Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 17, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/239/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108223637
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7108223637.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu H.. Q. X.,

K..XX.X.XXXX, O. Ď. XX, XXX XX S.H., G. W. G. H.. Q. X., O. Ď. XX, XXX XX S. proti žalovanému
BYTEX Slovensko, s.r.o., so sídlom Palackého 14, 040 01 Košice, IČO:36171778, zastúpený JUDr.
Ivanom Husárom, advokátom so sídlom Vojenská 14, Košice v konaní o zaplatenie 248,76 EUR (7.494,-
Sk) s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Pripúšťa z m e n u žaloby podľa návrhu žalobcu zo dňa 15.10.2014 takto :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 248,76 EUR spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške

9,25 % ročne z tejto sumy od 1.7.2008 do zaplatenia.

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý n a h r a d i ť žalovanému a na jeho účet trovy konania v sume 16,50 EUR
a taktiež je p o v i n n ý n a h r a d i ť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 450,69 EUR s
DPH na účet právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára vedený v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa,

a. s. pod Č..:XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.9.2008 domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 7.494,-Sk a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom dvoch bytových
jednotiek B11 a B12 v obytnom dome na Ďumbierskej č.18 v Košiciach. V roku 1993 vtedajší správca -
SBV Sever zrušil spoločnú kotolňu, ktorá bola mimo bytového domu Ďumbierska 16 a 18 v Košiciach,
na základe čoho neexistovalo v dome spoločné kúrenie ani náhradné riešenie a neexistovalo ani
Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier, preto si žalobca zriadil vlastné kúrenie, ostatní vlastníci sa
podľa žalobcu svojvoľne rozhodli, že si zriadia domovú kotolňu. Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier

vzniklo v roku 1995. Na základe tohto žalobca a žalovaný dňa 22.5.2000 uzavreli individuálnu Zmluvu
o výkone správy č.36-1/2000, ktorou sa žalovaný zaviazal obstarať správu spoločných častí a zariadení
domu na ul. Ďumbierskej č.16 a 18 pre žalobcu. Žalobca namieta vo vzťahu k žalovanému položky vo
vyúčtovaní za rok 2007 a žiada ich zaplatenie a to sumu 1.413,64 Sk na byt č.12 a sumu 999,49 Sk
na byt č.11 bez určenia zálohových platieb náklady na kúrenie plyn, pričom z predmetného vyúčtovania
nie je jasné aké množstvo plynu sa použilo na ohrev TUV; v položke kuriči opravy žalovaný účtuje
čiastku 191,15 Sk na byt č.11 a sumu 191,15 na byt č.12 bez zálohového predpisu a vo vyúčtovaní

nákladov na byt č.11 je položka za kúrenie vo výške 1.190,64 Sk účtovaná ako náklad bez zálohového
predpisu, vo vyúčtovaní nákladov na byt č.12 je položka kúrenie vo výške 1.604,80 Sk účtovná bez
zálohového predpisu; položka upratovanie v sume 360,88 Sk na byt č.012 je účtované bez predtým
vopred stanovenej výšky zálohového predpisu; skutočné platby realizované žalobcom cez SIPO za rok2007 predstavovali platby v celkovej výške 7x752,-Sk, ktoré boli realizované ako predpísané preddavky
na základe trvalého príkazu z účtu žalobcu, ktorý žalobca od 1.9.2004 aj po zmene spôsobu úhrady
platenia nedopatrením nezrušil vo výške 7x752,-Sk = 5.264,-Sk, z tejto sumy bola vrátená žalobcovi

suma 3.008,-Sk, ktorá bola ako preplatok vrátená vo vyúčtovaní za rok 2006. Suma 752,-Sk bola
započítaná vo vyúčtovaní za rok 2007 a žalovaný v opravnom vyúčtovaní za rok 2007 zo dňa 3.6.2008
vykazuje rozdiel medzi skutočne realizovanými a vykonanými platbami vo výške 752,-Sk, ktorý žiada
žalobca vrátiť. Vyúčtovaním zo dňa 23.5.2008 bol vyúčtovaný nedoplatok na byte č.12 vo výške 7.876,-
Sk, ktoré boli žalovanému uhradené 30.5.2008 a opravným vyúčtovaním z 3.6.2008 žalovaný znížil

nedoplatok na sumu 6.914,-Sk, pričom naviac zaplatenú sumu vo výške 962,-Sk žalovaný žalobcovi
nevrátil. Ďalej žalobca požaduje zaplatenie nedoplatku za rok 2006 vo výške 3.210,-Sk, ktorá bola ako
bezdôvodné obohatenie na základe právoplatného rozhodnutia 25Ro/2258/2008, ktorá mala byť vrátená
žalobcovi.

Tunajší súd vydal dňa 29.9.2008 Platobný rozkaz č.k.19Ro/2777/2008-62, ktorým zaviazal žalovaného

na zaplatenie dlžnej sumy v celom rozsahu.

Žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 22.10.2008 podal na tunajšom súde odpor voči vydanému
platobnému rozkazu s odôvodnením, že Zmluva o výkone správy č.36/2000 zo dňa 22.5.2000 je
absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v §39 Občianskeho zákonníka, pretože v obytnom dome

môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy a to buď prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov,
alebo prostredníctvom správcovskej spoločnosti na podklade zmluvy o výkone správy. Napriek tejto
zákonom predpísanej skutočnosti žalobca má uzavretú zmluvu o výkone správy so žalovaným na výkon
správy a všetci ostatní vlastníci týchto bytových jednotiek v obytnom dome sú v Spoločenstve vlastníkov
bytov Ďumbier na základe zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 30.5.1995. Žalovaný

vykonáva činnosti súvisiace so správou bytového domu aj pre žalobcu iba na základe Mandátnej zmluvy
č.36/1999 zo dňa 28.12.1999, ktorá je uzavretá medzi žalovaným a Spoločenstvom vlastníkov bytom
Ďumbier, teda žalovaný nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, na základe čoho sa domnieva,
že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania.

