Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209459
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614209459.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca K.. B. E., G. I. G. Ž. N. P., Y.. XX.X.XXXX, E. E. X, XXX
XX C.Š. Y. G., I. P. K.. N. N., A. C. C. M. XXXX/X, XXX XX R., I. Ž. G.. B. Ľ. X. C..B..W.., C. C. Ú.-W.
XXXX/X,XXX XX I., Q.: XX XXX XXX, A. Ž. G. X. B. C. X., C..B..W.., C. C. Š. XXXX/XX, XXX XXPoprad ,
Q. : XXXXX XXX , v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach so mzdy a ochranu spotrebiteľa
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 9.3.2012, uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade je neplatná.

II. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta.
III. Žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy
konania vo výške 298,13 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to v lehote do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 28.5.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.5.2014 sa
domáhala,abysúdvovecisamejurčil,žeDohodaozrážkachzomzdyazinýchpríjmovzodňa9.3.2012,
uzavretá medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným , je neplatná, a aby zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania žalobkyni.

Zároveň týmto svojim podaním tiež žiadala, aby súd do času právoplatného rozhodnutia vo veci
samej nariadil aj predbežné opatrenie, v zmysle ktorého by jednak pôvodnému žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.3.2012 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a
jednak uložil zamestnávateľovi žalobkyne Š. P. Š., C. B. XX, XXX XX V., Q.: XX XXX XXX I. zdržať sa

vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.3.2012 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným.

V odôvodnení návrhu vo veci samej okrem iného uviedla, že žalobkyňa s právnym predchodcom
žalovaného uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných
prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

000139 zo dňa 9.3.2012. Súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá
dokonca v bode II. obsahovala vyhlásenie, že dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil dňa 9.3.2012 zmenku,
pričom Zákon č. 129/10 Z.z. § 17 ods. 3 tieto zakázal. Predmetnú zmluvu považuje žalobkyňa za
problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa
dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve
sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými

ustanoveniami zákona (sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmenka). Súčasťou typovej
formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkachzo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci, nakoľko žalobkyňa už celkovú výšku úveru a úrokov uhradila,
požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy

a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať
zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť žalovaného ako veriteľa zamestnávateľovi žalobkyne, o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyňa preukazuje listom zo dňa 18.11.2013. Tým zároveň osvedčuje
vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody

o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou
zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 OZ). Pre rozhodnutie predmetnej veci, je zásadný
výklad buď Ústavného súdu SR, alebo Súdneho dvora Európskej únie. V prípade Dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka ide o tzv. mimosúdne zrážky zo
mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu
zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný

právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie
výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje
súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom

Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry
Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej
pozície. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala v návrhu na viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorý
vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na
úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Žalobkyňa ďalej v návrhu uvádza, že inštitút Dohody o

zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným

poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť
obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora
EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy žalobkyňa v návrhu
tiež poukázala na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami

zo mzdy. Ako ďalej uviedla, na rozdiel od rakúskeho práva, slovenská právna úprava neumožňuje
ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a
výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to
napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je
delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Súladnosť

inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ už bola predmetom prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom EÚ, vo veci C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ. Žalobkyňa Valéria Marcinová však po
intervencii nebankovky POHOTOVOSŤ stiahla žalobu späť a pre vnútroštátny súd tým odpadol dôvod
prejudiciálneho konania. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného
vyhlásenia veriteľa nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa

na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti
pohľadávky. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať
na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy
s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje
postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy, aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v

rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Poukázala tiež
na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK z ktorého citovala.

Vo vzťahu k jej návrhu v časti týkajúcej sa nariadenia predbežného opatrenia poukázala na to, že
žalovaný už vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva.

Obava, že žalovaný naplní zásah do majetku žalobkyne, bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení
a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach
zo mzdy v rozpore s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový
zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčuje aj pripomienkami Európskej komisie, v prípadeC-30/12 Marcinová / POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom
efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Žalobkyňa má podľa § 80 písm. c./ OSP naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu.
Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie
tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach, čím sa vyrieši
(ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo by základu právnej otázky.

Tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/47/2014-21 zo dňa 19.6.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.3.2012
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy, a tiež že zamestnávateľ žalobkyne: Š. P. Š., C.É. B. XX, XXX XX V., Q.: XX XXX
XXX je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy

zo dňa 9.3.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

V priebehu konania žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu súd dňa 13.10.2014 žiadala, aby
do konania na strane žalovaného vstúpila spoločnosť C. X., C..B..W.., C. C. Š.B. XXXX/XX, XXX
XXPoprad , Q. : XXXXX XXX ako žalovaný v 2. rade, s ktorou spornú dohodu o zrážkach zo mzdy a

z iných príjmov dňa 9.3.2012 žalobca uzatváral.

Tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/47/2014-46 zo dňa 16.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.4.2015 pripustil, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník na strane žalovaného - spoločnosť C. X.,
C..B..W.., C. C. Š. XXXX/XX, XXX XXPoprad , Q. : XXXXX XXX A. to ako žalovaný v 2. rade. Pôvodne

žalovaný bol v ďalšom priebehu konania označený ako žalovaný v 1. rade.

Následne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.4.2015 žalobkyňa cestou svojej právnej
zástupkyne upresnila petit svojho návrhu tak, že žiada, aby súd vydal rozsudok, na základe ktorého by
určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 9.3.2012, uzavretá medzi žalobkyňou

a žalovaným v 2. rade je neplatná, a zároveň by žalovaného v 2. rade zaviazal povinnosťou nahradiť
žalobkyni trovy konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne.

Tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/47/2014-46 zo dňa 17.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.7.2015 vyššie navrhnutú zmenu návrhu pripustil .

Súd vo veci vykonal výsluch žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že niekedy v júni 2012 uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere
s pracovníčkou žalovaného v 2. rade - spoločnosťou C. X. C..B..W... Jedine s touto spoločnosťou

uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o zrážkach zo mzdy, a šlo menovite o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 000139 zo dňa 9.3.2012 a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.3.2012 ktoré
predložila súdu. K uzavretiu tejto zmluvy a dohody došlo potom, čo si ona našla inzerát a obidve tieto
zmluvy ( t.j. ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak aj dohodu o zrážkach zo mzdy) boli podpisované u
nej doma. Uvedené zmluvy jej domov doniesla pracovníčka C. X. C..B..W.. - teda žalovaného v 2. rade a

to , potom čo ju žalobkyňa telefonicky kontaktovala. Obe tieto zmluvy vypisovala uvedená pracovníčka.
Pred ich podpisom si ich žalobkyňa len zbežne prečítala. Na to, aby jej boli peniaze vyplatené podľa
zmluvyospotrebiteľskomúveresivšakmuselazriadiťtrvalýpríkazvbankenaúhradusplátokvprospech
spoločnosti C. X. C..B..W..- teda žalovaného v 2. rade a až potom, čo sa uvedenej pracovníčke tejto
spoločnosti preukázala zriadením tohto trvalého príkazu jej boli vyplatené tie peniaze. Nepamätala si,

či tieto peniaze jej boli vyplácané v ten istý deň ako sa podpísali zmluvy, ale bolo to potom, čo predložila
tento trvalý príkaz a vyplácali sa jej u nej doma. Či podpisovala aj nejakú zmenku pre žalovaného v 2.
rade to si nepamätala , spomenula si však, že podpisovala ešte nejaké európske normy. Tiež uviedla,
že pokiaľ ide o výšku zrážky zo mzdy, tá síce nie je v dohode o zrážkach zo mzdy uvedená, ale ona s
uvedenou pracovníčkou boli dohodnuté na sume 59,03 Eur. Nevedela sa vyjadriť , prečo to v dohode

o zrážkach zo mzdy nie je uvedené. Na základe tejto zmluvy splácala na ich účet jednotlivé splátky
a následne keď sa dostala do nejakých finančných problémov žalovaný v 2. rade teda spoločnosť
Ľ. X. vyzvala jej zamestnávateľa listom, aby jej vykonával zrážky zo mzdy. Akú konkrétnu zrážku zo
mzdy od nej požadovali to nevedela . Následne po vykonaní týchto zrážok zaslal žalovaný v 2. rade jejzamestnávateľovi ďalší prípis, v ktorom oznámil, že prijali poslednú zrážku zo mzdy a že týmto žiada o
zrušenie zrážok zo mzdy a ďalej žiada vykonávať zrážky zo mzdy pre penále z omeškania. Ona ( teda
žalobkyňa ) nevedela posúdiť či táto zrážka je adekvátna preto sa obrátila na Ministerstvo spravodlivosti

