Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010026
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614010026.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 18. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú Mgr. V. G. D. E. D. Z. Q.
A. Ú. , Z.. X. X. XXXX V. Q. Z. V., okres Spišská Nová Ves, bytom Q. Z. V., R.. G. A. XXXX/X, okres
Spišská Nová Ves, účtovníčka u F. A., F. C. X, Q. Z. V.,

spod obžaloby okresného prokurátora v Spišskej Novej Vsi pre skutok, že v období od augusta 2009
do 22. augusta 2012 v Q.Q. Z. V. ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva u podnikateľského

subjektu RNDr. T. V., Q. Z. V., D.: XXXXXXXX, prevádzka Lekáreň TEMPLUM, pracovnou náplňou ktorej
bolo v zmysle uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti vedenie účtovnej agendy, kde v rámci plnenia
jej povinností bez obmedzení nakladala s finančnými prostriedkami uvedeného subjektu, v presne
nezistenom čase si postupne na viackrát z pokladne prisvojila finančné prostriedky v rôznych sumách
v celkovej výške 22.319,47 €, hoci vedela, že na takéto konanie nebola oprávnená, pričom predmetné
finančné prostriedky v rámci účtovníctva lekárne evidovala v pokladničnej knihe ako hotovosť v pokladni,
kde však pri následnej kontrole externou účtovníckou spoločnosťou bolo zistené, že finančné prostriedky

v sume 22.319,47 €, ktoré sa podľa účtovných dokladov mali v pokladni nachádzať, v skutočnosti
chýbajú, čím majiteľke lekárne RNDr. T. V., Q. XXXX/XX, Q. Z. V., spôsobila škodu vo výške 22.319,47
€, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodenú RNDr. T. V., XXX XX Q. Z. V., Q. XX/XX, D.:
XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal na tunajší súd obžalobu na obvinenú Mgr. V. G. pre prečin sprenevery podľa §
213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku,
ktoréhosamaladopustiťtým,žesiprisvojilacudziuvec,ktorájejbolazverenáaspôsobilataknacudzom
majetku väčšiu škodu.

Obžalovaná Mgr. V. G. vyhlásila pred súdom, že je nevinná. V zhode s výpoveďou z prípravného
konania uviedla, že v lekárni Templum začala pracovať od roku 1999 na základe dohody o pracovnej
činnosti, pričom bola zamestnaná už predtým u PharmDr. P. V. v lekárni Statim. V oboch lekárňach
mala na starosti vedenie účtovníctva, realizáciu, úhradu faktúr podľa pokynu majiteľov, spracovávanieúčtovníckych dokladov, uhrádzanie faktúr, vedenie účtovnej evidencie, vrátane odnášania tržieb do
banky. V roku 2009 lekáreň Statim nepouhrádzala záväzky, čím došlo k zablokovaniu faktúr, tovar sa
kupovalibanahotovosť,pričomlekáreňpotrebovalafinancienauhrádzaniefaktúr.P.V.savtedydohodol

s manželkou T. V., že si budú vypomáhať, čo robili prakticky stále, keďže hoci boli samostatné subjekty,
firma fungovala skôr ako rodinný podnik. V roku 2009 to bolo síce menej krát, kedy z požiadania P. V.
išla odniesť tržbu z lekárne Templum, mu nechala peniaze, ktoré si zapísal do svojej evidencii, ona si
ich poznačila na papier a takto fungovalo. V roku 2010 už bola situácia u P. V. horšia, tak sa to stávalo
častejšie.Potomtonarástlodovýškyuvedenéhodlhu,ktorépoznačilanapapieri.Išloojednotlivévýbery,

ktoré boli realizované ako výpožičky z lekárni Templum pre P. V.. Zo začiatku sa ich snažili aj vrátiť, ale
neskôr to už nestačilo vzhľadom na podlžnosti, ktoré mali. V lekárni Statim v podstate vždy chýbali
peniazeatakýmspôsobomnarástolschodokuRNDr.T.V.vjejlekárni,pretožeP.V.sipožičiavalpeniaze
častejšie. V roku 2012 jej odobrali všetku účtovnú agendu, nakoľko Š. C.Ľ. z firmy Ekonomik išla robiť
kontrolu. Vtedy jej oznámila, že v pokladni chýbajú peniaze, keďže P.Á. V. mal dohodu o zapožičaní
peňazí. Žiadne peniaze si teda neprisvojila, všetky peniaze, ktoré dostala od T. V., odviedla na jej príkaz

tam, kde mali byť odvedené, nenechala si žiadne peniaze a na úkor T. V. sa neobohatila. Uviedla, že
si presne nepamätá, ale pracovný pomer u T. V. ukončila asi v roku 2010. Pokiaľ ide o nakladanie s
finančnými prostriedkami, s týmito nakladala iba podľa príkazov P. V. T. T. V., mala prístup k účtom, ale
realizovalaibatieveci,ktoréjejboliuložené.FinančnéprostriedkysiP.V.H.T.V.zapožičiavalnazáklade
dohody, že si budú vypomáhať, a teda keď doniesla tržbu (z lekárne Templum), tak ju požiadal, že to má

s manželkou vybavené, tak mu tie peniaze dala. On si to poznačil do svojich dokladov, ona si to poznačila
tiež, nikdy navzájom nepodpisovali navzájom tieto doklady. P. V. si telefonoval s manželkou, potom jej
povedal, že potrebuje peniaze a tak mu ich dala, myslela si, že sú navzájom dohodnutí, neriešila, či
mu má peniaze nechať, pretože fungovali ako rodinná firma. Príkaz na prenechanie peňazí pre P. V.
H. T. V. nemala. Finančné operácie sa v lekárni Templum nijako neprejavovali a u P. V. boli vedené

