Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615200257
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615200257.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobcu

Slovenská republika - Ozbrojené sily Slovenskej republiky, zastúpený Ministerstvom obrany Slovenskej
republiky, Kutuzovova 8, Bratislava III, IČO: 30 845 572, proti žalovanému T. K.Ž., L.. XX. X. XXXX, J.
B. C., M. XXX/X, o zaplatenie 1.162,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 162,56 eur, s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy
1 162,56 eur, od 29. 1. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 31,70 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 1. 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.162,56 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
12. 4. 2012 Dohodu o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku
profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej
štátnej služby č. PÚ-23-114/2012 (ďalej len „Dohoda“). Z článku II. ods. 2 Dohody vyplýva, že žalovaný

sa zaviazal uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na jeho výcvik počas prípravnej služby v
sume podľa článku IV aj vtedy, ak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dohodnutú dobu podľa § 21
ods. 1 písm. a) alebo § 21 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojenýchsílSlovenskejrepublikyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,atodo15.6.2018.Podľa
článku IV ods. 1 Dohody bola výška najvyššej sumy úhrady nákladov vynaložených na výcvik počas
výkonu prípravnej štátnej služby stanovená na sumu 1.180,70 eur. Správna suma úhrady nákladov je
určená vo výške 1.162,56 eur. Od 12. apríla 2012 do 15. júna 2012, t.j. doba trvania výcviku 2 mesiace

a 5 dní, bol žalovaný vyslaný do vojenského vzdelávacieho a výcvikového zariadenia - Prápor výcviku
Martin. Dňom 16. júna 2012 bol žalovaný riaditeľom Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej
republiky vymenovaný do dočasnej štátnej služby personálnym rozkazom č. 5 203 zo 7. júna 2012, na
dohodnutú dobu do 15. júna 2018. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených
síl SR č. 9 042 z 8. októbra 2013 bol žalovaný prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka a služobný pomer žalovaného skončil dňom doručenia rozhodnutia žalovanému, a to dňom
28. 10. 2013. Skončením služobného pomeru, žalovaný nedodržal prijatý záväzok na zotrvanie v

dočasnej štátnej službe do 15. 6. 2018, a preto mu 28. 10. 2013 vznikla povinnosť na základe článku
II Dohody uhradiť náklady v celkovej výške 1.162,56 eur, ktoré boli skutočne vynaložené na naturálne
a finančné zabezpečenie počas výcviku v prípravnej štátnej službe. Suma nákladov vynaložených na
naturálne a finančné zabezpečenie počas výcviku bola určená podľa Výnosu Ministerstva obrany SRč. SEOPMVL-122-107/2007-OdL zo 14. novembra 2007 (ďalej len „Výnos“). Suma úhrady nákladov
vynaložených na naturálne zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a
výcvikovomzariadenípočasvýkonuprípravnejštátnejslužbyjezajedenmesiacpodľa§1ods.1Výnosu

MinisterstvaobranySRč.SEOPMVL-122-107/2007-OdLzo14.novembra2007určenávovýške7.500,-
Sk. Podľa § 1 ods. 2 výnosu suma úhrady nákladov vynaložených na finančné zabezpečenie výcviku
za jeden mesiac výcviku je suma zodpovedajúca 50 % hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom
platovom stupni. Výnos Ministerstva obrany SR č. SEOPMVL-88-218/2008-OdL z 26. novembra 2008
v čl. 1 stanovil, že slová 7.500,- Sk v § 1 ods. 1 Výnosu sa nahrádzajú slovami „248,95 eur“. Dĺžka

splnenej časti záväzku vyplývajúceho z personálneho rozkazu č. 5 203 zo 7. júna 2012 a Dohody nemá
na určenie výšky úhrady nákladov na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku žiaden vplyv. Žalovaný
svoj záväzok nesplnil, vedome porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z dobrovoľne uzatvorenej Dohody, a
dostal sa do omeškania s plnením pohľadávky štátu, ktorá vznikla skončením jeho služobného pomeru
28.10.2013.Personálnyrozkazč.9042z8.októbra2013nadobudolprávoplatnosť13.novembra2013.

Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 22. 1. 2015 platobný rozkaz, č. k. 7C/20/2015-17, proti
ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že právoplatné
rozhodnutie náčelníka generálneho štábu bolo podľa jeho názoru vydané v rozpore so zákonom č.
346/2005 Z. z. i správnym poriadkom.

Na pojednávaní dňa 3. 11. 2015 zástupkyňa žalobcu predniesla, že žalobca na podanej žalobe a
vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené, trvá. Žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o
úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka
vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby. Účastníci
sa dohodli, že žalovaný uhradí náklady na výcvik, keď nezotrvá v štátnom zamestnaneckom pomere po

dobudohodnutúvzmysleust.§21ods.1,písm.a/,bod1zákonač.346/2005.Žalobcasižalobouuplatnil
náklady, ktoré boli preukázateľne vynaložené. Žalovaný sa zúčastnil výcviku profesionálneho vojaka v
dňoch od 12. 4. do 15. 6., kedy absolvoval základnú vojenskú službu. Následne bol vymenovaný do
dočasnejštátnejslužby,nadobudo15.6.2018.Dňa28.10.2013bolprepustenýzoslužobnéhopomeru,
preto nedodržal podmienky dohody a svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorenej dohody. Služobný pomer

neskončil vinou žalobcu. Žalovaný bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu. Žalovaný sa proti rozhodnutiu o prepustení zo služobného pomeru
neodvolal, resp. nepoužil riadny opravný prostriedok, ani nevyužil možnosť preskúmania zákonnosti
rozhodnutia. Služobný pomer má trvať do zákonom stanovenej doby, čo v danom prípade dodržané
nebolo. Žalovaný náklady nezaplatil, preto si žalobca uplatnil sumu 1 162,56 eur z titulu istiny a 5,05 %

úroky z omeškania zo žalovanej čiastky od 16. 1. 2015 do zaplatenia a trovy konania. Výšku uplatneného
nároku žalobca vypočítal podľa Výnosu Ministerstva obrany SR č. SEOPMVL-122-107/2007-OdL zo 14.
novembra 2007, ktorý bol následne novelizovaný v dôsledku prechodu meny euro a suma 7 500,- Sk
bola prepočítaná konverzným kurzom. Pri výpočte sa vychádzalo z platu profesionálneho vojaka v I.
platovom stupni a bolo potrebné prihliadať na valorizáciu v roku 2012. Valorizované platy v roku 2012

neboli. Uplatnený bol nárok za 19 dní v mesiaci apríl 2012, za celý mesiac máj 2012 a za 15 dní v mesiaci
jún 2012. Rozhodnutia, na ktoré poukázal žalovaný, boli zrušené len z dôvodu, že orgán, ktorý o nich
rozhodol nemal legitimáciu takto rozhodnúť. Minister obrany preto uvedené rozhodnutia zrušil. Uvedené
rozhodnutia boli vypracovávané podľa správneho poriadku a preto nemali byť v nich uplatňované úroky.
Žalobca si uplatnil nárok žalobou na súde až po právoplatnosti rozhodnutia ministra obrany, aby nedošlo

k duplicitnému uplatneniu. V návrhu na vydanie platobného rozkazu je uvedené, od čoho odvádza
žalobca svoj nárok. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku, ktorý mal splniť do času
skončenia služobného pomeru, t. j. do 28. 10. 2013, do omeškania. Úroky si žalobca uplatnil až odo
dňa podania žaloby, hoci žalovaný sa dostal do omeškania už skôr. Ide o úroky z omeškania, keďže
peňažný dlh vznikol tým, že žalovaný nedodržal dohodu a nezaplatil náklady spojené s jeho výcvikom,

na ktorom mu bolo poskytnuté ošatenie, strava a ostatné nároky. Argumentácia žalovaného o tom, že
nemáprávnevzdelanie,anifinančnéprostriedkyjealibistická.Akbyžalovanýnapísalsprávnemuorgánu
len skutkový stav, správny orgán by sa daným podaním zaoberal. Stačilo, aby svojimi slovami uviedol,
s čím nesúhlasí. I keď v dohode je uvedená nesprávna vyššia suma, v súdnom konaní si žalobca
uplatnil to, čo mu ukladá zákon. Žalovaný sa mal možnosť oboznámiť s výnosom MS SR ešte v čase,

