Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209636
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113209636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. O., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom so sídlom Košice, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodol

r o z h o d o l :

súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:
44325452 zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XC XXX/XXXX,

súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č.
41, 040 01, Košice zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XC XXX/XXXX do právoplatnosti rozsudku vo veci
samej,

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 264,24 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zrušil
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41, sp.zn. 2C XXX/XXXX z

XX.XX.XXXX v plnom rozsahu, vrátane výroku trov konania. Z odôvodnenia žalobného návrhu vyplýva,
že žalobkyni dňa XX.XX.XXXX bol doručený rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa XX.XX.XXXX,
sp.zn. XC XXX/XXXX, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby do piatich dní od doručenia zaplatila
žalobcovi peňažnú sumu vo výške 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet
žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.
Žalobou doručenou arbitrážnemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný domáhal toho, aby bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť mu 41,16 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Na základe uvedenej žaloby vydal arbitrážny súd rozsudok, ktorým vyhovel návrhu v plnom rozsahu. V
návrhu na začatie konania pred arbitrážnym súdom uvádza žalovaný, že sa domáha plnenia od žalobcu
na základe toho, že vo všeobecných poistných podmienkach platných v čase uzavretia poistnej zmluvy
je v časti XVII uvedené že: pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu, pričom nie
je uvedená výška toho provizórneho nákladu. K zániku poistenia však došlo ku dňa XX.XX.XXXX, o čom
svedčí oznámenie o zániku poistenia zo dňa XX.XX.XXXX. Na danú pohľadávku sa vzťahuje všeobecná
premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca vzniesol námietku premlčania. Napadol

rozhodcovskú doložku a uviedol, že bez podpísania rozhodcovskej doložky by so žalobcom poisťovňa
zmluvu neuzatvorila. Takéto ustanovenie sa má v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka brať
ako ustanovenie nedojednané individuálne. Daná rozhodcovská doložka by mala byť chápaná ako
neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, pretože ako jeuvedené v osobitnom zmluvnom dojednaní číslo 01/2007 na strane 12 v bode 2: v prípade akéhokoľvek
sporu medzi stranami za strany podrobia rozhodcovskému konaniu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka sú neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve neplatné. Požiadal

súd, aby posúdil predmetnú poistnú zmluvu pre ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a rozhodol o ich
neprijateľnosti podľa § 153 ods. 3 O.s.p..
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom

konaní na základe podkladov predložených odporcom ako navrhovateľom (obdobne ako v konaní
pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu). Zo žaloby nie je zistiteľné, či žalobca
podal proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok a kedy sa tak stalo. Podľa
jeho názoru nie sú splnené podmienky pre vedenie konania, pretože je naďalej daná prednosť
kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože tento začal konať skôr. Uviedol,
že rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná,

naviac pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, práve z
dôvodu, aby bola výrazne oddelená, zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu. Žalobca
mal 2 možnosti: spolu s podpisom poistnej zmluvy A všeobecných poistných podmienok - tak podpísať
osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce
ustanovenia článku XV. VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania,

čím by vylúčil použitie článku XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Práve
osobitosť rozhodcovskej doložky sa snažil žalovaný maximálne zvýrazniť pre svojich klientov tým, že
to nazval osobitnými zmluvnými dojednaniami, zaradil to za text VPP a podriadil osobitnému podpisu
účastníkov poistného vzťahu.
Žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutia súdov rôznych stupňov v rámci celej SR, i keď tieto

posúdili totožnú rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, teda platnú. Rozhodcovská doložka
bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená žalobkyni prostredníctvom 3. subjektu - viazaného finančného
agenta Z. F.. Žalovaný považoval aj preto za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu
so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom. Žalovaný podal dňa XX.XX.XXXX na Arbitrážny súd
Košice návrh proti žalobcovi na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a) VPP z XX.XX.XXXX.

Žalovanýpohľadávkuvyčíslilnasumu41,16Euratátozodpovedalanákladomžalovanéhovynaloženým
na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné,
ale pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za
uzavretie poistnej zmluvy v súlade s článkom XVII. bod 7a) VPP po zániku poistného vzťahu na
žiadosť žalobcu. Pohľadávku voči žalobcovi si žalovaný uplatnil návrhom zo dňa XX.XX.XXXX na

rozhodcovskom súde v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť po zániku
poistnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. Námietka premlčania vznesená žalobcom je teda nedôvodná.
Žalovaný poukazuje na článok XVII, bod 7c) VPP, podľa ktorého bola medzi žalobcom a žalovaným
dohodnutá dlhšia premlčacia lehota, podľa ktorej lehota na uplatnenie pohľadávky zo strany žalovaného
bola zachovaná aj v zmysle takéhoto ustanovenia VPP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
spisovým materiálom Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice spisová značka XC/XXX/XXXX a
zistil tento skutkový stav:
Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. 2C XXX/XXXX
arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila

