Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114218230
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114218230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsamosudkyňouJUDr.LenkouKvasnicovouvprávnejvecinavrhovateľkyR.I.bytom

M. XX/XX, XXX XX I. X., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej Mgr. Soňou Beznákovou,
advokátkou so sídlom Štúrova 76/11, Dubnica nad Váhom proti odporcovi Ing. W. I., bytom M. XX/
XX, XXX XX I. X., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému Mgr. Pavlom Michalíkom,
advokátom so sídlom Pred poľom 8, Trenčín, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný prispievať navrhovateľke na výživu rozvedenej manželky sumou 80,-Eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd určil odporcovi prispievať na jej výživu sumou 616 eur mesačne, resp.
250 eur mesačne. Uviedla, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č. k. 15C/51/2013-18 zo dňa 24.09.2013. Poznamenala, že od roku 2008 je poberateľkou
invalidného dôchodku, ktorý predstavuje sumu vo výške 334,70 Eur mesačne. Na základe posudku
lekára jej bola určená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nad 70 %. Pre zhoršujúci sa

zdravotný stav si ani v budúcnosti nebude môcť zabezpečiť príjem vlastnou prácou. Žije spoločne s
plnoletým nezaopatreným synom v 3-izbovom byte. Syn V. bol od roku 2010 študentom City University of
Seatle v Trenčíne. V školskom roku 2013/2014 ukončil na tejto univerzite štúdium a od septembra 2014
pokračuje v štúdiu v zahraničí. Navrhovateľka ďalej uviedla, že návrh podávala v dôsledku nedostatku
finančných prostriedkov. Pri vykrývaní nevyhnutných výdavkov je pomáhajú matka a sestra vo výške od
50 eur do 100 eur mesačne. Má ukončené základné vzdelanie. Pred tým, ako bola uznaná za invalidnú,
pracovala na pošte ako skladníčka v balíkovom oddelení. V lete tohto roku sa informovala na Cirkevnej

škole v Novej Dubnici o pracovné miesto upratovačky, avšak bezúspešne nakoľko toto pracovné miesto
nebolo voľné. O inú prácu sa nezaujímala. Z invalidného dôchodku vo výške 334,70 eur mesačne
uhrádza platby na byt vo výške 168,58 eur, plyn vo výške 4,33 eur, odpad vo výške 7 eur, lieky vo výške
56 eur, internet a telefón spolu vo výške 33 eur a stravu okolo 100 eur. Syn V. aktuálne študuje vo
Švédsku, v súčasnosti je ale na Slovensku a uvažuje o pokračovaní v štúdiu v Bratislave.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že neschopnosť navrhovateľky živiť samú

seba nie je objektívnym stavom a ako rozvedená manželka má reálnu možnosť zaistiť si príjem
vlastným pričinením, hlavne vlastnou prácou. Výživné v navrhovanej výške považoval za neprimerané
odôvodneným potrebám navrhovateľky a neprihliadajúce na jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery. Poznamenal, že je ženatý, pracuje na Veliteľstve pozemných síl Ministerstva obrany SR a jehočistý mesačný zárobok je v priemere 1 508,54 eur. Mesačný príjem jeho manželky je 175,80 eur. Okrem
motorového vozidla vlastní rodinný dom v K. M. v podiele 1-ica. Z mesačného príjmu hradí výživné
na syna V. 276,48 eur, splátku úveru z Prvej stavebnej sporiteľne 350 eur, ktorý si vzali spoločne s

manželkou za účelom vyplatenia jej bývalého manžela pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov,nájomné170eur,elektrina27eur,plynakoncesionárskepoplatky9,64eur,internetatelevízia
21,26 eur, poistenie domácnosti a daň z nehnuteľnosti 7,50 eur, poplatok za odvoz komunálneho odpadu
5,30 eur, strava 180 eur, osobné hygienické potreby 55 eur, náklady na lekársku starostlivosť 60 eur,
životná poistka 39,72 eur, poplatok za vedenie účtu 7 eur, ošatenie 60 eur, mobilný telefón 10 eur,

