Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222368
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213222368.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci navrhovateľky N.. G. A., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom ul. M. G. X, G. D. F., prechodne
bytom T. G. XX, N., zastúpenej advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska
10, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom
Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného
pomeru výpoveďou s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľke listom odporcu zo dňa 12.01.2011
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je n e p l a t n á.

Onáhrademzdyzneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeruaonáhradetrovkonaniabuderozhodnuté
v konečnom rozsudku, po právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Neúplným a nepodpísaným podaním zo dňa 20. 5. 2011, podaným na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 31. 5. 2011, sa v podaní označená navrhovateľka N.. G. A. domáhala proti odporcovi určenia, že
výpoveď pracovného pomeru vykonaná odporcom dňa 12. 01. 2011 je neplatná, uloženia povinnosti

odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku od 01. 4.
2011 do nástupu do práce s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 08. 6. 2011 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX vyzval
navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnila svoje neúplné podanie, a
to o uvedenie právnej formy a identifikačného čísla odporcu, predloženie listiny preukazujúcej právnu
subjektivitu odporcu, vyčíslenie sumy, ktorej zaplatenia ako náhrady mzdy sa od odporcu domáha a
o podpísanie návrhu na začatie konania a kópie návrhu na začatie konania. V predmetnom uznesení

OkresnýsúdBanskáBystricazároveňnavrhovateľkupoučilotom,žeakvuvedenejlehotesvojepodanie
nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne jej podanie, ktoré by
mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (§ 43 ods. 2 O. s. p.). Uvedené uznesenie
bolo navrhovateľke riadne doručené dňa 06. 7. 2011.

Navrhovateľka v podaní zo dňa 11. 7. 2011, doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14. 7.
2011, doplnila petit návrhu v časti náhrady mzdy o jej vyčíslenie v sume 1.347,69 € a v časti výšky

úrokov z omeškania 9 % ročne. Navrhovateľka zároveň doručila súdu Prehľad vymeriavacích základov
zo dňa 26. 4. 2011. Navrhovateľka nedoručila súdu podpísaný návrh na začatie konania a jeho kópiu
zo dňa 20. 5. 2011.Keďže navrhovateľka v lehote 15 dní od doručenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 08. 6. 2011 č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorým bola vyzvaná na odstránenie vád neúplného a
nepodpísaného podania zo dňa 20. 5. 2011, podaného na Okresný súd Banská Bystrica dňa 31. 5. 2011,

toto podanie nedoplnila o podpísaný návrh na začatie konania a jeho kópiu zo dňa 20. 5. 2011, hoci bola
o následkoch neodstránenia vád podania súdom riadne poučená a na základe takéhoto podania súd
nemohol vo veci konať a rozhodnúť, tunajší súd, ktorému bola vec prikázaná na prejednanie uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.7.2013 sp. zn. 3 Ndc 15/2013, uznesením zo dňa
21. 10. 2013 č. k. 15Cpr/5/2013-174 toto neúplné a nepodpísané podanie zo dňa 20. 5. 2011, podané

na Okresný súd Banská Bystrica dňa 31. 5. 2011, odmietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy právneho zastúpenia. Uvedené uznesenie bolo navrhovateľke doručené dňa 30. 10.
2013.

Dňa 12. 11. 2013 podala navrhovateľka na tunajší súd v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti
uzneseniutunajšiehosúduzodňa21.10.2013č.k.15Cpr/5/2013-174spolusvlastnoručnepodpísaným

návrhom na začatie konania zo dňa 20. 5. 2011.

Súd v súlade s § 43 ods. 2 veta druhá v spojení s § 210a O. s. p. uznesením zo dňa 03.12.2013
č.k. 15Cpr/5/2013-185 uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 21. 10. 2013 č. k.
15Cpr/5/2013-174 zrušil.

Podaný návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy
uzavretej s odporcom ako zamestnávateľom dňa 15. 02. 2007 bola v pracovnom pomere s odporcom od
15.02.2007vofunkciisamostatnýodbornýreferentmarketingu anazákladeuzavretýchdohôdozmene
pracovnej zmluvy sa menil druh jej práce u odporcu od 01. 5. 2007 na referent marketingu a asistentka

riaditeľky sekcie marketingu, od 15.01.2008 na referent tlačenej propagácie a edičnej činnosti, od 01.
8. 2009 na referent tlačovín a edičnej činnosti a od 01.8.2011 bola poverená generálnou riaditeľkou
odporcu vedením odboru tlačovín a edičnej činnosti .
Dňa 12. 01. 2011 doručil odporca navrhovateľke priamo na pracovisku listinu označenú ako Výpoveď z
pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou prerokovali M.. A. N. a O.. T. Z. a

okrem písomnej výpovede jej boli predložené aj nasledovné dokumenty: Rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene zo dňa 12. 01. 2011, Organizačná schéma Slovenskej agentúry pre cestovný ruch
s platnosťou od 15. 01. 2011 a päť Analytických listov na pracovné pozície: referent pre produktové línie,
vedúci odboru marketingovej komunikácie, referent pre kreatívu a tvorbu štandardov, vedúci odboru
kongresového turizmu a referent pre marketingové kampane.

Dňa 14. 04. 2011 navrhovateľka písomne oznámila odporcovi, že výpoveď zo dňa 12. 01. 2011 považuje
za neplatnú a trvá na tom, že jej pracovný pomer aj naďalej trvá.

Navrhovateľka považuje výpoveď za neplatnú z viacerých dôvodov. Navrhovateľke nebola ponúknutá
iná vhodná pracovná pozícia ani iné možnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Vo výpovedi a v

zázname z prerokovania sa len konštatuje, že podľa názoru odporcu, tento nemá pre navrhovateľku
žiadnu vhodnú pracovnú pozíciu.
Odporca predložil navrhovateľke dňa 12. 01. 2011 päť analytických listov na voľné pracovné pozície
s tvrdením, že navrhovateľka nespĺňa na dané pracovné pozície kvalifikačné predpoklady. Podľa
navrhovateľky boli predložené analytické listy vyhotovené účelovo a odporca navrhovateľke zatajil

ďalšie voľné pracovné pozície. O.. A. Č., s ktorým bol tiež ukončený pracovný pomer u odporcu
výpoveďou, žiadal o nahliadnutie a vyhotovenie odpisov všetkých analytických listov, aj tých ktoré
odporca zatajil, na čo mu bolo listom zo dňa 14. 01. 2011 oznámené, že odporca analytické listy
na iné voľné pracovné pozície nemá a uvedené mu potvrdili aj na personálnom oddelení odporcu.
Dňa 25. 01. 2011 však boli O.. Č. predložené analytické listy na požadované voľné pozície, ktoré

odporca v čase doručovania výpovede zatajil. Všetky analytické listy, ktoré navrhovateľka prevzala, boli
vyhotovené účelovo a narýchlo tak, aby dané pracovné pozície nemohli byť ponúknuté navrhovateľke.
Na všetkých navrhovateľke predložených analytických listoch absentoval dátum ich vyhotovenia, meno
a podpis osoby, ktorá ich vyhotovila a schválila. Prvých päť listov bolo predložených v čase výpovede.
Ďalšie analytické listy sa odporca ani nepokúšal vytvoriť, nakoľko sa tváril, že iné voľné pracovné

pozície nemá. Až na žiadosť kolegu O.. A. Č. odporca začal konať a rýchlo účelovo tvoril analytické
listy. Odborná prax a príprava sú nastavené v každom analytickom liste tak, aby ich navrhovateľka
nemohla spĺňať. Napríklad vedúci odboru financovania Bratislava je pozíciou, na ktorú odporca vyžaduje
podľa analytického listu vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického zamerania, pričom narovnakej pozícii vedúci odboru financovania v Banskej Bystrici pracuje zamestnanec so stredoškolským
vzdelaním. Teda zamestnanci zamestnaní na rovnakých už obsadených pozíciách nemusia spĺňať
požiadavky na vzdelanie a prax stanovené v analytických listoch. Taktiež je zaujímavé, že podriadený

musí spĺňať požiadavku ovládania jedného cudzieho jazyka, ktorú musí preukázať štátnou skúškou,
pričom nadriadený tohto zamestnanca len preukazuje (bez určenia spôsobu preukazovania) ovládanie
cudzieho jazyka, prípadne nemusí vôbec cudzí jazyk ovládať.
Naviac podľa organizačnej schémy predloženej navrhovateľke dňa 12. 01. 2011, bolo u odporcu viac
voľných pracovných pozícií ako tvrdí a na tieto jej neboli predložené analytické listy a ponúknuté

miesto. Poukázala tiež na rozpornosť rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 12. 01. 2011 a
novou organizačnou schémou SACR, ktorá nekopíruje toto rozhodnutie, nakoľko v novej organizačnej
schéme sa nenachádzajú (t. j. boli zrušené) aj ďalšie pracovné pozície, ktorých zrušenie z rozhodnutia
nevyplynulo (napr. referent kongresového turizmu II. a III., asistentka na sekretariáte generálneho
riaditeľa), ktoré sa v organizačnej schéme platnej do 11.10.2010 nachádzali. Odporca teda mal voľné
pracovné pozície, ktoré mohli byť navrhovateľke ponúknuté, a to aj s prihliadnutím na splnenie

podmienky zdravotnej spôsobilosti a kvalifikačných predpokladov (napr. pozícia asistentky GR a iné).
Okrem nesplnenia ponukovej povinnosti, ktorú odporca účelovo obišiel, navrhovateľka namieta aj
skutočnosť, že výpoveď z pracovného pomeru nebola podpísaná oprávnenou osobou. Výpoveď bola
pravdepodobne podpísaná O.. T. Z., ktorý bol v danom čase vedúcim odboru stratégie a rozvoja, a
nie generálnym riaditeľom oprávneným konať za odporcu. Podľa organizačného poriadku však vedúci

