Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4Cb/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314206322
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314206322.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Rozhlas

a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti odporcovi SMD Zákopčie,
družstvo, Zákopčie, IČO: 36010855, v konaní o zaplatenie 218,08 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 16,50 € titulom zaplateného
súdneho poplatku za podaný odpor v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Konanie z a s t a v u j e v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 18,48 € istiny s príslušenstvom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18.6.2014 navrhovateľ podal návrh, v ktorom žiadal, aby mu odporca zaplatil sumu 218,08 €,
poštové sadzby vo výške 1,10 €, pokutu vo výške 33 €, súdny poplatok vo výške 16,50 €. Skutkový
základ uplatneného nároku je ten, že navrhovateľ Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna
inštitúcia na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ je preto aktívne vecne legitimovaný na
podanie návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odporca je

v spore pasívne legitimovaný podľa § 3 písm. b) zákona vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou
platenia ročne podľa § 7 zákona. V návrhu ako rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 42 ods. 3 a
§ 79 ods. 1 OSP uviedol navrhovateľ tvrdenie, že: „Odporca do dnešného dňa nezaplatil úhradu v
zmysle zákona za obdobie, viď dôkaz prehľad predpisov z databázy navrhovateľa.“ Súd mal za to, že
tvrdenia majú byť preskúmateľné súdom, aj druhým účastníkom konania, inak je mu odňatá možnosť
konať pred súdom. Súd nie je povinný z pripojených dôkazov sám zostavovať tvrdenia, za ktoré si nesie
dôkaznú zodpovednosť navrhovateľ. Súd teda nemal preukázané, za ktoré časové obdobie navrhovateľ

žiada predmet sporu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že vyzval odporcu na zaplatenie omeškanej úhrady
prostredníctvom pošty. Bola navrhovateľom podaná na odoslanie s využitím elektronického podacieho
hárku. V návrhu uvádza: „Je možné odoslanie predmetnej výzvy overiť na webovej adrese Slovenskej
pošty, a.s..“ Súd ustálil, že súd nie je povinný dokazovať tvrdenia navrhovateľa. Dôkaznú povinnosť
k svojim vlastným tvrdeniam uvedeným v návrhu má navrhovateľ a nie súd, v opačnom prípade by
došlo k porušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Bolo povinnosťou navrhovateľa doručiť
súdu, aj protistrane kópiu dôkazu k preukázaniu svojich tvrdení. Súd mal za to, že takéto tvrdenie v

tomto štádiu konania nie je preukázané. Ďalej navrhovateľ v návrhu bez ďalších skutkových tvrdení
uvádza, že odporca je povinný zaplatiť úhradu a poštové sadzby do 30 dní od doručenia výzvy podľa
§ 10 ods. 4, podľa § 10 ods. 4 zákona je povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu, keďže v stanovenej
lehote dlh nezaplatil. Zmluvnú pokutu bližšie skutkovo a dôkazmi nekonkretizuje, zmluvná pokuta jevyčíslená len v rozsudočnom návrhu vo výške 33 €. Súd takéto skutkové tvrdenia k zmluvnej pokute
považoval za nedostatočné a dôkazmi nepreukázané. Ďalej v návrhu navrhovateľ udáva: „Výška dlhu
odporcu je preukázaná ako nedoplatok v prehľade predpisov a platieb, kde obdobie predstavuje rok a

mesiac...“ Znovu súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný z pripojených dôkazov zostavovať konkrétne,
určité a preskúmateľné tvrdenia navrhovateľa a namiesto navrhovateľa jeho vlastné tvrdenia dokazovať,
resp. zabezpečovať k nim dôkazy. Preto súd mal za nepreukázané aj tvrdenie navrhovateľa o výške
nedoplatku, ktorý v návrhu vôbec nie je konkretizovaný. Súd konštatuje, že matematický prehľad
nedoplatkov nie je aj dôkazom nedoplatkov. Dôkazom nedoplatkov by bol rozdiel v účtovných dokladoch