Dňa 11.1.2010 tunajší súd Rozsudkom č.k.38C/239/2008-153 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k
náhrade trov konania žalovanému s odôvodnením, že u žalovaného nie je daná pasívna legitimácia v
tomto konaní.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal dňa 11.2.2010 odvolanie žalobca, o ktorom Krajský súd v
Košiciach Uznesením č.k. 4Co/82/2010-201 dňa 31.1.2013 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že skutkové zistenia je potrebné doplniť dokazovaním
o zistenie, kto získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, pričom je nepochybné to, že tým je ten
na koho účet sa plnilo, pretože táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania sporná, čo potvrdili aj na

pojednávaní pred odvolacím súdom. Preto je potrebné doplniť dokazovanie na to, komu patril účet, na
ktorý sa plnilo zo strany žalobcu, pričom ide o podstatnú otázku pre posúdenie pasívnej legitimácie v
konaní, pretože pasívne legitimovaný v konaní práve ten, kto skutočne získal bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatoval, že záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného je preto predčasný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a
to výpisom z listu vlastníctva, výpisom z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
zmluvou o výkone správy, mesačnými zálohovými predpismi, mandátnou zmluvou, vyúčtovaním
nákladovzaslužbyspojenésbývanímzarok2007,arok2006,mesačnýmzálohovýmpredpisomplatieb,

Platobným rozkazom č. 25Ro/2258/2008-48, výpisom zo sporožírového účtu žalobcu, vzájomnou
písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi konania, stanoviskom k žiadosti od Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví, oznámením o vybavení sťažností od Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín,
mandátnou zmluvou vrátane jej dodatkov č.1-5, zmluvou vo výkone správy č.36/1/2000, písomným
vyjadrením žalobcu, Uznesením Okresného súdu Košice I č.k.17C/855/1997, písomným podaním

žalovaného, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní, ktoré dokazovanie doplnil v naznačenom
smere aj oboznámením sa s obsahom ďalších listín a to vyjadrením spoločenstva vlastníkov bytov,
zmluvou o bežnom účte, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, mandátnou zmluvou, vyjadreniamiúčastníkov, resp. právnych zástupcov na pojednávaní, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Dňa 30.5.1995 bola rozhodnutím 16 vlastníkov bytových jednotiek z celkového počtu 18, teda okrem
žalobcu, ako vlastníka 2 bytových jednotiek bytového domu Ďumbier 16,18 Košice dohodnutá Zmluva
o zriadení Spoločenstva vlastníkov bytom Ďumbier za účelom výkonu správy obytného domu Ďumbier
16,18 Košice.

Z Výpisu z registra Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov registrového úradu mal
súd zistené, že dňa 3.7.1995 vzniklo „spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov s názvom
Ďumbier“, so sídlom Ďumbierska 18, 040 00 Košice, ktorému bolo pridelené IČO:35517395.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č.12166 pre katastrálne územie: Severné Mesto, okres:Košice I,
obec:KOŠICE - SEVER, žalobca je vedený pod B/6 ako výlučný vlastník bytu č.11, na 2.posch.,

vo vchode 18, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo
veľkosti podielu 7/100, titulom : Prevod bytu V 3101/94 zo dňa 19.10.1994 v.z.847/94, a taktiež pod
B/7 ako výlučný vlastník bytu č.12, na 2.posch., vo vchode 18, vrátane podielu priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu 11/100, titulom : Prevod bytu V 3100/94
zo dňa 19.10.1994 v.z.848/94.

Podľa Zmluvy o výkone správy č.36-1/2000 zo dňa 22.5.2000, s účinnosťou od 1.1.2000 (uzavretej na
dobu určitú do 31.12.2000), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom, ako vlastníkom trojizbového bytu 11-12
bytu a žalovaným, ako správcom bolo dohodnuté obstaranie výkonu správy spoločných častí a zariadení
domu na ul. Ďumbierska 16, 18 prislúchajúcich k trojizbovej bytovej jednotke 11-12.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2008 žalobca uvádza, že medzi žalovaným a SVB Ďumbier
bola dňa 28.12.1999 uzavretá mandátna zmluva na obstaranie správy spoločných častí a spoločných
zariadení domu na ul. Ďumbierska 16,18 v Košiciach, ktorá však nezaväzuje žalobcu, pretože žalobca
nikdyktejtozmluvenepristúpil,svojestanoviskopodopieraodvolanímsanaUznesenieOkresnéhosúdu

Košice I č.17C/855/97 zo dňa 4.2.1998, ktorý neexistenciu zmluvného vzťahu v dôsledku nepristúpenia
žalobcu k tejto zmluve o zriadení spoločenstva Ďumbier aj konštatoval. Ďalej uviedol, že práve vzhľadom
na neexistenciu tejto mandátnej zmluvy medzi žalobcom a SVB Ďumbier a vzhľadom na špecifickosť
individuálneho vykurovania bytu žalobcu z iniciatívy žalovaného došlo k uzavretiu zmluvy o výkone
správy č.36-1/2000 zo dňa 22.5.2000 medzi ním a žalobcom, ktorá zmluva rieši aj lokálne vykurovanie

bytu žalobcu na elektrický prúd so samostatným ohrevom teplej vody a ktoré ustanovenia nerieši
mandátna zmluva o výkone správy č.36/99 zo dňa 28.12.1999. V zmysle tejto predmetnej zmluvy
o výkone správy žalobca plnil svoje povinnosti voči žalovanému, realizoval platby, ktoré žalovaný
nenamietal, ani nevrátil, ale prijal a uznal na základe čoho sa domnieva, že túto zmluvu považoval
za platnú. Žalobca sa ďalej domnieva, že mandátna zmluva č.36/99 uzavretá medzi SVB Ďumbier a

Bytex Slovensko, s.r.o. je neplatná, pretože výkon správy bytového domu na ul. Ďumbierska 16,18 je
iba čiastočne zabezpečovaný prostredníctvom žalovaného a niektoré úkony správy zabezpečuje samo
spoločenstvo vlastníkov bytov. Ďalej uvádza, že predmetom tohto konania je aj vyúčtovanie nákladov za
rok 2007 a na podporu svojho nároku uvádza, že o nároku na vrátenie sumy 6.694,-Sk bolo právoplatne
rozhodnuté Okresným súdom Košice I pod č.25Ro/2258/2008 odporom, voči ktorému žalovaný nepodal

odpor.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu 6.4.2009
uviedol, že žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uvádza, že ak aj žalobca nemá uzavretú zmluvu o
spoločenstve so Spoločenstvom vlastníkov bytov Ďumbier, táto je pre neho záväzná. Ďalej uviedol, že