SRanásledneobdržalaodpoveďzministerstva,podľaktorejpredmetnázmluvaospotrebiteľskomúvere
neobsahuje predpísané náležitosti a že si môže požiadať na príslušnom súde, aby tento určil, že táto
zmluva so spoločnosťou Ľ. X. je neplatná.

Žalovaný v 1. rade cestou svojho štatutára vo svojej výpovedi poukázal na to, že bol jedným z konateľov

spoločnosti C. X. C..B..W..( t.j. žalovaného v 2. rade ) a táto spoločnosť poskytovala pôžičky súkromným
osobám. V určitom období sa rozhodli, že táto spoločnosť ukončí svoju činnosť a predá pohľadávky
novovzniknutej spoločnosti, ktorou je spoločnosť Ľ. X. C..B..W..( teda žalovaný v 1. rade). Žalovaný v 1.
rade nadobudol pohľadávku voči žalobkyni na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel zo
spoločnosťou C. X. C..B..W.. (žalovaným v 2. rade). Konkrétne ako žalovaný v 2. rade uzatváral zmluvy
o spotrebiteľskom úvere so žalobkyňou informácie nemal, avšak pokiaľ ide o samotný proces ako sa to

malo diať, tak bol prítomný pri uzatváraní iných zmlúv kde videl ako ich sprostredkovateľka v tom čase
pracujúca pre spoločnosť C. X. (žalovaného v 2. rade ) uzatvára tieto zmluvy so záujemcami o pôžičky
resp. úvery. V podstate sprostredkovateľ bol povinný klientovi vysvetliť, o čo v danej zmluve ide o čo sa
tamjedná.Pritýchtostretnutiach,ktorýchbolúčastný,sauzatváraliajdohodyozrážkachzomzdy.Prečo
však v dohode o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalobkyňou nie je uvedená mesačná čiastka, ktorá by

sa jej mala zrážať, k tomu sa nevedel vyjadriť, a k tomu by sa vedela vyjadriť skôr sprostredkovateľka.
Rovnako si nepamätal či sa pri podpisovaní takýchto zmluvy mali podpisovať aj zmenky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného v 1. rade , oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 000139, s Dohodou o zrážkach

zo mzdy a z iných príjmov, s tlačivom „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“
podpísaným žalobkyňou dňa 9.3.2012, s oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2012, so
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 001/10/2013 uzavretou medzi žalovaným v 2. rade ako postupcom
a žalovaným v 1. rade ako postupníkom a jej Prílohou č. 1 - Zoznamom pohľadávok, Prípisom zo dňa
18.11.2013 označeným ako „ Žiadosť o zrušenie zrážok zo mzdy“, výpisom z bankového účtu Š. P.

Š.R. V. - výdavkový ŠR za obdobie od 4.3.2014 do 4.3.2014, s prípisom Európskej komisie „ Výzva -
porušenie č. 2012/4165 „adresovanej Stálemu zastupiteľstvu Slovenskej republiky pri Európskej únii zo
dňa 25.4.2013, , ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav :

Z týchto listinných dokladov mal súd mal preukázané , že žalobkyňa dňa 9.3.2012 uzavrela so

spoločnosťou C. X. C..B..W.., C. C. J.Á. XXX/XX, S. , teda žalovaným v 2. rade dňa 9.3.2012 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 000139, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 500,--Eur,
ktorý sa žalobkyňa zaviazala žalovanému splácať v mesačných splátkach po 59,03 Eur pri dohodnutom
počte 18 splátok , pričom posledná splátka mala byť uhradená len vo výške 58,99 Eur, ďalej pri
stanovenej ročnej úrokovej sadzbe 25 % zo sumy úveru, t.j. vo výške 187,50 Eur a pri administratívnom

poplatku vo výške 50% p.a. zo sumy úveru. RPMN bola stanovená na 75% a tak celková čiastka podľa
§ 2 písm. h./ zákona č. 129/2010 Z.z. , ktorú žalobkyňa bola povinná uvedenej spoločnosti zaplatiť na
základe tejto úverovej zmluvy za predpokladu riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu
1.062,50 Eur.