ako vklad podnikateľa, pretože aj predtým než T. V. začala podnikať, tak aj firma jej poskytla pôžičku
okolo 600.000,- Sk, čo sa nezobralo do účtovníctva ako pôžička, ale ako vklad podnikateľa, ktorý im
T. V. splácala postupne do druhej lekárne. Do účtovníctva oboch lekární sa tieto výpožičky nedávali na
podnet P. V., keďže išlo o výpožičky, ktoré sa mali vrátiť s tým, že sa to iba poznamená a vráti do lekárne
Templum. Schodok vznikol v dôsledku toho, že tieto pôžičky sa nestíhali vracať. Priamo peniaze z tržby

z lekárne Templum nezobrala s úmyslom, že ich neodvedie, iba keď prišla k P. V., tento jej povedal, koľko
bolo treba, ona mala za to, že oni debatovali navzájom a že oni o tom vedia, nakoľko všetko o sebe
vedeli. Prebiehalo to tak, že keď doniesla tržbu s tým, že ide do banky a prišla si po tržbu od P.Z. V., tento
jej povedal, že nemá tržbu a že mu má uvedenú tržbu dať podľa potreby napr. 200,- €, 300,- €, 400,- €
z lekárne Templum, čo aj urobila. Zvyšok peňazí z tržby potom odviedla na účet lekárni Templum. T. V.

vedela, že jej manžel si nejaké peniaze požičal, pýtala sa jej, že kedy ich vrátia, nevedela uviesť, do akej
miery T. V. vedela, koľko prostriedkov jej manžel použil. Ona sama o tom RNDr. T. V. nehovorila, keďže to
fungovalo tak, že P. V. si to vybavoval s manželkou sám a ona im do toho nevstupovala. Vedela o dohode
medzi manželmi V. s tým, že T. V. vie, že si od nej manžel požičiava. Povedal jej to P. V. a dokonca T.
V. sa jej pýtala, kedy jej vrátia finančné prostriedky, z čoho usúdila, že aj ona o tom vedela. Pôžičky boli

v menších sumách, kde si ona viedla o tom evidenciu, celkom išlo o sumu okolo 19.000,- €. Niekedy jej
sama RNDr. T. V.Á. povedala, že má dať peniaze P. V. s tým, že si tieto peniaze od nej požičiava. Uviedla,
že nevie o tom, že by tieto peniaze P. V. vrátil, lebo nemal z čoho. Niekedy odnášala i obálku pre P. V.
s hotovosťou, hoci nevedela uviesť, či išlo o pôžičky. Stalo sa to na základe ich telefonátov, k čomu sa
bližšie nepýtala. Finančné inventúry boli vykonané na konci roka. Obaja boli s výsledkami oboznámení,

vedeli o tom, aké majú finančné prostriedky v pokladniach, nemali k tomu výhrady. V lekárni P. V. je
tichým spoločníkom ona, ako aj jej druh F. A.. Uviedla, že mala vedomosť, že medzi F. A. a manželmi V.
došlo k jednaniu ohľadne vzniknutej situácii v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov, avšak
ona sa týchto jednaní nezúčastnila. Pokiaľ P. V. prevzal peniaze do pokladne, sa vypísal doklad, ako
osobný vklad P.Z. V.. Tento doklad podpisoval sám P. V.. Pokiaľ išlo o tieto pôžičky, tak sa poskytovali

od roku 2009 do roku 2011, avšak už v roku 2011 v menších čiastkach. Všetky pôžičky boli zavedené
do účtovníctva lekárne Statim, ako osobný vklad. Od F. A. si P. V. požičiaval peniaze taktiež, hlavne keď
mal splácať splátky úveru, alebo keď mal nakúpiť viac liekov. Pokiaľ vypovedala, že bola na tom, že T.
V. vie o pôžičkách, vychádzala z toho, že obaja manželia si medzi sebou telefonovali a keď potom u P.
V. ju pýtal peniaze, nejako to neriešila, myslela si, že sa dohodli navzájom a že RNDr. V. o tom vie, že to

je vlastne od nej pokyn. S daňovým priznaním bola T. V. oboznámená, kde ona pripravovala podklady,
kde už predtým F. A. im vysvetľoval jednotlivé položky, spoločne riešili finančné problémy. Navzájom si
lekárne finančne vypomáhali stále, a to aj liekmi, navzájom si otvárali poštu, chodili si vypomáhať do
lekární. Stalo sa aj to, že keď nemal P. V. lieky, T. V. mu lieky nakúpila, medzi sebou si urobili doklad otom, že tieto lieky sú u P. V. a u neho sa to preúčtovalo. Ešte pred rokom 2009 zapožičiaval finančné
prostriedky P. V. X. T. V.. Na otázku, či jej niekedy tvrdil P. V., že neoboznámil T. V., že si z jej pokladne
požičiava peniaze, alebo či bola svedkom takéhoto hovoru, uviedla, že jej povedal, že to s manželkou

