Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/373/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114210023
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114210023.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 11 Piešťany, IČO: 36 234
176, proti odporcovi U. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt P. H. XXX/XX, XXX XX F., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, toho času na neznámom mieste zastúpenému opatrovníčkou W. P., F.Y. Z. D. F.
K., o zaplatenie 1 314,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania dňa 19. 06. 2014 n e n a s t a l i
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporcu.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 060,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 15. 08. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 48,67 eura za zaplatený
súdny poplatok v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 02. 05. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
1 314,80 eur a vyčísleného úroku 197,62 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že s odporcom
odporcom ako dlžníkom uzatvoril dňa 29. 05. 2011 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom

bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 290,00 eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 36
pravidelných mesačných splátkach po 47,98 eura. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku
tak,akojeuvedenévpriloženomvýpisečerpania,splátokaúhrad,zktoréhovyplývaprehľadjednotlivých
platieb odporcu a spôsob ich započítania. Odporca bol listom zo dňa 26. 07. 2012 vyzvaný k splateniu
celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej
pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Navrhovateľ eviduje voči odporcovi dlh vo výške spolu 1 314,80 eur, z toho istina vo výške 272,87

eura, úrok vo výške 169,10 eura, zosplatnená istina vo výške 872,83 eur. Na základe uvedeného
sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaviazania odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1 314,80 eur,
vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 197,62 eura a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1 314,80 eur od 30. 04. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16Ro/158/2014-28 zo dňa 26. 06. 2014, ktorý bol pre nemožnosť
doručenia do vlastných rúk odporcovi zrušený uznesením č.k. 16Ro/158/2014-40 zo dňa 24. 10. 2014.

Nakoľko sa súdu v konaní pobyt odporcu zistiť nepodarilo, uznesením č.k. 12C/373/2014-91 zo dňa 27.
08. 2015 mu bola na zastupovanie v konaní ustanovená opatrovníčka, ktorej bol návrh spolu s prílohami
doručený do vlastných rúk dňa 23. 09. 2015, k podanému návrhu sa nevyjadrila.Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 26. 11. 2015, ktorého sa účastníci nezúčastnili. Súd

podľa § 101 ods. 2 OSP pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní, vec prejednal a rozhodol v
ich neprítomnosti. Na základe vykonaného dokazovania listinami zistil súd nasledovný skutkový stav:
navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 29. 05. 2011 pod číslom XXXXXXXXXX zmluvu, na základe ktorej
bolodporcoviposkytnutýúvervovýške1290,00eur,ktorýsazaviazalsplácaťv36mesačnýchsplátkach
vo výške 47,98 eura. Ročná úroková sadzba bola uvedená 20,38 %, RPMN bola uvedená 22,6 %,

celková čiastka splatná spotrebiteľom bola uvedená 1 727,28 eura, termíny splatnosti splátok uvedené
neboli, lehota splatnosti bola uvedená 15. 05. 2014. Nakoľko odporca neplnil riadne a včas pravidelné
mesačné splátky, navrhovateľ listom zo dňa 26. 07. 2012 vyhlásil celý poskytnutý úver za splatný a
požadoval vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi. Odporca uhradil navrhovateľovi počas
trvania úverovej zmluvy spolu 229,75 eura.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 30. 11. 2011 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide

o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu
o viazanom spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov

účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Vykonaným dokazovaním má preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 29. 05. 2011
pod číslom XXXXXXXXXX úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1

290,00 eur na nákup spotrebného tovaru (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorá je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a to podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodných a
Občianskym zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je fyzickou osobou,
dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru na nákup spotrebného tovaru navrhovateľom,
ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správne údaj o opise tovaru, na ktorý
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď v uzatvorenej zmluve je pod bodom 42 uvedený názov tovaru (typ)/služba
posteľná súprava a pod bodom 43 uvedený výrobca tovaru (značka): Homeware. Uvedený opis tovaru
nemožno považovať za súladný s ustanovením § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch,

keď z opisu tovaru nemožno vyvodiť na aký konkrétny tovar bol spotrebiteľovi úver poskytnutý, keď
absentuje označenie o druhu tovaru, ale aj type či výrobnom čísle spotrebného tovaru.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 47,98 eura, v ktorej je podľa hlavy 5. Podmienky splácania
úveru, § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zahrnutá príslušná
časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, príp. úhrada za poistenie. Takéto
určenie nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch,
teda uvedenie výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko významom

tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o presných termínoch
úhrad jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru, a tiež, aby mal vedomosť o tom, koľko, z ktorej
splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber
medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy
bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť

aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko
navrhovateľ neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité
na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup dodávateľa považovať za súladný so zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má mať možnosť pri vstupe do úverového vzťahu zohľadniť aj
tú skutočnosť, koľko mu z tej ktorej splátky pripadne na úhradu istiny úveru a koľko na úroky a teda ako

rýchlo dôjde k splateniu istiny pohľadávky. K uvedenému záveru sa priklonil v odôvodnení rozsudku sp.
zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20. 04. 2015 aj Krajský súd v Žiline. Rovnako tak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie, že splátky sú splatné do 15. dňa v mesiaci.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané

náležitosti, keď absentuje údaj o opise tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a
údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení
s § 9 ods. 2 písm. h) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa výpisu z úverového účtu odporcu predloženého navrhovateľom odporca čerpal finančné
prostriedky vo výške 1 290,00 eur, pričom počas trvania zmluvy uhradil navrhovateľovi spolu 229,75
eura. Nakoľko poskytnutú úver navrhovateľa sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporcom
čerpaný úver bol povinný v uvedenej výške navrhovateľovi splatiť. Súd preto návrhu čiastočne vyhovel
a zaviazal odporcu, uhradiť navrhovateľovi 1 060,25 eura ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými

prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (1 290,00 eur - 229,75 eura).

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.

Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu
Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy aj úrok
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15. 08. 2012 (deň nesledujúci po dni určenom navrhovateľomv oznámení o odstúpení zo zmluvy, t.j. 15 deň od odoslania výzvy) do zaplatenia, keďže omeškanie s
plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy prevyšujúcej
1 060,25 eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nie
je návrh dôvodný ani v časti uplatnených vyčíslených úrokov z omeškania, a preto súd v prevyšujúcej
časti, t.j. 254,55 eura návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému
navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi. Úspech navrhovateľa predstavoval
81 % (1 060,25 eura z 1 314,80 eura), úspech odporcu 19 % (254,55 eura z 1 314,80 eura),
navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 62 % (81 % - 19 %). Súd preto
zaviazal odporcu nahradiť v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške

48,67 eura za zaplatený súdny poplatok (62 % z 78,50 eur).

Dňa 19. 06. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Janka Kráľa

5/A, 984 01 Lučenec, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 súdu vstup
vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporcu. Súd oznámil opatrovníčke
odporu vstup vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, opatrovníčka odporcu neudelila súhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej

literatúre (viď L. M. a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet
vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu

o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie

alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajšíúčastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré

v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať

návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať

(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si

neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi

konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba

mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005

zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do

konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporca, ani jeho opatrovníčka, nevyjadrila súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na strane odporcu. Nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho

poriadku posúdiť ako súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pokiaľ
preto nevyjadrí účastník, na koho strane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie
občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho
súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol
spotrebiteľovi nanútený.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vovýrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.