žalovaný nepopiera príjem platieb zo strany žalobcu, ktorá činnosť však bola uskutočňovaná na základe
existencie mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a SVB Ďumbier. Popiera tvrdenie žalobcu o
neplatnosti mandátnej zmluvy, pretože túto podpísali spôsobilé subjekty, je určitá, neodporuje zákonu,
ani ho neobchádza, nie je v rozpore s dobrými mravmi, bola uzavretá slobodne, vážne a bez nátlaku,
preto nemá právny dôvod byť neplatná. Žalovaný uviedol, že preplatky vo výške 752,-Sk a 962,-Sk boli

žalovanému zohľadnené a vrátené, preto je žaloba v tejto časti nedôvodná. Vzhľadom na uvedené trval
na tom, aby bola žaloba zamietnutá.Dňa 20.6.2013 žalobca doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že celková žalovaná suma
pozostáva z nasledovných položiek: po prvé, zo sumy 87,10 EUR (2.624,Sk) vyúčtovanej ako penále
vo výške zmluvnej pokuty 0,05 % denne z akéhosi nedoplatku za účtovné obdobie roku 2006 z istiny

222,20 EUR plus 16,60 EUR ( 6.694,Sk plus 500,-Sk- pravdepodobne súdneho poplatku). O vrátenie
tejtoistiny222,20EURa16,60EURakobezdôvodnéobohatenie(teda6.694,-Skistinysprísl.)rozhodol
právoplatne Okresný súd Košice I svojím platobným rozkazom č. 25Ro/2258/2008-48-7108217433.
Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.8.2008. Povinný, spol. BYTEX
Slovensko, s.r.o. Košice, si svoju súdom uloženú povinnosť nebol ochotný dobrovoľne splniť urobil tak až

nazásahsúdnehoexekútorasomvtejtovecipožiadalopomoc.Zadržiavaniežalovanejsumy87,10EUR
(2.624,-Sk) v ďalšom období účtovanej tým istým žalovaným, spol. BYTEX, s.r.o. Košice, ako penále z
istiny, o vydanie ktorej Okresný súd Košice 1 svojím platobným rozkazom rozhodol ako o bezdôvodnom
obohatením na strane žalovaného, postráda akúkoľvek oporu v zákonoch. Ide o penále teraz už z
fiktívnej sumy 222,20 EUR plus 16,60 EUR (6.694,-Sk plus 500,-Sk). Žalobca svoje finančné prostriedky
zasielal na účet spol. BYTEX Slovensko, s.r.o. Košice preto u neho podľa §451 a nasl. Občianskeho

zákona vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať. Po druhé, ide o sumu 31,93 EUR (962,-
Sk), je to rozdiel z vyúčtovania za účtovné obdobie 2007 zo dňa 30.5. 2008 a následného opravného
vyúčtovania zo dňa 3.6.2008, ktoré prijal žalovaný, žalovaný sám svojim opravným vyúčtovaním priznal
neoprávnene získanej sumy 31,93 EUR (962,-Sk), avšak túto sumu o ktorú sa bezdôvodne obohatil
na úkor žalobcu a nie jej ochotný ju do dnešného dňa vydať. Po tretie, suma 24,96 EUR (752,-Sk) je

pozostatkomplatiebžalobcužalovanémunazákladetrvaléhopríkazupozmenespôsobunaplateniecez
SIPO, nakoľko nedopatrením trvalý príkaz nezrušil a tak spoločnosť BYTEX Slovensko, s.r.o. dostávala
platby dvojmo niekoľko mesiacov, po tom ako na to prišiel, písomne vyzval žalovaného na vrátenie
tejto sumy. Tento fakt zástupca žalovaného pri osobnom jednaní dňa 20.7.2009 priznal, o čom svedčí
písomný záznam, žalovaný potvrdil, že suma 752,-Sk chýba, že žalovaná suma 752,-Sk za júl 2007

bola zabudnutá. Po štvrté, suma 104,76 EUR (3.156,-Sk) bola žalovaným stanovená ako nedoplatok
vyúčtovania zálohových platieb za služby spojené s bývaním za účtovné obdobie roku 2007 zálohovým
predpisom s platnosťou od 1.1.2007, ktorý bol vydaný aj doručovaný žalovaným a zálohové platby
poukazoval na účet žalovaného, ktorý ich bez výhrad prijal. Na základe toho sa žalobca domnieva, že
ani jedna časť zo žalovaných súm a teda ani v celku nemôže byť pre nedostatok vecnej legitimácie

pasívnej zákonným dôvodom zamietnutia žaloby o zaplatenie 248,76 EUR (7.494,-Sk) nakoľko platby
žalobcu išli nepochybne na účet žalovaného.

Žalovanýsaktomutopodaniužalobcuvyjadrilprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudňa28.8.2013
v tom zmysle, že neexistencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nevyplýva z tej skutočnosti,

že zmluva o výkone správy je neplatná, ale z dôvodu, že žalobca správne uhrádzal platby týkajúce
sa správy jeho bytov B11 a B12 na Ďumbierskej ulici žalovanému, čo bolo odôvodnené uzavretím
mandátnej zmluvy SVB Ďumbier so žalovaným v zmysle, ktorej bol žalovaný poverený v mene a na
účet predmetného spoločenstva prijímať platby jednotlivých vlastníkov bytov na Ďumbierskej ulici. Túto
činnosť vykonával žalovaný na základe mandátnej zmluvy, teda v mene a na účet SVB Ďumbier, všetky

platby žalovaný prijal v mene a na účet SVB Ďumbier, preto prípadné požiadavky na vrátenie takto
uhradených súm môžu byť adresované s úspechom iba voči SVB Ďumbier, na strane ktorého je daná
pasívna vecná legitimácia. Ako príklad poukázal na opačnú situáciu, ak by žalobca neuhrádzal platby
spojené s užívaným bytov, žalovaný by nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takejto žaloby
voči žalobcovi, ale aktívna vecná legitimácia by existovala iba na strane SVB Ďumbier. Čo sa týka

účtu, na ktorý boli žalobcom poukazované platby, ktorých vrátenia sa domáha v tomto konaní, pôvodne
išlo skutočne o účet žalovaného, po zmene zákona o vlastníctve bytov ktorý stanovil povinnosť aby
každý bytový dom mal samostatný účet, došlo k zriadeniu samostatného účtu aj pre SVB Ďumbier a
všetky finančné prostriedky boli zo strany žalovaného poukázané na tento účet (teda aj financie, ktorých
vrátenia sa domáha žalobca v tomto konaní).