nafta do auta 90 eur, náklady na prevádzku a údržbu auta (bez nafty) 87 eur, daň z nehnuteľnosti 10
eur, výlety a dovolenky 41,67 eur a ostatné výdavky 34,72 eur. Osobné náklady manželky predstavujú
náklady na lekársku starostlivosť 30 eur, úrazové poistenie 13,98 eur, životné poistenie 39 eur, ošatenie
50 eur, mobilný telefón 30 eur, kultúra 20 eur. Poznamenal, že s navrhovateľkou sa snažil dohodnúť
na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď si zabezpečil kupcu na ich spoločný
byt, ktorý bol ochotný zaň zaplatiť sumu 60.000 eur. Na intervenciu právnej zástupkyne navrhovateľky

sa však predaj bytu neuskutočnil. Tiež poukázal, že ich spoločnému synovi platí výživné 300 eur a pri
takomto výživnom je povinný prispievať na chod domácnosti.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,rozhodnutímSociálnejpoisťovneozvýšeníinvalidného
dôchodku zo dňa 5.12.2013, lekárskou správou o miere poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať

zárobkovú činnosť zo dňa 13.9.2009 a zo dňa 30.11.2012, rozhodnutím Mesta Nová Dubnica o vyrubení
dane z bytu na rok 2014, rozhodnutím Mesta Nová Dubnica o vyrubení poplatku za komunálny odpad
na rok 2014, platobnými dokladmi SIPO, dokladmi za nákup liekov navrhovateľkou, potvrdením o príjme
odporcu, výpisom z poistnej zmluvy odporcu, zmluvou o úvere č. 1042474903, výpisom z účtu odporcu,
sobášnym listom odporcu, stupnicou hodnostných platov profesionálnych vojakov, spisom Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 15C/51/2013 a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C/51/2013 bolo zistené, že manželstvo účastníkov uzatvorené dňa
24.2.1990 bolo na návrh odporcu právoplatne rozvedené dňom 23.11.2013 rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 15C/51/2013-18 zo dňa 24.9.2013. Dôvodom rozvodu manželstva bolo dlhodobé neplnenie účelu

manželstva,nakoľkomanželiaspoločnenehospodárilianisaintímnenestýkali.Ichvzťahnebolvzťahom,
v ktorom by žili vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc pri
vytváraní vhodného rodinného prostredia. Príčinu rozvratu manželstva sa súdu nepodarilo v konaní
zistiť, keď účastníci si v tejto otázke odporovali a nebol navrhnutý žiadny dôkaz, vykonaním ktorého by
súd tieto rozpory odstránil.

Navrhovateľka podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2013 poberá invalidný dôchodok
mesačne vo výške 334,70 eur. Posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo
vykonané kontrolnou lekárskou prehliadkou dňa 13.11.2009, pri ktorej bola miera tohto poklesu určená
na 75 % a kontrolnou lekárskou prehliadkou dňa 30.11.2012, pri ktorej bola miera poklesu opätovne

určená na 75 %. V rámci lekárskej prehliadky nebolo navrhovateľke odporúčané vykonávať žiadnu prácu
a nebola jej odporučená ani žiadna rekvalifikácia.

Rozhodnutím Mesta Nová Dubnica zo dňa 4.3.2014 bola vyrubená na rok 2014 daň z bytu účastníkov
vo výške 12,30 Eur. Rozhodnutím Mesta Nová Dubnica zo dňa 13.3.2014 bol účastníkom vyrubený na

rok 2014 poplatok za komunálny odpad vo výške 83,98 eur.

Z platobných dokladov SIPO za obdobie od apríla 2014 do júna 2014 vyplývajú mesačné platby za
rozhlas a televíziu vo výške 4,65 eur, nájomné 117,08 eur, fond opráv 28,93 eur elektrinu 27 eur.

Z pokladničných dokladov zo dňa 24.3.2014, 21.5.2014, 22.5.2014, 16.6.2014, 10.7.2014 a 11.7.2014
vyplývajú vynaložené prostriedky navrhovateľkou na nákup liekov spolu vo výške 180,09 eur.

Priemerný mesačný čistý zárobok odporcu podľa potvrdenia Veliteľstva pozemných síl o príjme za
obdobieodoktóbra2013doseptembra2014je1504,71eur.Do31.8.2014siodporcauplatňovaldaňový

bonus na syna Jozefa.