vybavil a tým pádom sa tým nezaoberala. Obžalovaná potvrdila, že od roku 2009 má vzťah s F. A.. Pokiaľ
ide o jej príjem, bola zamestnaná aj u F. A., kde dostávala sumu 400,- €, od P. V. cca 600,- €, ale od roku
2010 alebo 2011 od P. V. nedostávala peniaze, lebo nebolo z čoho. Bola zamestnaná aj u T. V.. Uviedla,
že si nepamätá, či T. V. informovala o tom, že sú nejaké výpožičky pre P.Z. V.. Peniaze boli zapožičané v
priebehu jedného mesiaca možno 3-4 krát, a to od roku 2009. V rokoch 2010-2012 boli vážne finančné

problémy, a preto F. A. ako spoločník odporučil P. V., aby vyhlásil osobný bankrot, avšak P. V. to nechcel
prijať z dôvodu spoločenského poníženia, pričom F. A. mu požičiaval peniaze aj na zaplatenie dlhov. T.
V. klesli tržby vzhľadom na to, že na trhu bolo veľa lekární, bola skrátená splatnosť faktúr, čím vznikla
časová tieseň z dôvodu nestíhania ich splácania. T. V. aj spomenula, že párkrát si peniaze zapožičal
jej manžel. Nebola s tým spokojná, avšak keď s ňou P. V. rozprával, tak si to vysvetlili. Hovoril jej to P.
V.. T. V. jej nevytkla to, že by dávala peniaze pre pána V.. Pokiaľ teda bola vykonaná pôžička, schodok

v pokladni vznikol z dôvodu jeho nezaznamenania v lekárni Templum. Prejavilo sa to potom tak, že
peniaze v pokladni lekárni chýbali. Pokladňa sa zaznamenáva účtovne do peňažného denníka a tam to
nebolo poznačené, avšak v pokladni boli poznačené výbery, čo išli pre pána P. V.. Následne finančný
stav sa potom objavil v daňovom priznaní, v pokladni a v peňažnom denníku.

Poškodená RNDr. T. V. - majiteľka lekárne Templum uviedla, že obžalovaná jej robila účtovníctvo a
účtovníctvo robila aj lekárni Statim. V roku 2010 začala mať jej lekáreň finančné problémy, nestíhali platiť
faktúry za lieky. Táto situácia sa zhoršovala. Po dohode s manželom sa pýtala obžalovanej prečo je
takáto situácia, avšak adekvátnu odpoveď nedostala. V roku 2012, a to v auguste, zobrala účtovníctvo
od obžalovanej, kde bol prítomný aj jej manžel, ktorý si zobral svoje doklady. S obžalovanou vtedy

ukončili spoluprácu. Firma Ekonomik zistila, že v pokladni malo byť cca 22.000 €, pričom o tejto sume
nevedela. Takto Š. C. z tejto firmy obžalovaná odovzdala účtovné doklady, avšak neodovzdala hotovosť.
Obžalovaná to zdôvodnila tým, že táto suma bola požičaná lekárni Statim. Lekáreň Statim, ako aj lekáreň
Templum boli samostatné účtovné jednotky bez spoločného majetku, nemali spoločný účet. Finančne
si nevypomáhali a z lekárne Templum nikdy nešli pôžičky do lekárne Statim. ďalej uviedla, že nemá

vedomosť, že by z jej lekárne čerpal jej manžel nejaké hotovostné peniaze. Uviedla, že niekedy sa stalo,
čo bolo párkrát, že manžel potreboval nejaké peniaze, takže mu nejakú pôžičku dala, avšak išlo o jej
súkromné peniaze, nie peniaze lekárne, išlo o 200 až 300 €, ktoré zalepila do obálky a odniesla ich
obžalovaná manželovi do lekárne Statim. tieto peniaze jej manžel vrátil, avšak peniaze z tržieb lekárne
Templum mu neboli poskytnuté. Takto celkom mu zapožičala 1.000 €. Ohľadom týchto peňazí si to

zapísala do zošita, mala napísaný zoznam, ktorý zrušila, keď jej to vrátil. Pokiaľ išlo o obžalovanú, táto
mala oprávnenie nakladať s jej účtom, vkladať, vyberať, platiť faktúry, taktiež odnášala hotovostnú tržbu,
ktorá bola každý deň. Peniaze, ktoré určila na odvod do banky mala odviesť do banky obžalovaná podľa
jej pokynu. Nedávala obžalovanej súhlas na to, aby časť peňazí z tržby odovzdala P. V.. P. V. ju ani sám
neinformoval, že by nejaké peniaze z tržby jej lekárne zobral alebo vyberal. Svedkyňa nepotvrdila, žeby

prebehlo nejaké rokovanie ohľadom pôžičiek pre lekáreň pre jej manžela a v tomto smere ani žiadny
súhlas od nej nikto nežiadal. Ďalej uviedla, že pred zriadením jej lekárne, dostala pôžičku od lekárne
Statim vo výške 600.000,-Sk, ktorú mu postupne vrátila. Stalo sa však to, že keď jej manžel nemal
hotovosť na lieky, potreboval ich, lieky objednala na jej lekáreň, kde obžalovaná mala prefakturovať
faktúru, ktorá potom bola na jej manžela. Jej manžel jej však potom za to zaplatil, dal jej na podnikateľský

účet, hoci faktúru obžalovaná neprefakturovala. Lieky si teda navzájom nepresúvali, časom si takto
faktúry prefakturovali. Ohľadom peňazí jej manžel telefonoval väčšinou ráno do lekárne alebo párkrát
doma, kde riešili pôžičky zo súkromných peňazí. Svedkyňa potvrdila, že asi od roku 2009 mala lekáreň
Statim problémy so splácaním faktúr. V súčasnom období má lekáreň Statim iná firma kvôli finančným
problémom. Svedkyňa ďalej dodala, pokiaľ išlo o sumu 22.319 €, že podľa nej takúto sumu ani jej manžel

nemohol požičať nakoľko ani takéto sumy v tržbe nemala, keďže nemala tie tržby vysoké a ak by bol
úbytok peňazí bolo by to markantné.