Dňa 4.3.2010 bola podpísaná Zmluva o bežnom účte medzi bankou Československá obchodná banka,
a.s.amajiteľomúčtuĎumbierska16-18Košice-Sever,IČO:35517395,zapísanávregistrispoločenstiev
vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom Obvodným úradom Košice o vedení bežného účtu
bankou v mene euro na meno majiteľa účtu.

Vo vyjadrení zo dňa 8.10.2013 žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že ani v jednej zo žalovaných
súm a teda ani v celku nemožno konštatovať nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko sa preukázalo,že až do 4.3.2010 žalovaný prevzal do 31.12.2007 a bezdôvodne zadržal finančné prostriedky žalobcu
na svojom účte. Preto naďalej trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia od žalovaného.

Na pojednávaní dňa 11.10.2013 zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa so žalovaným počas súdneho
konania stretli, kedy uznal že sumu 87,10 EUR neoprávnene zadržiavali, ale aj tak ju do dnešného dňa
nezaplatil, k ďalším mimosúdnym jednaniam nedošlo.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.10.2013 trval na doterajších vyjadreniach.

K objasneniu skutočnosti kto a z akého titulu predpísal jednotlivé položky z celkovej žalovanej sumy,
t.j. sumu 87,10 EUR, sumu 31,93 EUR, sumu 24,96 EUR, a sumu 104.76 EUR, ďalej kto všetky tieto
položky žalobcovi vyúčtoval k platbe, kto a na aký účet tieto jednotlivé umy prijal a kto a na aký účel ich
použil, žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.1.2014 uviedol, že v zmysle predmetnej
mandátnejzmluvybolžalovanýsplnomocnenýapoverenýabyvmeneanaúčetSVBĎumbiervykonával

obstarávanie správy spoločných častí a zariadení bytového domu na ul. Ďumbierska 16,18 Košice, v
rámci čoho bol žalovaný splnomocnený (čl. VIII. mandátnej zmluvy) okrem iného aj na zabezpečovanie
ekonomických činností a zabezpečenie služieb spojených s bývaním (čl.III a čl. IV mandátnej zmluvy),
malzabezpečiťvypracovaniezálohovéhopredpisu,sledovaniepríjmovavýdavkov,prípadnévymáhanie
nedoplatkov, zabezpečenie osvetlenia spoločných častí a zariadení bytového domu, zabezpečenie

dodávky tepla, vody a odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami, vykonanie vyúčtovania
služieb a iné a to všetko v mene a na účet mandanta - SVB Ďumbier. Uviedol ďalej, že zálohový predpis
pre žalobcu vyhotovil na podklade mandátnej zmluvy a podľa pokynov predsedu SVB Ďumbier žalovaný,
vyúčtovanie služieb za služby spojené s užívaním bytu žalobcu za žalované obdobie vypracoval v
súlade s mandátnou zmluvou a podľa pokynov predsedu SVB Ďumbier žalovaný. Platby boli pôvodne

uhrádzané na účet žalovaného, ktorý ich však analyticky viedol ako peňažné prostriedky patriace SVB
Ďumbierapozmenezákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorovdošlokzriadeniusamostatného
účtu pre SVB Ďumbier a všetky finančné prostriedky boli zo strany žalovaného poukázané na jeho účet.
Finančné prostriedky, ktoré sú predmetom vyúčtovania boli žalovaným použité na úhradu nákladov za
dodávku médií a poskytovaných služieb ( úhrada SV a zrážkovej vody - VVS a.s., úhrada za elektrickú

energiu spoločných priestorov- VSE a.s., úhrada nákladov za upratovanie a pod.) a finančné prostriedky,
ktoré nie sú predmetom vyúčtovania (poistenie a platby do fondu opráv) boli žalovaným použité na
financovanie poistného (na platby za poistku pre prípad vzniku poistnej udalosti na bytovom dome) a
prostriedky platené do fondu opráv prevádzky a údržby boli pripísané v prospech tohto fondu, ktorý
je v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v aktuálnom znení vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome. Žalovaný ďalej uviedol, že predpisoval zálohové platby žalobcovi v súlade
s mandátnou zmluvou na základe pokynu mandanta - SVB Ďumbier a na základe pokynov mandanta-
SVB Ďumbier , nakoľko bola súčasťou výkonu jeho činnosti týkajúcej sa výkonu správy bytového domu.

Ako vyplýva z obsahu Mandátnej zmluvy č.36/99 uzavretej medzi mandantom Spoločenstvo vlastníkov

bytovĎUMBIER,IČO:35517395amandatáromBYTEXSlovenskos.r.o.(žalovaným)zodňa28.12.1999
(s účinnosťou od 1.1.2000, na dobu určitú do 31.12.2000) predmetom zmluvy je obstaranie správy
spoločných častí a spoločných zariadení domu na ulici Ďumbierska č.16-18 v Košiciach v mene
mandanta a na jeho účet na základe plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve (článok VIII., bod 8.1 zmluvy).
Podľa tejto zmluvy je žalovaný (ako mandatár) mandantom (Spoločenstvo vlastníkov bytov ĎUMBIER)

splnomocnený na Zabezpečenie ekonomických činností (čl.III, bod 3.6. zmluvy) a to konkrétne na :
a) evidenciu príjmov a výdavkov spojených s predmetom obstarania,
b) výkazníctvo, štatistiku, finančnú a odvodovú činnosť,
c) prípravu rozpočtu fondu prevádzky, údržby a opráv schváleného mandantom,
d) predkladanie ročného výkazu hospodárenia podľa schváleného rozpočtu.

