Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/188/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210815
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814210815.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: AB 1
B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanému: E. Z., F.. X.X.XXXX, T. Z. E. Č.. XXX, XXX XX Q.,
o zaplatenie sumy 819,61 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 611,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 611,92 eur od 15.2.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 24,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 71,39 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 8.12.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 819,61 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 128,11 eur, úroku
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 819,61 eur odo dňa 29.11.2014 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že pohľadávky spol. Home Credit Slovakia, a.s.
IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, (ďalej len „právneho predchodcu veriteľa“)
vzniknuté z úverovej zmluvy č. 4206070993 zo dňa 18.6.2012, boli na základe zmluvy zo dňa 28.1.2013
postúpené na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 18.6.2012
Úverovú zmluvu č. 4206070993 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 699,- eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému.
Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 43,54
eur. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle
ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise
čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich
započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný
právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 28.1.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý
pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a
zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli
žalovanej vyúčtovávané v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Sadzba úroku
z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe uplatňuje vo výške 8,75 % ročne bola stanovená nasledovne:

základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu
15.2.2013 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov.
Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 128,11 eur z čiastky 819,61 eur od
15.2.2013 do 25.07.2014, úrok z omeškania vo výške 71,37 eur z čiastky 3759,08 eur od 26.7.2014 do
28.11.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje
voči žalovanému dlh, ktorý predstavuje istina vo výške 108,62 eur, úrok vo výške 109,08 eur, zosplatnená
istina vo výške 548,91 eur, upomienka II. vo výške 36,00 eur, zmluvná pokuta vo výške 17,- eur.

Žalovaný vo veci uviedol, že rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to úverovou zmluvou zo
dňa 18.6.2012 spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.11.2014, prípisom žalobcu zo dňa 1.7.2013, výpisom
z účtu žalovaného, poštovými podacími hárkami, podaním žalobcu zo dňa 17.6.2015, výpoveďou
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobcom a žalovaným ako klientom bola dňa došlo dňa 18.6.2012 k uzavretá úverová zmluva
č. 4206070993, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 699,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v pravidelných 24 splátkach vo výške 43,54 eur mesačne pri celkovej čiastke splatnej
spotrebiteľom v sume 1 0474,96 eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 41,77
% a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vo výške od 51,80 %.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje že dostal úverové podmienky, je s nimi oboznámený,
sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť
viazaný týmito podmienkami (uvedené drobným písmom medzi bodmi 65. a 66. zmluvy).

Podľa § 1 hlavy 1 Úverových podmienok (ďalej iba „ÚP“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými
podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy
(ďalej iba „ÚZ“) uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., (ďalej iba „spoločnosť“) a
fyzickou osobou (ďalej iba „klient“).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako
dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1
Úverových podmienok ).

Podľa § 1 hlavy 5 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ. Klient je
povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej
v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V
jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu,
úroky a príp. úhrada za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak.

V zmysle § 6 Hlavy 5 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.

V zmysle § 3 hlavy 7 Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
Spoločnosti v prípade že:
a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje,
c) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, z týchto ÚP alebo zo zmlúv, ktorých
predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ,
d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta.

V zmysle § 1 hlavy 18 Úverových podmienok, v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky
RU je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade
druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude
poplatok za upomienku účtovaný . Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok
za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, a to vždy len za upomienku zaslanú
v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienky klientovi účtované.

Podľa § 2 hlavy 18 Úverových podmienok v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
17,- eur. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

V zmysle § 7 hlavy 20 Úverových podmienok, ÚZ, ÚP, Metodická príručka a zabezpečovacie
vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil celkom 87,08 eur, pričom mu
bolo poskytnutých 699,- eur a dňa 28.1.2013 došlo k zosplatneniu celého úveru.

Listom zo dňa 1.7.2013 žalobca žalovanému oznámil, že v doporučenom liste zo dňa 28.1.2013 - výzva
k splateniu celého úveru, bola uvedená nesprávna dlžná čiastka 819,61 eur, pričom aktuálna dlžná suma
je 933,43 eur.

Žalobca v podaní zo dňa 17.6.2015 uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu. Predmetná zmluva
je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, má písomnú formu, je prejavom
slobodnej vôle zmluvných strán, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné
v čase uzavretia zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že p U. E. za ním prišiel a požiadal ho, aby spolu prišli do Vranova
za účelom kúpy motorovej píly. Požiadal ho, aby na svoje meno zobral pôžičku na pílu a to z dôvodu, že
jemu pôžičku žiaden ústav neposkytne. Preto on predmetnú zmluvu podpísal. Bolo to dňa 18.6.2012.
Doklady nemá, zobral ich p. U.. V Extratechu sa dohodli na splátkach, že splátky za pílu budú splácať
50 : 50. On splátku zaplatil asi trikrát, ale potom zistil, že p. U. dal pílu do záložne a že ju potom predal.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.6.2012 úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 699,- eur, ktorý žalovaný mal splatiť v
pravidelných 24 splátkach vo výške 43,54 eur mesačne pri celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom v
sume 1 044,96 eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 41,77 %.

V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaného sa stal celý dlh splatný dňa 28.1.2013.

Súd mal z výpisu z účtu žalovaného za preukázané, že žalovaný vyčerpal úver v celkovej sume 699,-
eur a ďalej je nesporné, že v prospech žalobcu následne jednotlivými splátkami uhradil sumu 87,08 eur.

Súd sa v ďalšom zaoberal jednotlivými nárokmi, ktoré tvoria žalovanú sumu.

