Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/185/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114220072
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114220072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

H.. R. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, R., občan SR, proti odporcom: 1/ Z.. Z. J., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom X. č. XXX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Jana Ftorková, advokát so sídlom V.
Spanyola 8343/1A, Žilina, 2/ H. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, občan SR, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 251,68 eur a tieto zaplatiť

na účet právneho zástupcu odporcu 1/ č. účtu: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi 2/ súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.6.2014 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností KNC parc. č. XX/X o výmere 29 m2 záhrada, KNC parc. č. XX/X o výmere 32 m2
zastavaná plocha, KNC parc. č. XX/X o výmere 18 m2 zastavaná plocha, KNC parc. č. XX/X o
výmere 15 m2 zastavaná plocha, KNC parc. č. XX/X o výmere 42 m2 zastavaná plocha vytvorených

geometrickým plánom č. 47353210-12/2014 úradne overeným Okresným úradom, odbor katastrálny,
U., dňa 6.3.2014 pod č. 83/2014 a to z časti KNE parc. č. XX/X o výmere 146 m2 orná pôda
kat. územie X. zapísanej na Okresnom úrade U., katastrálny odbor na LV č. XXXX na odporcu 1/
a odporcu 2/. Svoj návrh odôvodňoval tým, že na časti žalovanej parcely o výmere 107 m2 stojí
rodinný dom súp. č. XXX a hospodárske stavby od r. XXXX a časť žalovanej parcely o výmere 29
m2 tvorí ohradený dvor na základe geometrického plánu plotom v r. 1960. Jeho právni predchodcovia
(H., T., S. a Z. Y.) mali pridelený a určený štátom v r. 1959 pozemok, kde má byť postavený nový

domový majetok, ktorý bol náhradou za odňatý domový majetok v súvislosti s výstavbou vodného
diela F. - J., pričom celé vyvlastňovacie, resp. prideľovanie pozemkov presídlencov, teda jeho právnym
predchodcom, sprevádzal právny chaos. Navrhovateľ predmetnú nehnuteľnosť nadobudol v r. 1993
na základe neformálneho prevodu od vtedajšej faktickej vlastníčky, svojej matky Z.. G. J., ktorá ako
jediná dedička dedila a oprávnenou držbou užívala predmetný domový majetok. S poukazom na ust. §
134 má zato, že nadobudol vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam vydržaním a to najneskôr k
1.1.2004, pretože tieto až doposiaľ užíva nerušene, dobromyseľne, nepretržite ako vlastné a uplynutím

10 rokov za splnenia zákonných podmienok odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajších
vlastníkov - odporcov a nadobudnutie vlastníckeho práva u navrhovateľa. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení odôvodňoval tým, aby súd rozhodnutím zosúladil užívací stav so stavom právnym.Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.7.2014 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že zo žiadnych listinných dôkazov, na ktoré navrhovateľ odkazuje, nie je zrejmé, na základe
akého právneho titulu mal vstúpiť do držby predmetnej nehnuteľnosti, nepreukázal predpoklady na

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Odporca 1/ nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnych
zmlúv č. V 1354/11 a č. V 674/14 a je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX EKN parc. č. XX/X a EKN parc. č. XX/X pre kat. územie X.. Navrhovateľ nespĺňa ani jednu
podmienku oprávnenej držby,

Odporca 2/ sa k podanému návrhu nevyjadril, na nariadené pojednávanie sa neustanovil. Súdu doručil
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak nepožiadal o odročenie pojednávania a preto súd
pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom navrhovateľa, odporcu 1/, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to geometrickým plánom č. 83/2014, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX

pre kat. úz. X., dedičskými rozhodnutiami a celým obsahom spisového materiálu dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Domáhal
sa určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným KNC parcelám č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/