Podľa čl.III, bodu 3.7. zmluvy je žalovaný (ako mandatár) oprávnený aj na :
a) evidenciu pohľadávok za nezaplatené úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a ostatných
pohľadávok, ktoré vzniknú mandatárovi pri zabezpečení správy domu,
b) vymáhanie pohľadávok vrátane ich súdneho vymáhania.
Podľa čl. IV., bodu 4.7. zmluvy je žalovaný oprávnený vykonávať vyúčtovania nákladov na služby

uvedené pod bodmi 4.1 až 4.5 a určených záloh vlastníkom bytov 1x ročne najneskôr s vyúčtovaním
vykurovacej sezóny, t.j. do 30. mája nasledujúceho roka.Podľa čl.V, bodu 5.3. zmluvy preddavky do fondu opráv a údržby vedie mandant na vlastnom účte a sú
určené takto:a) za 1 izbový byt- 150,-Sk mesačne, b) za 2 izbový byt- 270,-Sk mesačne, c) za 3 izbový
byt- 350,-Sk mesačne.

K Mandátnej zmluve č.36/99 boli medzi zmluvnými stranami uzavreté dodatky č.1-5 za účelom
predĺženia platnosti zmluvného záväzku, v Dodatku č.5 s zo dňa 14.1.2006 sa zmluvné strany dohodli
na tom, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.1.2005.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 21.2.2014 uviedol, že podľa žalovaného účet, na
ktorý žalobca plnil nepatrí žalovanému, ale SVB Ďumbier podľa Zmluvy o bežnom účte zo dňa 4.3.2010.
V zmysle bodu 6 tejto zmluvy cit.„ Zmluva nadobúda účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami.“ Tým
je preukázané, že až odo dňa 4.3.2010 sú plnenia zálohových platieb smerované na bankový účet SVB
Ďumbier, ale do tohto dátumu boli zálohové platby poukazované na účet žalovaného. Nakoľko žalovaná
suma spadá do obdobia do 31.12.2007, tak niet pochýb, že plnenie žalobcu bolo plnené v prospech účtu

žalovaného v zmysle individuálnej Zmluvy o výkone správy č. 36-1/2000. Preto žalobca trval na vydaní
bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným, a úhrady trov súdneho konania.

Na pojednávaní dňa 27.2.2014 zástupkyňa žalobcu trvala na žalobe v celom rozsahu s tým, že žiadne
platby, ktoré žalovaný nesprávne predpísal, vybral a zúčtoval nemajú oporu v zákone a ani v zmluve o

spoločenstve vlastníkov bytov, nakoľko žiaden právny predpis neukladá, aby žalovaný mal oprávnenie
vybrať sumu nad rámec predpísanej platby a okrem toho, aby vykonal vyúčtovanie na položky, ktoré
vôbec nepredpísal ako zálohové platby.

Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní trval na tom, že nie je daná pasívna legitimácia

žalovaného v tomto konaní, preto sa k jednotlivým položkám, ktoré sú namietané nevyjadruje, avšak
voči žalobcovi konali v mene SVB Ďumbier, ktorý mal právo platby vyberať.

Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier v odpovedi na výzvu súdu dňa 2.4.2014 uviedlo, že žalovaný
bol zo strany SVB Ďumbier poverený na výkon všetkých činnosti súvisiacich s výkonom správy bytového

domu na ulici Ďumbierska č. 16,18 Košice a teda aj na vypracovanie zálohových predpisov pre
jednotlivých vlastníkov bytov a na predpisovanie uvedených záloh, ďalej na vyberanie a evidovanie
predpísaných platieb v mene a na účet SVB, t.j. mal vykonávať všetky činnosti súvisiace s výkonom
správy bytového domu a preto Spoločenstvo vlastníkov bytov Ďumbier požadovalo, aby sa aj úhrady
vlastníkov bytov posielali na jeho účet a z uvedeného účtu sa uhrádzali platby jednotlivým dodávateľom

médií pre bytový dom. Bolo tomu tak z toho dôvodu, aby sa uvedenými činnosťami nemuselo zaoberať
SVB, ale profesionálny subjekt, ktorý takúto činnosť dlhodobo vykonáva nakoľko v SVB sa nenachádza
osoba, ktorá by mala potrebné vedomosti a čas na vybavovanie takejto agendy.

Dňa 15.10.2014 žalobca navrhol súdu pripustiť zmenu žaloby rozšírením o príslušenstvo k žalovanej

sume, t.j. aby zaviazal žalovaného k zaplateniu 248,76 EUR spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy
vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 1.7.2008 do zaplatenia.

Podľa §95 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku č.99/1963 Z.z. (ďalej v texte len O.s.p.) navrhovateľ
môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným

účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa §95 ods.2 O.s.p. súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na
konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o

pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Vzhľadom na splnenie zákonných predpokladov podľa §95 O.s.p. súd v I. výroku tohto rozsudku pripustil
zmenu žaloby v celom navrhovanom rozsahu podľa návrhu žalobcu zo dňa 15.10.2014.

Podľa §90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Podľa podmienok, za ktorých sa niekto stáva
účastníkom konania potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom práv a povinnosti ktoré je predmetom

súdneho konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu
aktívnu na strane navrhovateľa a pasívnu na strane odporcu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej
znamená, že odporca o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti jej
nositeľom nie je, resp. navrhovateľ v konaní nepreukáže, že odporca je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti nie je predmetom súdneho konania.

Podľa §6 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v texte len o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov) (v znení ku dňu uzavretia zmluvy o zriadení SVB Ďumbier
30.5.1995, ďalej len „cit. zákona“) na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone
správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým

družstvom.

Podľa §7 ods.1 cit. zákona spoločenstvo je právnická osoba zapísaná v registri vedenom príslušným
obvodným úradom. Návrh na zápis do registra združení musí podať vlastník domu. Písomnú zmluvu o
spoločenstve uzatvára vlastník domu s novým vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome pri

prevode vlastníctva prvého bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa §14 ods.1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu, rozhodovať ako spoluvlastník o
spoločnýchčastiachdomuaspoločnýchzariadeniachdomu,príslušenstveapozemku,najmäospôsobe

ich prevádzky, údržby a opráv.

Podľa §14 ods.2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri hlasovaní sa rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, inak je
rozhodnutie neplatné; za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník jeden hlas. Ak ide o dôležité

rozhodnutie týkajúce sa spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemku, môžu sa prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome obrátiť na súd, aby o
veci rozhodol.