odboru stratégie a rozvoja mohol za generálneho riaditeľa konať len v čase jeho neprítomnosti. L.. A.
N. ako generálny riaditeľ odporcu sa aj podľa dochádzkovej knihy dňa 12. 01. 2011 v práci nachádzal
a viacerí zamestnanci odporcu s ním boli v daný deň v priamom kontakte. Rovnako aj rozhodnutie o
organizačnej zmene zo dňa 12. 01. 2011 je ním podpísané. Výpoveď, podpísaná T. Z. v čase prítomnosti
generálneho riaditeľa, preto bola daná neoprávnenou osobou.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 24.8.2011, doručeným súdu dňa 02. 9. 2011. Uviedol,
že pracovný pomer s navrhovateľkou skončil výpoveďou dňom 31.3.2011, t.j. navrhovateľka mala
neplatnosť výpovede uplatniť na súde žalobou najneskôr dňa 31.5.2011. Dňa 17.8.2011 bola odporcovi
doručená na vyjadrenie žaloba opatrená pečiatkou Okresného súdu Banská Bystrica s dátumom

doručenia žaloby na súd 31.5.2011, pričom uvedená žaloba nie je podpísaná G. A., ani inou osobou (je
uvedené iba predtlačené meno G. A.). Odporca preto zastáva právny názor, že uvedenú žalobu nie je
možné akceptovať ako úkon vykonaný G.. A., nakoľko chýba jej podpis na žalobe a nie je zastúpená
žiadnym zástupcom a že zároveň tým pádom ani nedošlo k podaniu žaloby v dvojmesačnej prekluzívnej
lehote stanovenej § 77 Zákonníka práce. Doplnenie podania zo dňa 11.7.2011 už je podpísané N.. G.

A., ale je urobené už po uplynutí prekluzívnej lehoty a to k žalobe, ktorá nie je podpísaná, preto by sa na
podania tiež nemalo prihliadať. Ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a odporca
zastáva názor, že súd by mal konanie zastaviť.
V prípade, že súd konanie nezastaví a bude pokračovať v konaní odporca žiadal návrh ako nedôvodný
zamietnuť, nakoľko výpoveď z pracovného pomeru považuje za platnú a danú v súlade s ustanoveniami

Zákonníkapráce.Výpovedizostranyodporcupredchádzalorozhodnutiezamestnávateľaoorganizačnej
zmene zo dňa 12. 01. 2011, ktorým sa zrušilo pracovné miesto navrhovateľky a tiež prerokovanie
organizačnej zmeny s navrhovateľkou. Až následne bola daná navrhovateľke výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. U odporcu nepôsobí odborová organizácia ani zástupcovia zamestnancov.
Odporca podľa svojho názoru naplnil hmotnoprávne podmienky výpovede v súlade s § 63 ods. 2

Zákonníka práce. Výpoveď podpisoval MUDr. Stano v zastúpení generálneho riaditeľa L.. A. N., ako
oprávnená osoba. Oprávnenie O.. Z. konať v mene odporcu a podpísať výpoveď vyplýva z Dodatku č. 4
k organizačnému poriadku zo dňa 28. 09. 2010, účinného od 01. 10. 2010, podľa ktorého generálneho
riaditeľa zastupuje počas neprítomnosti poverený zástupca, ktorým je vedúci odboru stratégie a rozvoja,
pokiaľ nie je v splnomocnení osobitne menovite uvedené inak, čo je v súlade s § 9 ods. 1 Zákonníka

práce. Odporca zdôraznil, že uvedené sa vzťahuje na akúkoľvek neprítomnosť generálneho riaditeľa
bez ohľadu na jej dĺžku z dôvodu, aby mohol odporca pružne reagovať na vzniknuté situácie. Dodatok č.
4 bol voľne prístupný všetkým zamestnancom odporcu na jeho intranete a to ešte dávno pred uvedenou
organizačnou zmenou. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že generálny riaditeľ bol na pracovisku celý
deň je nepravdivé, nakoľko tento sa na pracovisku nachádzal len v čase podpisovania rozhodnutia o

organizačnej zmene a v čase prerokovávania organizačnej zmeny a dania výpovede navrhovateľke sa
už na pracovisku nenachádzal. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že prerokovávanie organizačnej zmeny a
dávanie výpovedí aj iným zamestnancom prebiehalo v kancelárii generálneho riaditeľa, avšak bez jeho
účasti.K organizačnej zmene, ktorá bola dôvodom ukončenia pracovného pomeru, uviedol že neoddeliteľnou
súčasťou rozhodnutia o organizačnej zmene bola nová organizačná schéma odporcu, ktorá bola
navrhovateľke predložená a ktorá bola už dňa 12. 01. 2011 aj zverejnená na intranete odporcu. Z

novej organizačnej schémy bola zrejmá skladba pracovných pozícií u odporcu a rovnako aj zrušenie a
vytvorenie nových pracovných miest. Zrušené miesta neboli neskôr odporcom opätovne ani vytvorené,
ani obsadené zamestnancom. O iných voľných pracovných miestach odporca vedomosť nemal a toto
nebolo navrhovateľkou vytýkané ani pri prerokovaní organizačnej zmeny. Súčasne odporca poukázal
na to, že v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce sa ponuková povinnosť zamestnávateľa

vzťahuje len na voľné pracovné miesta s miestom výkonu práce dohodnutým so zamestnancom v
pracovnej zmluve, ktoré miesto bolo u navrhovateľky Bratislava. Z analytických listov predložených
navrhovateľke pri prerokovaní organizačnej zmeny podľa odporcu jednoznačne vyplývajú predpoklady
a požiadavky na výkon uvedeného pracovného miesta a zároveň aj obsah pracovnej činnosti. Tieto
pracovné miesta sú odlišné od doterajšieho pracovného zaradenia a praxe navrhovateľky, nielen
vzhľadom k požadovanému vzdelaniu a praxe, prípadne iným požiadavkám, ale aj obsahu týchto

pracovných miest. U niektorých pracovných miest sú dôležité riadiace schopnosti zamestnanca, nakoľko
ideoriadiacepozície,ktorénavrhovateľkanezastávala.Priuvedenýchpracovnýchmiestachideotvorbu
rôznych marketingových stratégií a koncepcií a riešenie iných dôležitých oblastí a otázok marketingu
a cestovného ruchu, pričom v týchto oblastiach nemá navrhovateľka potrebné vzdelanie ani potrebné
schopnosti,čipraxapracovnéskúsenosti.MiestovedúcehoodborukontrolyŠFEÚ,jepracovnápozícia,

ktorá bola obsadená zamestnancom v pracovnom pomere v čase organizačnej zmeny a aj kedykoľvek
predtým, naviac ide o pozíciu, ktorá zastrešuje oblasť kontroly vynakladania finančných prostriedkov
zo štrukturálnych fondov EÚ, čo je oblasť mimo pôsobnosti, skúseností a vzdelania navrhovateľky.
Pokiaľ ide o pracovné pozície riaditeľa sekcie marketingu cestovného ruchu, vedúceho odboru stratégie
a rozvoja a vedúceho odboru financovania Bratislava, v čase prerokovania organizačnej zmeny s

navrhovateľkou boli riadením týchto úsekov poverení iní zamestnanci odporcu. Analytické listy na tieto
pozície neboli predložené v rámci prerokovania organizačnej zmeny aj z toho dôvodu, že išlo o pracovné
pozície, ktoré neboli pre navrhovateľku vhodné z hľadiska jej schopností a kvalifikácie. Záverom odporca
zhrnul, že v čase organizačnej zmeny nemal pre navrhovateľku vhodné pracovné miesto a výklad
ponukovej povinnosti zo strany navrhovateľky označil za neprimerane rozširujúci na všetky pracovné

pozície odporcu, nielen na vhodné voľné pracovné pozície. Súčasne uviedol, že nemá vedomosť o tom,
že by mu navrhovateľka listom zo dňa 14. 04. 2011 písomne oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú
a trvá na ďalšom zamestnávaní. V prípade že by súd dospel k názoru, že výpoveď bola daná odporcom
navrhovateľke neplatne , odporca je toho názoru, vzhľadom na skutočnosť, že nedisponuje miestom
zodpovedajúcim kvalifikácii a vzdelaniu navrhovateľky, že nemožno od neho spravodlivo požadovať,

aby navrhovateľku aj naďalej zamestnával.

Súdvykonaldokazovanievýpoveďounavrhovateľkyakoúčastníčkykonania(§131O.s.p.),oznámením
obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, prečítaním verejných listín ( § 129 ods.
1 O.s.p. ) a to: zo spisu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave sp. zn. XXCpr/X/XXXX zápisnica o

pojednávaní zo dňa 18.4.2012 v časti výpovede svedkov L.. A. N., M.. A. N., zápisnica o pojednávaní zo
dňa 05.10.2012 v časti výpovede svedkyne V. Ž.V., zo spisu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
sp. zn. XXCpr/X/XXXX zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.10.2012 v časti výpovede svedkyne V. Ž.,
zápisnica o pojednávaní zo dňa 08.01.2013 v časti výpovede svedka O.. T.G. Z., zo spisu Okresného
súdu Bratislava II v Bratislave sp. zn. XXC/XXX/XXXX zápisnica o pojednávaní zo dňa 07.12.2012 v

časti výpovede svedka O.. T. Z., oboznámením sa s verejnými listinami - rozsudkami Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave č.k. 51C/160/2011-248 zo dňa 11.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.5.2014 č.k. 5Co/311/2013-282, č.k. 51Cpr/1/2012-244 zo dňa 11.01.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2014 č.k. 8CoPr 4/2013-282, č.k.
58Cpr/1/2011-242 zo dňa 11.3.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

19.3.2014 č.k. 4CoPr 6/213-287 ako aj uznesením Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k.
51Cpr/1/2012-352 zo dňa 18.02.2013 . Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný
skutkový stav:
Z rozhodnutia č. 1/2005 vydaného dňa 28.01.2005 Ministerstvom hospodárstva SR vyplýva, že je
zriaďovateľom odporcu ako príspevkovej organizácie, ktorej štatutárnym orgánom je generálny riaditeľ.

