Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210517
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314210517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanej Q. Š., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. XXX, C., t.č. na
neznámom mieste, zast. opatrovníčkou V.T. A., W. Y. B. S., o zaplatenie 851,61 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 183,6 eur s úrokom z omeškania 9,5% p. a. od
08.09.2011 do zaplatenia, istinu 28,9 eur s úrokom z omeškania 9,5% p. a. od 18.10.2011 do zaplatenia,
istinu 29,8 eur s úrokom z omeškania 9,25% p. a. od 18.11.2011 do zaplatenia, istinu 42,76 eur s úrokom
z omeškania 9% p. a. od 18.12.2011 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 8. 9. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovanú na zaplatenie 851,61 eur, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 183,60
eur od 8. 9. 2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 28,90 eur od 18. 10.
2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 29,80 eur od 18. 11. 2011 do

zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 609,31 eur od 18. 12. 2011 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469 vyfakturoval žalovanej faktúrami spolu sumu 851,61 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Zmluvou
o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

Žalovaná suma 851,61 eur pozostáva zo sumy 293,61 eur za poskytnuté služby a zo sumy 558 eur
titulom zmluvnej pokuty.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaná sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jej súčasný
pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.

Žalobca doručil súdu dňa X. XX. XXXX podanie, v ktorom prostredníctvom právneho zástupcu, trval

na podanej žalobe v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaných zmluvných pokút. Poukázal tu
na ustanovenie §544 Občianskeho zákonníka a na to, že žalovaná bola oboznámená s možnosťou
uplatnenia zmluvných pokút. Ďalej poukázal na to, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 12.
4. 2011 uzatvorili zmluvu o pripojení a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých poskytovateľ službynárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie záväzku 24mesačnej lehoty viazanosti vo výške 220
eur a 50 eur. Dňa 2. 5. 2011 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili ďalšiu zmluvu o pripojení,
na základe ktorej obdŕžala N. B. X za akciovú cenu s podmienkou lehoty viazanosti 24mesiacov s

dohodnutou zmluvnou pokutou 150 eur v prípade nedodržania záväzku zo zmluvy. Následne dňa X.
X. XXXX právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili ďalšiu Zmluvu o pripojení a nájme K., na
základektorejprežalovanúbolazriadenápevnátelefónnaprípojka-programslužiebC.L.spodmienkou
viazanosti 24mesiacov, kde pri porušení lehoty viazanosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
100 eur. V tejto súvislosti zároveň právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo uplatniť si aj zmluvnú

pokutu Tarify ST a.s., keďže pri uzatváraní zmluvy (za podmienky jej dodržania) sa zriaďovací poplatok
neplatil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o
pripojení, dodatkami k týmto zmluvám, zmluvou o kúpe PC, zmluvou o pripojení a nájme K., tarifou B.
na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete - časť A, faktúrami, výpisom

z obchodného registra právneho predchodcu žalobu, oznámením o postúpení pohľadávky a prílohou k
zmluve o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná
uzatvorili dňa 12. 4. 2011 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie

dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky - M. V. J. C. X B. spolu s DSL pripojením.
Spolu s touto zmluvou bol uzatvorení aj Dodatok k zmluve o pripojení - kúpa koncového zariadenia
XXXXXXXXXX, predmetom ktorého bol záväzok právneho predchodcu žalobcu predať žalovanej
koncové zariadenie F. G. T. za zľavnenú cenu 29,90 eur s podmienkou lehoty viazanosti 24 mesiacov.
Podľabodu2Zmluvy,zmluvnápokutazaporušeniezáväzku24mesačnejlehotyviazanostitoutoslužbou

je vo výške 220 eur. Podľa bodu 5 písm. e) Zmluvy, zmluvná pokuta za porušenie záväzku lehoty
viazanosti spojeného s dátovým zariadením - F. G. T. je vo výške 50 eur.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná
uzatvorili dňa X. X. XXXX Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie

dátových služieb prostredníctvom rovnakej pevnej internetovej prípojky - M. V. J. XSolo. Spolu so
zmluvou podpísala žalovaná toho istého dňa Zmluvu o kúpe PC č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
obdŕžala N. B. X za akciovú cenu 199 eur s podmienkou lehoty viazanosti 24mesiacov. Podľa Zmluvy o
kúpe PC v prípade nedodržania záväzku zo zmluvy, je pre žalovanú zmluvná pokuta vo výške 150 eur.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná
uzatvorili dňa 5. 5. 2011 ďalšiu Zmluvu o pripojení a nájme KZ č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
bolo poskytovanie hlasových služieb prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky - program služieb C.
L. s podmienkou viazanosti 24mesiacov. Jednalo sa o zriadenie telefónnej prípojky pre fyzické osoby
pre osobnú spotrebu. Podľa bodu 11, tabuľka č. 3) tejto Zmluvy, zmluvná pokuta za porušenie záväzku

dodržania 24mesačnej lehoty viazanosti, je vo výške 100 eur. Súčasťou tejto Zmluvy bola Tarifa ST na
poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete - časť A, kde z bodu 1.1.4 vyplýva
pre žalovanú zmluvná pokuta za porušenie záväzku využívať verejnú telefónnu službu (vzťahujúca sa
na zriadenie TP1) počas doby viazanosti 12 mesiacov a to vo výške 38 eur.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaná
uzatvorili dňa 18. 5. 2011 uzatvorili aj Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX.

Právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, vyfakturoval žalovanej
poplatky za využívané služby spolu vo výške 293,61 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 8.

2011 splatnou dňa 7. 9. 2011 sumu 183,60 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 3. 10. 2011 splatnou
dňa 17. 10. 2011 sumu 28,90 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 11. 2011 splatnou dňa 17. 11.
2011 sumu 29,80 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 12. 2011 splatnou dňa 17. 12. 2011 sumu
51,31 eur (poplatok za prenájom šnúrového telefónu 0,49 eur, doplatok Magio internet Duo 41,67 eur,
odpis elektronickej faktúry 0,60 eur, 20% DPH 8,55 eur).

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 3. 12. 2011 splatnou dňa 17. 12. 2011 právny predchodca žalobcu
vyfakturoval žalovanej aj zmluvné pokuty vo výške 558 eur (pokuta 2011 vo výške 100 eur, pokuta zaakciové zriadenie linky 38 eur, pokuta V. J. 220 eur, pokuta N. Q. XXXX vo výške 150 eur, pokuta G.
T. 50 eur).

Listom zo dňa 25. 11. 2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že dňa 20. 11. 2013 na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 851,61 eur, ktorá
je predmetom tohto konania, na žalobcu. Žalobca súdu predložil aj prílohu k zmluve o postúpení
pohľadávok.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb

v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a

medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo

medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie

služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.

11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou boli uzatvorené
zmluvy o pripojení, dodatky k týmto zmluvám, zmluvy o kúpe PC a zmluvy o pripojení a nájme KZ. Na
základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby a žalovaná je povinná

platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 293,61 eur neuhradila,
preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená
zmluvou.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 293,61 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu
zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd však žalobu v danej veci zamietol v časti požadovaných zmluvných pokút a to aj spolu s úrokom z
omeškania. Jedná sa o zmluvnú pokutu vo výške 558 eur, vyfakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX zo

dňa 3. 12. 2011 splatnou dňa XX. XX. XXXX (pokuta 2011 vo výške 100 eur, pokuta za akciové zriadenie
linky 38 eur, pokuta V. J. 220 eur, pokuta notebook Q. XXXX vo výške 150 eur a pokuta G. T. 50 eur).

Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať kritériám,
ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu musí byť

realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí definovať,
ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností sankcionuje a predovšetkým musí preukázať aj to,
že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil žiadny
dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobu
a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného

predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty,
za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Pri zmluvnej pokute, ktorú si žalobca uplatnil za porušenie časového záväzku dohodnutej doby
viazanosti užívať služby súd má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej pokute, je

nedostatočne určitá. Podľa citovaného ustanovenia §544 ods.1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné
strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že
z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok
na zmluvnú pokutu. Súd je toho názoru, že tak, ako bolo dohodnuté znenie tejto zmluvnej pokuty,
vôbec nerozlišuje časové hľadisko, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj

primeranosť výšky zmluvnej pokuty k porušeniu zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením
zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Na základe
uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute za porušenie časového záväzku
dohodnutej doby viazanosti užívať dohodnutú službu, je pre neurčitosť neplatná.

Podľa čl. 6 Smernice Rady XX/XX/Z. z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeranásankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám,
uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle definície
podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady XX/XX/Z. z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii

spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu

nato,akýčaszostávadokoncadobyviazanosti.Podmienky,zaakýchžalobcadohodujezmluvnúpokutu
v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne

dojednané zmluvné dojednanie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so
žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej
zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na
predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet
činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne

nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú
podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v
rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako sú dojednané zmluvné pokuty, ich považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na
viaceré aspekty. Žalobca vôbec nešpecifikoval, ktorú povinnosť žalovaný porušil a za porušenie ktorej

konkrétnej povinnosti mu bolo uložená a vyúčtovaná zmluvná pokuta. Rovnako je bez akéhokoľvek
významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného
mesačnéhopoplatku,alebonezaplatícenuvdôsledkuprekročeniatejtosumyajniekoľkonásobnevyššiu
(v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje).Z uvedených dôvodov súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria zmluvné pokuty vo výške 558 eur,
vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa X. XX. XXXX splatnou dňa XX. XX. 2011 (pokuta 2011

vo výške 100 eur, pokuta za akciové zriadenie linky 38 eur, pokuta Magio internet 220 eur, pokuta
notebook Jar 2011 vo výške 150 eur a pokuta WiFi router 50 eur).

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žalovanej náhradu
trov konania. V danej veci úspech žalobcu predstavuje 293,61 eur (34,48% žalovanej sumy) a úspech

žalovanej 558 eur (65,52% žalovanej sumy). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola v konaní
neúspešnejšia a teda by jej patrila náhrada trov konania po odpočítaní jej neúspechu v konaní od jej
úspechu v konaní, a to v rozsahu 31,04% z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom
úspechu. Žalovaná si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).