Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114214471
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114214471.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa J.. Q. K.,

N.. XX.XX.XXXX, A. A.C. XX, XXX XX K. proti odporkyni V. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. S. XX XXX XX K.,
prechodne bytom Martinengova 6, 811 02 Bratislava v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú Rozsudkom Okresného
súdu Košice I. pod sp.zn.č. 22P 116/2005-85 zo dňa 18.4.2006 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach pod sp.zn.č. 7CoP 180/2006-116 zo dňa 18.4.2007, s účinnosťou od 10.6.2014.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.6.2014 domáhal voči odporkyni zrušenia

vyživovacej povinnosti naposledy upravenej Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.22P 116/2005 v
spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 7CoP 180/2006 ku dňu podania tohto
návrhu na súd, neskôr v podaní doručenom súdu dňa 17.9.2014 navrhol, aby súd zrušil vyživovaciu
povinnosť už od 1.9.2012 do 1.9.2013.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky na
Obchodnej akadémii na Watsonovej ul. v Košiciach predčasne, v II. semestri ukončila vysokoškolské

štúdium na vysokej škole STU v Bratislave a následne bola prijatá na bakalárske štúdium v školskom
roku 2013/2014 na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Uviedol, že dňa 3.6.2014 mu dcéra e-mailom
poslala rozhodnutie o prerušení štúdia na FF UK Bratislava z osobných dôvodov, preto sa domnieva, že
od 1.9.2012 jej podľa zákona o rodine už nepatrí výživné.

Odporkyňa sa vo svojom vyjadrení k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti zo dňa 7.10.2014
vyjadrila v tom zmysle, že je pravdou, že v súčasnosti má prerušené vysokoškolské štúdium a hľadá

si prácu, zatiaľ neúspešne. Poukázala na exekučné spisy voči navrhovateľovi, ako povinnému pre
nedobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti z jeho strany.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomným návrhom navrhovateľa, písomnými vyjadreniami
odporkyne, potvrdením školy o prerušení štúdia, daňovým priznaním odporkyne, ako aj celým spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 22P 116/2005-85 zo dňa 18.4.2006 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 7CoP 180/2006-116 zo dňa 18.4.2007 bol navrhovateľ
zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 4.500,-Sk mesačne od 1.1.2005 do budúcna.Podľa písomného potvrdenia študijného oddelenia Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej
fakulty zodňa9.5.2014odporkyňaprerušilavysokoškolskébakalárskeštúdiumod7.5.2014do6.5.2015
v odbore 2.1.1.-filozofia, dennou formou.

Ako vyplýva z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, odporkyňa mala čistý
ročný príjem 963,59 EUR, čo predstavuje čistý mesačný príjem daňovníka vo výške 80,29 EUR.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.7.2015 navrhla návrhu navrhovateľa vyhovieť,

súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti a uviedla, že jej príjem (podľa DP) pochádza z
podnikateľskej činnosti ako finančný sprostredkovateľ. Zároveň ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní dňa 16.9.2015 a navrhla, aby súd rozhodol podľa návrhu navrhovateľa bez jej
neprítomnosti.

Na pojednávaní dňa 16.9.2015 navrhovateľ uviedol, že trvá na zrušení výživného, lebo dcéra sa má

možnosť samostatne živiť a pokiaľ už netrvá na výživnom, ako to uviedla písomne, tak nemá žiadne
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Podľa §62 ods.1 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z. (ďalej v texte len zákon o rodine) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

Podľa ustanovenia §78 ods.1,2 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 zákona o rodine rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo
na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce

pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k
zmene pomerov.

Rozhodnutia odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi „clausula rebus sic
stantibus“ (t.j. výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Pokiaľ

sa preukáže zmena pomerov na strane účastníkov, zákon umožňuje prelomenie prekážky res iudicata
(t.j. rozsúdenej veci).

V zmysle ustálenej judikatúry, ako aj právnej teórie sa zákonný pojem schopnosť samostatne sa živiť
vykladá okrem iného tak, že ide o okamih, keď po ukončení vzdelania v príslušnom stupni dieťa nastúpi

do pracovného pomeru, kde si v rámci príjmov bude z neho uhrádzať svoje životné náklady tak, ako je to
v predmetnom prípade. Zákon o rodine priamo nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu,
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o
zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné meniť právoplatné súdne rozhodnutie iba

pre nepodstatnú zmenu pomerov. To, či je zmena pomerov relevantná sa zisťuje porovnaním nových
pomerov (ktoré musia byť preukázané) s pôvodnými pomermi (ktoré tu boli v čase rozhodovania súdu v
minulosti). Súd posudzuje, či tvrdená zmena pomerov dosahuje dostatočný stupeň intenzity pre zmenu
rozhodnutia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného
navrhovateľa voči odporkyni Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 22P 116/2005-85 zo dňa
18.4.2006 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 7CoP 180/2006-116 zo dňa
18.4.2007 došlo k podstatným zmenám v tom zmysle, že odporkyňa ku dňu podania žaloby na súd,
t.j. k 10.6.2014 tým, že 6.5.2015 nepokračovala v prerušenom vysokoškolskom štúdiu na Univerzite

Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte, ukončila prípravu na svoje povolanie. Túto rozhodnú
skutočnosť napokon odporkyňa potvrdila a sama navrhla, aby súd na základe návrhu navrhovateľa
vyživovaciu povinnosť voči nej zrušil.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni je ukončenie prípravy pre svoje budúce povolanie
nepokračovaním v štúdiu na FF UK ku dňu 10.6.2014, t.j. odkedy si navrhovateľ tento nárok uplatnil na

súde, nakoľko konanie o výživnom voči plnoletému dieťaťu je konanie návrhové a teda nárok môže byť
priznaný až od uplatnenia nároku na súde.

Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti už za obdobie od
1.9.2012 zamietol.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Nakoľko účastníci konania návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodali, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa §205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.