Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 9, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222189
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222189.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej
na zaplatenie majetkovej škody v sume 175,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.106,40Eur titulom
náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnému V. E.. Žalobu odôvodnila tým, že
ako oprávnený subjekt (veriteľ) navrhla písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo
strany dlžníka. Exekúciu navrhla vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX O. V. E.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 293/2003 a predložil ho spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Nové Zámky.
Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované

pod č. X XXX*XXXXXX. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym
exekútorom, podal podľa ustanovenia § 44 ods.8 Exekučného poriadku návrh na zmenu súdneho
exekútora. Legitímne očakával, že súd jej svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. Podľa § 44 ods.7 Exekučného poriadku v znení platnom do 1.9.2005 a podľa
§ 44 ods.8 v znení platnom od 1.12.2006 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručeni. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi, ktorá by mohla mať svojou nekomplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. V danom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe, bol nečinný

viac ako 608 dní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnostipohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného

systému 40,-Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,-Eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, t.j. spolu
175,-Eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jej
legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 Exekučného poriadku a

správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil jej oprávnené záujmy
riziku, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora dôjde k zániku povinného, vzniklo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných nárokov a

základných práv, ktorú vyčísluje sumou 1.106,40 Eur pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa každý
na rok poznačený prieťahmi poskytla satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 663,88 Eur. Výpočet
nároku nemajetkovej ujmy urobil alikvôtnym pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

Krajský súd v Nitre uznesením 7NcC/131/2012-9 zo dňa 18.10.2012 všetkých sudcov Okresného súdu
Nové Zámky vylúčil z prejednávania rozhodovania vo veci a zároveň vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie dňa 7.2.2014, ktorým žalobu ako neopodstatnenú navrhla
zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že v žalobe neuvádza
konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na exekučný spis, ale v skutočnosti
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému

súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobkyňa ju nepodala po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
preto má za to, že nárok tvoriaci predmet konania je uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala,
že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť ne predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Pripúšťa, že v
niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu

exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a v takých prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od
uvedeného žalobkyni nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie

sťažnosti predsedovi príslušného súdu pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Poukázala aj
na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods.
2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v Zákone, na ktoré

sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej
veci. Zároveň poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdneho exekútora resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi.

To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie. V zmysle
ustanovení § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípadoch, ak bytieto boli konštatovaní vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa v žalobe neuvádza, či uplatnené vecné
náklady ako materiálna škoda predstavujú podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú

škodu alebo ušlý zisk. Neprodukovala dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke.
Spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musela využívať nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Požadovať
paušálne odmeny za veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany žalobkyne, pričom preskúmanie nároku
je znemožnené. K nemajetkovej ujme uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe flustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako

právnická osoba. Nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať
na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Žalobkyňa náležite nezdôvodnila, že v čom ovplyvnilo včasné nerozhodnutie o zmene
exekútora jej podnikateľské postupy, zánik podnikateľských aktivít a plánov. Nemá za preukázaný
vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, ani to, že by sa mala poskytovať žalobkyni

za nemajetkovú ujmu náhrada v peniazoch. Taktiež nemá za preukázané príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a postupom súdu a pre nepreukázanie splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. žalobu považuje za
neopodstatnenú.

Súdpodľa§101ods.2O.s.p.konalvneprítomnostiriadnepredvolanéhoprávnehozástupcužalobkynea
žalovanej. Právny zástupca žalobkyne emailovým podaním došlým súdu 9.6.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu CD Consulting, s.r.o. proti žalovaným vo veciach 13C/133/2013 Okresným súdom Zvolen
a 8C/135/2013 pred Okresným súdom Lučenec, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na

pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh

na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
deň keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu
žalobkyne nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený
žiaden dôkaz o tom, že vo veciach Okresného súdu Zvolen a Okresného súdu Lučenec kedy boli
žalobkyni doručené predvolania. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012

udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby
splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 4ER/472/03 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Návrh oprávnenej Pohotovosť s.r.o. na vykonanie exekúcie zo dňa 27.9.2003 na vymoženie pohľadávky
od povinného V. E. podľa právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Notárskej zápisnice
uloženej v Zbierke listín pod č. J., J. spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom,
bol postúpený Okresnému súdu Nové Zámky súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Matejovom dňa