Svedkyňa Š. C. potvrdila, že dňa 22.8.2012 spoločne s T. V. a P. V. prevzali za účelom kontroly
účtovníctvo od V. G., pričom zistila, že nebola odovzdaná hotovosť a kniha ostatných pohľadávok, kniha

ostatných záväzkov i keď v priebežnom zhodnotení boli v evidencii pohľadávky a záväzky. Od vzniku
firiem boli odovzdané účtovné doklady ku dňu 22.8.2012. Toto všetko bolo uvedené v odovzdávacom
a preberacom protokole. Podľa účtovného denníka sa mala nachádzať finančná hotovosť cca 21.996
€, kde boli zaúčtované všetky pokladničné doklady, kde sa táto hotovosť mala nachádzať. Od T. V.sa dozvedela, že tržby odovzdávala V.J. G., ktorá ich mala buď odviesť na účet alebo vyplácať mzdy.
Keď sa pýtala obžalovanej ako je to s pokladňou, povedala jej že hotovostnú pokladňu neviedla a
nemala. Podľa účtovného denníka sa dalo posúdiť aká výška hotovosti sa mala nachádzať v pokladni.

Za obdobie rokov 2009 až 2010 bola lekáreň Templum v predĺžení, teda záväzky spoločnosti boli vyššie
ako majetok. Obdobne bola v predĺžení i lekáreň Statim. Pokiaľ by bola poskytnutá pôžička pre lekáreň
Statim v účtovnom denníku lekárne Templum by to malo byť zaznamenané v texte pôžička a zaúčtované
ako nedaňové výdaje. Takéto doklady sa však v účtovníctve lekárne Templum nenašli. Pokiaľ išlo o
položky, ktoré boli zaznamenané v hárku (č. l. 118-119), v lekárni Templum v účtovnom denníku neboli

zaznamenané a v lekárni Statim boli niektoré položky zaznamenané ako osobný vklad. V niektorých
položkách boli chyby a niektoré sa tam nenachádzali vôbec. Keď porovnávala uvedený hárok, mala k
dispozícii účtovníctvo oboch lekární.

Svedok PharmDr. P. V. uviedol, že tak jemu v lekárni Statim, ako aj v lekárni Templum robila ako
účtovníčka V. G., ktorá bola v jeho lekárni aj tichou spoločníckou spoločne s F. A.. V priebehu rokov

2008 až 2011 sa obe lekárne dostali do zlej finančnej situácie, ktorá bola neúmerne zlá a snažili sa
to všelijako riešiť. Vzhľadom na túto situáciu sa potom rozhodli, hlavne jeho manželka, že je potrebné
spraviť kontrolu účtovníctva, ktoré následne firma, ktorá bola poverená odobralo účtovníctvo V. G..
Zistilo sa, že v pokladni chýba cca 22.000 € v hotovosti. Obidve lekárne ekonomicky nespolupracovali.
Jeho manželka bola samostatná jednotka, ekonomické väzby nemali aspoň zo začiatku. Keď bola zlá

finančná situácia, možno došlo k nejakým výpomociam, kde on bol hlavne nútení „sem-tam si vypomôcť
od manželky“, bolo to na doplatenie faktúr alebo iných položiek, kde manželka mu hlavne požičiavala
hlavne zo súkromných peňazí. Neboli to pôžičky, kde išlo o nejakú menšiu výpomoc, rádovo niekoľko
sto eur, aby sanoval nejakú dodávku liekov. Peniaze potom manželke vrátil. Stalo sa to 2 až 3-krát,
kedy si akútne potreboval zobrať peniaze, že manželka o tom nevedela, avšak v podstate túto výpomoc

manželke vrátil. Stalo sa to asi 10-krát, 5 až 6-krát, čo bolo bez súhlasu manželky a tie akútne pôžičky
boli 2 až 3-krát. Bolo to asi v rokoch 2008 až 2010, kedy zistili zlú finančnú situáciu. Radovo sa jedná o
pár sto eur, boli to peniaze, ktoré bol schopný vrátiť z tržby. Určite však nešlo o sumu 22.000 €.

Svedokďalejuviedol,že v„99%“jehomanželkavedela,žepeniazezapožičiava,buďjejtozatelefonoval,

aby mu poslala peniaze v obálke alebo si ich vypýtal večer, čo sa stalo párkrát. Prakticky v ten deň ich
vrátil. Išlo pritom aj o peniaze z tržieb. Stalo sa to tak, že peniaze z tržby z lekárne Templum doniesla
do jeho lekárne obžalovaná, kde on keď ich potreboval tak ich „sanoval“, išlo o 100 až 200 €, takže
tržbu obžalovaná neodniesla do banky, ale ostali v jeho lekárni. Keď sa potom peniaze doplnili s jeho
tržbou, odniesla ich takto do banky. Väčšinou o tom informoval svoju manželku, akurát keď prišli akútne

