Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224324
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114224324.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobkyne Q. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., O. XXXX/XX, štátny občan SR, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zast. AK
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. so sp. zn. 30/08/14,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žalobkyňaje povinná nahradiťžalovanémutrovykonaniaspočívajúcevtrováchprávnehozastúpenia
vo výške 175,04 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56,
Bratislava zo dňa 16. 10. 2014, sp. zn. 30/08/14. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22. 05. 2012 uzavrela
so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 360 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 30 mesačných splátkach po 20,44 Eur. V rozhodcovskej
zmluve, ktorá tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom úvere bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že

akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, skončením, či neplatnosťou zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z rozhodcovských súdov, pričom jedným z nich je aj Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, Bratislava. Výber
rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Keďže žalobkyňa si
povinnosti zo zmluvy riadne neplnila, stal sa dlh zo zmluvy o revolvingovom úvere splatný. Dňa 28.

07. 2014 podal žalovaný na rozhodcovský súd žalobu pre zaplatenie 320,48 Eur s príslušenstvom.
Rozhodcovský súd v zrýchlenom konaní vydal rozhodcovský rozsudok so sp. zn. 30/08/14, ktorým
zaviazal žalobkyňu zaplatiť sumu vo výške 320,48 Eur s prísl. a na náhradu trov konania. Podľa
názoru žalobkyne, rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je
podľa ustanovenia § 37 ods. 1 O.z. ako neurčitý právny úkon neplatná, ďalej, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r/ O.z. neplatná ako neprijateľná zmluvná

podmienka. Okrem toho žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. 4 písm. a/ O.z. a teda žalobca v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Uzavretá rozhodcovská zmluva jeneurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktorú sa má vzťahovať. Má za to, že rozhodcovská
zmluva zakladajúca právomoc Slovenského arbitrážneho súdu je ako neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve neplatná. Predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne

individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia
úverovej zmluvy na vzťahy, ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v
danomprípadepredstavujekompaktnývopredpripravenýcelokupravujúciriešeniesporovvyplývajúcich
pravdepodobne zo zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tak svojím podpisom mohol rozhodcovskú
zmluvu akceptovať, pričom akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú

zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu tak žalobkyňa považuje za absolútne neplatnú
v zmysle § 53 ods. 5 O.z. v zmysle námietky absencie právomoci rozhodcovského súdu a aj z dôvodu, že
rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným,
avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník spotrebiteľ, čím spôsobuje
narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň v žalobe konštatovala, že
Rozhodcovská zmluva č. 8200038692 zo dňa 22. 05. 2012 s poukazom na čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1

smernice Rady 93/13 EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej
na ustanovenia § 52 a nasl. O.z., čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a na ustálenú judikatúru
Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C - 240/98 až C -
244/9, je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda absolútne neplatná.

Zároveň poukázala na to, že predmetnou rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a žalobca od počiatku
sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy
boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalobca a to na súde, ktorý sa nachádza
v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv.

Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní a podmienkou
na žalobnú odpoveď je zaplatenie sumy 24,89 Eur.

Zároveň žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že zmluva o revolvingovom úvere upravuje nárok na

zmluvnú pokutu, čo je neprijateľnou podmienkou a tým pádom je to neplatné ustanovenie zmluvy z
dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je neprimerane
vysoká a v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nemôže
veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V predmetnej
zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška,

ale je uvedená len v zmluvných dojednaniach.

Žalobkyňa zároveň podala návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

Tunajší súd uznesením zo dňa 11. 03. 2015, č.k. 17C/234/2014-24 odložil vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Košice, sp. zn. 30/08/14 zo dňa 16. 10. 2014, na čas do
rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 08. 2015 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne v

tom smere, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, pretože čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje
zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje a je teda nepochybné, že
rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne
individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej predtlačenej formy, pretože v pomeroch spotrebiteľského

práva pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne
ovplyvniť, ale a predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane
súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu,
ak by podmienku prijal. V danom prípade je teda namieste záver, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
neprijať také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval dodávateľ, ale predovšetkým také ustanovenie,

ktorésícevopredpripravildodávateľ,odmietnuť,čianulovaťbeztoho,abytomalozanásledokzhoršenie
jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod. Zároveň poukázal na tú skutočnosť,
že žalobkyňa ako spotrebiteľ mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť a mala
právo rozhodcovskú zmluvu zrušiť aj dodatočne, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť vlehote 14 dní od jej uzavretia od zmluvy odstúpiť, o čom bola žalobkyňa ako spotrebiteľ informovaná,
pretože priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7 rozhodcovskej zmluvy nachádza ustanovenie
o oprávnení od uzavretej zmluvy odstúpiť. V danom prípade rozhodcovská zmluva nemusela vôbec

vzniknúť alebo trvať a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva
mohla zaniknúť jednostranným úkonom povinného bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol
žalovaný ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje záväzné
vyhlásenie veriteľa v bode 2, podľa ktorého veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a

dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Žalovaný poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10. 12. 2013 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ako aj na uznesenie
Krajského súdu v Žiline, č.k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31. 01. 2014.