žalovanému peňažnú sumu vo výške 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na
účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok
vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou
právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ
sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi

uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na
rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe
dohody rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie veci určený.
Z písomného poverenia žalobcu z XX.XX.XXXX, respektíve z častí XV. predložených VPP vyplýva,
že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní

vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalobkyne s tým, že táto nebola
povinná v rámci poistnej zmluvy ako celku ju podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníkabolzachovanýúčelúpravyspotrebiteľskéhopráva,pretožeťažiskoindividuálnehodojednania
zmluvnej podmienky má spočívať v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa mala možnosťzmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda faktickú
možnosť úpravu v časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Žalobkyňa podmienením podpisu pod
celý text poistných podmienok nebola nútená k tomu, aby akceptovala aj konanie pred rozhodcovským

súdom len preto, že je už súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním
o rozhodcovskom konaní nebola súhlasila, pričom by takýto text dojednania nemala mať možnosť
ovplyvniť. Žalobkyni bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednania o rozhodcovskom súde, čo podľa
názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia

oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p. (napríklad o výlučnosti miestnej príslušnosti konania
v sídle žalobcu, prenos dôkazného bremena, uplatňovanie domnienok ako náhradu za dokazovanie
a podobne), ktoré by mali žalovaného oproti žalobkyni značne zvýhodňovať a tým spôsobovať vo
vzájomnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Z doložených listín najmä poistných
podmienok žalovaného a osobitných zmluvných dojednaní k týmto podmienkam mal rozhodcovský súd
za preukázané, že žalovaný so žalobkyňou uzavreli platnú písomnú rozhodcovskú doložku. Arbitrážny

súd Košice je orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa jeho prevzatie potvrdila
svojím podpisom. Žalobkyňa podala v tridsaťdňovej lehote od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa XX.XX.XXXX.
Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy číslo E. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa

so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX
a koncom poistenia XX.XX XXXX. Poistenie bolo dojednané na dobu 23 rokov. Výška poistného
bola dohodnutá v sume 468,-Sk mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy súd aj VPP ( 21 - 05 - 07) a
osobitné zmluvné dojednania číslo XX/XXXX k poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX, ktoré sú súčasťou
poslednej strany VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania číslo XX/XXXX v poistnej zmluve číslo

XXXXXXXXXX sú podpísané žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX.
Z oznámenia o zániku poistenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva oznámenie žalovaného, že ku dňu
XX.XX.XXXX na základe žiadosti žalobkyne dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 Občianskeho
zákonníka.
Z príručky obchodnej služby im žalovaného platnej a účinnej od XX.XX.XXXX vyplývajú sadzby provízií

pre jednotlivé druhy poistenia.
Žalobkyňa vo svojej v účastníckej výpovedi uviedla, že potom ako sa rozhodla pre uzatvorenie životného
poistenia, oslovila pani F., ktorá býva v jednej obci a ktorá v tom čase bola poisťovacím agentom
pracujúcim pre žalovaného. Na stretnutí s ňou podpísala poistnú zmluvu a po nejakej dobe prestala
byť schopná splácať poistné, preto sa rozhodla pre zrušenie zmluvy. Všetky svoje povinnosti voči

žalovanému považovala za vysporiadané. Po uplynutí približne piatich rokov zostala zarazená, keď jej
bol doručený rozsudok rozhodcovského súdu. Uviedla, že mala za to, že podpisuje iba poistnú zmluvu.
Nevedela, že podpisuje akési osobitné zmluvné dojednania, ktoré nepredstavujú súčasť tejto zmluvy.
ObsahVPPjejbolizostranypoisťovacejagentkyvysvetlené,dojejpozornostinebolodané,žepodpisuje
rozhodcovskú doložku, respektíve zmluvu. Uviedla, že sa cíti byť podvedená a oklamaná.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že v zmysle § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka za
neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom v
konaní. Poukázal na rozhodnutie súdneho dvora E U Monstanza Claro, ktorý uvádza, že smernica
rady o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,

aby vnútroštátny súd na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodov, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolal tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale
výlučne v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že rozhodcovská zmluva bola individuálne

dojednaná, osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu zmluvy tak, aby aj žalobkyňa ako spotrebiteľ
mala možnosť ju rozlíšiť od ostatného textu zmluvy. Poukázal na rozdielnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa § 3 § 5 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Z toho vyplýva, že rozhodcovská zmluva
musí byť dojednaná individuálne, ale rozhodcovská doložka môže byť súčasťou inej zmluvy. Žalobkyňa
mala možnosť prijať poistnú zmluvu so všeobecnými poistnými podmienkami a osobitných zmluvných

dojednaní. Pre uzatvorenie poistnej zmluvy so žalovaným sa rozhodla po výbere z viacerých možností.
Poistnú zmluvu podpisovala s obchodnou zástupkyňou žalovaného, ktorú poznala a ktorá ju navštívila
u nej doma. Žalobkyňa k podpisu rozhodcovskej doložky uviedla, že vôbec nevedela, že podpisuje
osobitnú rozhodcovskú zmluvu. Mala za to, že podpisuje poistnú zmluvu. To, že sú potrebné dva podpisyjej neprišlo zvláštne. Zo strany obchodnej zástupkyne žalovaného jej nebolo dané do pozornosti, že je
daná možnosť rozhodnutia sa medzi podpísaním alebo nepodpísaním rozhodcovskej doložky. Uviedla,
že doposiaľ vôbec nerozumie obsahu pojmu rozhodcovská doložka, zo strany obchodnej zástupkyne jej

tento pojem nebol ani spomínaný, ani vysvetlený.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13 EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka
nenechala v zmysle Smernice 93/13 EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 smernice nemôže byť
záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len,
ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len,

ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1, prvá veta, zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva z
časti XV VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza rozhodcovská
doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú v rozhodcovskom

konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Navyše v bode 7a článku XVII. VPP - z ktorého žalovaný
odvodzuje svoj nárok, ktorý si uplatnil pred rozhodcovským súdom je výslovne uvedené, že žalovaný je
oprávnený si túto pohľadávku uplatniť podľa zásad dohodnutých v VPP pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovská doložka sa nachádza aj na poslednej strane VPP, ktoré sú súčasťou zmluvy v časti
- osobitné zmluvné dojednania číslo XX/XXXX, ktoré okrem rozhodcovskej doložky obsahujú aj iné

zmluvné dojednania týkajúce sa zániku poistenia. Rozhodcovská doložka je písaná drobným textom,
ktorý od ostatného textu nie je žiadnym spôsobom odlíšený, prípadne zvýraznený. Aj pri vynaložení
náležitej starostlivosti je teda vysoko pravdepodobné, že ustanovenia o rozhodcovskej doložke uniknú
pozornosti spotrebiteľa. To nakoniec potvrdila aj samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi, keď uviedla, že
pri podpise zmluvy si nebola vedomá toho, že podpisuje rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú istú
rozhodcovskú doložku, ktorá sa nachádza v článku XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Súd
rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré
dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore spríslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s
ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (napr.
možnosť výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi, vytvorenie rozhodcovského súdu podľa

potreby dodávateľom , procesný postup rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje v skrátenom konaní,
pričom lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo je lehota kratšia ako lehota podľa
O.s.p., zaplatenie sumy 70 € ako podmienka na prihliadnutie na odpor, priznaná výška v trov konania
mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu). V tomto
smere súd poukazuje aj závery v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2011,

sp.zn. 20 CoE 24/2011, podľa ktorého súd v obdobnej veci judikoval, že: spôsob, akým bola zmluva
spotrebiteľovi predložená, nie o individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní ale o nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly tzv. neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú
obchodnú praktiku (porovnaj § 8 ods. 4 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ). Spotrebiteľ,
ak si niečo želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce nejaký vzťah individuálne vyjednať.

Doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a neodôvodňuje záver, že oprávnený
preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide zjavne o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne
indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly. V zmysle cieľov Smernice 2005/29
o nekalých obchodných praktikách, článku 5 a nasl. ,len sotva by odvolací súd uveril, že dodávateľ
poistnej služby už vopred predvídal, že spotrebiteľ si bude vyžadovať rozhodcovské konanie, a preto

rozhodcovskú doložku už predformuloval do všeobecných obchodných podmienok.
Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný podal návrh na začatie konania pred rozhodcovským
súdom dňa XX.XX.XXXX napriek tomu, že Okresný súd Trenčín uznesením z XX.XX.XXXX č.k. XX
D. XX/XXXX-XXX v spojení s opravným uznesením z X.XX.XXXX č.k. 11 C XX/XXXX-XXX nariadil
predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej

podmienky - rozhodcovskej doložky v časti XV. všeobecných poistných podmienok z XX.X.XXXX v znení
ich dodatkov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konanie v predmetnej veci
doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú
podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností
v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok rozhodcovského súdu zrušil.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z predmetný
rozhodcovskýrozsudokzrušilananávrhžalobcuvzmysleust.§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.rozhodol

aj o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
žalobcovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci: prevzatie a
príprava vo výške 60,07 Eur, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX vo výške 60,07 Eur, režijný paušál
2 x 7,81 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z. z. V danom prípade súd pri

priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z tarifnej hodnoty určenej podľa § 11 ods. 1 písm.
b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., keďže klientom právneho zastúpenia je spotrebiteľ a predmet konania sa týka
spotrebiteľskej zmluvy. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu za stratu času za účasť na
pojednávaní XX.XX.XXXX Svidník - Prešov a späť vo výške 4 polhodiny x 13,01 Eur. Právny zástupca
žalobcu si ďalej uplatňuje v zmysle ust. § 16 vyhl. č. 655/2004 Z. z. náhradu cestovných výdavkov

motorovým vozidlom Škoda Fábia Svidník - Prešov a späť v rozsahu 120 km x 0,27 Eur vo výške 32,40
Eur a náhradu za spotrebu pohonných hmôt pri priemernej spotrebe 5,2 l/100 km a hodnote PHM vo
výške 1,579 l/km vo výške 0,27 Eur/km, teda hotové výdavky v celkovej výške 84,44 Eur. Žalobcovi tak
patrí celková náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 264,24 Eur (odmena 135,76 Eur + hotové
výdavky 88,44 Eur, DPH 20% 44,04 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.