Zároveň v ten istý deň žalobkyňa podpísala s uvedenou spoločnosťou, teda žalovaným v 2. rade aj
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov , podľa ktorej podľa jej čl. II mala dňa 9.3.2012 vystaviť pre
uvedenú spoločnosť zmenku , v ktorej sa ako dlžník zaviazala na rad uvedenej spoločnosti ako veriteľa
zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy
a súčasne jej podľa § 48 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania

povinnosť platiť sankčný úrok vo výške 6% ročne zo sumy odo dňa omeškania dlžníka. Tiež súhlasila
s tým, aby sa uspokojenie veriteľa zabezpečilo vykonávaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej
zamestnávateľ Š. P. Š., C. B. XX, XXX XX V. zrážal mesačne z jej mzdy sumu, ktorej číselne vyčíslenie
v uvedenej dohode nie je uvedené, a túto uhrádzal na účet veriteľa. Z tejto samotnej dohody o zrážkach
zo mzdy tiež vyplynulo, že po ukončení poslednej zrážky zo mzdy má veriteľ zaslať zamestnávateľovi

dlžníka výpočet zmenkových a zákonných úrokov , ktoré medzičasom pribudnú k istine až do úplného
uhradenia celej pohľadávky a túto čiastku má zamestnávateľ odviesť na účet veriteľa uvedený v tejto
dohode.Žalobkyňa zároveň dňa 9.3.2012 podpísala tlačivo „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere“ podpísané žalobkyňou dňa 9.3.2012.

Podľa oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2012 vypracovaného spoločnosťou C. X.
C..B..W..,C.C.J.XXX/XX,S.(žalovanýmv2.rade) aadresovanéhožalobkyni,uvedenáspoločnosť jej
oznámila, že písomne uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky č. 000139 a 272011 zo dňa 7.10.2013
postúpili pohľadávku voči osobe žalobkyne z titulu uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
9.3.2012 číslo : 000139 , splatnú dňa 11.9.2013 vo výške 121,94 Eur a zo dňa 11.12.2011 číslo 272011

zo dňa 12.5.2013 vo výške 2,10 Eur plus príslušenstvo spoločnosti Ľ. X. C..B..W.., , L. Ž. G. X. B. .
Z uvedených dôvodov je preto žalobkyňa povinná dlh, ktorý mala voči uvedenej žalovanému v 2. rade
splatiť novému veriteľovi a to na v uvedenom prípise uvedený účet. Variabilný symbol zostal v platnosti
ako doteraz.

Postúpenie pohľadávky vedenej voči žalobkyni preukazuje aj Zmluva o postúpení pohľadávok č.

001/10/2013 uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako postupcom a žalovaným v 1. rade ako
postupníkom, kde v jej Prílohe č. 1 - Zoznam pohľadávok figuruje predmetná pohľadávka , ktorá je
špecifikovaná variabilným symbolom č. 000139.

Prípisom zo dňa 18.11.2013 doručeným podľa prijímacej pečiatky Špeciálnej základnej školy dňa

19.11.2013 označeným ako „ Žiadosť o zrušenie zrážok zo mzdy“ žalovaný v 1. rade uvedenej škole
ako zamestnávateľovi žalobkyne oznámil, že dňa 1.6.2012 s uvedeným zamestnancom ( žalobkyňou)
uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy , na základe ktorej sa vykonávali zrážky zo mzdy. Dňa
„5.11.20138.10.2012“ (zrejme sa mal na mysli dátum 5.11.2013 - poznámka súdu) prijali poslednú
splátku k zmluve o úvere a týmto žiadajú o zrušenie zrážok zo mzdy. Zároveň žiadajú vykonávať zrážky

penále z omeškania vo výške 761,39 Eur.