Za organizáciu podpisuje generálny riaditeľ alebo ním poverený štatutárny zástupca, ktorý v čase
neprítomnosti generálneho riaditeľa tohto zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností.Dňa 27.9.2010 uzavreli odporca ako zamestnávateľ a O.. T. Z. písomnú pracovnú zmluvu s dohodnutým
druhom práce vedúci odboru stratégie a rozvoja, s miestom výkonu práce Bratislava, s dňom nástupu
do práce 01.10.2010, na dobu neurčitú.

Na základe príkazu GR odporcu č.: V. XX/XXXX zo dňa 28.09.2010 bol vydaný dodatok č. 4 k
Organizačnému poriadku. Týmto príkazom bolo zároveň uložené príslušným vedúcim zamestnancom
oboznámiť svojich podriadených zamestnancov so znením Dodatku č. 4. Účinnosť Dodatku č. 4 nastala
od 01.10.2010. Uvedený príkaz bol podpísaný L.. A. N., generálnym riaditeľom. Z rozdeľovníka vyplýva,

že uvedený príkaz sa doručoval kancelárii generálnej riaditeľky, riaditeľom sekcií, vedúcim odborov v
priamej riadiacej pôsobnosti generálnej riaditeľky.
V dodatku č. 4 zo dňa 28.09.2010 k Organizačnému poriadku SACR vydanom generálnym riaditeľom
SACR je uvedené v bode 2 znenie článku 4 bod 4,3, podľa ktorého Generálneho riaditeľa počas
neprítomnosti zastupuje poverený zástupca, ktorým je vedúci odboru stratégie a rozvoja, pokiaľ nie je
v splnomocnení osobitne menovite uvedené inak. Súčasťou tohto Dodatku č. 4 bola aj Organizačná

schéma SACR platná od 01.10.2010. Dodatok nadobudol účinnosť dňa 01.10.2010.

Dňa 25.11.2010 generálny riaditeľ SACR L.. A. N. písomne poveril zamestnanca O.. T. Z. na
zastupovanie SACR a generálneho riaditeľa v plnom rozsahu práv a povinností generálneho riaditeľa,
ktoré mu vyplývajú ako štatutárnemu orgánu zo všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných

predpisov SACR, vrátane uzatvorenia, zmeny a ukončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Dňa 15.02.2007 uzavreli odporca ako zamestnávateľ a navrhovateľka písomnú pracovnú zmluvu
s dohodnutým druhom práce samostatný odborný referent marketingu, s miestom výkonu práce
Bratislava, s dňom nástupu do práce 15.02.2007, na dobu neurčitú. Na základe účastníkmi konania

uzavretých písomných dohôd o zmene pracovnej zmluvy sa zmenil druh navrhovateľky u odporcu
od 01. 5. 2007 na referent marketingu a asistentka riaditeľky sekcie marketingu, od 15.01.2008 na
referent tlačenej propagácie a edičnej činnosti, od 01. 8. 2009 na referent tlačovín a edičnej činnosti. Od
01.8.2011 bola navrhovateľka písomne poverená generálnou riaditeľkou odporcu dočasným vedením
odboru tlačovín a edičnej činnosti .

Dňa 12.01.2011 generálny riaditeľ odporcu L.. A. N. prijal písomné Rozhodnutie zamestnávateľa
o organizačnej zmene s účinnosťou od 15.01.2011. Organizačná zmena sa mala dotknúť sekcie
marketingu, sekcie financovania, sekcie štrukturálnych fondov EÚ, právneho odboru, odboru vnútornej
kontroly a komunikačného odboru. V rámci tejto organizačnej zmeny malo dôjsť k zrušeniu a vytvoreniu

niektorých pracovných pozícii v súlade so schválenou novou organizačnou schémou, ktorá bola prílohou
tohto rozhodnutia.

Zo zápisu z prerokovania organizačnej zmeny datovaného dňom 12.01.2011 vyplýva, že dňa 12.01.2011
došlo k prerokovaniu organizačnej zmeny za prítomnosti navrhovateľky, O.. T. Z. a M.. A. N.,

ktorí podpísali listinu označenú ako "Zápis z prerokovania organizačnej zmeny". Navrhovateľke bolo
oznámené, že rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 12.01.2011 dochádza u
odporcu s účinnosťou od 15.01.2011 k organizačnej zmene podľa novej schválenej organizačnej
schémy. V rámci organizačnej zmeny dochádza k zrušeniu pracovného miesta zamestnanca - referent
tlačovín a edičnej činnosti I, ako aj celého odboru tlačovín a edičnej činnosti. Zamestnávateľ oboznámil

zamestnanca so štruktúrou voľných pracovných miest ako aj s požiadavkami a predpokladmi na tieto
miesta, pričom zamestnávateľ sa domnieva, že žiadne z týchto voľných pracovných miest nie sú
miestami, na ktoré by sa vzťahovala ponuková povinnosť a ktoré by mohol ponúknuť zamestnancovi.
Zamestnancovi ( navrhovateľke ) bola pred daním výpovede ponúknutá možnosť ukončiť pracovný
pomer dohodou z organizačných dôvodov, s čim nesúhlasila.

Z piatich analytických listov, s ktorými odporca oboznámil navrhovateľku ich predložením navrhovateľke
pri oznamovaní organizačnej zmeny vyplýva, že v rozhodnom období mal odporca k dispozícii voľné
pracovné miesta vedúci odboru marketingovej komunikácie, vedúci odboru kongresového turizmu,
referent pre produktové línie, referent pre marketingové kampane a referent pre kreatívu a tvorbu

štandardov.

Dňa 12. 01. 2011 doručil odporca navrhovateľke na pracovisku písomnú výpoveď z pracovného
pomeru v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačnej zmeny uzamestnávateľa, na základe ktorej sa s účinnosťou od 15. 01. 2011 ruší pracovné miesto navrhovateľky
- referent tlačovín a edičnej činnosti I na odbore tlačovín a edičnej činnosti, ako aj celého odboru tlačovín
a edičnej činnosti. Vo výpovedi odporca uviedol, že podľa jeho názoru žiadne z voľných pracovných

miest nie je miestom, na ktoré by sa vzťahovala ponuková povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka
práce, ktoré by mohol ponúknuť navrhovateľke. Vo výpovedi zamestnávateľ uviedol, že výpovedná doba
je v súlade so Zákonníkom práce dva mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po doručení tejto výpovede. Výpoveď podpísal v zastúpení O.. T. Z., ktorého podpis bol pripojený k
predtlačenému menu a priezvisku L.. A. N., generálneho riaditeľa SACR.

Listom datovaným dňa 28. 02. 2011, doručeným odporcovi dňa 28. 2. 2011 alebo dňa 28.4.2011 ( dátum
osobného prevzatia zamestnancom odporcu uvedený rukopisom nie je jednoznačný ) navrhovateľka
oznámila odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom trvaní pracovného pomeru.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníčky konania pred súdom zotrvala na skutkových tvrdeniach

uvedených v návrhu na začatie konania. Ďalej uviedla, že pri prerokovaní organizačnej zmeny dňa
12.1.2011 s ňou odporcom, na jeho strane s O.. T. Z. a M.. A. N., jej bolo predložené rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 12.1.2011 aj s organizačnou schémou a 5 analytických
listov. Tieto analytické listy jej boli podané pri prerokovaní organizačnej zmeny s tým, že sa odporca
vyjadril , aby mu podpísala, že bola oboznámená, že aj tak nespĺňa na tieto pozície podmienky.

V čase, keď jej odporca predložil rozhodnutie o organizačnej zmene, boli u odporcu voľné pracovné
miesta, ktoré jej zatajil a to napr. pozícia asistentky riaditeľa marketingu, ktorú zastávala predtým, než
prešla na odbor tlačovín a edičnej činnosti a ktoré by zodpovedali jej kvalifikácii a praxi . V tom čase,
keď dostala výpoveď bola síce kolegyňa, ktorá vykonávala prácu na tejto pozícii práceneschopná a
na jej mieste sedela externá pracovníčka - študentka bez praxe, prijatá odporcom v tom čase, kedy

dochádzalo k organizačným zmenám. Že išlo o externú pracovníčku sa dozvedela, keď išla odovzdať
svoju agendu dňa 13.1.2011 potom, ako jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru. V čase, keď
jej bola daná výpoveď mala najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské odborné s maturitou a to
na Strednej priemyselnej škole odevnej v Lučenci, časť Opatová a mala pred štátnymi záverečnými
skúškami na VŠ práva v Sládkovičove, na bakalára. Medzi odporcom a ňou bola 26.11.2007 uzavretá

dohoda o zvýšení kvalifikácie, na základe ktorej sa zaviazala zvýšiť si kvalifikáciu a zotrvať v pracovnom
pomere s odporcom po dobu troch rokov po úspešnom ukončení štúdia. Štátnice úspešne absolvovala
tri mesiace po uplynutí výpovednej doby. Podľa navrhovateľky nebolo zo strany odporcu ponúknutá
iná vhodná práca, boli jej len predložené analytické listy z ktorých malo vyplynúť, že na dané pozície
nemá kvalifikáciu.

