Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17P/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614207980
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614207980.5

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v právnej veci starostlivosti o maloletú
R.N.,V..XX.XX.XXXX,R.Q.N.,V..XX.XX.XXXX,R.B.N.,V..XX.XX.XXXXD.R.R.N.,V..XX.XX.XXXX
bytomakootec,detizastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyLučenec,
odbor sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, deti rodičov R. N., V.. XX.XX.XXXX, P. K., X.
T. XXX D. E. N., V.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX/XX, O., B..Č.. Y., O. V. XX, Č.Á. I. v konaní o zverenie

maloletých detí do osobnej starostlivosti a o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. R. N., V.. XX.XX.XXXX, R.. Q. N., V.. XX.XX.XXXX , R.. B. N.X., V.. XX.XX.XXXX
D. R.. R. N. V..XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. R. v sume 30,- eur, na výživu mal. Q. v sume 30,-
eur, na výživu mal. B. v sume 30,- eur a na výživu mal. R. v sume 30,- eur mesačne, vždy do 15-teho

dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám otca od 01.07.2015.

Zameškané výživné za obdobie od 01.08.013 do 30.06.2015 v celkovej sume 2 760,- eur je matka
p o v i n n á platiť v mesačných splátkach po 40,- eur až do úplného vyrovnania spolu s bežným
výživným v lehotách splatnosti bežného výživného pod hrozbou straty výhody mesačných splátok v

prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky v deň splatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Otec v návrhu i na pojednávaní žiadal o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a o určenie
výživného, nakoľko s matkou maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od 17.07.2013, kedy odišla
zo spoločnej domácnosti a odvtedy sa o deti stará sám. Odišla a žije s inou ženou. Odvtedy neprispieva
žiadnou čiastkou na deti, ani sa o ne nezaujíma. O deti sa musí starať sám, nevie si nájsť prácu, nevie
za prácou odísť, nakoľko deti nemôžu ostať samé, musí sa o ne starať. Najmladšie má len 4 roky. Piati

bývajú v jednoizbovom byte. Poberá dávky na deti v čiastke 98,08 eura a dávky v hmotnej núdzi od 180,-
do 200,- eur. Taktiež pracuje ako pomocný robotník s čistým príjmom od 60,- do 80,- eur mesačne. Prácu
bymal,moholbychodiťdoK.R.,alenemôžedetinechaťsamé.Mámsusedku,ktorejdalsplnomocnenie,
ktorá sa v čase, keď robí o deti postará. Musí zarábať, musí chodiť za prácou, aby sa vedel o deti
postarať. Nevie koľko budú platiť za nájom, nakoľko tam bývajú len dva týždne, ale bude to asi okolo
100,- eur. Výdavky na deti sú vysoké, nakoľko navštevujú školu, výdavky sú so stravou, oblečením.

Požaduje, aby matka platila aspoň výživné po 30,- eur a aby ho zaplatila od toho času, od kedy odišla,
stačí od 01.08.2013, nakoľko od vtedy neplatila výživné, o deti sa nezaujímala. On musí zabezpečovať
výživu sám, musí sa o deti postarať, aby vyžili. Deťom neposiela nič, absolútne sa o ne nezaujíma. Keď
potreboval nejaké peniaze, volal jej či by niečo nevedela poslať, vôbec neprejavila záujem, odmietla ho.

Matka bola vypočutá dožiadaným súdom v V., kde uviedla, že s návrhom otca súhlasí, aby maloleté

deti boli zverené do jeho starostlivosti dočasne v závislosti na tom, že deti si bude chcieť vziať k sebe
neskôr. V súčasnej dobe nemá s deťmi kde bývať. Je ochotná platiť výživné v minimálnej výška 30%zo životného minima. Vyššiu čiastku nie je schopná platiť, nakoľko má súdom určené platiť otcovi 200,-
eur mesačne. V robote zarába okolo 5 000,- až 6 000,- Kč (56,- Kč/1hod.). Nesúhlasí s návrhom otca,
aby deti boli trvalo v jeho starostlivosti, nakoľko zo spoločnej domácnosti musela odísť, pretože ju týral

a tým, že odišla si zachránila život. Do Českej republiky musela odísť za prácou, nakoľko na Slovensku
si nemohla zohnať žiadnu prácu. Býva na ubytovni. Je zamestnaná v spoločnosti A. X. F. . Pracuje tam
od 04.10.2014. Predtým nebola zamestnaná, ani žiadne dávky nepoberala. Zaopatrovala ju dovtedy
charita. V spoločnosti je zamestnaná na dobu 3 mesiacov. V ubytovni, kde býva jej strhávajú z výplaty
1 000,- Kč, mesačne za dopravu z Y. E. V. platí denne 34,- Kč, taktiež má nejaký dlh za bývalého

manžela, ktorý si vzal pôžičku bez jej vedomia. Nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok.
Deťom neprispieva na výživu, s deťmi sa ani stýkať nemôže, ani im volať, nakoľko to manžel zakazuje,
nemôže sa ukázať ani v Lučenci, aj keď ich adresu pozná. Vie aj, kde deti chodia do školy, ale bojí sa
opýtať. Vie aj adresu ošetrujúcej lekárky, ale ani s ňou nie je v kontakte. Deti videla naposledy pred
dvoma rokmi.