Podľa výpisu z bankového účtu Š. P. Š., C. B. XX, XXX XX V. - výdavkový ŠR za obdobie od 4.3.2014 do
4.3.2014 z uvedeného účtu bola v prospech bankového účtu SK 32 0900 0000 0050 4751 9363 dvakrát
poukázaná platba po 20, --Eur s VS : 000139. V prípade jednej platby je uvedený aj názov príjemcu na

uvedenom účte a to „ Ľ. X..

Z obsahu prípisu Európskej komisie označeného ako „Výzva - porušenie č. 2012/4165“ adresovaného
Stálemu zastupiteľstvu Slovenskej republiky pri Európskej únii zo dňa 25.4.2013 vyplynulo, že Súdny
dvor Európskych spoločenstiev pri posudzovaní otázok týkajúcich sa dohôd o zrážkach zo mzdy

zdôrazňuje, že slovenské pravidlá dávajú veriteľovi možnosť diktovať sumu dlhu a vymáhať svoje
pohľadávky bez súdneho konania. Na základe všeobecných skúseností tu zjavne existuje veľmi
veľké riziko, že spotrebitelia si neuplatnia svoje práva proaktívnym obrátením sa na súd, keďže
často nepoznajú svoje práva alebo sa obávajú sporového konania a jeho nákladov, následkom
čoho prichádzajú o svoju nehnuteľnosť. Príslušný súd zdôrazňuje, že výkon záložného práva s

využitím dobrovoľnej dražby zasahuje spotrebiteľov veľmi bolestivo. Vzdanie sa mzdových nárokov a
dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky
voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené.
Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto

na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto
praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva smernica 93/13. Sťažujú
im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity.
Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo
strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13/EHS (a najmä jej

článok 6 ods.1) stráca praktickú účinnosť (effet utile).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka , proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka , ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými

sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 9.3.2012, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa§53ods.1,3,5Občianskehozákonníkavzneníplatnomk9.3.2012,spotrebiteľskézmluvynesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnutémedzidodávateľomaspotrebiteľomsa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 9.3.2012, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 9.3.2012,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
k 9.3.2012, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmäpoistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

Podľa § 9 ods.1zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 9.3.2012, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 9.3.2012,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí

obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 9.3.2012,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobkyne je voči žalovanému v 2. rade

odôvodnený .

Predovšetkým nebolo pochýb a to ani medzi účastníkmi , že vzťah založený úverovou Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. 000139 medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade bol vzťahomspotrebiteľskoprávnym a teda že uvedená zmluva spĺňala náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle
zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného sa účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy.

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú
právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Následne po tomto zadefinovaní charakteru vzťahov medzi sporovými stranami, keďže predmetom
konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu. t.j. dohody o zrážkach zo mzdy, súd musel ďalej

skúmať existenciu naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti takéhoto úkonu v zmysle §
80 O.s.p. . Podľa žalobkyne naliehavý právny záujem je v tejto veci daní , pretože deklarovaním
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 1. rade stratí akúkoľvek legitimitu na použitie
tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach, čím sa vyrieši
(ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo by základu právnej otázky.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť
spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm.
b) O. s. p. ( R 17/72). Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a

má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom
vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia
žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu,
takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho
účastníkmi. ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 137/96) . V danom prípade je nepochybné,

že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného
v 1. rade . Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom
sa žalobkyňa nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne žalobkyňa argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi , aby ďalej neprevádzal
zrážky z jeho mzdy, ku ktorým na jej základe už došlo , a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania

ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré si žalovaný v 1. rade cestou tohto inštitútu vymohol od
žalobkyne . Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posudzovania neprijateľnosti
zmluvnej podmienky , za ktorú žalobkyňa túto dohodu považuje. Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže ísť
nad rámec žalobného návrhu zároveň určiť neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky. V prípade
týchto určení naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona , nakoľko týmto určením sa napĺňajú

ciele smernice zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takýto záver zaujal
samotný zákonodarca vo svojej dôvodovej správe k zákonu č. 575/2009 Z.z. , ktorým sa novelizoval
jednak Občiansky zákonník a jednak Občiansky súdny poriadok. Súd preto ustálil, že v danom prípade
je daný naliehavý právny záujem na určení či predmetná dohody o zrážkach zo mzdy je resp. nie je
neplatná.