Vpriebehukonanianavrhovateľkadoplnilaskutkovétvrdeniauvedenévnávrhunazačatiekonaniavtom
smere, že výpovedi nepredchádzalo riadne písomné rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene, ktoré
by bolo spôsobilým podkladom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Rozhodnutie k organizačnej zmene, ktoré odporca použil ako základ skončenia pracovného
pomeru s ňou, nie je spôsobilým právnym základom pre výpoveď danú jej. Dôvodom výpovede bolo

údajné zrušenie jej pracovného miesta referent tlačovín a edičnej činnosti I. Výpoveď jej bola doručená
dňa 12.1.2011, pričom výpovedná doba začala plynúť dňa 01.02.2011 a uplynula dňa 31.3.2011. S
poukazomnajudikátNSČR21Cdo/1797/1997,R54/1999,podľaktoréhovýpoveďzpracovnéhopomeru
z dôvodu organizačných zmien je neplatná, ak by sa na jej základe mal skončiť pracovný skôr než
v pracovnom dni, ktorý predchádza dňu, v ktorom nastáva účinnosť týchto organizačných zmien a s

poukazom na Výročnú správu odporcu za rok 2011, v ktorej je na str. 16 uvedené, že do 31.7.2011 u
odporcu existoval odbor tlačovín a edičnej činnosti a pracovné miesto referent tlačovín a edičnej činnosti
I,. je podľa navrhovateľky zrejmé, že organizačné zmeny spočívajúce v zrušení jej pracovného miesta
sa stali účinnými až 4 mesiace po uplynutí výpovednej doby, a nie už 15.1.2011 ako tvrdí odporca.
Odporca teda mal možnosť navrhovateľku zamestnávať ešte štyri mesiace. Podľa tejto výročnej správy

nastala organizačná zmena iba v odbore vnútornej kontroly, text správ vôbec neopisuje zmeny v sekcii
marketingu cestovného ruchu. Z organizačných schém, ktoré sú súčasťou výročnej správy vyplýva, že
po 31.7.2011 nastal v sekcii marketingu cestovného ruchu len presun pracovných pozícii, pracovných
úloh bez reálnej zmeny obsahu činnosti, ktoré daná sekcia vykonáva. Z tohto vyplýva, že organizačné
zmeny u odporcu boli vyslovene účelové a odporca iba navonok zmenil a upravil organizačnú štruktúru

sekcie marketingu cestovného ruchu tak, aby javila zdanie zmeny.
Okrem voľných pracovných miest, ktoré boli uvedené v analytických listoch predložených jej odporcom
dňa 12.1.2011, odporca disponoval aj ďalšími voľnými pracovnými miestami, ktoré jej zamlčal ,
neponúkol jej ich ani jej nepredložil analytické listy na tieto pracovné pozície, ktorými sú riaditeľsekcie marketingu cestovného ruchu, regionálny zástupca pre región Trnava, vedúci odboru stratégie a
rozvoja vedúci odboru financovania a referent finančnej učtárne a fakturácie. Táto skutočnosť vyplýva
jednak z organizačnej štruktúry odporcu platnej od 15.01.2011 a taktiež aj z medzitýmneho rozsudku

OkresnéhosúduBratislavaIIzodňa11.01.2013č.k.51C/160/2011-248,vydanéhovobdobnejveciproti
totožnému odporcovi, ktorým tunajší súd určil, že výpoveď daná zamestnancovi je neplatná. Tvrdenia
odporcu, že navrhovateľka bola oboznámená so štruktúrou neobsadených pracovných miest odporcu,
ich obsahovou náplňou a požiadavkami na tieto pracovné miesta, sa teda nezakladá na pravde.
Podľa navrhovateľky odporca si nesplnil svoju ponukovú povinnosť minimálne na pracovnú pozíciu

Referent pre kreatívu a tvorbu štandardov, na ktorú spĺňala kvalifikačné predpoklady určené odporcom
v analytickom liste predloženom jej dňa 12.01.2011, t.j. na miesto, ktoré bolo pre ňu vhodným
pracovným miestom. Odporca ako zamestnávateľ vychádzajúc zo svojich vlastných potrieb, zo
snahy o zefektívnenie činnosti, prípadne jeho iných vlastných pohnútok, stanovil ako minimálny
kvalifikačný predpoklad na pozíciu Referent pre kreatívu a tvorbu štandardov stredoškolské vzdelanie
bez požiadavky na konkrétny študijný odbor a osobitný kvalifikačný predpoklad, ktoré jej bolo aj

odprezentované odporcom, čo potvrdila na analytickom liste svojim podpisom dňa 12.01.2011. V čase
doručenia výpovede z pracovného pomeru mala ukončené stredoškolské vzdelanie a bola krátko pred
štátnicami, ktorými o pár mesiacov nadobudla vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore právo.
Je teda evidentné, že v čase doručenia výpovede z pracovného pomeru spĺňala kvalifikačný predpoklad
určený samotným odporcom ako aj v zmysle zák. č. 553/2003 Z.z. Na túto pracovnú pozíciu odporca

vôbecunavrhovateľkyvčasepredapripredloženíanalytickéholistunezisťoval,čispĺňatietopožiadavky
a preto nemohol relevantne posúdiť, či navrhovateľka odbornú prax v požadovanej oblasti má alebo
nemá, iba jej jednostranne oznámil, že ich nespĺňa.

Odporca vo vyjadrení k doplneným skutkovým tvrdeniam navrhovateľky uviedol, že Výročná správa

odporcu za rok 2011 je bez akejkoľvek právnej záväznosti. Ide iba o informatívnu brožúru, z ktorej
nemožno vyvodzovať žiadne právne závery svedčiace v prospech, resp. v neprospech existencie
organizačnej zmeny. Odporca sa domnieva, že pri písomnom vyhotovení Výročnej správy za rok
2011 došlo k chybe vpísaní, resp. pri vkladaní tabuľky, kde omylom došlo k uvedeniu starej
organizačnej štruktúry, namiesto novej štruktúry. Organizačné zmeny spočívajúce vzrušení pracovného

miesta navrhovateľky sa stali účinnými dňa 15.01.2011, preto odporca nemal možnosť zamestnávať
navrhovateľku ďalšie štyri (4) mesiace, tak ako to uvádza navrhovateľka. O uvedenom svedčí aj
skončenie pracovného pomeru s ďalšími zamestnancami odporcu tlačovín a to N.. A. U. a L. M. a taktiež
skončenie pracovného pomeru s O.. A. Č., pracujúcim na inom odbore, ktorého sa taktiež organizačná
zmena dotkla.

Čo sa týka predložených takzvaných "analytických listov", nie sú podľa svojho obsahu ničím iným, ako
podrobnýmpopisomtejktorejpracovnejčinnostianejdeodokumenty,analytickélistyvzmyslenar.vlády
SR č. 341/2004 Z.z. Odporca vylučuje minimálne dve pracovné pozície ( navrhovateľkou uvedené ako
zamlčané ), ktoré nemohol ponúknuť navrhovateľke pri skončení pracovného pomeru, nakoľko miesto
výkonu práce navrhovateľky v čase trvania pracovného pomeru u odporcu sa nezhodovalo s miestom

výkonu práce pre dané pozície. Išlo pozíciu regionálny zástupca pre región Trnava s miestom výkonu
prácevTrnaveareferentfinančnejučtárneafakturácie,kdemiestovýkonuprácebolovBanskejBystrici.
S poukazom na rozsudok NS SR z 31. marca 1994 sp. zn. 4 Cdo 12/94 taktiež vylučuje pracovnú pozíciu
asistentky na sekretariáte GR, nakoľko táto bola v čase dania výpovede navrhovateľke obsadená. Čo
sa týka pracovnej pozície Referent pre kreatívu a tvorbu štandardov v zmysle zák. č. 533/2003 Z.z. a

nar. vlády SR č. 341/2004 Z.z. minimálnym kvalifikačným predpokladom na obsadenie tejto pozície je
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. Pokiaľ odporca v analytickom liste predloženom navrhovateľke
uvádza stredoškolské vzdelanie, k uvedenému zníženiu kvalifikačného predpokladu odporcom došlo
výlučne v nadväznosti na ďalšie požiadavky stanovené odporcom na obsadenie tejto pozície pre
naplnenie faktickej potreby odporcu ako zamestnávateľa, ktoré navrhovateľka nespĺňala.

Z Výročnej správy odporcu za rok 2011, predloženej navrhovateľkou, súd zistil, že na strane 16 je
založenáOrganizačnáštruktúraSACRplatnáod11.10.2010do31.7.2011,vktorejsanachádzaajOdbor
tlačovín a edičnej činnosti a pracovné miesto Referent tlačovín a edičnej činnosti I.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 51C/160/2011 súd zistil, že v tomto konaní na návrh navrhovateľa O.. A.
U. podaný proti odporcovi Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa
10, Bratislava, súd medzitýmnym rozsudkom č.k. 51C/160/2011-248 zo dňa 11.01.2013, právoplatným
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.5.2014 č.k. 5Co/311/2013-282, určilneplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 12.01.2011 danú navrhovateľovi odporcom podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na základe prijatého písomné Rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene zo dňa 12.01.2011 s účinnosťou od 15.01.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 58 Cpr/1/2011 súd zistil, že v tomto konaní na návrh navrhovateľky L.
M. podaný proti odporcovi Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa
10, Bratislava, súd medzitýmnym rozsudkom č.k. 58Cpr/1/2011-242 zo dňa 11.3.2013, právoplatným
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.3.2014 č.k. 4CoPr 6/213-287, určil

neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 12.01.2011 danú navrhovateľovi odporcom podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na základe prijatého písomné Rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene zo dňa 12.01.2011 s účinnosťou od 15.01.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 51 Cpr/1/2012 súd zistil, že v tomto konaní na návrh navrhovateľa O..
A. Č. podaný proti odporcovi Slovenská agentúra pre cestovný ruch, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa

10, Bratislava, súd medzitýmnym rozsudkom č.k. 51Cpr/1/2012-244 zo dňa 11.01.2013 určil neplatnosť
výpovede z pracovného pomeru zo dňa 12.01.2011 danú navrhovateľovi odporcom podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce na základe prijatého písomné Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene zo dňa 12.01.2011 s účinnosťou od 15.01.2011. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
29.11.2013 č.k. 8Copr 4/2013-282 tento mezitýmny rozsudok zrušil. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa

18.02.2015 č.k. 51Cpr/1/2012-352 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom,
nakoľko medzi účastníkmi došlo k mimosúdnemu vyporiadaniu vzájomných práv a povinností.