Kolízny opatrovník uviedol, že sa pridŕžajú správy o prešetrení pomerov z 12.06.2015 a súhlasia s tým,
aby maloleté deti boli zverené do starostlivosti otca a aby matka bola zaviazaná na platenie výživného.

Dokazovanie súd vykonal výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s ostatným spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Rodičia maloletých detí sú manželia. Nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí je
nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberateľom dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke v sume 180,- až 200,- eur mesačne v závislosti od odpracovaných hodín z dôvodu,
že pracuje na dohodu vo firme S. T..I..N.. K., ako pomocný robotník s čistým mesačným príjmom 60,- až

80,- eur. Poberá prídavky na deti v sume 94,08 eura mesačne. Matka maloletých detí je zamestnaná v
spoločnosti F. X. a.s. s hodinovou mzdou 51,- Kč za odpracovanú hodinu. Maloleté deti bývajú s otcom
v nájomnom jednoizbovom byte.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmäurčí,komumaloletédieťazverídoosobnejstarostlivosti,ktohobudezastupovaťaspravovaťjeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou
rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom a

vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a na starostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného ,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa ods. 5 súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na

súde.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodiča s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2. Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 3 každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

návrh je opodstatnený. Súd mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, nevedú spoločnú
domácnosť a nehospodária spolu. Starostlivosť o deti od júla 2013, kedy matka zo spoločnej domácnosti
odišla zabezpečuje otec. Matka sa pojednávania nezúčastnila, bola vypočutá dožiadaným súdom kde
uviedla, že dočasne súhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti otca a s platením výživného
vo výške 30% životného minima na každé dieťa. Súd návrhu v čsti zverenia maloletých detí do osobnej

starostlivosti otca vyhovel s prihliadnutím na tú skutočnosť, že má momentálne vytvorené vhodné
podmienky na ich výchovu a od roku 2013 sám zabezpečuje starostlivosť o nich, nakoľko matka žije v
Čechách, býva na ubytovni a nemá vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu.

Pri určení výživného na maloleté deti súd prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery matky,

ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Matka, ako vyplýva zo mzdového listu zarobí 51,- Kč za
odpracovanú hodinu, čo podľa jej udania predstavuje okolo 5 000,- až 6 000,- Kč mesačne. Otec je
nezamestnaný, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 180,- až 200,- eur, v závislosti od opracovaných
hodín, koľko pracuje na dohodu, ako pomocný robotník s čistým mesačným príjmom 60,- až 80,- eur. Pristarostlivosti o štyri maloleté deti si trvalú prácu nevie nájsť. Vzhľadom na výšku príjmu a skutočnosti,
že matka maloletých detí ničím otcovi s výživou detí nepomáha, otec musí všetku starostlivosť o štyri
maloleté deti zabezpečovať sám súd určil matke platiť výživné sumou 30,- eur na každé maloleté dieťa,

i napriek tomu, že matka bola ochotná platiť len výživné v sume 30% zo sumy životného minima,
čo v súčasnej dobe predstavuje čiastku 27,30 eura. Vzhľadom na túto skutočnosť, že otec maloletých
detí požadoval zaplatiť výživné od matky aj za obdobie od augusta 2013, kedy odišla zo spoločnej
domácnosti, maloleté deti opustila a od kedy na ich výživu neprispieva žiadnou čiastkou a on musel
všetku starostlivosť a výživu o ne zabezpečovať sám, priznal mu i aj zameškané výživné za obdobie od

01.08.2013 do 30.06.2015 v celkovej sume 2 760,- eur ( za rok 2013 je to suma 600,- eur, za rok 2014
je to suma 1 440,- eur a za rok 2015 je to suma 720,- eur) ktoré je matka povinná splácať k rukám otca
v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že prvá splátka
je zročná spolu s bežným výživným splatným po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením
čo i len jednej splátky má za následok stratu výhody mesačných splátok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a to tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré mohlo
začať i bez návrhu.

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Dr. Herza 14.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa§205ods.2O.s.p.odvolanieprotirozsudkualebouzneseniu,ktorýbolorozhodnutévovecisamej,
možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkov konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.