Pokiaľ ide o samotné meritum tohto sporu a síce vyslovenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
dojednanej medzi sporovými stranami k tomu súd uvádza nasledovné.

Z znenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť podstatné náležitosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Tými sú predovšetkým písomná forma takejto dohody a dostatočne určité dojednanie medzi
stranami o výške zrážky , ktorá sa má prevádzať zo mzdy dlžníka , tak aby bolo možné posúdiť či táto
výška neodporuje požiadavke zákona , že nesmie byť vyššia než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Písomná dohoda o zrážkach zo mzdy , ktorú medzi sebou podpísali žalobkyňa a žalovaný v 2. Rade túto
požiadavku nespĺňa. V tejto dohode totiž nie je výška zrážky dostatočne určitým spôsobom vyjadrená,
keďže kolónka, kde sa mala vyplniť ostala prázdna. Nestačí, že sa prípadne takáto suma zrážky medzi
účastníkmi ustálila ústne, pokiaľ sa následne nepremietla do písomnej podoby zmluvy, nakoľko zmluvy
ako právne úkony , pre ktoré zákon výslovne predpisuje písomnú formu, musia mať svoje podstatne

náležitosti taktiež vyjadrené v zákonom predpísanej forme a teda písomne , aby sa dalo posúdiť, či
spĺňajú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. To táto dohoda nespĺňa a tak je z dôvodu jej neurčitosti
podľa § 37 ods. v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná a ako tak nemôže zaväzovaťstrany tejto dohody. Už len z toho dôvodu bolo preto potrebné predmetnú napadnutú dohodu určiť za
neplatnú.

Okrem toho je však tiež potrebné uviesť, že zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 do nášho
právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb,
ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu

zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany
a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený
na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah,
nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu -
spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ

ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať
zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na

zmluvné dojednania pripravený, a pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej spotrebiteľskoprávnej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle zmluvných strán. Zmluvné
podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v
Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv
ako dodávateľ.

Niet pochýb o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 9.3.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a

žalovaným v 2. rade, vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných
zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť. (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Preto tieto ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To vyššie uvedená
Dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je v týchto podmienkach naformulovaná nespĺňa. Predovšetkým

je treba uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je len
príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovený spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú
charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej
klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka), obmedzujú spotrebiteľovi prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť
iná zmluvná strana, (§ 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka) a ktoré oprávňujú dodávateľa

rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať
iba dodávateľovi, (§ 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka). Práve uvedená Dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže jej púhym predložením
zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného v 1. rade
ako právneho nástupcu po žalovanom v 2. rade , ktorý dojednal predmetnú dohodu so žalobkyňou , je

zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby uvedená žalovaným v 1.
rade požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Ako vyplýva
zo samotnej dohody o zrážkach zo mzdy po ukončení poslednej zrážky zo mzdy má veriteľ zaslať
zamestnávateľovidlžníkavýpočetzmenkovýchazákonnýchúrokov,ktorémedzičasompribudnúkistine
až do úplného uhradenia celej pohľadávky a túto čiastku má zamestnávateľ odviesť na účet veriteľa

uvedený v tejto dohode. Je teda možné , že v rámci takto žalovaným v 1. rade vyčíslenej pohľadávky
sa môžu ocitnúť aj nároky , ktoré sú sporné ( minimálne v prípade požiadavky na zmenkové úroky je
to evidentné) a ktorých spornosť takto je vyňatá zo súdneho prieskumu . Inými slovami sám žalovaný
v 1. rade ako dodávateľ meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne čo by spotrebiteľa vočinemu, a teda žalovaný v 1. rade ako dodávateľ rozhoduje o tom, že jeho plnenie je v súlade s úverovou
zmluvou, ktorú so žalobkyňou uzavrel jeho právny predchodca - žalovaný v 2. rade ( § 53 ods. 4 písm. o/
Občianskeho zákonníka). Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej

autorizácii a verifikácii primeranosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ môže byť vystavená neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa.