Žalovaný sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že nemala možnosť oboznámiť sa s podmienkami

konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a poukázal na skutočnosť, že zriaďovateľ
rozhodcovského súdu je povinný zverejniť štatút a rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu v
Obchodnom vestníku a na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie
možností oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, ktoré sú zverejnené v štátom určenej
forme a to v Obchodnom vestníku.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa
ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti o jeho objektívnosti, pretože samotný zákon o
rozhodcovskomkonanínemážiadneustanovenie,ktorébyobmedzovalostályrozhodcovskýsúdupraviť
postup a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedené v rokovacom poriadku rozhodcovského

súdu a tým, že rozhodcovský súd rozhodol podľa vlastného rokovacieho poriadku za tam uvedených
podmienok v tzv. zrýchlenom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku,
neporušil práva žalobkyne, pretože žalobkyňa ako žalovaná v rozhodcovskom konaní mala možnosť
podať žalobnú odpoveď, ktorej účinkom je zrušenie rozhodcovského rozsudku a žalobná odpoveď sa
považuje vo všeobecnosti za dostatočný prostriedok na uplatnenie všetkých tých práv žalovaného, ktoré

by mohol uplatniť aj vtedy, ak by rozhodcovského konanie prebehlo štandardných spôsobom. Čo sa
týka námietok zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky, žalovaný v písomnom vyjadrení k tejto
skutočnosti uviedol, že uplatnil sankcie za omeškanie, t.j. zmluvné pokuty a úrok z omeškania vo výške,
ktoré zodpovedajú právnym predpisom platným v čase vzniku omeškania, t.j. vo výške podľa § 3a ods.
1 a 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný tak uplatnil zmluvné pokuty spolu s úrokom z

omeškania vo výške 24,75 % ročne (zmluvná pokuta 0,065 % denne), t.j. 23,725 % ročne + 1,025 %-ný
úrok ročne, t.j. sankcie spolu 24,75 % ročne. Zároveň žalovaný zdôraznil aj to, že zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere, kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute, nepredstavujú
samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere a z bodu 13 zmluvy o revolvingovom
úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou

zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Je teda nesporné, že zmluvné dojednanie
zmluvy o revolvingovom úvere tvorí aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere a tieto
dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom
úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní. V tomto prípade zmluva o revolvingovom úvere vrátane
zmluvných dojednaní je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej

pokute. Čo sa týka zhoršenia postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania,
žalovaný uviedol, že rozhodcovské konanie je v zásade písomné a písomná forma konania neznamená
žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne a to v
žalobnej odpovedi alebo žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku a napokon aj žalobou
na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné,

t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukázal
žalobca, skutkovo a právne nesúvisia s prejednávanou vecou. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že neboli
zohľadnené predpisy na ochranu spotrebiteľa, toto tvrdenie nie je v podanej žalobe žiadnym spôsobom
konkretizované a z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd sa postavením žalovaného,
povahou žalovaného, nároku a jeho právnym titulom zaoberal aj z pohľadu predpisov na ochranu

spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok tak ukladá žalobkyni ako žalovanej plnenie, ku ktorému sa
zaviazala pri uzavretí zmluvy a povinnosť uhradiť sankcie, ktorých výška je v súlade s § 53b ods. 1 O.z.
a § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobkyňa podaním tejto žaloby
bez právneho zastúpenia obsahujúcej citáciu a aplikovanie právnych predpisov na daný skutkový stav,odkazy na judikatúru ESD a súdov SR, na ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere rozhodcovskej
zmluvy, ako aj na ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu jednoznačne preukázal,
že mal možnosť oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, s obsahom rozhodcovskej

a ostatných dokumentov a to jednak pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, ako aj v lehote na
odstúpenie od zmluvy. Keďže sa žalobkyňa dokázala oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania,
s právnymi predpismi, ako aj so zmluvnou dokumentáciou v zákonom stanovenej lehote na podanie
žaloby o zrušenie rozsudku, mohla tak urobiť aj pred uzavretím zmluvy, resp. potom, čo jej bola zmluvná
dokumentácia doručená a mala v mieste svojho domova 14 dní dostatočný časový priestor na podrobné

oboznámenie sa s dokumentáciou, ako aj pravidlami rozhodcovského konania. Skutočnosť, že tak
žalobkyňa neurobila by nemusela byť posúdená v jeho prospech a ľahkovážny prístup k vstupovaniu
do zmluvného vzťahu požívať právnu ochranu.