V uvedených súdnych konaniach vypovedali na pojednávaniach štatutárny zástupca odporcu L.. A. N.
ako účastník konania a svedkovia M.. A. N., O.. T. Z., V. Ž..

Zozápisniceopojednávanízodňa18.4.2012vyhotovenejtunajšímsúdomvkonanívedenompodsp.zn.
51Cpr/1/2012 v časti výpovede účastníka konania L.. A. N. súd zistil, že pracoval ako štatutárny orgán
odporcu, vo funkcii generálneho riaditeľa odporcu bol 19 mesiacov, pričom v tejto funkcii bol aj ku dňu
12.01.2011. Vzhľadom na rozsah jeho povinností, keďže bol nútený sa zdržiavať často mimo pracoviska,

musel poveriť niektorého zo svojich zamestnancov ako svojho zástupcu, aby v čase jeho neprítomnosti
agentúra riadne fungovala. Pokiaľ ide o dôvody zrušenia niektorých pracovných miest, existovali dva
dôvody. Jednak odbor tlačovín už naplnil svoju podstatu, nakoľko materiály už boli vytlačené, teda všetky
podklady boli vypracované na to, aby mohli tlačoviny byť vytlačené, všetko už bolo sprocesované, preto
odbor stratil svoje opodstatnenie a ďalším dôvodom bolo rozhodnutie vlády, v zmysle ktorého každá

organizácia mala zefektívniť voju činnosť. Preto sa dohodol s O.. Z., ktorý pripravil všetky podklady, ktoré
s tým súviseli a následne došlo k organizačnej zmene za účelom zefektívnenia činnosti agentúry.
V rozhodujúci deň musel ráno medzi 9.00-10.00 hod. opustiť agentúru, pričom na pracovisko sa vrátil
medzi 16.00-17.00 hodinou. Ráno ešte podpísal nejaké listiny, ktoré s tým súviseli, pričom prioritne
malo dôjsť so zamestnancami k dohode, a až keď to nešlo, mali dostať výpovede, ktoré podpisoval

O.. Z.. Priebežne sa informoval telefonicky ako to prebiehalo a po návrate na pracovisko sa informoval
u O.. Z. ako to dopadlo. Celý proces mal na starosti O.. Z., on sa vie vyjadriť k existencii voľných
pracovných miest a on určoval aj kvalifikačné predpoklady na voľné pracovné miesta. Ďalej uviedol,
že po ukončení organizačnej zmeny boli následne vytvorené aj nové pracovné miesta, napríklad kvôli
tomu, že sa nečerpali štrukturálne fondy. Tieto nové pozície, ktoré boli vytvorené, vychádzali z aktuálnej

potreby a požiadaviek vlády. Nevedel sa vyjadriť, či boli vytvorené aj pracovné miesta, ktoré boli zrušené
organizačnou zmenou, tieto veci neriešil.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.12.2012 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod
sp.zn. 51C/160/2011 a zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.01.2013 vyhotovenej tunajším súdom v
konaní vedenom pod sp.zn. 58Cpr/1/2011 v časti výpovede svedka O.. T. Z. súd zistil, že pracoval

v rozhodnom období na pozícii zástupcu generálneho riaditeľa od októbra 2010. Spočiatku bol na
pozícii riaditeľa odboru stratégie a rozvoja, neskôr bol na pozícii zástupcu generálneho riaditeľa. Dňa
12.01.2011 bol L.. N. na pracovisku, kde podpísal aj pripravené materiály a to zmenu organizačného
poriadku ako aj dohody, ktoré sa mali uzatvárať v prípade záujmu s jednotlivými zamestnancami.
Následne L.. N. musel opustiť pracovisko, keďže sa zúčastnil rokovaní na Ministerstve dopravy SR,

na pracovisko sa vrátil až okolo 15.30-15.45 hod. v daný deň. Keďže musel odísť a boli zvolaní
viacerí zamestnanci naraz, bol požiadaný, aby ich oboznámil so zmenou organizačnej štruktúry a
zároveň sa dohodol s týmito zamestnancami na ukončení pracovného pomeru. Zamestnancom bola
predložená dohoda a mali niekoľko hodín na rozmyslenie. Nakoľko dohodu neprijali, bola im doručenávýpoveď, ktorú si osobne v daný deň prevzali. V jeho prítomnosti ich právnik oboznámil s tým, že
ani pre jedného z nich nie je v organizácii miesto, na ktoré by spĺňali kvalifikačné predpoklady. S
dotknutými zamestnancami neboli konzultované voľné pracovné miesta, bolo im len odovzdané a

prečítané právnikom vopred vyhotovené písomné stanovisko, ktoré obsahovalo dôvody, pre ktoré
nemôžu byť jednotlivé pracovné miesta týmito zamestnancami obsadené. Svedok konal za generálneho
riaditeľa na základe plnej moci, ktorá mu bola udelená generálnym riaditeľom krátko po jeho nástupe k
odporcovi, čo bolo v súlade s platnými internými predpismi odporcu.
K organizačnej zmene došlo na základe uznesenia vlády SR, na základe ktorého boli zaviazaný znižovať

náklady a prehodnotiť finančné nároky. S tým súvisela aj vykonaná organizačná zmena. S týmto
rozhodnutím súviselo aj rozhodnutie, ktoré sa týkalo zníženia nákladov za prenájom miestností, pričom
práve odbor tlačovín a edičnej činnosti bol jediným odborom, ktorý sa nachádzal v kanceláriách na
samostatnom poschodí, pričom prenájom týchto priestorov nebol lacný, a aj z tohto dôvodu pristúpil
odporca k zmene organizačnej štruktúry.
Touto zmenou bolo dotknutých 5 pracovných miest, štyri boli z jedného odboru tlačovín a edičnej činnosti

a jedno miesto bolo miestom právnika. Odbor tlačovín a edičnej činnosti bol celý zrušený, lebo krátko
predjehozrušením,nazákladeverejnejsúťažebolorozhodnutévykonávaťtútočinnosťprostredníctvom
externých subjektov a preto existencia v takejto forme stratila opodstatnenie. K externému využívaniu
týchtoslužiebdošlozabývaléhovedeniaSACR,prvázmluvabolapodpísanápreddvomarokmi,niekedy
v auguste 2010 a druhá bola podpísaná za nového vedenia, pričom však verejná súťaž prebehla v čase

bývalého vedenia niekedy v septembri 2010. V súčasnosti si odporca tieto služby zabezpečuje výlučne
externe.
Pokiaľ ide o náplne práce a kvalifikačné predpoklady na jednotlivé pracovné miesta, svedok uviedol,
že je možné že tieto pripravoval aj on, ale vždy po konzultácii s pracovníkmi, pod ktoré tieto miesta
mali patriť. Pritom sa muselo vychádzať aj z katalógu pracovných činností, avšak vzhľadom na to, že

odporca nie je zaradený do tohto katalógu, išlo vždy o kombináciu pracovných pozícii pre Ministerstvo
hospodárstva SR a agentúry SARIO. Kvalifikačné predpoklady sa vypracovávali niekedy v januári,
predtým ako došlo k organizačnej zmene. Pokiaľ ide o voľné pracovné pozície s riaditeľom zistili,
že na tieto nie sú vytvorené analytické listy, išlo o väčšinu pozícii, takže tieto sa museli dopracovať
následne. Nevedel uviesť, či v čase ukončovania pracovného pomeru s dotknutými zamestnancami boli

pripravené a vypracované podklady na všetky vtedy voľné pracovné miesta, na tie ktoré im ponúkali,
na tie vypracované boli. Mohlo sa stať, že na totožné pracovné pozície v Bratislave a Banskej Bystrici
sa vyžadovali rôzne kvalifikačné predpoklady, avšak, ak tomu tak aj bolo, nebolo to urobené vedome.
Zároveň vo svojej výpovedi pred súdom dňa 07.12.2012 uviedol, že potom ako došlo k doručeniu
výpovedí (po 12.01.2011) bola robená kontrola obsadených pracovných pozícii a bolo zistené, že

zamestnanci boli na niektoré pozície zaradení nesprávne, problém bol tak v platovom zaradení ako aj
kvalifikačnom zaradení najmä pri štrukturálnych fondoch.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.4.2012 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod
sp.zn. 51Cpr/1/2012 v časti výpovede svedka M.. A. N. súd zistil, že v rozhodnom období pri doručovaní
výpovedí bol riaditeľom právneho odboru u odporcu, ktorý bol organizačnou zmenou zrušený a v

súčasnosti pracuje ako právny referent. O organizačnej zmene sa dozvedel v deň, ktorý predchádzal
doručovaniu výpovedí. Bol zavolaný na stretnutie k O.. Z., ktorému vysvetlil, aké právne kroky je
potrebné v súvislosti s organizačnou zmenou a výpoveďou uskutočniť. Následne vypracoval text
rozhodnutia generálneho riaditeľa o organizačnej zmene, keďže však nemal vedomosť o rozhodujúcich
skutočnostiach, vypracoval len jeho stručné znenie, ktoré potom doplnil O.. Z.. Následne bol požiadaný

O.. Z. o vypracovanie textov dohody o ukončení pracovného pomeru a zároveň pripravil aj text zápisnice
o prerokovaní organizačnej zmeny. Bol prítomný pri rokovaní so zamestnancami, ktorých sa táto
organizačná zmena týkala. Najskôr boli zamestnancom ponúknuté dohody o ukončení pracovného
pomeru, ktoré obsahovali lepšie finančné podmienky. Zamestnanci si však zobrali čas na rozmyslenie.
Keďže z toho vyplývalo, že niektorí možno dohody nepodpíšu, pripravil potom aj texty výpovedí.