X spolu vo výmere 136 m2 vytvorených z EKN parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XXXX pre kat.
úz. X.. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzoval od právnych predchodcov v zmysle
predložených dedičských rozhodnutí a s poukazom na skutočnosť, že v r. 1959 došlo k vyvlastneniu
domového majetku jeho právnych predchodcov a následne bol určený pozrmok na stavbu rodinného
domu. Od r. 1960 je na predmetných pozemkoch postavený rodinný dom, ktorého je výlučným

vlastníkom a následne vyhotovením geometrického plánu z r. 1960, kedy tieto nehnuteľnosti nadobudli
jeho právni predchodcovia. Následne jeho matka v r. 1993 na základe neformálneho prevodu ako
jediná dedička darovacou zmluvou previedla na navrhovateľa nielen dom súp. č. XXX, ale aj predmetné
pozemky, ktoré sú pod domom s tým, že v čase, kedy on nadobudol neformálnou zmluvou od svojej
matky predmetný dom, nadobudol aj pozemky, nakoľko nebolo nič vysporiadané. Tiež uviedol, že na

dome mala matka 1/5 a na pôvodnej pozemno-knižnej parcele XX/X neboli nikdy zapísaní jeho právni
predchodcovia.

Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal právny titul, na základe
ktorého odvodzuje svoj vstup do držby, nepreukázal ani držbu predmetných nehnuteľností, pretože

dom minimálne po dobu 25 rokov nie sú nikým užívané, nehnuteľnosť je schátralá. Pokiaľ ide
o stotožnenie pozemkových nehnuteľností s pozemkami tak, ako sú zapísané na LV č. XXXX
je zrejmé, že predmetné pozemky sú vytvorené z pozemno-knižnej vložky XXX parc. č. XXX až
XXX a právni predchodcovia navrhovateľa nikdy neboli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Tiež pokiaľ navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol

v r. 1993 na základe neformálneho prevodu od vtedajšej faktickej vlastníčky je potrebné zdôrazniť,
že dedila len domový majetok, teda nededila aj pozemkové nehnuteľnosti, v dedičskom rozhodnutí
37D 76/2013 dedičstvo prejednané po neb. matke navrhovateľa G. J. a bol prevádzaný len podiel
1/5 predmetného rodinného domu, avšak predmetom nebola pozemková nehnuteľnosť. Navrhovateľ
nepreukázal zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a v marci 2004 ho

kontaktoval samotný navrhovateľ a dával mu dve alternatívy, že buď nehnuteľnosť (parc. č. XX/X) od
neho odkúpi za 10 eur za m2 alebo mu pozemok vyvlastní.

Z geometrického plánu vyhotoveným dňa 3.3.2014 a úradne overeným Okresným úradom U.,
katastrálny odbor, dňa 6.3.2014 pod č. XX/XXXX súd zistil, že z doterajšieho stavu KNE parc. XX/X

zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. X. boli okrem iných novovytvorené KNC parcely č. XX/X o výmere
29 m2, parc. č. XX/X o výmere 32 m2, parc. č. XX/X o výmere 18 m2, parc. č. XX/X o výmere 15 m2
a parc. č. XX/X o výmere 42 m2 spolu vo výmere 136 m2 a navrhovateľ sa k týmto domáha určenia
vlastníckeho práva.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. X. zo dňa 4.11.2014 (čl. 82) súd vzal za nesporne
preukázané, že k nehnuteľnosti KNE parc. č. XX/X o výmere 146 m2 orná pôda právny vzťah je zapísaný
ako vlastníka na odporcu 1/ v podiele 1/1, titul nadobudnutia kúpna zmluva V XXXX/XX zo dňa 13.2.2012
a kúpna zmluva V 674/14 zo dňa 14.7.2014.Je tiež nesporné, že stavba - dom súp. č. XXX na parc. č. XX kat. územie X. (LV č. XXXX čl. 10) je
vo vlastníctve navrhovateľa v podiele 1/1 titul nadobudnutia osvedčenia o dedičstve 7D 76/2013, Dnot

60/2013, Osvedčenie N 284/2014, Nz 18983/2014 zo dňa 20.5.2014, pričom právny vzťah k parcele na
ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.

Z osvedčenia o dedičstve 7D 76/2013, Dnot 60/2013 zo dňa 7.10.2013 v dedičskej veci po neb. Z.. G.
J. súd zistil, že jediným dedičom poručiteľky je navrhovateľ a predmetom prejednania dedičstva okrem

iných bol spoluvlastnícky podiel na dome súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na parc. č. XX kat. úz. X. na
liste vlastníctva č. XXXX ako stavby bez pozemku na meno poručiteľky podľa zápisu pod B1 v 1/5.