10.10.2003. Predmetom exekúcie je vymoženie pohľadávky oprávnenej v sume 6.462,-Sk, s úrokom z
omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 3.390,-Sk od 12.4.2003 do zaplatenia, trov notára 2.472,-Sk,
trovexekúcie500,-Sk,trovprávnehozastúpenia600,-Sk,trovprávnehozastúpeniavexekučnomkonaní
1.050,-Sk a trov exekúcie. Exekučný súd uznesením zo dňa 3.11.2003 zamietol žiadosť oprávnenéhona vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie dňa 19.11.2003. Krajský
súdu v Nitre uznesením zo dňa 27.2.2004 odvolaniu oprávneného vyhovel, uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 3.11.2003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre neznámy pobyt povinného

súd mu uznesením zo dňa 16.6.2004 ustanovil opatrovníka a dňa 4.4.2005 vydal poverenie pre
súdneho exekútora č. XXXX XXXXXX. Dňa 8.10.2007 bol exekučnému súdu doručený návrh na
zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 10.6.2008 vyžiadal stanovisko exekútora JUDr. Jozefa Mateja
k tomuto návrhu. Exekútor dňa 30.6.2008 doručil súdu vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora
spolu s vyčíslením trov exekúcie. Uznesením zo dňa 11.6.2009 súd vyhovel návrhu oprávnenej na

zmenu exekútora, ďalším výkonom exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 20.8.2009.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručuje,žekaždý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,aby
jehožiadosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, poručuje ústavnoprávne princípy.

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa§1písm.a)ac)Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod1.1.2009do31.12.2010 tentozákonupravujea)

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 15.12.2009 do 31.5.2010 citovaného zákona exekúciu možno
vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 7, 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.12.2006
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch,
ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahuvydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho
predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v
príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v
§ 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného
právnymi normami. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť
podľa okolností konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím
dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je

porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik
škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením
majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy, avšak v každom prípade
musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Zodpovednosť za túto škodu je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia
úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon nevymedzuje taxatívne, len uvedením príkladov. Úradný
postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie

rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Pri zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom teda musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného

rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu,
že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.
Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi

normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
atribúty vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sú:
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods. 2 citovaného
zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo
forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že táto je výsledkom činnosti
príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého

stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Všetky tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel
od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu
zákon presne nevymedzuje, len uvedením príkladov. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu

charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie
rozhodovacou činnosťou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom musia byť splnené súčasne všetky zákonné predpoklady vzniku k tejto zodpovednosti, ktorésú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne
od 23.4.2012 do 25.9.2012 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v exekučných veciach, v ktorých vystupuje ako oprávnený, vedených na okresných
súdoch Slovenskej republiky, medzi nimi aj vo veciach vedených na Okresnom súde Nové Zámky (v
predmetnej veci viď Zoznam žiadostí, položku 8). Súdu nepredložila rovnopis návrhu na predbežné

prerokovanie nároku predloženého žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so
zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum
jeho narodenia, spisovú značku súdneho exekútora a označenie exekučného spisu. Z predložených
dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné
prerokovanie nároku, preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
uplatnená v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady

škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah
písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania
ho neuspokojila v lehote stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne

podaná.

Súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu (sp.zn. I ÚS 16/2002) v ktorom súd konštatuje, že pri
posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 ods.2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave

alebo v Zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Sohľadomnakonkrétne
okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ustanovenia
Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená

automaticky prieťahy v konaní. Je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol
rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn. IV ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto prípade
existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní
bolo vydané v primeranom čase. Tieto objektívne príčiny vzhliadol v podaní nespočetného množstva
návrhov v exekučných veciach v danom období (čo spôsobil žalobca množstvom podaní na vydanie

poverenia, na zmenu exekútora, a podobné) a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného
oddelenia na príslušnom súde (resp. na všetkých súdoch na území SR).

Žalovaná svoju obranu opiera o ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri
posudzovaní predmetného právneho nároku možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že
sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, alebo
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto znenie § 9 ods. 2 je však
platné iba od 1.1.2013 ( od účinnosti Zákona č. 412/2012 Z.z ).

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na

konkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania
účastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mal hodnotiť postup iného súdu toho
istého stupňa sa z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, tak by všeobecný súd preskúmaval

postup iného všeobecného súdu, čo by mohlo viesť k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Súd
nezistil, že v súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci viedlo disciplinárne konanie, alebo že by sa
riešila sťažnosť na prieťahy v konaní či už predsedom príslušného okresného súdu, Ústavným súdom
Slovenskej republiky, alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Žalobkyňa ani netvrdila, že uvedenépodklady boli v predmetnej exekučnej veci dané. Uvedené súd poznamenáva i napriek tomu, že takéto
podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona
v znení účinnom od 1.1.2013. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002,

podľa ktorého samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní.