Následne postupne boli zamestnanci volaní jednotlivo na rokovanie, pričom O.. Z. pred nimi výpoveď
podpísal a zamestnanec podpísal, že prevzal výpoveď. L.. N. sa vrátil na pracovisko po 16.00 hod., pýtal
sa ho ako to dopadlo, oznámil mu, že ani jeden zamestnanec neprijal dohodu, že boli dané len výpovede.
Pokiaľ ide o analytické listy na ich vypracovaní sa nepodieľal, len deň predtým ako dávali výpovede,
upozornil O.. Z. na splnenie ponukovej povinnosti. Nevie kto vypracoval analytické listy, vie že v deň

výpovedí ich bolo 5, potom pán Č. žiadal ich doplnenie, odpoveď mu zasielala pani Ž., ale kto ich
vypracoval nevie. Pracovné zmluvy vypracovávala u odporcu vždy personalistka.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.10.2012 vyhotovenej tunajším súdom v konaní vedenom pod
sp.zn. 51Cpr/1/2015 a zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.01.2013 vyhotovenej tunajším súdom vkonaní vedenom pod sp.zn. 58Cpr/1/2011 v časti výpovede svedkyne V. Ž. súd zistil, že v rozhodnom
období pracovala u odporcu ako personalistka - referentka a to až do 31.05.2011. Na organizačnej
zmene ani na rušení pracovných miest sa nepodieľala. Celé toto zastrešoval O.. Z.. Ona do posledného

dňanevedela,ktorépracovnémiestabudúzrušené.Nepripravovalaanipodkladykvýpovediam,nakoľko
v tom čase nemala k dispozícii zložky jednotlivých zamestnancov, ktoré boli v tom čase u pána G., ktorý
bol kontrolórom, keďže v tom čase prebiehala kontrola. Rovnako nepripravovala žiadne podklady za
účelom zabezpečenia splnenia ponukovej povinnosti. Nerobila analýzu voľných pracovných miest ani
kvalifikačných predpokladov. Všetko to zabezpečoval O.. Z.. V rozhodnom čase mal odporca k dispozícii

voľné pracovné miesta, nevie presne či ich bolo 5 alebo viac. Pokiaľ ide o kvalifikačné predpoklady,
mala za to, že na tieto veci existuje predpis a to zákon č. 553/2003 Z.z., avšak v tomto prípade to
tak nebolo. Niektoré pozície boli mimo úpravy tohto predpisu a na tieto miesta neexistovali žiadne
kvalifikačnépredpoklady.Keďjedenzprepustenýchzamestnancovpožadovalododporcupočetvoľných
pracovných miest, začali sa dodatočne riešiť voľné pracovné pozície. Tieto nemali žiaden popis, žiadne
kritériá, t. j. nedalo sa z nich zistiť splnenie akých podmienok sa od zamestnancov vyžaduje, boli úplne

v rozpore s katalógom pracovných činností. Z uvedeného dôvodu sa potom dodatočne dorábal popis
týchto voľných pracovných miest. Robila to L.. U., ktorá bola s O.. Z. jedna ruka a dodatočne to potom
posielala svedkyni e- mailom a vo vytlačenej podobe jej to aj osobne odovzdala. Svedkyňa nevedela
presne datovať, kedy sa ponuky dorábali, uviedla však že sa to riešilo rýchlo, aby sa to v 15- alebo
30- dňovej lehote stihlo doručiť pánovi Č., ktorý to požadoval. Voľné pracovné pozície boli odložené u

svedkyne na personálnom oddelení a táto mala k nim prístup s tým, že napriek tvrdeniu O.. Z., že nový
štruktogram bol schválený ministerstvom dopravy, on si ho menil podľa toho, ako to jemu vyhovovalo,
k voľným pracovným miestam pripísal určitý názov pozície, ale miesto nebolo nijako popísané a nedalo
sa z neho zistiť, aké požiadavky musí uchádzač pre dané miesto spĺňať. Katalóg pracovných činností
obsahuje presný popis podmienok, ktoré sa vyžadujú na presnú pracovnú pozíciu, zadelenie tried a

aj platové podmienky a pod. V analytických listoch predložených prepusteným zamestnancom nebolo
zadefinované nič, resp. boli manipulatívne vyrobené, t. z. ak aj bola určitá platová trieda a bol na ňu
človek,ktorýmalmaťinýplat,prispôsobilasatátoplatovátriedapracovnejpozíciialebonaopak.Správny
postup by mal byť taký, že ak sa vytvorí nejaká nová pozícia, táto sa musí premietnuť do katalógu
pracovných činností, avšak v tomto prípade to tak nebolo. Pokiaľ ide o kvalifikačné predpoklady na

konkrétne pracovné miesta, dalo sa to usúdiť jedine z nejakých obdobných pracovných miest, avšak
konkrétne požiadavky neexistovali. Pokiaľ ide o voľné pozície v rozhodnom období, podľa jej názoru
niektoré z týchto pozícii boli vhodné aj pre niektorých zamestnancov, s ktorými bol skončený pracovný
pomer, nakoľko tam boli pozície na ktoré postačovalo stredoškolské vzdelanie, pričom išlo o pozície
na oddelení marketingu. Bolo tam podľa nej voľné miesto asistenta riaditeľa marketingu. Asistentka na

tomto mieste pani Š. bola dlhodobo PN, na túto pozíciu bola prijatá neskôr nová asistentka. Túto prácu
napríklad vykonávala počas praxe aj študentka.

Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté odporcom výsluchom svedkov L.. A. N. na preukázanie
skutočnosti, že v čase, kedy bola navrhovateľke doručená výpoveď nebol prítomný v sídle odporcu

a O.. T. Z. na preukázanie skutočností, akým spôsobom došlo k vytvoreniu pracovných miest, ich
náplne a akým spôsobom boli stanovené kvalifikačné predpoklady na voľné pracovné pozície. Súd
má za to, že so značným časovým odstupom a so znalosťou veci by výpoveď týchto svedkov nebola
bezprostredná, presvedčivá a vierohodná a súčasne by neprispela k objasneniu žiadnych nových
skutočností, o ktorých by už svedkovia nevypovedali vo vyššie uvedených súdnych konaniach, vrátane

skutočností na objasnenie ktorých navrhol odporca ich opätovný výsluch.

Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne:

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej

len "Zákonník práce") v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je
právnickáosoba,štatutárnyorgánalebočlenštatutárnehoorgánu,zamestnávateľ,ktorýjefyzickáosoba
koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci
zamestnávateľa, najmä vedúci organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť
v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia
povereného zamestnanca.Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať
po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa

alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

V prvom rade sa súd musel vyporiadať s námietkou odporcu o zmeškaní prekluzívnej lehoty na podanie
návrhu navrhovateľkou uvedenej v § 77 Zákonníka práce.
Neúplnosť návrhu na začatie konania, ku ktorému patrí aj vlastnoručný podpis navrhovateľa ( § 42
ods. 3 O.s.p. ), je odstrániteľnou prekážkou konania. Ak bol návrh na začatie konania podaný v lehote
stanovenej hmotným právom v priebehu konania doplnený tak, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti,

sú s tým vady pôvodného podania odstránené a má účinky uplatnenia práva na súde (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30 Cdo 794/2006 ). Vzhľadom na to, že konanie prebiehalo aj
po vydaní uznesenia tunajšieho súdu dňa 21. 10. 2013 č. k. 15Cpr/5/2013-174 o odmietnutí návrhu až
do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, doplnenie návrhu navrhovateľkou o jej vlastnoručný
podpis v odvolacej lehote na podanie odvolania proti uvedenému uzneseniu, je doplnením návrhu v

priebehu konania, teda návrh bol podaný na súd v zákonnej lehote.

Pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je nevyhnutné splnenie nasledovných kumulatívnych
podmienok:

1. písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia,ozníženístavuzamestnancovscieľomzvýšiťefektívnosťpráce,alebooinýchorganizačných
zmenách,2. nadbytočnosť zamestnanca,
3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca,

4. ponuka inej vhodnej práce pre zamestnanca v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
jeho práce (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce).