V tomto smere je irelevantné , či žalovaný v 1. rade , resp. jeho právny predchodca - žalovaný v 2. rade
ako dodávateľ si už takéto sporné nároky voči žalobkyni - spotrebiteľovi uplatnil skrz inštitút tejto dohody

o zrážkach zo mzdy , alebo nie , ale podstatné je to , že mu takto formulovaná dohoda o zrážkach zo
mzdy takýto postup umožňuje.

Súdu musí teda konštatovať , že tak ako je dohoda o zrážkach zo mzdy formulovaná, umožňuje mu
táto obchádzať účinnú justičnú kontrolu a z toho dôvodu by bola považovaná za neprijateľnú zmluvnú
podmienku pokiaľ by netrpela vadou absolútnej neplatnosti tak ako to bolo zhora uvedené.

Keďže súd rozhodoval len o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a tá bolo uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade , súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol . Tento
totiž nebol účastný uvedenej dohody ako jedna z jej zmluvných strán a svoj nárok voči žalobkyni
odvodzuje len na základe zmluvy postúpení pohľadávky , ktorú má touto dohodou o zrážkach zo mzdy

zabezpečovanú.

Pokiaľ šlo o žalovaným v 1. rade navrhnutý dôkaz a to výsluch svedkyne N. Z.- C., ktorá so žalobkyňou v
mene žalovaného v 2. rade uzatvárala spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, súd tento návrh na uvedený
dôkaz zamietol, nakoľko ani jeho vykonaním by sa nepodarilo odstrániť podstatný nedostatok písomne

uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a síce absenciu údaju o výške prevádzanej zrážky zo mzdy ,
ktorý túto dohodu tak ako bolo vyššie uvedené robil neurčitým právnym úkonom.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa §-u 142 ods.1 O.s.p.

a žalobkyni, ktorý mal plný úspech v spore priznal náhradu trov konania v plnej výške na účet jej
právnej zástupkyne. Uvedené trovy konania predstavovali celkovú sumu 298,13 Eur a pozostávajú z
trov právneho zastúpenia v uvedenej výške, účtovaných podľa § 11 ods. 1 písm.b/, a § 13a vyhl.
č. 655/2004 Z.z., keďže žalobkyňa, ktorého zastupovala jeho právna zástupkyňa bola spotrebiteľom
a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy. Hodnota jedného úkonu právnej služby tak

predstavovala pre rok 2014 sumu 61,87 Eur. Na základe uvedeného súd preto priznal žalobkyni na účet
jej právnej zástupkyne odmenu pozostávajúcu z 3 úkonov právnej služby po 61,87 Eur uskutočnených
v roku 2014 , a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, spísanie a podanie žalobného návrhu
vo veci samej a návrhu na predbežné opatrenie a zastupovanie žalobkyne na pojednávaní konanom
dňa 23.9.2014. Ku každému z týchto uvedených úkonov právnej služby vykonaným v roku 2014 súd

ďalej priznal tiež 3x režijný paušál v zmysle § 16 cit. vyhl. vo výške po 8,04 Eur. Celková hodnota
úkonov právnych služieb za zastupovanie žalobkyne v tomto konaní tak predstavovala sumu 185,61 Eur
a celková suma režijných paušálov v celom tomto sporovom konaní sumu 24,12 Eur.

Trovy právneho zastupovania žalobkyne tvorili aj cestovné náhrady jeho právnej zástupkyne podľa §

16 cit. vyhl.. Tieto si právna zástupkyňa žalovaného uplatnila za cestu na pojednávanie dňa 23.9.2014
za použitie motorového vozidla zn. Mercedes Benz. Z ňou priloženého technického preukazu však
nevyplynul žiaden relevantný právny vzťah právnej zástupkyne k tomuto vozidlu, ktoré je registrovanéna spoločnosť MAREXTRADE S.R.O. , Nám. pres. Masaryka 3, Praha 4 a je registrované v Českej
republike.