Z obsahu predloženej listiny navrhovateľom - Rozhodnutie odboru výstavby a vodného hospodárstva
rady ONV v U. č. Vyst. 3397/330-1959-A/10 zo dňa 8.7.1959 (č.l. 4) súd zistil, že vo veci návrhu
vyvlastnenia nehnuteľností na stavbu rodinných domkov pre presídlencov v kat. úz. M. X. v obci X. sú

okrem iných údaje pod bodom 10/ z nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXX pod AI.
r.č.. 1, m.č. 82 roľa v intraviláne vo výmere 1671 m2 pod B1-2 v celosti na meno H. Y. a manželky J. Y.,
rod. T., a pod bodom 11/ a 12/ z nehnuteľnosti zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XXX pod AI. r.č.
3 a 2, m.č 81 a 83 roľa v intraviláne vo výmere 2655 m2 a 3989 m2 pod B1 v 2/6 k celku na meno T. Y.,
pod B2 v 1/6 k celku na meno W. Y., pod B3 v 1/6 k celku na meno H. J., rod. Y., pod B4 v 1/6 k celku na

meno H. Y., pod B5 v 1/6 k celku na meno Z. Y. (právni predchodcovia navrhovateľa) a týmto zápisom
podľa pozemkovej knihe zodpovedá i polohopisný plán z 14.11.1960 ( čl. 4,5).

Predmetom prejednávanej veci bol uplatňovaný návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva k
špecifikovaným novovytvoreným KNC parcelám v kat. úz. X. geometrickým plánom zodpovedajúcej

časti KNE parc. XX/X zapísanej na LV č. XXXX na odporcu 1/. Pre rozhodnutie súdu v danej veci bolo
rozhodujúcou skutočnosťou vyriešenie otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom
navrhovateľom, ktorý tvrdil, že predmetné pozemky vydržal.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)
k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu v danej

prejednávanej veci, a to určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vytvorených z KNE
parc. č. XX/X, ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva tvrdiac, že vlastníctvo
nadobudol vydržaním, súd je toho názoru, že je možné vykonať zmenu v zápisoch vlastníckych práv
k nehnuteľnostiam iba na základe rozhodnutia o určovacej žalobe. Za tohto právneho stavu je teda
daný dôvod, že určením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam súdne rozhodnutie určujúce

vlastnícke právo sa zaznamená do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav
súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností, a
teda domáhať sa zmeny údajov v katastri môže navrhovateľ iba listinou, ktorá bude právne relevantná
pre iný zápis do katastra.

Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovateľ vo veci určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v kat. úz. X. tvrdil, že
jeho oprávnená držba trvala viac ako 10 rokov, stal sa legitímnym vlastníkom na základe vydržania i s
poukazom na ústnu darovaciu zmluvu z r. XXXX, od ktorej odvodzoval vstup do oprávnenej držby a jeho

právni predchodcovia domovú nehnuteľnosť spolu aj s pozemkom dobromyseľne a nerušene užívali od
r. XXXX. Odporca 1/ existenciu predpokladov vydržania zásadne namietal.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli nepochybné skutkové zistenia, že ku KNE parc. XX/X v kat.
úz. X. (z ktorej geometrickým plánom overeným pod č. XX/XXXX boli odčlenené novovytvorené KNC
parcely) je výlučným vlastníkom odporca 1/. Je tiež nesporné, že právni predchodcovia navrhovateľa

boli v pozemno-knižnej vložke č. XXX zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pôvodnej pozemno-knižnej
parcely č. XX a XX v kat. úz. X. a nie ako vlastníci pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XX ani
v pozemno-knižnej vložke č. XXX v kat. úz. X. (čl.77). V danej prejednávanej veci spornou ostala
teda otázka právneho posúdenia, či navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním k predmetným
pozemkom parcela č. 11/X, 12/2, 12/4, 12/6, 12/8 spolu vo výmere 136 m2 vytvorených z časti EKN

parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. X. na odporcu 1/ a pri skúmaní podmienok oprávnenej
držby bolo potrebné pre rozhodnutie súdu posúdiť všetky zákonné predpoklady vydržania, a to poctivosť
vstupu do držby, jej priebeh a zavŕšenie realizované v nadobudnutí vlastníckeho práva.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah

vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
je vlastník v medziach zákona vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Právnym
dôvodom vzniku vlastníckeho práva môže byť zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon
a vydržanie. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva
a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou

osobou, ktorá nie je vlastníkom. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu
priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ
je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je
neprerušovanýstavužívaniapredmetuvydržaniapočaszákonomstanovenejdoby(prinehnuteľnostiach

10 rokov) a c) spôsobilý predmet vydržania.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú

spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, to znamená titul uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe
podkladom pre vydržanie.