Z detailu zmluvy životného poistenia č. 41692878 vyplýva, že odporca uzatvoril poistnú zmluvu so
začiatkom poistenia 11.3.2002 a ročným poistným 476,66 eur.Odporcovi a jeho manželke bol zmluvou o úvere č. 1042474903 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľnou
medziúver vo výške 32 000 eur. Z výpisu z účtu odporcu zo dňa 30.9.2014 vyplýva, že odporca mesačne

platí úroky z medziúveru vo výške 133,07 eur, nájomné 167,05 eur, splátku medziúveru 216,93 eur,
výživné + rodinné prídavky synovi Jozefovi 300 eur.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnanie, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne
dôvodný. Zákon o rodine s cieľom ochrany rozvedeného manžela zakotvuje medzi druhmi vyživovacích

povinností aj príspevok na výživu rozvedeného manžela. Rozvedenému manželovi môže vzniknúť nárok
natentopríspevokodsvojhobývaléhomanželalenvtedy,akužbolomanželstvoprávoplatnerozvedené,
jeden z manželov nie je schopný sám sa živiť, avšak súčasne možnosti, schopnosti a majetkové pomery
druhého manžela sú dostatočné pre platenie tohto príspevku. Ďalšou podmienkou je, že sa bývalí
manželia sami na platení príspevku nedohodli a zároveň by uloženie tejto povinnosti nebolo v rozpore

s dobrými mravmi. Pri posudzovaní tohto nároku súd musí skúmať aj príčiny, ktoré viedli k rozvratu
manželstva. V danom prípade má súd za to, že všetky zákonom stanovené predpoklady pre priznanie
tohto príspevku navrhovateľke boli splnené. Manželstvo účastníkov bolo na návrh odporcu právoplatne
rozvedené dňom 23.11.2013 rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 15C/51/2013-18 zo dňa 24.9.2013.
Dôvodom rozvodu manželstva bolo dlhodobé neplnenie účelu manželstva. Príčinu rozvratu manželstva

sa však súdu nepodarilo zistiť. Z obsahu spisu však nevyplýva žiadna taká príčina, resp. dôvod, rozvratu
manželstva na strane navrhovateľky, o ktorom by bolo dôvodné povedať, že je takej intenzity, že uloženie
povinnosti odporcovi platiť príspevok na rozvedenú manželku (navrhovateľku) by bol v rozpore s dobrými
mravmi. Ďalšou podmienkou je tá skutočnosť, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. V danom
prípade navrhovateľka v konaní preukázala, že skutočne nie je schopná sama sa živiť, keď od roku 2008

bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %, pričom v
rámci lekárskeho posudku vzhľadom na jej zdravotný stav jej nebol odporúčaný výkon žiadnej práce ani
žiadna rekvalifikácia. Z tohto dôvodu obrana odporcu, že navrhovateľka nepreukázala, že nie je schopná
sama sa živiť a nepokúšala sa zamestnať, nie je na mieste. Ak by totiž navrhovateľka pri svojom výrazne
zhoršenom zdravotnom stave mohla vykonávať určitú pracovnú činnosť, táto skutočnosť by nepochybne

vyplynula z predmetného lekárskeho posudku. Ďalej súd pristúpil k skúmaniu odôvodnených potrieb
navrhovateľky a majetkových pomerov a možností a schopností odporcu. Na tomto mieste súd zistil,
že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 334,70 eur. Jej odôvodnené výdavky (bývanie,
lieky a strava) predstavujú sumu 335,91 eur, čo je suma prevyšujúca jej príjmy, pričom na iné rovnako
dôležité potreby (napr. hygienické potreby, ošatenie a pod.) jej už príjem nepostačuje. Okrem 3-izbového

bytu, v ktorom býva a ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom nevlastní žiaden iný
majetok vyššej hodnoty. V súvislosti s vlastníctvom predmetného bytu odporca argumentoval, že mal v
záujme daný byt predať za sumu 60.000 eur s tým, že navrhovateľka si mohla zabezpečiť menší byt,
s ktorým by nemala spojené tak vysoké výdavky. Na tomto mieste súd konštatuje, že navrhovateľka
v predmetom byte zabezpečuje uspokojenie bytovej otázky aj pre svojho síce plnoletého syna, ktorý