Podľa §14 ods.3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri rovnosti hlasov alebo ak sa

väčšina hlasov alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa §14 ods.4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoluvlastníci bytu a nebytového
priestoru v dome majú pri hlasovaní jeden hlas pripadajúci na ich byt alebo nebytový priestor v dome.

Za účelom posúdenia námietky vznesenej žalovaným o nedostatku pasívnej legitimácie v tomto konaní,
sa súd ako prejudiciálnou otázkou zaoberal platnosťou voľby správy obytného domu Ďumbier č.16 a 18
vlastníkmi jednotlivých bytov a platnosťou individuálnej dohody o výkone medzi žalobcom a žalovaným.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia §6 z.č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (v znení k 30.5.1995) si vlastníci bytov mohli zriadiť jednu z dvoch zákonom

predpísaných foriem správy a to : 1.) zriadiť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome alebo 2.) uzavrieť zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, t.j.
so správcom, najmä s bytovým družstvom.

Vlastníci jednotlivých bytov majú zo zákona nielen práva, ale aj povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré

so sebou nesú aj právne následky, napríklad majú právo zúčastňovať sa na správe domu, rozhodovať
ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a
pozemku, najmä o spôsobe ich prevádzky, údržby a opráv. Rozhodnutie o voľbe správy vyplýva z práva
a súčasne aj povinnosti vlastníkov bytov zúčastňovať sa na rozhodovaní o spoločných častiach domu
a spoločných zariadeniach domu.

V tomto prípade spolu rozhodovalo 18 vlastníkov bytov s počtom 18 hlasov, z ktorých mal žalobca,
ako vlastník 2 bytov 2 hlasy. V počte 16 hlasov, teda nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov
obytného domu podľa §14 ods.2 zákona č.182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov boloprijaté rozhodnutie, že správu domu bude vykonávať SVB Ďumbier. Z toho jednoznačne vyplýva záver,
že rozhodnutie väčšinových vlastníkov bytov o zriadení správy bytov zriadením spoločenstva Ďumbier
zaväzuje v plnej miere a bez výnimky aj žalobcu a tomu neodporuje ani chýbajúci podpis žalobcu na

uvedenej zmluve. Súd preto konštatuje, že výkon správy obytného domu Ďumbier prostredníctvom SVB
Ďumbier, ktoré vzniklo dňa 3.7.1995 je v súlade so zákonom. SVB Ďumbier, už ako zástupca vlastníkov
bytov si na zabezpečenie ekonomických činností pre SVB Ďumbier dohodol so žalovaným mandátnu
zmluvu (dňa 28.12.1999, ktorá je podľa posledného dodatku č.5 dohodnutá na dobu neurčitú).

Žalobca, ako prehlasovaný vlastník bytov mal právo podľa §14 ods.2 cit. zákona obrátiť sa na súd, aby
o veci rozhodol. Keďže žalobca, ako prehlasovaný vlastník toto svoje zákonné právo nevyužil a na súd
žiadne návrh v tejto veci nepodal, je pre neho rozhodnutie väčšinových vlastníkov záväzné rovnako, ako
pre ostatných všetkých vlastníkov bytov obytného domu.

Podľa §8a ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom

do: 31.8.2002) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu
o výkone správy.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo pred súdom jednoznačne preukázané, že v obytnom dome
Ďumbier sa nachádza 18 bytových jednotiek. V konaní nebola sporná skutočnosť, že o výbere formy

správy rozhodli väčšinoví vlastníci v počte 16 bytových jednotiek tak, že dňa 30.5.1995 uzavreli zmluvu
Zriadení SVB Ďumbier na výkon správy pre obytný dom Ďumbier č.16 a 18. Spoločenstvo platne
vzniklo registráciou dňa 3.7.1995. SVB Ďumbier správu domu vykonáva až doposiaľ, nakoľko nedošlo
rozhodnutím vlastníkov bytov o zmene formy správy.

Ako už bolo uvedené, zákon teda dáva vlastníkom bytov pri rozhodovaní na výber dve možnosti
alternatívne, teda aplikácia oboch alternatív v jednom obytnom dome je vylúčená. Každá, z týchto foriem
správy sa vzťahuje na celý obytný dom, ktorého správa sa zabezpečuje a nie na jednotlivé bytové
jednotky. Byty žalobcu sú v právnom význame „len“ súčasťou celku označeného ako obytný dom a ani
z dôvodu, že má žalobca zriadené individuálne kúrenie v byte, na ktoré sa odvoláva nie je možné jeho

byty z tohto celku právne vylúčiť. Právna úprava týkajúca sa výberu správy sa vzťahuje na všetky bytové
jednotky obytného domu jednotne a nie je prípustné zvoliť si jednou či dvoma bytovými jednotkami inú
formu správy.

Na základe uvedeného, súd v Rozsudku č.k. 38C/239/2008-153 zo dňa 11.1.2010 po vykonanom

dokazovaní právne uzavrel, že žalobca je vo vzťahu k svojim bytom č.11 a 12 v bytovom dome Ďumbier
bez ohľadu na to, či ju podpísal, alebo nie, plne viazaný Zmluvou o výkone správy č.36-1/2000 zo dňa
22.5.2000,zčohovyplývazáver,žežalobcasinemoholplatnedohodnúťďalší,individuálnyvýkonsprávy
svojich bytov v obytnom dome Ďumbier so žalovaným, a teda, že Zmluva o výkone správy č.36-1/2000
zo dňa 22.5.2000 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je v rozpore s §6 zákona č.182/1993 o

vlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,čospôsobujejejabsolútnuneplatnosťpodľa§39Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že jediným správcom celého domu Ďumbier 18,19 a to aj vo vzťahu
k bytom žalobcu je SVB Ďumbier, nie žalovaný.

S týmto záverom súdu sa stotožnil aj odvolací súd na str.5 rozhodnutia pod sp.zn.č.4Co/82/2010, preto z

tohto záveru vychádzal pri opätovnom posudzovaní veci prvostupňový súd. Pre posúdenie dôvodnosti
nároku žalobcu titulom uplatňovaného bezdôvodného obohatenia súd ďalej posudzoval otázku pasívnej
legitimácie žalovaného v tomto konaní. Na toto zistenie súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými žalovaným, ako aj dotazom správcu domu SVB Ďumbier. Žalobca v tomto smere dôkazy
neprodukoval.