V prejednávanej veci s poukazom na skutkové zistenia, ak sa navrhovateľ ujal držby pozemku na

základe neformálnej zmluvy o prevode a to darovacej zmluvy z roku 1993, ktorá nebola písomná a
vklad vlastníckeho práva nebol zaznamenaný do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov,
nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj pozemku, na ktorej
stojí domová nehnuteľnosť súp. č. XXX. Podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra

nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Na zmluvný prevod
nehnuteľnosti sa vyžadovala písomná forma (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov) teda, všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov v občianskoprávnych vzťahoch
je prelomená v citovanom ustanovení vyžadujúcom písomnú formu pre zmluvy či už ide o prevod

nehnuteľností odplatných či bezodplatných (napr. kúpne zmluvy, darovacie zmluvy). Pokiaľ sa niekto
uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto
zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Navrhovateľ mal postupovať s obvykloumierou opatrnosti a oboznámiť sa so zákonnými úpravami vlastníckych vzťahov a vzťahy usporiadať
právnymi prostriedkami ochrany (písomnou formou zmluvy o prevode nehnuteľnosti), ktoré v danom
prípade nevyužil. Niet pochybností o tom, že k základným princípom prevodu vlastníckeho práva patrí

zásada, známa už v antickom rímskom práve, "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet", t.j. "nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám", čo znamená, že vlastnícke právo
možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka a že na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky obmedzenia
viaznuce na veci tj. tie ktoré majú vecnoprávny charakter. Inak povedané, nadobúdateľ nadobúda
vlastnícke právo v takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný vlastník. V danom prípade súd konštatuje,

že právny predchodca navrhovateľa (G. J.) nenadobudol vlastnícke právo k dotknutým pozemkovým
nehnuteľnostiam a preto nemohol sporné nehnuteľnosti previesť na navrhovateľa, pretože nebol
nositeľom žiadnych práv k pozemkovým nehnuteľnostiam a teda nemal čo previesť, keďže oprávnenie
previesť svoje vlastnícke právo na iného je imanentnou súčasťou vlastníckeho práva a prináleží výlučne
vlastníkovi veci. Zo skutkových zistení nepochybne vyplynula i tá skutočnosť, že predmetom dedenia
bola 1/5 spoluvlastníckeho podielu na dom súp. č. XXX ako stavby bez pozemku, na ktorom stavba stojí

a je nepochybné, že právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba súp. č. XXX nie je evidovaný na liste
vlastníctva. Pokiaľ aj právni predchodcovia navrhovateľa boli spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti bol
osvedčený maximálne užívací vzťah k dotknutej pozemkovej nehnuteľnosti, rozhodne nie však vzťah
vlastnícky a ani eventuálne preukázanie nadobudnutia výlučného vlastníctva navrhovateľa k stavbe
(dom súp. č. XXX) nemení nič na závere, že vlastníctvo pozemku nie je možné nadobudnúť vydržaním

ani jeho zastavaním a teda subjektívny pocit navrhovateľa, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností,
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie. Nie je teda možné zo strany súdu stotožniť sa
s tvrdeniami navrhovateľa o nadobudnutí vlastníctva k predmetným pozemkovým nehnuteľnostiam
vydržaním a ani nim tvrdenej od roku 1993 nepretržitej doby skutočnej držby, keď v priebehu konania
nepredložil žiaden relevantný dôkaz.