lieky a potreboval peniaze, tak to použil (bez súhlasu manželky). Svedok ďalej uviedol, že nevie rozlíšiť,
ktorými peniazmi si vypomohol z tržieb a ktoré peniaze mu boli poskytnuté zo súkromných peňazí od
manželky. Ohľadne peňazí sa stalo aj to, že manželka sa o tom, že si ich zobral dozvedela až dodatočne.
Pokiaľ ide o peniaze z tržieb, pokiaľ by všetky spočítal dosiahli by cca 1.000 až 1.500 €. Pokiaľ ide o
celkovú sumu, určite nepresiahla 2.000 €. Účtovne sa takéto prevody nezaznamenávali. S manželkou si

nevymieňal príjmové a výdavkové doklady. jedine čo sa zaznamenávalo boli vklady tichých spoločníkov.
On sám o účtovníctve svojej lekárne nemal prehľad. K sume 22.000 €, ktorá bola vedená v jeho lekárni
ako vklad podnikateľa sa vyjadriť nevedel. Ohľadom zlej ekonomickej situácii sa stretol s F. A., kde riešili
lekáreň Statim alebo s V. G.. Nestalo sa, že by F. A., on sám a jeho manželka riešili jeho lekáreň. Za
účelom riešenia týchto pôžičiek neboli žiadne stretnutia. Svedok ďalej uviedol, že niekedy manželku

neinformoval o tom, že si požičal peniaze z tržby, nakoľko sa to v ten deň vrátilo.

Svedkovi bola prečítaná časť zo zápisnice o konfrontácii medzi ním a svedkyňou T. V. zo dňa 4.12.2013,
kde uviedol, že keď potreboval peniaze, vždy jej o tom vopred povedal, mohlo sa raz alebo dvakrát sťať,
že peniaze potreboval súrne, tak si ich požičal z jej tržby bez jej vedomia, takže keď potreboval, napr.

200 alebo 300 €, požiadal účtovníčku, aby mu dala peniaze z tejto tržby s tým, že si to s ňou vysporiada.
Následne svedkyni zavolal alebo doma povedal, že potrebuje požičať uvedenú sumu. Uviedol ďalej, že
„nepredpokladal som, že raz ti budem musieť o tom povedať“. Svedok k uvedenej výpovedi uviedol,
že manželke o tom povedal určite aj pred termínom konfrontácie, a preto to čo povedal pri konfrontácii
nepočula prvýkrát.

Ďalej svedok uviedol, že nemal vedomosť či obžalovaná brala peniaze aj iné z tržby, prípadne na čo
by ich mohla použiť.Svedkovi bol predložený k nahliadnutiu listinný dôkaz na č. l. 95 označený ako „Pôžičky V.“. K
uvedenému dokladu uviedol, že sa nevie vyjadriť.

K výpovedi svedka obžalovaná uviedla, že s ňou nesúhlasí, pretože sa stalo nie 10-krát, ale viackrát,
že si požičiaval peniaze a tie menšie sumy narástli do veľkej sumy. Sumy, ktoré doniesla, si poznačil aj
svedok s tým, že sa to vykazovalo ako vklad podnikateľa, lebo pokiaľ bola tržba, napr. 50 €, nemohli sa
tam nakúpiť lieky za 200 €. Takto došlo k pôžičkám peňazí aj 2 až 3-krát do týždňa.

Svedok F. A. uviedol, že kvôli zlej finančnej situácii v lekárni Statim v roku 2009 bol viackrát na stretnutí
s P. V. s tým, že ten potreboval oživiť lekáreň, aby boli prostriedky na nákup liekov, platenie réžie a
pod.. V tomto období už lekáreň nakupovala lieky v hotovosti kvôli veľkým dlžobám. P. V. ho požiadal,
aby mu zapožičal peniaze s tým, že on taktiež peniaze zabezpečí vlastné, ďalej peniaze od manželky
z lekárne Templum, aby ho dotovala dočasne. Financovanie lekárne Statim začalo okolo augusta 2009
takýmto spôsobom. P. V. chcel, aby to nebolo oficiálne, aby to nefigurovalo v účtovníctve ako pôžičky

s tým, že peniaze sa budú požičiavať a potom spätne vracať v najbližšom možnom čase. Pokiaľ išlo o
peniaze z lekárne Templum, on prehlásil, že netreba nič riešiť, že všetko s manželkou vybaví a budú sa
brať peniaze z lekárne Templum. Takto V. G. chodievala skoro každý deň po tržby a podľa toho koľko
si P. V. pýtal, mu potom peniaze odovzdávala a on s nimi ďalej nakladal. Koncom roka 2009 bolo jedno
stretnutie s T. V., pretože sa jej zdalo, že už je veľa tých požičaných peňazí a P. V. ich pravdepodobne

nevracal. Spoločne takto boli u T. V., kde sa bavili o finančnej situácii s tým, že P. V. má dlžobu 4.000
až 5.000 €, že je potreba dávať ďalšie peniaze, pretože nestíhal vracať. Takto sa dohodlo, že svedok
poskytne ďalšie peniaze a peniaze bude dávať P. V. cez svoju manželku. Pokračovalo to teda ďalej.
Svedok nemal vedomosť, že by P. V. vracal nejaké peniaze, ktoré mu boli poskytnuté z lekárne Templum.
Niekedy v roku 2010 bolo ďalšie rokovanie, kde dlh bol stále vyšší a jednoducho to uzavreli s tým, že

peniaze treba ďalej požičiavať. Svedok už ďalej tomu neveril a ukončil požičiavanie peňazí. Zoznam
ohľadne pôžičiek (na č.l. 95) bol urobený kvôli tomu, pretože P. V. nechcel, aby boli oficiálne účtované
pôžičky od manželky a svedka. Od roku 1993 bol v lekárni Statim tichým spoločníkom, kde po niekoľkých
rokoch sa stal väčšinovým vlastníkom. Pokiaľ išlo o dohody o pôžičke peňazí, nehovorili sa konkrétne
sumy, postupne sa tam dávali peniaze v určitým nepravidelných intervaloch, podľa potreby lekárne.