keď pôsobil ako profesionálny vojak, a v prípade, že sa s ním v tom čase neoboznámil, tento výnos bol
pripojený ako príloha k žalobnému návrhu.Žalovaný na pojednávaní dňa 3. 11. 2015 vypovedal, že je pravdou, že bol prepustený zo služobného
pomeru. K prepusteniu zo služobného pomeru nedošlo jeho zavinením, preto vlastným zavinením
neporušil dohodu, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok. Proti rozhodnutiu sa neodvolal,

v čase skončenia služobného pomeru nemal právne znalosti, nemal sa s kým poradiť a nemal ani
finančné prostriedky na právnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 18a ods. 2, písm.
f/ je suma úhrady vynaložených nákladov povinnou položkou dohody. V dohode je pritom uvedená
nesprávna suma, ktorá nebola oprávnená ani do času podania žaloby. V tejto časti je preto dohoda
neplatná a nie je možné na základe nej vymáhať akúkoľvek sumu. S postupom ministerstva obrany, a to

rozhodnutím ministra obrany p. C. N. zo dňa 19. 11. 2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie náčelníka
generálneho štábu Ozbrojených síl SR č. k. KaNGŠ-147/3-29 z roku 2013, nesúhlasí. Rozhodnutie
náčelníka Generálneho štábu SR bolo vydané skôr, ako bol právoplatný personálny rozkaz. Bol to
nulitný právny akt a vydal ho subjekt, ktorý na to nemal právomoc. Nové rozhodnutie vydané nebolo a
nemal možnosť proti nemu namietať. Určenie sumy na úhradu nákladov ustanovuje podľa zákona § 18a
ods. 4 v osobitne vydanom právnom predpise, ktoré vydalo ministerstvo obrany. K tomuto internému

predpisu nemal prístup. Zdôraznil, že v služobnom pomere zotrval skoro dva roky a so žalobcom
vždy spolupracoval. Rozporoval oprávnenosť nároku žalobcu na úhradu vynaložených nákladov v plnej
výške. Žiadal, aby súd uplatnený nárok žalobcu zamietol, lebo v dohode je uvedená iná čiastka, ako v
žalobe. Namietal i nezákonnosť uplatneného úroku z omeškania, čo je v rozpore s ustanovením § 6 ods.
4 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ak pohľadávku štátu

vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, t. j. podľa správneho poriadku,
úroky z omeškania sa neuplatňujú a nevymáhajú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, vyjadrením žalobcu, listinami: fotokópiou
Dohody o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku

profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej
štátnej služby číslo PÚ-23-114/2012 zo dňa 12. 4. 2012, fotokópiou rozkazu riaditeľa personálneho
úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš číslo 5 203 z 7. júna 2012, fotokópiou
personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky číslo 9
042 z 8. októbra 2013, právoplatného dňa 13. 11. 2013, fotokópiou výnosu Ministerstva obrany

Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 číslo SEOPMVL-122-107/2007-OdL o určení sumy
úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka
vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby, fotokópiou
výnosu Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 26. novembra 2008 číslo SEOPMVL-88-218/2008-
OdL, ktorým sa mení výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007

číslo SEOPMVL-122-107/2007-OdL o určení sumy úhrady nákladov vynaložených na naturálne a
finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom
zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby, fotokópiou rozhodnutia riaditeľa Personálneho
úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky číslo PÚ-182-138/2013-5 zo dňa 16. októbra 2013,
fotokópiou rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky číslo