Súd sa pri skúmaní danosti výpovedného dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce musí zaoberať splnením vyššie uvedených kumulatívnych podmienok,

pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje zamestnávateľa.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemá povahu
právneho úkonu a účastník pracovného pomeru sa voči nemu nemôže brániť žalobou na určenie
jeho neplatnosti. Rovnako súd nemôže preskúmavať ani správnosť výberu nadbytočného zamestnanca
zamestnávateľom ( výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi ), ktorého v

prípadnom súdnom spore zaťažuje povinnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou
zamestnanca a uskutočnenou organizačnou zmenou. Zamestnávateľ v súdnom spore preukazuje aj
splnenie štvrtej hmotnoprávnej podmienky, a to ponuku inej vhodnej práce pre zamestnanca v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu jeho práce a ktorá musí byť uskutočnená ešte predtým, než
zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov. Splnenie ponukovej povinnosti

súd vždy skúma podľa stavu v dobe výpovede. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu
doposiaľ zamestnancom vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy a tiež môže ísť aj o prácu na kratší
pracovný čas. V prípade, ak zamestnávateľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
nemá pre zamestnanca žiadnu vhodnú prácu podľa Zákonníka práce, nemožno od neho ani vyžadovať
splnenie ponukovej povinnosti. V takomto prípade je však zamestnávateľ v súdnom spore povinný

preukázať, že pred tým, ako dal zamestnancovi výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným
miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce zamestnanca, ktoré by mu ako
vhodné mohol ponúknuť. Zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať alebo mu
ponúknuť inú pre neho vhodnú prácu aj vtedy, ak má voľné iba také pracovné miesta, ktoré zamestnanec
nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo

pre nedostatok kvalifikácie. V prípade, ak zamestnávateľ mal iné pre zamestnanca vhodné pracovné
miesto, na platnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z výpovedného
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje okrem preukázania jeho ponuky,
aj preukázanie, že zamestnanec ponuku iného vhodného miesta odmietol. Za inú vhodnú prácu sa v
zmysle uvedeného považuje práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj

kvalifikácii zamestnanca. Za vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce však možno
považovať aj prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca.

Vo vzťahu k jednotlivým vyššie uvedeným podmienkami súd uvádza nasledovné:

Zákonník práce presne vymedzuje v ustanovení § 63 ods. 1 psím. b) čo je organizačnou zmenou.
V danom prípade nepochybne odporca rozhodol o organizačnej zmene písomným Rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačnej zmene prijatým generálnym riaditeľom odporcu L.. A. N. dňa 12.01.2011
s účinnosťou od 15.01.2011. Uvedenú skutočnosť v konaní odporca jednoznačne preukázal a túto
skutočnosť súd považoval za nespornú. Výročná správa odporcu za rok 2011, na ktorú poukázala

navrhovateľka, je bez akejkoľvek právnej záväznosti. Ide iba o informatívny materiál, z ktorého nemožno
vyvodzovať žiadne právne závery svedčiace o tom, že odporca neprijal vyššie uvedenú organizačnú
zmenu. Zákonník práce nepredpokladá, že by rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene
muselo byť zamestnávateľom vyhlásené alebo iným spôsobom zverejnené. Takéto rozhodnutie však
musí byť prijaté pred daním výpovede a zamestnanec s ním musí byť oboznámený, pričom stačí, ak sa

tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru (viď rozhodnutie NS ČR sp.zn. 2 Cdon 130/97 ).

Vo vzťahu k splneniu podmienky nadbytočnosti a príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou navrhovateľky, odporca preukázal rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 12. 01.
2011 v súlade so schválenou novou organizačnou schémou, ktorá bola prílohou tohto rozhodnutia, že

došlokzrušeniuOdborutlačovínaedičnejčinnostiatedaajkzrušeniupracovnéhomiestanavrhovateľky
referent tlačovín a edičnej činnosti, ktoré bolo organizačne začlenené do tohto odboru a na jej miesto
nebol prijatý žiaden iný zamestnanec.Čo sa týka platnosti, resp. neplatnosti výpovede z pohľadu splnenia poslednej hmotnoprávnej
podmienky, a to splnenia ponukovej povinnosti odporcu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
odporca v rámci obrany v spore zotrval na tvrdení, že nemal voči navrhovateľke ponukovú povinnosť

v dobe výpovede, pretože nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce zamestnanca ( navrhovateľky ), ktoré by mu jej ako vhodné mohol
ponúknuť, vrátane pozície asistentky na sekretariáte riaditeľa marketingu a cestovného ruchu z dôvodu
jej obsadenia inou zamestnankyňou ako aj pozície referenta pre kreatívu a tvorbu štandardov pre
nesplnenie ďalších požiadaviek navrhovateľkou stanovených odporcom na obsadenie tejto pozície, na

ktoré pracovné pozície poukázala navrhovateľka.
Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca
žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ musí
zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v dobe výpovede, nielen miesto
zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii zamestnanca kedykoľvek získanej
(či už pred uzavretím zmluvy alebo po jej dohodnutí), a to aj vtedy, keď si takéto miesto vyžaduje

predchádzajúcu prípravu zamestnanca. Rozhodnutie, či takúto ponuku zamestnanec príjme a využije,
je závislé výlučne na vôli zamestnanca, ktorý môže takúto pracovnú príležitosť odmietnuť, čím je potom
splnená podmienka uvedená v ustanovení § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede.
Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že odporca mal v čase výpovede danej navrhovateľke, okrem
pracovných miest uvádzaných v piatich analytických listoch predložených navrhovateľke v deň

výpovede, k dispozícii aj ďalšie voľné pracovné miesta. Aj vo vzťahu ku všetkým voľným miestam
odporca tvrdil, že navrhovateľka nespĺňala kvalifikačné a ďalšie predpoklady na tieto miesta, preto ju
na týchto miestach zamestnať nemohol, a preto jej ani nebol povinný tieto miesta ponúknuť v rámci
plnenia si ponukovej povinnosti. Nesplnenie kvalifikačných predpokladov odvodzoval od kvalifikačných
predpokladov uvedených v tak existujúcich navrhovateľke predložených ako aj dodatočne v "novo

vypracovaných" analytických listoch.
Z výpovede svedkyne V. Ž. však vyplynulo, že kvalifikačné predpoklady na tieto ďalšie miesta neboli
pôvodne a ani v čase výpovede známe, neboli stanovené žiadnym interným predpisom a svedkyňa,
ktorá v tom čase vykonávala vedúcu personálneho oddelenia, nemala ani z iných zdrojov vedomosť
o tom, že by sa pre zamestnancov na týchto miestach vyžadovalo splnenie osobitných kvalifikačných

predpokladov. Zároveň z výpovede tejto svedkyne vyplynulo, že kvalifikačné predpoklady pre tieto
miesta boli vytvorené až v súvislosti s výpoveďou danou navrhovateľke a ďalším zamestnancom, s
ktorými bol rozviazaný pracovný pomer z organizačných dôvodov.
Problematickosť existencie a určovania kvalifikačných predpokladov na pracovné pozície u odporcu
potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok O.. T.I. Z., ktorý vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pokiaľ

ide o voľné pracovné pozície s riaditeľom zistili, že na tieto nie sú vytvorené analytické listy, išlo o väčšinu
pozícii, takže tieto sa museli dopracovať následne. Nevedel uviesť, či v čase ukončovania pracovného
pomeru s dotknutými zamestnancami prijatiu organizačnou zmenou boli pripravené a vypracované
podklady na všetky vtedy voľné pracovné miesta, na tie ktoré im ponúkali, na tie vypracované boli.
Následne uviedol, že potom ako došlo k doručeniu výpovedí (po 12.01.2011) bola robená kontrola

obsadených pracovných pozícii a bolo zistené, že zamestnanci boli na niektoré pozície zaradení
nesprávne, problém bol tak v platovom zaradení ako aj kvalifikačnom zaradení. Zároveň uviedol, že
v súvislosti s organizačnou zmenou bolo jedným z dôvodov prepustenia zamestnancov, že nespĺňali
práve kvalifikačné predpoklady. Týkalo sa to niektorých zamestnancov, nevedel presne ktorých. Aj
z uvedeného je zrejmé, že odporca nemal jasne stanovené kvalifikačné predpoklady na jednotlivé

pracovné pozície a navyše na obdobné pracovné miesta s rovnakou pracovnou náplňou sa niektoré
kvalifikačné predpoklady ani nezhodovali.

Je pravdou, ako tvrdí odporca, že žiadnym právnym predpisom nie je stanovená povinnosť
zamestnávateľa predložiť analytické listy a pre tieto nie sú ani zákonom predpísané náležitosti. Je

však povinnosťou zamestnávateľa v pracovnoprávnom spore preukázať, že nemá pre zamestnanca,
s ktorým skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, žiadne
vhodné voľné pracovné miesto, resp. ak má, musí preukázať, že ho zamestnancovi ponúkol a tento jeho
ponuku odmietol. V danom prípade, však súd dospel k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že
by nemal žiadne voľné pracovné miesto vhodné pre navrhovateľku (z hľadiska zdravotnej spôsobilosti,

jej schopností a kvalifikácie) a teda, že by sa naňho nevzťahovala ponuková povinnosť podľa § 63
ods. 2 Zákonníka práce. Z analytických listov na voľné pracovné miesta, ktoré boli dňa 12. 01. 2011
navrhovateľkepredložené,nemožnojednoznačnevyvodiťzáver,žesanejednáopracovnémiesta,ktoré
by nebolo možné navrhovateľke ponúknuť. Nemožno z nich presne ustáliť popis a druh pracovnýchčinnostínajednotlivýchpozíciáchainépožiadavkynavýkontejtočinnosti,vzhľadomnaichvšeobecnosť
a neurčitosť. Zamestnávateľ má právo určiť kvalifikačné predpoklady, požadovanú prax a odbornú
prípravu uchádzača o to- ktoré miesto. U odporcu je toto právo modifikované aj nariadením vlády