Podľa § 7b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom do 31.3.2010)
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za

plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť
za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o
spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za
plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.Podľa § 7b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení novely 70/2010, účinnom
od 1.4.2010) spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy

o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke.
Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k
tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo

tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.

Súčasná zákonná úprava od 1.4.2010 teda explicitne vymedzuje, že majiteľom účtu domu zriadeného
spoločenstvom vlastníkov v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. bez ohľadu
na to, či ho zriadilo spoločenstvo vlastníkov alebo správca bytového domu. Spoločenstvo má k účtu len
právo dispozície s finančnými prostriedkami na účte domu a výkon práv a povinností v rozsahu podľa

osobitného predpisu, t.j. zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a pri nakladaní s prostriedkami z bankového účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov je
zároveň viazané zákonom a rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých na schôdzi
vlastníkov v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda dispozičné oprávnenie
spoločenstvabytovéhodomupredstavujelenjehoprávovykonávaťsprávubytovéhodomubezmožnosti

prekračovať zákonné oprávnenia. Dovtedajšia právna úprava túto problematiku neriešila, bez presného
určenia iba stanovila povinnosť pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov platiť úhrady za plnenia, či
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv na účet domu v banke.

Z uvedeného vyplýva, že zákonom nebolo zadefinované, či vlastníkom účtu je spoločenstvo vlastníkov

alebo vlastníci samotní.

Podľa § 261 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 566 ods.1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene
mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 567 ods.2 Obchodného zákonníka činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný

uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí
poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti
a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa § 567 ods.3 Obchodného zákonníka od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je

to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto
prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

Podľa § 568 ods.3 Obchodného zákonníka ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych
úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné

plnomocenstvo.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania v prejednávanej veci mal súd za preukázané, že až do
4.3.2010 SVB Ďumbier neviedlo samostatný účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v banke, ale
tento účet na príjem platieb od vlastníkov bytov a nebytových priestorov bol vedený na žalovaného. V

konaní mal súd tiež za preukázané, že Spoločenstvo vlastníkov bytov ĎUMBIER, IČO:35517395 ako
mandant uzavrel so žalovaným, ako mandatárom Mandátnu zmluvy č.36/99 (v zmysle Dodatku č.5 zo
14.1.2006 na dobu neurčitú), predmetom ktorej bola dohoda o poskytovaní služieb pre mandanta a
udelenie plnej moci obsiahnutej v tejto zmluve (článok VIII., bod 8.1 zmluvy).
Podľa čl.III, bod 3.6. zmluvy žalovaný bol spoločenstvom poverený výkonom ekonomických činností to

konkrétne na :
a) evidenciu príjmov a výdavkov spojených s predmetom obstarania,
b) výkazníctvo, štatistiku, finančnú a odvodovú činnosť,
c) prípravu rozpočtu fondu prevádzky, údržby a opráv schváleného mandantom,d) predkladanie ročného výkazu hospodárenia podľa schváleného rozpočtu.
Podľa čl.III, bodu 3.7. zmluvy je žalovaný (ako mandatár) oprávnený aj na :
a) evidenciu pohľadávok za nezaplatené úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv a ostatných

pohľadávok, ktoré vzniknú mandatárovi pri zabezpečení správy domu,
b) vymáhanie pohľadávok vrátane ich súdneho vymáhania.
Podľa čl. IV., bodu 4.7. zmluvy je žalovaný oprávnený vykonávať vyúčtovania nákladov na služby
uvedené pod bodmi 4.1 až 4.5 a určených záloh vlastníkom bytov 1x ročne najneskôr s vyúčtovaním
vykurovacej sezóny, t.j. do 30. mája nasledujúceho roka.

Podľa čl.V, bodu 5.3. zmluvy preddavky do fondu opráv a údržby vedie mandant na vlastnom účte a sú
určené takto : a) za 1 izbový byt- 150,-Sk mesačne, b) za 2 izbový byt- 270,-Sk mesačne, c) za 3 izbový
byt- 350,-Sk mesačne. V rámci tejto činnosti, keďže v zmysle zmluvy mal právo nakladať s finančnými
prostriedkami spoločenstva, mal zriadený účet, na ktorý prijímal platby od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.

Nakoľko medzi žalovaným a spoločenstvom ide o obchodný záväzkový vzťah, súd posúdil túto zmluvu
s ohľadom na §261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.

V zmysle mandátnej zmluvy bol žalovaný ako mandatár spoločenstvom vlastníkov, ako mandantom už
priamo v zmluve (od 28.12.1999) splnomocnený vykonávať vo vzťahu aj k tretím osobám všetky právne

úkony súvisiace so zabezpečovaním účtovníckej činnosti v mene a na účet spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, t.j. účtovať, prijímať platby, vymáhať nedoplatky, ale vždy v mene a na
účet spoločenstva.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že mandatár je pri zariadení obchodnej záležitosti upravuje povinný

postupovať s odbornou starostlivosťou, ďalej uskutočňovať dohodnutú činnosť podľa pokynov mandanta
a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať, oznámiť zistené informácie
mandantovi bezodkladne po tom, ako sa o informáciách alebo o zmene okolností dozvedel. Ustanovenie
§ 567 ods. 3 Obchodného zákonníka umožňuje mandatárovi za určitých okolností aj odchýlenie sa od
pokynov mandanta, t.j. ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas

dostať jeho súhlas, ale ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to
zakazuje zmluva alebo mandant.

Súd mal z obsahu mandátnej zmluvy a takisto z písomného stanoviska SVB Ďumbier v konaní (zo dňa
2.4.2014) za preukázané, že žalovaný v pozícii mandatára, bol splnomocnený a oprávnený konať v

mene a na účet SVB Ďumbier aj voči tretím osobám (čl. VIII. mandátnej zmluvy), na základe čoho mal
právo vykonávať obstarávanie správy spoločných častí a zariadení bytového domu na ul. Ďumbierska
16,18 Košice a aj zabezpečovať ekonomické činnosti a zabezpečovať služby spojené s bývaním (čl.III a
čl. IV mandátnej zmluvy), preto bol oprávnený vypracovať zálohový predpis, sledovať príjmy a výdavky,
vymáhať nedoplatky, zabezpečiť osvetlenie spoločných častí a zariadení bytového domu, zabezpečiť

dodávky tepla, vody a odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami, vykonať vyúčtovanie
služieb a iné dohodnuté služby a to všetko nie vo svojom mene a na svoj účet, ale v mene a na účet
mandanta - SVB Ďumbier.