Preto súd s poukazom na vyššie uvedené právne závery a v konaní nepreukázané splnenie
zákonomstanovenýchpodmienokprenadobudnutievlastníckehoprávavydržanímtak,akopredpokladá
ustanovenie § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

Ďalej je potrebné uviesť, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah,
z ktorého má navrhovateľovi tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať, a teda musí skúmať,
či tento právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi účastníkmi konania (§154 ods. 1 O.s.p.).
Jedným z predpokladov úspechu navrhovateľa v sporovom konaní je preukázanie, že navrhovateľ je

nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a odporca
je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Podľa § 90 O.s.p.
účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov
označuje. Riadne označenie účastníka konania ako nositeľa práv (povinností) k predmetu konania je
hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu o určenie vlastníckeho práva, pričom uplatnenie práva

na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania zvolil a za ktorých
nesie sám zodpovednosť. V danej veci vo vzťahu k odporcovi 2/ nebol v konaní preukázaný žiaden
právny vzťah k dotknutej nehnuteľnosti EKN parc. č. XX/X pre kat. úz. X. v čase rozhodovania súdu, a
preto súd návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu 2/ zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods.
1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Odporca 1/ ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania uplatnil a jeho právny zástupca vyčíslil
trovy konania podaním zo dňa 7.11.2014 (č.l. 92) v celkovej sume 456,44 eur a to a) cestovné náklady
odporcu 1/ v sume 204,76 eur v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 5.11.2014 z miesta výkonu
práce W. v J. do M. a späť, pri použití motorového vozidla, pričom náhradu ušlej mzdy za deň 5.11.2014

si neuplatňuje.
b) trovy právneho zastúpenia v sume 251,68 eur za úkony právnej pomoci - prevzatie veci a príprava
zastúpenia 13.6.2014, písomné podanie vo veci samej, vyjadrenie zo dňa 30.7.2014, účasť napojednávaní dňa 5.11.2014, úkon právnej pomoci á 61,87 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20 % DPH
(41,95 eur).

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena advokáta za
vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky - tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Ako vyplýva z citovaného

ustanovenia, trovami konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom v konaní pri uskutočňovaní
jednotlivýchprocesnýchúkonov,pričomideovýdavky,ktorévznikliodzačatiakonaniadojehoskončenia
resp. ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie súvisí s konaním.

V danom prípade súd priznal odporcovi 1/ náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo
výške 251,68 eur za tri úkony právnej služby. Súd vychádzal z predmetu sporu a to o určenie, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. (o určenie vlastníckeho
práva) a v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami predstavuje odmena za úkony
právnej služby:

- dňa 13.6.2014 príprava a prevzatie zastúpenia sumu 61,87 eur + 8,04 režijný paušál + 20% DPH,
- dňa 31.7.2014 písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu sumu 61,87 eur + 8,04 režijný paušál
+ 20% DPH,
- dňa 5.11.2014 účasť na pojednávaní sumu 61,87 eur + 8,04 režijný paušál + 20% DPH,
v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, Vyhl.

č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súdnepriznalcestovnénákladyodporcu1/vsúvislostisúčasťounapojednávanídňa5.11.2014zmiesta
výkonu práce v J. do M. a späť v sume 204,76 eur a pri použití vlastného motorového vozidla. V danom
prípade súd skúmal výšku trov konania predstavujúcich náhradu cestovného uplatnených z hľadiska ich

účelnosti vzhľadom na vzdialenosť medzi miestom jeho výkonu práce a miestom pojednávania (690 km)
ako i miestom trvalého pobytu odporcu 1/ a miestom pojednávania (15 km). Hoci odporca 1/ preukázal
pracovnoprávny vzťah k zamestnávateľovi a jeho výkon práce v J. súd je toho názoru, že tieto zvýšené
výdavky cestovného boli neúčelné, pokiaľ na celé konanie odporca 1/ splnomocnil na zastupovanie
advokáta a účastník bol predvolaný na konanie z miesta, kde účastník býva. Účelné cestovné náklady

mohli byť uplatnené len z miesta jeho trvalého pobytu (X.-M.) a to cestovné iba ako pri ceste hromadným
dopravným prostriedkom ako i prípadný ušlý zárobok účastníka, ktoré náhrady výdavkov však odporca
1/ v tomto konaní nežiadal a tieto si ani neuplatňoval.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi), a preto súd
zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi 1/ trovy konania titulom právneho zastúpenia v sume 251,68
eur na účet právneho zástupcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Odporca 2/ ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy
nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).