Tunajšísúdvytýčiltermínpojednávanianadeň24.09.2015,ktoréhosanezúčastnilžalovaný,aniprávna
zástupkyňa žalovaného, pričom neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili a súhlasili s tým, aby

súd rozhodol v ich neprítomnosti, pričom sa pridŕžali ich doterajších vyjadrení a žiadali návrh zamietnuť.

Žalobkyňa v konaní najskôr uviedla, že sa nevie vyjadriť, či na podanej žalobe trvá, pretože nevie čo to
obnáša. Uviedla, že je pravdou, že uzavrela zmluvu so žalovaným, bol jej poskytnutý úver. Myslela si, že
vovýške400Eur.Čosatýkaprocesuuzatváraniaúverovejzmluvy,bolijejdanédorukyzmluvy,žalovaný

jej poskytol finančné prostriedky a zmluvy jej prišli poštou. Zmluvy podpisovala osobne. Poskytnuté
finančné prostriedky splácala, zostalo jej nesplatených asi 90 Eur. Úver nedosplácala pre nedostatok
finančných prostriedkov a následne si zobrala úver od nebankovky Home Credit. V novinách sa dočítala
o firme Prvá oddlžovacia s.r.o., s ktorou sa skontaktovala. Zobrala tam všetky papiere, ktoré mala k
dispozícii. Táto spoločnosť s ňou spísala zmluvu, vypočítali jej koľko môže splácať z dôchodku a taktiež

jej v písomnej podobe pripravili žalobu, ktorú podpísala. Podanú žalobu nečítala. Čo sa týka uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, uviedla toľko, že rozhodcovskú zmluvu vôbec nečítala. Inú zmluvu o úvere dňa
22. 05. 2012 neuzavrela a to ani so žalovaným, ani s inou spoločnosťou. Prišlo jej predvolanie na
pojednávanie a Prvá oddlžovacia s.r.o. o pojednávaní vedela, preto jej poslali písomnosť zo dňa 14. 09.
2015 ako príprava na pojednávanie. Žalobkyňa nevedela, čo má s touto písomnosťou - prípravou na

pojednávanie robiť, tak sa skontaktovala s právničkou Prvej oddlžovacej s.r.o., ktorá jej povedala, že to
má takú barličku, ktorá jej má pomôcť k tomu, ak by ju nevedelo niečo napadnúť. Následne uviedla, že
na podanej žalobe trvá. Nemá k dispozícii ani žalobu a ako náhle jej zo strany žalovaného niečo príde,
tak všetky písomnosti doručuje Prvej oddlžovacej s.r.o. dokonca tak, že niektoré obálky ani neotvára.
Žalobkyňa aj napriek poučeniu, že v § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. sú taxatívne uvedené dôvody na

zrušenierozhodcovskéhorozsudkuajednýmzdôvodovje,akúčastníkrozhodcovskéhokonaniapopiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy, čo je aj v jej prípade a ďalší podľa písm. j/, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, aby sa žalobkyňa vyjadrila,
ktoré všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu jej práv ako spotrebiteľa boli porušené, žalobkyňa
uviedla, že nevie. Do ťažkej finančnej situácie sa dostala po rozvode manželstva, kedy prišla aj o byt a pri

uzatváranízmluvyoposkytnutíúveru,akoajrozhodcovskejzmluvysožiadnymiskutočnosťamizostrany
sprostredkovateľa nebola oboznámená. Nebola upozornená ani na rozhodcovské konanie a všetky
písomnosti zo strany žalovaného jej boli doručované poštou, avšak tieto dokumenty vôbec nečítala, s ich
obsahom sa neoboznámila. Absolútne nič jej nebolo vysvetlené zo strany sprostredkovateľa žalovaného
o rozhodcovskej zmluve, resp. o rozhodcovskej doložke.

Žalobkyňa bola poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Návrh na doplnenie dokazovania nemala.