č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom
záujme v spojení so zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov vo verejnom
záujme.Akvšakodporcanemalkvoľnýmpracovnýmmiestampresnevymedzenéjednotlivékvalifikačné
predpoklady pre konkrétne miesto s presne určenou pracovnou činnosťou, ktoré sa preukázateľne
dopĺňali, menili a prispôsobovali až následne, nemožno potom ani vylúčiť vhodnosť niektorých miest

pre navrhovateľku. Z analytických listov nie je možné ani vyvodiť, či uvedené kvalifikačné predpoklady,
odborná príprava, prax, znalosť cudzieho jazyka skutočne zodpovedajú predmetu pracovnej činnosti
na danej pozícii, vzhľadom na už uvedené všeobecné a veľmi neurčité vymedzenie a či zo strany
zamestnávateľa ide o navrhovateľkou namietanú účelovosť.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že si odporca nesplnil svoju ponukovú povinnosť
voči navrhovateľke minimálne na pracovnú pozíciu referent pre kreatívu a tvorbu štandardov, na ktorú

navrhovateľka spĺňala kvalifikačné predpoklady určené odporcom v analytickom liste predloženom
navrhovateľke dňa 12.01.2011. Odporca ako zamestnávateľ vychádzajúc zo svojich vlastných potrieb,
zo snahy o zefektívnenie činnosti, prípadne jeho iných vlastných pohnútok, stanovil ako minimálny
kvalifikačný predpoklad na pozíciu referent pre kreatívu a tvorbu štandardov stredoškolské vzdelanie,
ktoré bolo odprezentované aj navrhovateľke, čo navrhovateľka potvrdila na analytickom liste svojim

podpisom dňa 12.01.2011. Navrhovateľka mala v čase doručenia výpovede z pracovného pomeru
ukončené stredoškolské vzdelanie a bola krátko pred štátnicami, ktorými o pár mesiacov nadobudla
vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v odbore právo. Je teda zrejmé, že navrhovateľka v čase doručenia
výpovede z pracovného pomeru odporcom spĺňala kvalifikačný predpoklad určený samotným odporcom
na túto pracovnú pozíciu.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 05.11.2014 vyplýva, že odporca pri posudzovaní, či má pre navrhovateľku
vhodné voľné pracovné miesto, vychádzal z jemu dostupných údajov o schopnostiach, kvalifikačných
predpokladoch a praxi odporkyne, ktoré sa nachádzali v osobnej zložke navrhovateľky vedenej u
odporcu. Odporca tak schopnosti, kvalifikačné predpoklady a prax navrhovateľky posudzoval striktne
formálne na základe údajov starých takmer 4 roky (na osobnom dotazníku je dátum 05.02.2007),

pričom nijakým spôsobom u navrhovateľky nepreveroval aktuálny faktický stav, resp. skutočnú úroveň jej
ďalších znalostí, teda či ovláda program Adobe Photoshop alebo iné programy, hoci mal preukázateľne
vedomosť o tom, že navrhovateľka si od roku 2007 zvyšovala svoju kvalifikáciu štúdiom na vysokej škole
a rovnako nemohol vylúčiť ani zvýšenie jej kvalifikácie iným spôsobom, pričom odporca podľa svojho
vyjadrenia vôbec nezohľadnil ani prax, ktorú navrhovateľka u neho získala a to vedenie odboru tlačenej

propagácie a edičnej činnosti na základe poverenia zo dňa 26.11.2008 ako aj vedenie odboru tlačovín
a edičnej činnosti na základe poverenia zo dňa 31.07.2009.
Na pozíciu referent pre kreatívu a tvorbu štandardov navrhovateľka spĺňala aj ďalšiu znalosť stanovenú
odporcom v analytickom liste predloženom navrhovateľke dňa 12.01.2011, ktorou bola aktívna znalosť
anglického jazyka, čo vyplýva zo životopisu navrhovateľky pripojeného odporcom k vyjadreniu zo dňa

05.11.2014, v ktorom je uvedená znalosť anglického jazyka u navrhovateľky na úrovni "pokročilý".
Odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by posudzoval aktuálnu úroveň schopností a
predpokladov navrhovateľky v čase dania výpovede z pracovného pomeru nad rámec toho, čo mal
uvedené v jej osobnej zložke. Odporca teda nezisťoval, či navrhovateľka má predpoklady na pracovnú
pozíciu referent pre kreatívu a tvorbu štandardov.

Okrem miesta referenta pre kreatívu a tvorbu štandardov navrhovateľka poukazovala aj na miesto
asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu, vo vzťahu ku ktorému odporca potvrdil, že
zamestnankyňa zamestnaná na tomto mieste bola už v tom čase dlhodobo práceneschopná, avšak
zamestnávateľ nevedel predpokladať dobu trvania práceneschopnosti a hlavne podľa neho išlo o riadne

obsadenú pracovnú pozíciu. Súd však poukazuje na to, že v záujme ochrany zamestnanca, ktorý sa v
dôsledku organizačnej zmeny stane pre zamestnávateľa nadbytočným, je povinnosťou zamestnávateľa
ponúknuť mu iné vhodné pracovné miesto predovšetkým na dobu neurčitú, v prípade ak zamestnávateľ
nemá voľné pracovné miesto na dobu neurčitú ale má reálnu potrebu výkonu práce, ktorá je pre
takéhoto zamestnanca vhodná, na čas určitý, je povinný mu toto miesto ponúknuť. Súd má za to, že

práve pracovná pozícia asistentky na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu, ktorú už navrhovateľka
v minulosti u odporcu zastávala, bola vhodnou pracovnou pozíciou, ktorá mohla byť navrhovateľke
ponúknutá na dobu určitú, vopred stanovenú odporcom. Reálnej potrebe vykonávania práce asistentky
na sekretariáte riaditeľa sekcie marketingu nasvedčovala aj skutočnosť, že už v čase organizačnejzmeny bola zamestnankyňa odporcu zaradená na tejto pozícii dlhodobo práceneschopná, túto prácu
vykonávala v rámci praxe študentka a v neskoršom období dňa 11. 05. 2011 prijal odporca na uvedené
miesto novú zamestnankyňu na dobu určitú. Skutočnosť, že zamestnávateľa z dôvodu splnenia si

ponukovej povinnosti nemožno nútiť vytvárať novú pracovnú pozíciu, čo i len na dobu určitú, na ktorú
poukazoval právny zástupca odporcu, nemožno vnímať bez zreteľa na reálnu potrebu zamestnávateľa
zabezpečiť na výkon inak obsadeného pracovného miesta dočasnú pracovnú silu a to aj s prihliadnutím
nadobutrvaniaprekážokvprácinastranezamestnanca.Vopačnomprípadebydochádzaloksituáciám,
že zamestnávateľ skončí pracovný pomer s jedným zamestnancom pre jeho nadbytočnosť z dôvodu

uskutočnenej organizačnej zmeny a v rovnakom čase zabezpečí potrebu výkonu práce napr. dlhodobo
práceneschopného zamestnanca, ktorú by mohol vykonávať aj zamestnanec, s ktorým bol ukončený
pracovný pomer pre jeho nadbytočnosť, novým zamestnancom prijatým na dobu určitú.

Súd skúmal platnosť výpovede aj z pohľadu, či bola podpísaná osobou oprávnenou konať za
zamestnávateľa (odporcu). Podľa navrhovateľky O.. T. Z., zamestnaný v danom čase u odporcu ako

vedúci odboru stratégie a rozvoja, nebol osobou oprávnenou podpísať jej výpoveď a to aj s poukazom
na prítomnosť štatutárneho zástupcu L.. A. N. v práci dňa 12. 01. 2011, o čom vypovedá aj jeho
podpis na rozhodnutí zamestnávateľa o organizačnej zmene. Súd sa v tomto smere plne stotožnil s
argumentáciou odporcu v tom, že O.. T. Z. bol osobou oprávnenou k podpisu výpovede navrhovateľky za
odporcu ako zamestnávateľa. Jeho oprávnenie v súlade s ustanovením § 9 Zákonníka práce vyplývalo z

Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku odporcu, účinného od 01. 10. 2010, podľa ktorého generálneho
riaditeľa počas jeho neprítomnosti zastupuje poverený zástupca, ktorým je vedúci odboru stratégie
a rozvoja, pokiaľ nie je v splnomocnení osobitne uvedené inak (bod 4.3. Organizačného poriadku v
znení Dodatku č. 4) a na uvedenom nič nemení ani nevedomosť navrhovateľky o tomto poverení
vyplývajúcom z interných predpisov odporcu, naviac ak odporca zverejnil dodatok č. 4 aj na intranete

a zároveň výslovne uložil vedúcim zamestnancom informovať o tejto skutočnosti svojich podriadených.
Len samotná skutočnosť, že navrhovateľka a iní zamestnanci stretli v ranných a neskôr v popoludňajších
hodinách generálneho riaditeľa L.. A. N. na pracovisku, nie je dôkazom jeho neprítomnosti v práci v
čase prerokúvavania organizačných zmien s dotknutými zamestnancami a v čase dávania výpovedí
podpísaných O.. T. Z., naviac v kancelárii generálneho riaditeľa. Samotný L.. A. N. vypovedal, že v

predmetný deň musel odísť na Ministerstvo dopravy SR v rámci plnenia jeho služobných úloh a situáciu
ohľadom rozviazania pracovného pomeru telefonicky konzultoval s O.. T. Z.. Uvedené potvrdili vo svojich
výpovediach aj O.. T. Z. a M.. A. N..

Súd nemal dôvod zaoberať sa odporcom uvedeným názorom vo vyjadrení k návrhu, vysloveným v

prípade, že by súd dospel k názoru, že výpoveď bola daná odporcom navrhovateľke neplatne, a to že
nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku aj naďalej zamestnával, vzhľadom na to,
že v tomto smere neurobil odporca žiaden procesný úkon.

Po dôkladnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné

ustanovenia súd dospel k záveru, že výpoveď, ktorá bola daná navrhovateľke listom odporcu zo dňa
12. 01. 2011 je neplatná pre nesplnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa (odporcu) uvedenej v
ustanovení § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede
danej podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd preto o veci rozhodol čiastočným rozsudkom
tak, že návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti výpovede vyhovel s tým, že o náhrade mzdy z

neplatného skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom a o náhrade trov konania bude rozhodnuté
až po právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku (§ 152 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s.
p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).