KaNGŠ-147/3-29/2013-OdP zo dňa 30. januára 2014, právoplatného dňom 4. 2. 2014, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie riaditeľa personálneho úradu číslo PÚ-182-138/2013 zo dňa 16. 10. 2013,
fotokópiou rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky číslo
KaGŠ-147/3-46/2014 zo dňa 13. augusta 2014, fotokópiou rozhodnutia ministra obrany Slovenskej
republiky číslo SEĽUZ-36-7/2014 z 19. novembra 2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 12. 4. 2012 dohodu číslo PÚ-23-114/2012 ( ďalej len „Dohoda“), na
základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady vynaložené na naturálne a finančné
zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení
počas výkonu prípravnej štátnej služby v najvyššej prípustnej sume 1.180,70 eur v prípade, že jeho

služobný pomer profesionálneho vojaka skončí rozhodnutím vedúceho služobného úradu z dôvodov
uvedených v článku II Dohody. Doba trvania výcviku bola určená od 12. 4. 2012 do 15. 6. 2012, t.j. dva
mesiace a 5 dní. Žalovaný bol vyslaný do vojenského vzdelávacieho a výcvikového zariadenia - Prápor
výcvikuMartin.ŽalovanýsavzmyslečlánkuIIods.2Dohodyzaviazaluhradiťslužobnémuúradunáklady
vynaložené na jeho výcvik počas prípravnej štátnej služby aj vtedy, ak nezotrvá v dočasnej štátnej

službe po dobu podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo § 21 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. Personálnym
rozkazom riaditeľa Personálneho úradu číslo 5 203 zo 7. júna 2012 bola podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod
1 zákona č. 246/2005 Z. z. žalovanému určená povinnosť zotrvať v dočasnej štátnej službe do 15. júna2018. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu číslo 9 042 z 8. októbra 2013 bol žalovaný
prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka ku dňu 28. 10. 2013.

Z fotokópie výnosu Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 26. novembra 2008 č.
SEOPMVL-88-218/2008-OdL, ktorým sa mení výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 14.
novembra 2007 č. SEOPMVL-122-107/2007-OdL, súd zistil, že suma úhrady nákladov vynaložených
na naturálne zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom
zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby v zmysle § 1 ods. 1 je za jeden mesiac výcviku určená

sumou 248,95 eur. Suma úhrady nákladov vynaložených na finančné zabezpečenie výcviku za jeden
mesiac výcviku je určená sumou zodpovedajúcou 50 % hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom
platovom stupni.

Žalovaný svoju povinnosť vrátiť náklady spojené s vynaložením naturálneho a finančného zabezpečenia
výcviku profesionálneho vojaka po ukončení služobného pomeru nesplnil.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 18a ods. 1, 2 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri prijatí občana do prípravnej štátnej
služby občan a vedúci služobného úradu uzatvoria písomnú dohodu o úhrade nákladov vynaložených
na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo vojenskom vzdelávacom a
výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby.

Dohoda podľa odseku 1 obsahuje
a) meno a priezvisko občana,
b) názov a sídlo vojenského vzdelávacieho a výcvikového zariadenia,
c) dĺžku trvania výcviku,
d) záväzok občana uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na naturálne a finančné

zabezpečenie jeho výcviku podľa odseku 1, ak sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončí podľa
§ 70 ods. 1 písm. d) až g), alebo ak profesionálny vojak nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu
podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo § 21 ods. 2,
e) podmienky odstúpenia od dohody a
f) najvyššiu sumu úhrady vynaložených nákladov podľa písmena d).

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do dočasnej štátnej
služby sa vymenuje profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby na tri až šesť rokov pre
hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd čiastočne vyhovel
žalobe, lebo v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu, na základe ktorej sa

žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady vynaložené na jeho výcvik, v dobe od 12. 4. 2012 do
15. 6. 2012, t.j. dva mesiace a 5 dní, počas výkonu prípravnej služby, ak nezotrvá v dočasnej štátnej
službe po dohodnutú dobu, t.j. do 15. 6. 2018. Zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá platne.
Zmluvná voľnosť strán nebola obmedzená, uzavretá zmluva je dostatočne určitá a zrozumiteľná a
obsahuje všetky zákonnom stanovené náležitosti dohody podľa osobitného predpisu. Zároveň bola
dodržaná zákonom predpísaná písomná forma dohody. Žalovaný nerozporoval, že dňom 28. 10. 2013

bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Obhajobu žalovaného, že k porušeniu
dohody a prepusteniu zo služobného pomeru nedošlo jeho zavinením, súd vyhodnotil ako účelovú.
Dohoda uzavretá medzi účastníkmi konania a ani zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl Slovenskej republiky žiadnym spôsobom nerieši dôvod skončenia služobného pomeru
dohodnutého na určitú dobu. Je irelevantné, či k prepusteniu žalovaného zo služobného pomeru

profesionálneho vojaka došlo jeho zavinením alebo nie. Podstatné je, že služobný pomer žalovaného sa
skončil pred dohodnutou dobou, v danom prípade pred dňom 15. 6. 2018. Vzhľadom na to, že žalovaný
nezotrval v dočasnej štátnej službe po určenú dobu vznikla mu v zmysle zmluvných dojednaní povinnosť
uhradiť skutočne vynaložené náklady na jeho výcvik, teda náklady vynaložené na jeho naturálne a
finančné zabezpečenie počas výcviku v prípravnej štátnej službe. Žalobca výšku nákladov vyčíslil na

sumu 1.162,56 eur, ktorú sumu žalovaný z hľadiska výšky, ako aj spôsobu výpočtu žiadnym spôsobom
nespochybnil, súd preto vychádzal z nároku uplatneného žalobcom v žalobnom návrhu. Žalobca oproti
zmluvne dohodnutej najvyššej sumy úhrady vynaložených nákladov na výcvik žalovaného v sume
1.180,70 eur pôvodne zohľadňujúcej valorizáciu platov, si uplatnil nižšiu sumu, zodpovedajúcu skutočne
vynaloženým nákladom na jeho výcvik počas v prípravnej štátnej službe z dôvodu, že v roku 2012 k

valorizácii platov nedošlo.

Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť uhradiť žalobcovi vynaložené náklady na jeho profesionálny výcvik
nesplnil. Tvrdenie žalovaného, že v čase skončenia služobného pomeru nemal právne znalosti, a nemal
ani finančné prostriedky na právnu ochranu, súd vyhodnotil ako jeho obhajobu v snahe privodiť si

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalovaný napriek písomnému a ústnemu poučeniu ani v priebehu
súdneho konania nevyužil možnosť bezplatnej právnej pomoci. Žalovaný tým, že nezotrval v dočasnej
štátnej službe po určenú dobu, bol povinný uhradiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady na jeho
výcvik v sume 1.162,56 eur, ktorú sumu súd žalobcovi priznal spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1 162,56 eur, od 29. 1. 2015 do zaplatenia.

Súd zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 16. 1. 2015 do 28. 1. 2015,
nakoľko v tejto časti nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného
záväzku voči žalobcovi do omeškania až po doručení žaloby. Žalobca tým, že nevyzval žalovaného na
úhradu záväzku, žalovanému vznikla povinnosť plniť svoj záväzok voči žalobcovi až po doručení žaloby

žalovanému. Žaloba bola spolu s prílohami žalovanému doručená dňa 27. 1. 2015. Žalovaný si svoj
záväzok v deň splatnosti, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby a jej príloh, t.j. dňa 28. 1. 2015 nesplnil,
dostal sa preto do omeškania. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd
priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si ich uplatnil vo výške, ktorá
vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd úroky z omeškania priznal z priznanej sumy,

t. j. zo sumy 1.162,56 eur od 29. 1. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej lehoty na
zaplatenie dlhu v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu žalovanej pohľadávky a jeho neúspech sa týkal len
v pomerne nepatrnej časti úroku z omeškania, súd priznal plnú náhradu trov konania potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy konania žalobcu pozostávajú z náhrady cestovného
za použitú verejnú vlakovú dopravu na trase Bratislava - Liptovský Mikuláš a späť v sume 25,40 eur
(12,70 eur/1 cesta) a náhrady stravného pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín v sume 6,30 eur
(§ 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 296/2014 Z. z. o sumách
stravného). Spolu je prisúdená náhrada trov konania v sume 31,70 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.