Na porovnanie súd uvádza, že z judikatúry je známe stanovisko Najvyššieho súdu SR v obdobnej

veci, kedy skonštatoval, že na základe mandátnej zmluvy nie je zodpovedným subjektom advokát, ale
účastník konania a advokát je v právnom zmysle vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia len „miestom
plnenia“ (sp.zn.č. 4Cdo/122/2003).

Tento právny záver súdu podporuje aj stanovisko spoločenstva SVB Ďumbier (zo dňa 2.4.2014). Nie je

podstatné ani zistenie, že žalovaný do 4.3.2010 viedol finančné prostriedky prijaté od vlastníkov bytov
a nebytových priestorov na účte v banke zriadený na svoje obchodné meno, pretože to nevylučovala
dovtedajšia právna úprava z.č.182/1993 Z.z.. Aj napriek tomu sa nepreukázalo, že by žalovaný prijaté
finančné prostriedky od vlastníkov bytov a nebytových priestorov použil na účel mimo rámca dohodnutý
v mandátnej zmluve a že by tým prekročil rozsah svojho oprávnenia.

SVB Ďumbier dňa 2.4.2014 potvrdilo, že finančné prostriedky od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov prijaté na účet žalovaného do 4.3.2010 použilo spoločenstvo na zabezpečenie správybytového domu Ďumbier prostredníctvom svojho obchodného partnera a mandatára, žalovaného a na
základe jeho pokynov.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a skutkové zistenia súd zistil, že na strane
žalovaného je nedostatok vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom, nakoľko ak by
aj bolo teoreticky vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, tak toto mohlo vzniknúť len u SVB
Ďumbier na základe Zmluvy o výkone správy.

Na základe toho súd z dôvodu procesnej ekonómie neskúmal ďalej dôvodnosť nároku uplatneného
žalobcom, pretože už zistenie nedostatku vecnej legitimácie u účastníka je dôvodom na zamietnutie
žaloby.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných
pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal procesne úspešnému žalovanému podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky).

Podľa § 20c vyhlášky (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2013) za úkony právnych
služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do

30. júna 2013.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura+ 1,66 eura za každých
aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura.

Podľa §14 ods.1, písm.a., b., c.) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, za konanie pred súdom.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa §18 ods.3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Podľa §18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa

odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Podľa §27 zákona č.222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 o dani z pridanej hodnoty, sadzba
dane je 19% zo základu dane.

Podľa §85j ods.1 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (prechodné ustanovenia k úpravám
účinnýmod1.januára2011)vobdobíod1.januára2011doposlednéhodňakalendárnehoroka,vktoromEurópska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej
republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky 248,75 EUR (§10 ods.2 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu
právnej služby 21,58 EUR, na základe čoho v súlade s §142 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov
konania za nasledujúce úkony právnej služby:
A. 19% sadzba DPH do 31.12.2010
1. prevzatie a príprava zastúpenia - 6.4.2009,

2. odpor proti platobnému rozkazu - 6.4.2009,
3. vyjadrenie vo veci samej - 6.4.2009,
4. účasť na pojednávaní dňa 7.4.2009,
5. účasť na pojednávaní dňa 24.6.2009,
6. účasť na pojednávaní dňa 11.1.2010,
7. vyjadrenie k odvolaniu - 23.3.2010,

spolu : 151,06 EUR (7 x 21,58), plus režijný paušál podľa za rok 2009/34,75 EUR (5 x 6,95), za rok
2010/14,42 EUR (2 x 7,21), plus 19 % DPH z celkovej sumy odmeny a náhrad (200,23) t.j. v sume 38,04
EUR, spolu 238,27 EUR spolu s DPH,
B. 20% sadzba DPH od 1.1.2011
8. účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 31.1.2013,

9. vyjadrenie vo veci samej dňa 4.9.2013,
10. účasť na pojednávaní dňa 11.10.2013,
11. vyjadrenie vo veci samej dňa 29.1.2014,
12. účasť na pojednávaní dňa 27.2.2014,
13. účasť na pojednávaní dňa 17.10.2014,

spolu 129,48 EUR (6 x 21,58), plus režijný paušál podľa za rok 2013/23,43 EUR (3 x 7,81), za rok
2014/24,12 EUR (2 x 8,04), plus 20 % DPH z celkovej sumy odmeny a náhrad (177,02) t.j. v sume 35,40
EUR, spolu 212,42 EUR spolu s DPH.
Spolu A (238,27) + B (212,42) = 450,69 EUR s DPH.
Nakoľko je právny zástupca žalovaného platcom DPH (preukázané Osvedčením o registrácii pre DPH

č.SK1071348828)odmenaanáhradyadvokátasazvyšujúopríslušnúzákonomstanovenúsadzbuDPH.

Rozdiel v sume vyčíslenej právnym zástupcom žalovaného vo výške 452,71 EUR s DPH a súdom
priznanej vo výške 450,69 EUR s DPH spočíva v priznaní zákonom stanovenej sadzby DPH k odmene
a náhrade advokáta za roky, keď sadzba bola stanovená 19 percentami (do 31.12.2010).

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe tohto ustanovenia súd zaviazal procesne neúspešného žalobcu k náhrade trov právneho

zastúpenia v sume 450,69 EUR s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ivana Husára na
Č..Ú..:XXXXXXXXXX/XXXX a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §151 ods.8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na procesný neúspech žalobcu, zaviazal ho súd aj k náhrade trov konania žalovanému za
zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 16,50 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :Odvolanie nie je prípustné proti výroku súdu o pripustení zmeny žaloby

v zmysle §202 ods.3, písm.f.) O.s.p..

Proti ostatným výrokom tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní
odo doručenia tohto rozhodnutia na Okresný súd Košice I., v 3 písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach, dňa 17. október 2014

JUDr. Jarmila Centková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Ušalová