Navyše právna zástupkyňa žalobkyne v konaní nepredložila ani žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo,
že v jej prípade pri pojednávaní uskutočnenom dňa 23.9.2014 okolnosti vyžadovali, aby cesta ňou bola
vykonaná osobným motorovým vozidlom a nie verejným hromadným dopravným prostriedkom.

Podľa § 72 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. , o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej
len ako „ vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z.“) , k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria
účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľa § 73 ods. 1 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní,
ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo

je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

Podľa § 73 ods. 2 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné,
účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste

hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Podľa § 74 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z., ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak
ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste
náhrada podľa osobitných predpisov. 40) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané

výdavky na ubytovanie.

Preto súd žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne nepriznal ňou uplatnené cestovné výdavky za
použitie motorového vozidla , ale jej len priznal cestovné vo výške , akú by uhrádzala za použitie
verejného hromadného dopravného prostriedku a to vlakom, kedy cena za jednosmernú cestu na

uvedenej trase predstavuje sumu 4,--Eura ( údaj zistený podľa internetovej stránky ) , takže celková suma za cestu tam aj späť na pojednávanie konané dňa 23.9.2014
predstavuje sumu 8,--Eur ( 2x 4,--Eur.).

Ďalej trovy právneho zastupovania pri zastupovaní žalobkyne jej právnou zástupkyňou tvorí podľa § 17

cit. vyhl. uplatnená náhrada za stratu času spôsobenú cestou na pojednávanie konané dňa 23.9.2014
na trase medzi Spišskou Novou Vsou a Košicami v trvaní 55 min cesta vlakom (časová dĺžka trasy
určená podľa internetovej stránky ) + presun zo stanice , resp. na
stanicu a to pri sume stanovenej za každú aj začatú polhodinu vo výške 13,40 Eur pre rok 2014 v
celkovej výške 80,40 Eur ( 13,40 Eur za 1 polhodinu x 6 polhodín ).

Súd nepriznal žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne ňou uplatnené trovy právneho zastupovania za
úkon právnej služby , a to písomné podanie na súd, nakoľko pri tomto úkone nebolo bližšie špecifikované
o aké podanie sa má jednať a teda nebolo možné posúdiť, či tento úkon bol , resp. nebol potrebný na
účelné uplatňovanie a bránenie práva žalovaného v tomto konaní.

Pokiaľ týmto úkonom malo byť podanie zo dňa 10.4.2014,ktorým žalobkyňa cestou svojej právnej
zástupkyne upravovala svojej žalobný petit, k tomu súd poznamenáva, že tento úkon nebolo možné
považovať za úkon potrebný na účelné uplatňovanie a bránenie práva žalovaného v tomto konaní.
Žalobkyňa totiž mala možnosť vyjadriť sa spôsobom v tomto písomnom podaní uvedenom cestou svojej

právnej zástupkyne na následnom pojednávaní, keďže do rozhodnutia vo veci samej bolo ešte jedno
pojednávanie v uvedenej veci. Navyše neúčelnosť tohto úkonu právnej služby spočíva tiež v tom, že
súčasťou úkonu právnej pomoci na pojednávaní má byť aj relevantný prednes právnej zástupkyne, ktorý
síce môže byť pripravený v písomnej podobe, jeho účel je však splnený prezentovaním na pojednávaní
vo veci samej vychádzajúc zo zásady ústnosti súdneho pojednávania.

Na základe uvedeného tak celkové trovy právneho zastupovania žalobkyne v tomto konaní
predstavovalisumu 298,13 Eur/ t.j.úkonyprávnychslužieb:185,61Eur+ hodnotarežijnýchpaušálov:
24,12 Eur + hodnota cestovných náhrad : 8,--Eur + hodnota náhrad za stratu času : 80,40 Eur /.Všetky vyššie priznané trovy konania súd priznal na účet právnej zástupkyne žalobkyne, ktorý v zmysle
§ 149 O.s.p. je určený za platobné miesto pre neúspešného žalovaného v 2. rade na úhradu týchto trov

konania.

O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd nerozhodoval, keďže si ich títo účastníci
vo vzťahu medzi sebou navzájom neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v štyroch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).