však naďalej študuje a teda nie je schopný sám sa živiť. Zabezpečením menšieho bytu by sa podstatne
znížila kvalita bývania oboch osôb. Navyše, ako je už vyššie uvedené, navrhovateľka je spoluvlastníčkou
predmetného bytu, a preto v prípade jeho predaja by mala nárok len na polovicu z kúpnej ceny. V tejto
súvislosti je potom možné dôvodne predpokladať, že navrhovateľka by sa pre zabezpečenie menšiehobytu s nižšími nákladmi (napr. 2-izbového bytu) mohla zadĺžiť z dôvodu nedostatočných finančných
prostriedkov pre zakúpenie takéhoto bytu a výrazne tak zhoršiť svoju finančnú situáciu. Odporca tiež
argumentoval, že synovi, ktorý žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, prispieva výživným v sume

300 eur a z takto vysokého výživného, by mohol navrhovateľke na chod domácnosti prispievať. Súd sa
v tomto smere nestotožnil s názorom odporcu. Výživné totižto slúži na pokrytie odôvodnených potrieb
oprávnenej osoby, v tomto prípade dieťaťa. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rodine je každý
rodič povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa, kým nie je schopné samo sa živiť. Odporca (otec)
teda na pokrytie potrieb synovi prispieva finančne, zatiaľ čo navrhovateľka (matka) zabezpečuje jeho

výživuosobnoustarostlivosťouaposkytnutímbývania.Syntedaniejepovinnýzodporcomposkytnutého
výživného prispievať na chod spoločnej domácnosti navrhovateľke, ktorá toto pre syna zabezpečuje
v rámci plnenia svojej vyživovacej povinnosti k nemu. Takúto povinnosť by mal len v prípade, ak by
sám dosahoval príjem, pričom výživné za príjem dieťaťa nemožno považovať. Čo sa týka majetkových
pomerov odporcu, mal súd za preukázané, že odporca je zamestnaný a dosahuje príjem 1.504,71 eur
mesačne. Jeho odôvodnené výdavky (bývanie, výživné na dieťa, lekár, strava, úver, telefón, kultúra,

ošatenie a hygienické potreby (v prípade posledných dvoch položiek však súd tieto zohľadnil len
čiastočne, nakoľko deklarované - nie preukázané - výdavky odporcu v celkovej sume 105 eur mesačne
považuje súd za neprimerane vysoké)) predstavujú sumu 1.140 eur mesačne. Ostatné odporcom
deklarované výdavky, ako napr. výdavky na automobil, dovolenky, posedenia s priateľmi a pod. súd
nezohľadnil, nakoľko ich nepovažoval za nevyhnutné pre zabezpečenie odôvodnených potrieb odporcu.

Súčasne má za to, že plnenie príspevku na rozvedenú manželku má prednosť pred výdavkami tohto
druhu. Po odpočítaní odôvodnených výdavkov teda zostáva odporcovi suma 364,71 eur. S poukazom
na uvedené možno konštatovať, že majetkové pomery odporcu mu umožňujú prispievať na výživu
rozvedenej manželky, a preto mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur
s vedomím, že takto určená suma predmetného príspevku je dostačujúca pre pokrytie nevyhnutných

výdavkov navrhovateľky. Súd pritom vychádzal aj z výpovede navrhovateľky, ktorá uviedla, že na
bežné potreby jej prispieva matka a sestra od 50 eur do 100 eur mesačne podľa potreby. Pre úplnosť
súd dodáva, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi
podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, ako je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu
povinnosť za trvania manželstva. Výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela popri schopnostiach

a možnostiach povinného rozvedeného manžela určujú len nevyhnutné potreby rozvedeného manžela,
ktorý nie je schopný sám sa živiť.

Vzhľadom k tomu, že súd považuje sumu 80 eur mesačne za primeranú, zamietol návrh navrhovateľky
vo zvyšku ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal úspech vo veci každý z účastníkov len čiastočný. Súd preto v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.