Všetky položky boli zaznamenané na hárku papiera, o ktorom hovoril. Svedok s T. V. nekomunikoval
ohľadne pôžičky peňazí z lekárne, bolo to až na posledných dvoch jednaniach s tým, že podnet vyšiel
od P. V.. O tom, že by T. V. dávala peniaze zo svojich súkromných do lekárne, o tom svedok nevedel.
O celej situácii vedela T. V. jednak pri tých stretnutiach a jednak vtedy, keď v marci 2010 bol za ňou
v súvislosti s daňovým priznaním. Vtedy aj T. V. aj vysvetľoval ohľadne položiek, ktoré s ňou preberal

ohľadom roku 2009, to bolo 7.000 €, že sú to peniaze, ktoré boli požičané od P. V. od nej. S uvedeným
súhlasila. Obdobne to bolo aj v ďalších rokoch, kedy už dlžoba narastala. Za rok 2010 bola už dlžoba
cca 19.000 €. Manželka P. V. teda vedela o týchto pôžičkách, pričom svedok nevedel uviesť, či to bolo
pri každej pôžičke, avšak P. V. prehlásil, že si to s ňou vybaví. Svedok sa to dozvedel od V. G.. Pokiaľ išlo
o hárok, kde sú uvedené pôžičky, tento spisovala V. G. alebo jeho sestra O.. Tento hárok mal svedok k

nahliadnutiu. Po predložení listinného dôkazu s názvom Pôžičky V. Q.vedok potvrdil, že väčšinu písala
O. na základe informácii, ktoré mala od V. G.. Svedok kontroloval jednotlivé položky, pričom potvrdil,
že v kolónke s názvom „F.“ išlo o pôžičky, ktoré poskytoval priamo do lekárne Statim a odovzdával ich
tam v daných termínoch P. V..

Svedkyňa F. O., ktorá bola vypočutá až v priebehu pred súdom - sestra obžalovanej, uviedla, že ona
sama nevykonávala žiadnu činnosť v oboch lekárňach. Predtým pracovala vo firme F. A.. Niekedy
zapísala do účtovnej knihy pre vlastnú potrebu nejaké doklady, nakoľko vypomáhala svojej sestre. Z
požiadania V. G., teda aj prepisovala údaje, ktoré jej poskytla a mala ich zapísané. Jednalo sa o pôžičky
pre P. V. H. F. A. T. T. V.. Osobne nebola prítomná pri tom, že by nejaké finančné prostriedky boli

odovzdávané P. V.. Po predložení listinného dôkazu s označením Pôžičky V. (č.l. 95) svedkyňa ukázala
na položky, ktoré sama zapísala (samosudca ich označil hviezdičkou priamo v doklade). Svedkyňa ďalej
potvrdila, že časové údaje ohľadne pôžičiek zodpovedajú času, kedy boli pôžičky poskytované.

Súd na ďalšom hlavnom pojednávaní dopočul svedkyňu RNDr. T. V., ktorá k výpovedi svedka F. A.

uviedla, že nebola prítomná na žiadnom stretnutí, kde sa malo hovoriť o pôžičkách pre lekáreň Statim a
zotrvala na tom, že nemala vedomosť, že pôžičky pre manžela sa poskytovali z tržieb jej lekárne. Taktiež
tvrdila, že v dobe trestného oznámenia nevedela, že by peniaze z jej lekárne mali byť poskytované do
lekárne jej manžela.Svedkyňa Š. C. - konateľka spoločnosti Economic, s.r.o., Spišská Nová Ves, po predložení dokladu
označeného ako „Pôžičky V. k položkám uvedeným k jednotlivým rokom pod označením „T.“ potvrdila, že

v účtovníctve lekárne Templum nebol evidovaný ani jeden z dokladov, ktoré boli označené ako pôžička
pre P. V.. Ďalej vyznačila položky, ktoré sa týkali osobného vkladu, a ktoré boli zaúčtované v účtovníctve
P. V. ako jeho osobný vklad. Pokiaľ boli na uvedenom hárku uvedené označenia, napr. D-751, D-773,
išlo o doklady, ktoré boli zaúčtované u P. V. ako osobné alebo iné vklady. Pri kontrole sa zamerala na
uvedený hárok, účtovníctvo lekárne Statim ďalej nerozoberala. Účtovníctvo P. V., resp. lekárne Statim,

poznala iba s prihliadnutím na účtovníctvo lekárne Templum, keďže zisťovala, či doklady uvedené v
listinnom dôkaze - Pôžičky V., neboli zaevidované v účtovníctve lekárne Templum.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
- z trestného oznámenia vyplynulo,. že za lekáreň Templum ho podala RnDr. T. V. spolu s prílohami
dňa 29.5.2013,
- z dohôd o vykonaní pracovnej činnosti bolo zistené, že V. G. vykonávala pre lekáreň Templum