MÁ DAŤ - DAL. Také dôkazy navrhovateľ súdu neposkytol a ani odporcovi, aby sa mohol k nim vyjadriť.
Ďalšie nepreukázané tvrdenie navrhovateľa je tvrdenie, že odporca bol zaradený do kategórie platcu
úhrady podľa § 6 ods. 5 zákona vzhľadom na skutočný počet zamestnancov. Nekonkretizuje aký počet
zamestnancov mal na mysli, aby jeho tvrdenie bolo preskúmateľné. Rovnako k takému tvrdeniu čo
do počtu zamestnancov, za ktorých vyúčtoval platbu, nedoložil žiaden dôkaz. Znova len konštatoval,
že výška poštu zamestnancov vyplýva z predpisu. K tomu súd poukazuje na predchádzajúce závery.

Tvrdenieopočtezamestnancovmalsúdpretovyvrátenéprotitvrdenímodporcu,ktorýksvojimtvrdeniam
poskytol aj dôkazy, na rozdiel od navrhovateľa. V odpore na čl. 10 spisu namietol počet zamestnancov,
za ktorých navrhovateľ účtoval platby. Produkoval tvrdenie, že v družstve odporcu pracovali len dve
zamestnankyne a to K. S. O. H. O.. Vyúčtovanie je teda zo strany navrhovateľa nesprávne. Rovnako
odporca vzniesol aj námietku premlčania. S poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka mal za to, že

ide o trojročnú premlčaciu dobu a preto nárok navrhovateľa od 1.1.2010 do 18.6.2011 je premlčaný.
Vzniesol námietku i proti pokute, pretože je nezákonná. Namietol aj náhradu trov konania. Považoval
upomínacie trovy za nezákonné. Pripojil ako dôkazy k svojim tvrdeniam podpisovú listinu výplaty mzdy
za mesiac január 2013 čl. 11, ktorá svedčí dvom pracovníkom H. O., K. S., za mesiac február 2013 čl.
12 rovnako, za mesiac 2013 čl. 13 rovnako.

K odporu sa vyjadril navrhovateľ dňa 28.8.2014 na čl. 17 spisu. Uviedol, že rozhodujúci je počet
zamestnancov v pracovnom pomere prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa úhrada platí. Opäť
matematicky ani dôkazmi nekonkretizoval a nepreukázal, aký počet pracovníkov mal navrhovateľ na
mysli na začiatku mesiaca a aký počet pracovníkov u odporcu bol na konci mesiaca. Všetky jeho tvrdenia

sú vo všeobecnej, teoretickej rovine. Jediná konkrétnosť, ktorú uviedol je, že pri určení výšky vychádzal
z počtu zamestnancov, ktorý odporca poskytol v tlačive „evidencia platiteľa úhrady“. Odporca neoznámil
iný počet zamestnancov, hoci mu túto povinnosť ukladá § 9 ods. 6 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z..
Pokiaľ ide o pokutu, opätovne poukázal navrhovateľ vzhľadom na námietku odporcu, len na zákonné
dôvody uplatnenia pokuty, skutkovo nekonkretizoval splnenie podmienok na uloženie pokuty, rovnako

dôkazmi. Konštatoval len to, čo bolo uvedené v návrhu, že odporca do 30 dní od doručenia výzvy dlh
nezaplatil a preto navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie pokuty. Svoje tvrdenie oprel o § 10 ods. 5
zákona č. 340/2012 Z.z.. Ako dôkaz k počtu zamestnancov pripojil evidenciu platiteľa úhrady na čl. 19
spisu, ktorú vypracoval pracovník odporcu, kontaktná osoba - W. a doručené navrhovateľovi 8.2.2010.
Ide o prihlášku od 5.1.2010, zmena nebola nahlásená. V tomto hlásení sú uvedení traja zamestnanci.

