 199.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, u obžalovaného v 2. rade súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písmeno j) Trestného zákona - že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, práve pre
povahu priestupku, z ktorého bol postihnutý, nevzhliadol však žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 Trestného zákona, u obžalovaného v 1. rade súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle

§ 36 Trestného zákona, vzhliadol však jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného
zákona - že spáchal viac trestných činov a v tej súvislosti prichádzalo do úvahy ukladať trest i úhrnný
za použitia ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obžalovaných, ich pomery,
možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného
zákona, pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no

predovšetkým prevýchovu obžalovaných, morálne odsúdenie ich konania, je dôvodný a spravodlivý u
obžalovaného v 1. rade v upravenej trestnej sadzbe za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona (pretože
prevyšovali u obžalovaného priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami), trest odňatia slobody
v prvej polovici - trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého mu bude podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov. U obžalovaného v 2. rade trest odňatia slobody v prvej

polovici upravenej trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona, pretože u obžalovaného
prevyšovali okolnosti poľahčujúce nad priťažujúcimi - trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon
ktorého mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takýto trest, nie v
tomto štádiu konania spojený s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, potom súd hodnotil
ako zákonný, spravodlivý a primeraný, plniaci účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej

prevencie.

Podľa § 287 odsek 1, veta prvá Trestného poriadku; ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný
čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju
poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 46 odsek 1, veta prvá Trestného poriadku; poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom
ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej
iné zákonom chránené práva alebo slobody.Podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku; poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Súd obžalovaného v 1. rade ako osobu, ktorú vzhliadol za zodpovednú za vzniknuté zranenie, ktoré

si u poškodeného vyžiadalo lekárske ošetrenie, v súvislosti s ktorým poškodená Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., uplatňovala náhradu liečebných výkonov, zaviazal k náhrade spôsobenej škody vo
výške 52,77 eur. Poškodeného, ktorý riadne a včas nevydokladoval súdu uplatnený nárok na náhradu
škody, nevyčíslil listinnými dôkazmi uplatnený nárok, ako i Sociálnu poisťovňu, ktorá uplatňovala dávky
nemocenského poistenia, s nárokom na náhradu škody súd v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku
odkázal na občianske súdne konanie, pretože dokazovanie v tomto smere by bolo na rámec adhézneho

konania v trestom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.