Prvým žalobcom uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie istiny úveru vo výške 657,53
eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 699,- eur a žalovaný celkovo
uhradil v prospech žalobcu sumu 87,08 eur. Na istinu úveru zo strany žalobcu však bola započítaná
iba suma 41,47 eur a zvyšok bol započítaný na príslušenstvo úveru. Žalobca tak postupoval v zmysle
ustanovenia § 6 Hlavy 5. Úverových podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi
použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá
nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené
ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach
plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva
pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.
Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho
ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/2011-19). Preto takto dojednanú zmluvnú podmienku súd považoval za priečiacu sa dobrým mravom
a preto aj celom rozsahu za neplatnú.

Žalovaný je tak povinný po započítaní celej uhradenej sumy vo výške 87,08 eur na istinu úveru, zaplatiť
ešte sumu 611,92 eur. V tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalobe vyhovel.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru v celkovej
výške 109,08 eur. Súd pokiaľ sa jedná o tento uplatnený nárok mal za preukázané, že medzi účastníkmi
konania bola dohodnutá výška úroku z úveru 41,77 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (24 splátok) v júni 2012 činil úrok 12,93 % p.a.
Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
trojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi,
preto je s poukazom na ust. §39 OZ Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným
právnym úkonom.

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery
okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok
NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.
k. 3Co 151/2013

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a
pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných

bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 323 % z
ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú ( §
39, § 41 Občianskeho zákonníka) a v časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úroku z úveru je
preto žaloba nedôvodná. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

Žalobca si v konaní ďalej uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 36,- eur a to v
zmysle § 1 Hlavy 18 Úverových podmienok.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Úverové zmluvné podmienky žalovaná nepodpísala, preto pre nedodržanie zákonom vyžadovanej
písomnej formy nejde o platný právny úkon.

Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné
podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom
prípade uvedenú drobným písmom medzi bodmi 65. a 66. zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie
menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom medzi bodmi 65. a 66. zmluvy) v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Úverových zmluvných podmienok.

Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad aj vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe (nárok na poplatky za upomienky v sume 12 eur, v sume 48 eur a v
sume 10 eur). Ustanovenia v Úverových zmluvných podmienkach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej
inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 36,- eur, ktoré boli uplatňované na
základe ust. hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok z dôvodu netransparentnosti inkorporačnej
doložky, ako bolo uvedené vyššie. Je tiež potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného
má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky
uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy,
ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v

tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani
nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške.
Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.
Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami
dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné
zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd pre úplnosť poukazuje, že žalobca ani nepreukázal, žeby žalovanému boli zaslané upomienky. No
aj v prípade, že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhrádzať
úver v dohodnutých splátkach, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala
predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia
a s tým spojenými výdavkami na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu ( 12,-
eur za jednu upomienku).

Ďalším uplatneným nárokom žalobcu je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a to v
zmysle Hlavy 18 § 2 úverových podmienok.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález
Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)
V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedená pokuta je súčasťou iba úverových podmienok. Uvedené
vymedzenie v úverových podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej
pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru súdu uvedením nároku žalobcu ako veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie
zmluvných povinností žalovaným ako dlžníkom, v danom prípade v Hlave 18 úverových zmluvných
podmienok, nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania a to je písomná forma, nesplnenie
ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonní.

Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 17,- eur s prísl. ako nedôvodný zamietol.

Posledným žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania
vyčísleného za obdobie od 15.2.2013 ( uplynutie 15 dní od zosplatnenia úveru) do 28.11.2014, t.j. do
dňa spísania žalobného návrhu, v celkovej sume 128,11 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo
sumy 819,61 eur ( istina úveru, úrok z úveru, poplatky za upomienky, zmluvná pokuta) od 29.11.2014
do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie sumy 611,92 eur, súd
síce priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej výške 8,75 %, ktorá výška je v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, keď výška
zákonného úroku z omeškania ku dňu 15.2.2013 bola 8,75 % ročne, ale zaviazal žalovaného zaplatiť
tento úrok z omeškania iba zo sumy 611,92 eur od 15.2.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu
v tejto časti zamietol.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami žalobu
považoval za dôvodnú iba pokiaľ sa jedná o zaplatenie nesplatenej istiny úveru v sume 611,92 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 611,92 eur od 15.2.2013 do zaplatenia a žalobu
čo do zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti o zaplatenie sumy 207,69 eur s prísl. zamietol a žalobe čo do
sumy 611,92 eur s prísl. vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca teda úspech v
rozsahu 75 % a žalovaný v rozsahu 25 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (75%
- 25 %), žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 50 % z jeho celkových
priznaných trov konania

Žalobca vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,- eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur.

Tarifnú hodnotu konania predstavuje suma 819,61 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon právnej
služby predstavuje podľa §10 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) sumu 51,45
eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 142,78 eur
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 102,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky v znení
účinnom od 1.7.2013 a to za nasledovné úkony :
- príprava a prevzatie zastupovania ................................................................... 51,45 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 28.11.2014 ................................................... 51,45 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 16,08 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok 2014
vo výške 2 x 8,04 eur.

V zmysle §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

právneho predpisu. Právnemu zástupcovi žalobcu patrí DPH vo výške 20% zo sumy 118,98 eur, t.j. vo
výške 23,80 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 142,78 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, keď žalobcovi vnikol mu má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 50 % z celkových priznaných trov konania, súd preto zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania vo výške 24,50 eur za zaplatený súdny poplatok ( 50 % zo sumy
49,- eur) a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,39 eur ( 50 % zo sumy 142,78 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.