Svoje podanie navrhovateľ opravil dňa 5.9.2014 na čl. 21 spisu a označil procesný návrh ako vyjadrenie
k odporu a návrh na pripustenie zmeny návrhu. Namiesto pôvodne uplatňovanej istiny 218,08 € žiadal
zaplatiť sumu 199,52 €. Súd vyhodnotil tento procesný návrh podľa obsahu v nadväznosti na § 41 ods. 2
OSP: „Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.“ Za situácie,

kedy navrhovateľ žiadal zaplatiť menej ako v pôvodnom návrhu, súd mal za to, že ide o späťvzatie
návrhu, nejde o zmenu návrhu. O späťvzatí návrhu, ktoré bolo doručené pred prvým pojednávaním,
rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 OSP tak, že konanie zastavil v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 18,48 €
(199,52 € - 218 € = 18,48 €). V tejto časti čo do trov konania súd ustálil, že je potrebné aplikovať § 146
ods. 2 prvá veta OSP. Navrhovateľ zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu. Právo na náhradu

trov konania v tejto časti predmetu sporu vzniklo odporcovi.

V podaní zo dňa 5.9.2014 na čl. 21 spisu ďalej navrhovateľ uviedol, že k vznesenej námietke premlčania
za čas od 1.1.2010 do 18.6.2011 zaujal taký postoj, že ju považuje za dôvodnú a preto ponížil predmet
sporu zo sumy 218,08 € na sumu 199,52 €. Naďalej však žiadal platbu za nepremlčané časové obdobie

za troch pracovníkov na základe tlačiva evidencie platiteľa úhrady, ktoré poskytol odporca, ako aj pokutu.

Súd mal v konaní vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o počte troch pracovníkov a preukázané tvrdenie
odporcu o počte dvoch pracovníkov za obdobie 2011, 2012 a 2013. Mal za to, že pokiaľ aj navrhovateľpredložil evidenciu platiteľa úhrady, ktorú vystavil samotný odporca, za ktorú si zodpovedá, je
zrejmý evidenčný omyl pracovníka odporcu, ktorý odporca mal povinnosť napraviť a nenapravil. V
hmotnoprávnej rovine však preukázal, že došlo k omylu vo formálnej rovine. V hmotnoprávnej rovine

mzdovými listami za rok 2011 čl. 27, 28, 29, 30, za rok 2012 čl. 31, 32, 33, 34, za rok 2013 čl. 35, 36, 37,
preukázal, že u odporcu v spornom časovom období boli zamestnané dve pracovníčky. Tým preukázal
rozpor medzi formálnym a hmotnoprávnym stavom. Z tohto dôvodu aj preukázal, že nebol dôvod zaplatiť
navrhovateľovi v lehote 30 dní žiadanú sumu a nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Z uvedených dôvodov súd mal preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení, že mu vznikol nárok za sporné časové obdobie na zaplatenie platby podľa § 6 ods. 5,
podľa § 10, § 3 písm. b), § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z.. Z týchto dôvodov vo zvyšnej časti predmetu
sporu nárok na zaplatenie sumy 199,52 €, pokuty 33 € súd zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný. V
tejto časti predmetu sporu odporca mal úspech v nadväznosti na § 142 ods. 1 OSP.

Z uvedeného mal súd preukázané, že odporca mal úspech v konaní v rozsahu celého predmetu
sporu - v rozsahu 18,48 €, aj v rozsahu 199,52 €. Patrí mu preto plná náhrada trov konania. Trovy
konania súd priznal odporcovi za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor. K zaplateniu bol odporca
zaviazanýuznesenímOkresnéhosúduvČadcič.k.9Rob/23/2014-15zodňa29.7.2014,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 20.9.2014. Súdny poplatok je vymáhaný pod variabilným symbolom 5250344814.

Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 218 €, čo je menej ako 1 000 €. Podľa § 200ea ods. 1, 2 OSP
ide o drobný spor, preto súd podľa § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 OSP bez nariadenia pojednávania verejne
vyhlásil rozsudok. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený vyhláškou na čl. 24 spisu, na
úradnej tabuli Okresného súdu v Čadci a na internete. Vyhláška bola vyvesená dňa 30.10.2014, zvesená

dňa 1.12.2014, lehota dodržaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.