Na preukázanie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy si žalobkyňa zadovážila znalecký posudok
Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý však do tohto konania nepredložil.

Obsah znaleckého posudku je súdu známe z iných konaní vedených medzi totožnými účastníkmi
konania. Znalecký ústav v závere posudku uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému vypočítal
majetkovú ujmu vzniknutej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súvislosti s porušovaním zákonných
lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V

prípade žalôb o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote mzdové náklady určil sumou 4,15
Eur, náklady na tlač 5,31 Eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur, náklady na poštovné
3,01 Eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur, t.j. spolu 30,76 Eur. Súd bol toho názoru, že
znalecký posudok ústavu nie dôkazom vzniku uplatnenej majetkovej škody. Výpočet škody obsahuje
štyri základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného

systému a nálady na telekomunikačné služby. V posudku sa uvádza, že spoločnosť v rámci vymáhania
pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote) musela realizovať nasledovné činnosti: 1.
poverenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2. overenie skutočnosti ako súd rozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia, 3. urgovanie vydanie rozhodnutia, 4. urgencie a spracovanie žiadosti
na postup súdu, 5. úhrada poplatkov, 6. spracovanie reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového

stanoviska,7.overovaniebonitydlžníkaa8.Overovanieprijatiaekonomickéhopodania-sťažnoti.Závery
vyslovené v znaleckom posudku na náklady na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby,
náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov
z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký
počet exekučných vecí boli náklady z ktorých ústav vychádzal, vynaložené, či iba na veci, v ktorých si

žalobkyňauplatňujenároknanáhraduškodynesprávnymúradnýmpostupom,alebonavšetkyexekučné
veci v ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej a nie je podložený dôkazmi. Pre uvedené súd
znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz preukázania majetkovej
škody uplatnenej v konaní, preto na neho neprihliadol.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. zaťažuje v tomto konaní žalobkyňu. Pod unesením
dôkazného bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane,
že účastníkom produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Je
nepochybné, že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v zákonom stanovej lehote,

avšak žalobkyňa neprodukovala, ani nenavrhla dôkaz k tomu, že jej pohľadávka v prípade rozhodnutia
o zmene exekútora do 30 dní bola reálne vymožiteľná od povinného, že ňou uplatnená škoda spočíva v
zmenšeníjejmajetku,alebovušlomzisku,aleakomajetkovúškoduuvádzavynaloženénákladyspojené
s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím súdu o nej. Nemajetkovú škodu

vníma ako vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jej práv a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Nekonkretizovala,
prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. V návrhu
vychádzala len z predpokladov, nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia nezdôvodnila, nepreukázala
aká nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, závažnosť ujmy a jej následkov. Z

vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov ( viď výšku zmluvných úrokov, pokút,
ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov v porovnaní
s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad
na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery bez zabezpečenia,

bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné peňažné ústavy,
nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konania nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno
konštatovať, že na strane žalobkyne došlo k morálnej ujme, že postupom súdu bolo poškodené jej
obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrela alebouzatvára spotrebiteľské zmluvy. V súvislosti s majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa
nepreukázala vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí len tvrdiť,
že jej vznikli náklady, ktoré vyčíslila bez predloženia dôkazu o ich vynaložení. Súd považuje za potrebné

poukázať aj na to, že pôvodne poverený exekútor až do vyžiadania exekučného spisu súdom za
účelom rozhodnutia o žiadosti o zmene exekútora je povinný pokračovať v exekúcii a vykonávať úkony
smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávnenej. Z spisu exekučného súdu nevyplýva, že o zmenu
exekútora oprávnená požiadala z dôvodu nečinnosti exekútora, čiže oneskoreným rozhodnutím súdu o
jej žiadosti nemohla vzniknúť oprávnenej žiadna škoda. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru,

žežalobkyňanepreukázalavznikmajetkovejškodyanemajetkovejujmy,ichvýšku,anipríčinnúsúvislosť
medzi ich vznikom a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Preto žalobu pre neunesenie
dôkazného bremena zamietol ako nedôvodnú.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho
predpisu.