účtovnícke práce od 4.1.2008 a súčasne i pre lekáreň Statim,
- podľa výzvy bola T. V. vyzvaná na úhradu dlhov pre firmu OS-EM, s.r.o. Bratislava, dňa 13.6.2012,
- z prehľadu o majetku o záväzkoch lekárne Templum bol zistení rozsah dlhov a záväzkov lekárne,
- zo správy firmy Economic, s.r.o., Spišská Nová Ves, o kontrole účtovníctva za rok 2010 až 2012 v
lekárni Templum T. V., ktorú spracovala Š. C., vyplynulo, že stav pokladničnej hotovosti ku dňu 22.8.2012

mal byť 22.319,47 €, pričom uvedené peniaze sa v pokladni nenachádzali,
- z výpisu zo živnostenského registra vyplynulo, že T. V. podnikala ako živnostníčka pod obchodným
menom RNDr. T. V., D.: XX XXX XXX, XXX XX Q. Z. V., Q. XX/XX,
- v zmysle rozhodnutia Košického samosprávneho kraja zo dňa 11.7.2007 bolo dané povolenie RNDr.
T. V. na poskytovanie lekárskej starostlivosti vo verejnej lekárni,

- listinné dôkazy označené ako „Pôžičky V. na č.l. 95 a č.l. 118-119 sú zhodné s tým, že sú na nich
ručne vpísané dni a sumy s označením dokladu, s číslom, s názvom „D“, ktoré sa mali týkať pôžičiek
poskytnutých F. A. T. T. V.,
- z peňažného denníka RNDr. T. V. vyplynuli tržby, vklady a výdaje lekárne,
- z daňových priznaní za roky 2009 až 2012 vyplynulo hospodárenie podnikateľského subjektu RNDr.

T. V. a lekárne Templum,
- z výpisov účtu T. V. vedených v Prima Banke, ktoré namietla obžalovaná vyplynuli údaje, resp. vklady a
výdavky s tým, že boli zaznamenané vklady v nízkych sumách od P. V., taktiež výbery P. V. v sume 633 €,
- podľa pracovného posudku V. G. táto pracovala ako účtovníčka od roku 2008 vo firme F. A., úlohy si
plnila zodpovedne,

- z odpisu Registra trestov vyplynulo, že doposiaľ nebola odsúdená.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom zistil nasledovné:

Z výpovede svedkyne Š. C. - konateľky firmy Economic, s.r.o., ktorá vykonávala kontrolu účtovníctva
lekárne Temlum, ktorú prevádzkovala ako podnikateľský subjekt RNDr. T. V. bolo zistené, že napriek
v účtovníctve vykazovanej finančnej hotovosti v sume 22.319,47 €, sa uvedené finančné prostriedky v
pokladni ako hotovosť nenachádzali, hoci boli takto evidované v pokladničnej knihe.

Obžalovaná Mgr. V. G. nepoprela, že takýto stav nastal, a že hotovostné prostriedky v skutočnosti
v lekárni Templum chýbali. Poprela však iba výšku týchto finančných prostriedkov odvolávajúc sa na
listinný dôkaz označený ako „Pôžičky V..

Nebolopochýb,žesúbežneslekárňouTemplumvykonávalačinnosťilekáreňStatim,ktorúprevádzkoval
manžel RNDr. T. V. X.. L.. P. V.. Ako vyplynulo z výpovedí P.Z. V., F. A. a nakoniec i obžalovanej, uvedená
lekáreň mala vážne finančné problémy, ktoré sa prehĺbili už od roku 2009 a pokračovali počas celého
žalovaného obdobia, vyústili až tým, že lekáreň „prevzala“ iná firma.

Bolo preukázané, že obžalovaná vykonávala ako účtovníčka na základe príslušných dohôd a zmlúv,
účtovnícku činnosť pre oba samostatné podnikateľské subjekty. Jej úlohou bolo okrem vedenia
účtovníctva ešte vykonávanie účtovných operácií vrátane odvodov peňazí získaných z tržieb lekárne
Templum do banky podľa pokynov RNDr. T. V..Svedkyňa T. V. potvrdila, že vzhľadom na zistené problémy ohľadom zhoršovania sa finančnej situácie
lekárne Templum iniciovala nakoniec vykonanie kontroly účtovných dokladov spoločnosťou Economic,

s.r.o., Spišská Nová Ves, Š. C., kde na základe jej zistení podala trestné oznámenie.

Obžalovaná Mgr. V. G. poprela žalovaného skutku. Nepoprela síce to, že po prevzatí hotovostnej tržby
túto neodviedla v plnej výške, ale postupne v nepravidelných intervaloch ju v podstate krátila. Takáto
jej výpoveď však nemohla byť súdom považovaná za jej priznanie vzhľadom na argumenty, ktoré v

priebehu konania tvrdila. Uvádzala, že o tzv. pôžičku ju požiadal manžel poškodenej P. V. s tým, že táto
pôžička bola poskytované za účelom a pre potreby lekárne Statim, buď to za účelom nákupov liekov
alebo úhradu faktúr. Dochádzalo k tomu počas žalovaného obdobia tak, že pokiaľ niesla tržbu z lekárne
Templum, prišla po tržbu do lekárne Statim, časť peňazí ponechala P. V. s tým, že z jeho požiadania to
bolo väčšinou evidované ako jeho osobný vklad, čo označila do hárku s označením „Pôžičky V.“, resp.
to zapísala na papierik. Takže mala vedené všetky „zadržané a neodvedené“ peniaze. Sama síce T. V.

o tomto stave neinformovala, ale mala za to, že to s ňou vysporiadal, resp. vysporiada P. V., ktorý jej
to aj povedal.
Poprela teda to, že by si sama prisvojila finančné prostriedky ako to tvrdila obžaloba.