Súd z fotokópie písomnosti označenej ako Príprava na pojednávanie - zrušenie rozhodcovského
rozsudku zo dňa 14. 09. 2015 adresované žalobkyni zistil, že žalobkyňa mala vo výpovedi uviesť,

že sa pridržiava podanej žaloby a to z dôvodu, že úver jej bol poskytnutý ako spotrebiteľský úver a
týmto sa domáha svojich práv, ktoré boli porušené vo vzťahu k nej ako k spotrebiteľovi a to tým, že
rozhodcovskékonanietrpívadouabsencieprávomocirozhodcovskéhosúduzdôvodu,žerozhodcovskú
doložku obsiahnutú v rozhodcovskej zmluve na základe uvedeného v žalobe považuje za neurčitý
právny úkon a tým pádom za neplatnú, rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou

podmienkou, pretože porušuje práva spotrebiteľa a za ďalšie, že nemala možnosť sa skutočne
oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, čo je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a preto popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Taktiež určenie právomoci je
neurčité a neobsahuje žiadnu špecifikáciu sporov, v ktorých sa má uplatniť, ide o spotrebiteľskú zmluvua rozhodcovská doložka nebola s ňou ako spotrebiteľom osobitne individuálne prejednaná, ale bola jej
daná v predtlačenej forme, pričom všetky dokumenty jej boli dané v jednej kope, pričom nemala ani
priestor a možnosť vnímať, že podpisovala rozhodcovskú doložku, čím došlo k jej znevýhodneniu ako

spotrebiteľa ako slabšej strany, v uvedenej úverovej zmluve sú obsiahnuté práva a povinnosti, ktoré sú
v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu ako bolo uvedené aj v žalobe. Mala žiadať zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Tátoprípravanapojednávaniemalabyťprežalobkyňupomôckou,odktorejsamaliodvíjaťjejvyjadrenia.

Súd zo spisu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o.
so sídlom Krížna 56, Bratislava zistil, že dňa 20. 08. 2014 bola na ich rozhodcovský súd podaná žaloba
žalobcom PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti žalovanej Edite Markovej, pre zaplatenie sumy 320,48
Eur ako dlžných splátok z poskytnutého revolvingového úveru vo výške 360 Eur. Okrem zaplatenia
sumy 320,48 Eur sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z

omeškania vo výške 1,025 % ročne z jednotlivých splátok a náhrady trov konania.

Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56,
Bratislava dňa 16. 10. 2014 pod sp. zn. 30/08/14 vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal
žalobkyňuakožalovanúzaplatiťžalovanémuakožalobcovisumu320,48Eurspolusozmluvnoupokutou

vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,025 % ročne z jednotlivých súm tak, aby
úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšila sumu 360 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni,
v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 360 Eur, len 8,25
%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 320,48 Eur do zaplatenia, ako aj na náhradu rozhodcovského
konania vo výške 32,40 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 118,59 Eur. Rozhodcovský rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 06. 11. 2014.

Súd zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22. 05. 2007, č. XXXXXXXXXX a z oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zistil, že žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 360 Eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať v mesačných splátkach po 20,44

Eur po dobu 36 mesiacov. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 29. 06. 2012 a dátum splatnosti
poslednej splátky na 29. 05. 2015. Dátum splatnosti bol dohodnutý na 29. deň mesiaca, RPMN bola vo
výške 68,41 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 46,52 %, ročná úroková sadzba bola stanovená na
70,03 % a celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 735,84 Eur.

Súd konštatuje, že zmluva bola uzavretá dňa 22. 05. 2012 a teda na ňu bolo potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a nie ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. tak, ako to žalobkyňa
v podanej žalobe uvádzala.

Súd z Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zistil, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá medzi

žalobkyňou a žalovaným dňa 22. 05. 2012 a z bodu 1 tejto zmluvy vyplýva, že žalobkyňa svojím
podpisom vyjadrila súhlas s uzatvorením tejto zmluvy a v zmysle bodu 2 žalovaný ako veriteľ vyhlásil,
že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej
zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a

zrozumiteľne informovaný. Z bodu 3 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory z uzavretej Zmluvy o
revolvingogom úvere je možno riešiť v rozhodcovskom konania, ale aj v konaní pred všeobecným
súdom.

Z bodu 7 uzavretej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj

bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Tunajší súd konštatuje, že žalobkyni ako žalovanej bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený dňa
06. 11. 2014 a žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tunajší súd dňa 18. 11.
2014, teda v zákonom stanovej lehote 30 dní v zmysle § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z.z.Aj napriek poučeniu v rozhodcovskom rozsudku, žalobkyňa žalobnú odpoveď nepodala.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j/ pri rozhodnutí boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský
rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka

rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník
rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská
zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných
strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou ja každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 1 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť nich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa v prvom rade nevzťahuje

na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa preto nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Tunajší súd mal v konaní preukázané, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej

rozhodcovskej zmluvy, ktorú predložil žalovaný ako dodávateľ žalobkyni ako spotrebiteľovi. V konaní
nemal súd sporné podpísanie tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany žalobkyne, z obsahu ktorej
vyplýva tá skutočnosť, že žalobkyňa sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy oboznámila. Súd predmetnú
rozhodcovskú zmluvu neposúdil za neplatne uzavretú, nakoľko jej formulácia je dostatočne jasná,určitá a zrozumiteľná a z bodu 3 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie pre dlžníka, že
dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní s tým, že spory môžu byť

riešené aj v súdnom konaní. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie
tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom a že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa. Súd má teda za to, že žalobkyňa pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohla získať predstavu
o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy, ale s

obsahom rozhodcovskej zmluvy sa mohla podrobnejšie oboznámiť aj dodatočne po jej doručení, pričom
z bodu 7 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní
odstúpiť. Túto možnosť žalobkyňa nevyužila a súd má za to, že s jednotlivými bodmi rozhodcovskej
zmluvy mala žalobkyňa možnosť sa oboznámiť a skutočnosť, že si rozhodcovskú zmluvu neprečítala
tak, ako to vyplynulo z jej výpovede, nemôže mať vplyv na neplatnosť predmetnej rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnom liste papiera v rozsahu siedmych článkov obsahu,

s jasným, určitým sa zrozumiteľným textom, taktiež zhodnosť čísla rozhodcovskej zmluvy s číslom
zmluvy o revolvingovom úvere svedčí o jej určitosti a preto má súd za to, že rozhodcovskú zmluvu je
možné považovať za individuálne dojednanú a preto nemožno konštatovať, že rozhodcovská zmluva by
mala byť kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd
v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 28. 07. 2015, č.k. 20Co/204/2014-69. Rovnaký právny názor zaujal

aj Krajský súd v Banskej Bystrici v Uznesení zo dňa 21. 11. 2013 č.k. 43CoE/372/2013, v Uznesení
zo dňa 10. 12. 2013 č.k.1CoE/328/2013, Krajský súd v Žiline v Uznesení zo dňa 31. 01. 2014, č.k.
8CoE/4/2014, v ktorom uviedol, že ak bola rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred
pripravená pre dlžníka na samostatnom liste a v zmysle bodu 7 rozhodcovskej zmluvy mal možnosť
dlžník od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy a zároveň mal

dlžník ( spotrebiteľ ) právo výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, takúto rozhodcovskú
zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 52 a nasl. O.z., pretože bola
uzavretá individuálne a je platným právnym úkonom.

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,

iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Žalobkyňa v žalobe poukazuje aj na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., súd má za to, že dôvody tohto ustanovenia nie sú v podanej žalobe

jasne a zrozumiteľne vyšpecifikované a dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa písm. j/
z podanej žaloby nevyplýva. Taktiež žalobkyňa v konaní vo svojej výpovedí sa k dôvodom zrušenia
rozhodcovského rozsudku podľa tohto ustanovenia nevedela vyjadriť a uviedla že žaloba bola za ňu
písaná spoločnosťou Prvá oddlžovacia s.r.o. a žalobu ani nečítala. Toto tvrdenie žalovanej spôsobuje
pochybnosti o slobodnej vôli žalobkyne vôbec podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

a takéto správanie žalobkyne svedčí o jej ľahostajnom prístupe k následkom porušenia povinnosti
vyplývajúcich z úverových zmlúv, na základe ktorých získala finančné prostriedky, ktoré už následne
nie je schopná splácať. Aj z vypracovanej " Prípravy na pojednávanie " napísanej Prvou oddlžovacou
spoločnosťou s.r.o. iný dôvod než na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/
zák.č. 244/2002 Z.z. nevyplýva. Z ustanovení zák.č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že rozhodcovský rozsudok

je možné zrušiť len na návrh účastníka rozhodcovského konania a z ustanovení tohto zákona nevyplýva
povinnosť pre súd ex offo skúmať iné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré sú taxatívne
vymenované v ust. § 40 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. Z tohto dôvodu sa inými dôvodmi na zrušenie
predmetného rozhodcovského rozsudku tun. súd nezaoberal.

Tunajší súd preto v danom prípade návrhu žalobkyne nevyhovel a žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku zamietol z dôvodu, že Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 22. 05. 2012, č. 8200038692 považoval
za individuálne dojednanú a teda za platnú.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovanému, ktorý bol v

konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola.
Trovy konania vo výške 175,04 Eur pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony po 77,45 Eur
(príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie) + 2 x režijný paušál po 8,39 Eur + 20 %-ná DPH.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení

dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.