Obranu obžalovanej potvrdil i svedok F. A. - druh obžalovanej, ktorý ako tichý spoločník lekárne Statim,

kde bola tichou spoločníčkou i obžalovaná, potvrdil, že asi dvakrát sa stretol s P. V. T. T. V., kde si
dohodli spôsob financovania lekárne Statim tak, že i z lekárne Templum budú poskytované finančné
prostriedky za účelom oživenia lekárne Statim. Napriek tvrdenia RNDr. T. V., že obe lekárne fungovali
ako samostatné subjekty (čo z formálnoprávneho hľadiska bola pravda) súd považoval za pravdivé
tvrdenia obžalovanej ako aj F. A. o vzájomnej rodinnej prepojenosti uvedených lekárni vzhľadom i na

poskytovanie finančných prostriedkov navzájom výpomoc liekov a pod.. Nakoniec to potvrdil i svedok
P. V., ktorý nepoprel, že z jeho popudu neodviedla obžalovaná celú tržbu vzhľadom na nutnosť akútnej
potreby financií pre jeho lekáreň. Z výpovede obžalovanej pritom vyplynulo aj to, že práve naopak i
v minulosti práve lekáreň Statim poskytovala finančné prostriedky pre lekáreň Templum, takže súd si
jednoznačné presvedčenie, že tieto lekárne fungovali na takejto vzájomnej rodinnej výpomoci.

Hoci obžaloba v skutkovej vete tvrdila, že obžalovaná si viackrát z pokladne prisvojila finančné
prostriedky hoci vedela, že na takéto konanie nebola oprávnená, v konaní vzhľadom aj na žalovanú
právnu kvalifikáciu vôbec nepreukázala a netvrdila opak, t.j. že obžalovaná si takto získané financie
ponechala pre seba. Súd teda zistil v zhode s výpoveďou obžalovanej, že síce finančné prostriedky v

plnej výške neodviedla do banky, ale poskytla manželovi poškodenej z jeho požiadania pre potreby jeho
lekárne.

Uvedené výpovede obžalovanej ako aj F. A. súd nemohol vyhodnotiť za nepravdivé, napr. z toho dôvodu,
žeobajamajúvzťahdruh,družka,pretoženaopaktaktobymoholvyhodnotiťivýpovedeobochmanželov

V. vzhľadom na tento vzťah.

Súd mal za to, že tvrdenia a obrana obžalovanej neboli vyvrátené, keďže svedok P. V. prakticky potvrdil,
že sám z jeho pokynu viackrát požiadal obžalovanú, aby mu prenechala časť z tržby s tým, že to vybaví u
manželky. Vzhľadom na vzájomnú spriaznenosť oboch lekární sa obžalovaná mohla dôvodne minimálne

domnievať, že sa tak už stalo alebo sa stane. Bolo pritom nerozhodné, či P. V. tvrdil koľkokrát to bolo,
a v akej výške boli finančné prostriedky pre jeho lekáreň poskytnuté, keďže práve na základe jeho
výpovede vznikli dôvodné pochybnosti o celom skutku čo súd riešil v zmysle zásady „in dubio pro reo“ (v
pochybnostiach v prospech obvineného). Svedok totiž sám sa nevedel vyjadriť k výške takto pre neho
poskytnutej „finančnej výpomoci“ (svedok sám netvrdil, že išlo o pôžičku, ale iba o výpomoc), nevedel sa

vyjadriť k termínom hlavne vrátenia týchto prostriedkov, a taktiež k ich zúčtovaniu. Vzhľadom na to súd
považoval za objektívny i doklad pod názvom „Pôžičky V.“, z ktorého vyplynulo, že T. V. poskytla pôžičky
v úhrnnej výške 18.771,33 €, ktorý čiastočne spracovala svedkyňa (dala iba do písomnej podoby) F. O. -
sestra obžalovanej. Napriek zisteniam, že v pokladni malo chýbať až 22.319,47 € obžaloba nedokázala
dostatočne, či nešlo o „bežný zvyšok“ manka (po odrátaní sumy, ktorá bola úhrnne uvedená v doklade

„Pôžičky V.“), ktorý mohol byť spôsobený napr. i ďalšími nedostatkami v účtovníctve, ktoré popísala
svedkyňaŠ.C.vosvojejspráve.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žeorgányčinnévtrestnomkonaní
mali a mohli už v štádiu prípravného konania využiť všetky dostupné možnosti za účelom preskúmania
dôvodov manka, resp. schodku, napr. pribrať do konania príslušného znalca.Pokiaľ išlo o žalovaný trestný čin a skutok, vina obžalovanej musí byť nepochybne a jednoznačne
preukázaná, nestačí iba pravdepodobnosť alebo dôvodné podozrenie, že ku skutku došlo a že ho

spáchala obžalovaná.

Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol o oslobodení obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Tr. poriadku, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Obligatórne súd s nárokom na náhradu škody odkázal poškodenú RNDr. T. V. ako podnikateľský subjekt
podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku na občianske súdne konanie.

Súd ešte dodáva, že pre nepotrebnosť odmietol návrh obhajcu obžalovanej na vykonanie dokazovania
znalcom - účtovníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho
oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.