Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/174/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218595
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114218595.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: O.
P., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXXX/X, XXX XX V. - P., Š. D. F., právne zastúpený JUDr. Andrejom Garom,
advokátom so sídlom Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti odporcovi: Y. V., O..
XX.XX.XXXX, V. I. M. XXX/XX, XXX XX V., Š. D. F., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Róbert Mendel, s. r. o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, o určenie
splatnosti dlhu takto

r o z h o d o l :

Návrh o určenie splatnosti dlhu odporcu vo výške 729,63 eur vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 07.12.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a o určenie
splatnosti dlhu odporcu vo výške 2.918,54 eur vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa
16.12.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom zamieta.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne návrhom na začatie konania zo dňa 28.04.2014 podaným na Okresnom súde
Žilina dňa 02.06.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že splatnosť dlhu vo výške
3.648,17 eur vzniknutého dohodou zo dňa 20.11.2012 uzatvorenou medzi odporcom a navrhovateľom
nastáva 30-tym dňom po dni, v ktorom rozsudok vo veci nadobudne právoplatnosť a súčasne ktorým by
bol odporca zaviazaný nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že dňa 20.11.2012 uzavrel s odporcom
dohodu, ktorej predmetom bola jeho kontribúcia na kúpe motorového vozidla zn. Hyundai ix35, EČ:
XSJXXXX (ďalej len „MV“) sumou vo výške 100.000,- Kč, resp. 3.648,17 eur. S odporcom sa dohodli na
tom, že v prípade predaja MV sa rozdelí čiastka utŕžená predajom MV medzi nich rovným dielom, pričom
najvyššia vyplatená čiastka bude max. 100.000,- Kč, resp. 3.648,17 eur. Skutočnosť, že predmetná suma
bola odporcovi poukázaná dosvedčuje výpis z jeho účtu a list „Vyjadrenie odporcu k upomienke pred
žalobou“ zo dňa 24.04.2014, ktorým odporca reagoval na upomienku pred žalobou zo dňa 07.04.2014
a kde udáva, že uvedená suma bola v danej výške na jeho účet prevedená. Navrhovateľ s odkazom
na znenie ust. § 35 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a obsah dohody zo dňa 20.11.2012 v ďalšom
uviedol, že má za to, že uvedenú dohodu treba posudzovať v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka
ako bezodplatnú zmluvu o pôžičke, pričom jej splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka - odporcu,
resp. závisí od skutočnosti podmienenej jeho vôľou, rozhodnutím, keďže kúpené MV je vo vlastníctve
a evidované na odporcu. Z dohody zo dňa 20.11.2012 vyplýva, že splatnosť pôžičky vo výške 3.648,17
eur je výlučne na vôli odporcu a nakoľko predmetné MV je vo vlastníctve odporcu, môže iba odporca
rozhodnúť o predaji MV a následnom vyporiadaní svojho záväzku z dohody. V nadväznosti na uvedené
navrhovateľ napokon s poukazom na znenie ust. § 564 Občianskeho zákonníka a keďže odporca nie
je ochotný sám určiť splatnosť svojho záväzku ani dohodou, pričom bol k takémuto konaniu vyzvaný

a trvajúci stav je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, mal za to, že súd je v zmysle ust. § 564
Občianskeho zákonníka povinný určiť na jeho návrh splatnosť záväzku odporcu v zmysle dohody zo
dňa 20.11.2012.
Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené, písomne vyjadril podaním zo
dňa 28.10.2014, v ktorom uviedol, že skutkové okolnosti, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje
nároky a na základe ktorých sa domáha vydania predmetného rozhodnutia, sa nezakladajú na pravde.
Od navrhovateľa nikdy nedostal pôžičku v sume 100.000,- Kč. Je pravdou, že uvedenú sumu mu
navrhovateľ poskytol, ale za iným účelom, ako to udáva. Vzhľadom k tomu odporca žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ počas konania menil viac krát návrh na začatie konania, pričom súd naposledy uznesením
verejne vyhláseným na pojednávaní dňa 17.04.2015 za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov
pripustil zmenu návrhu v znení tak, ako ju navrhol pripustiť navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu ústne do zápisnice o pojednávaní, a to že súd určuje, že splatnosť dlhu vo výške 729,63 eur
vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 07.12.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom, ako aj splatnosť dlhu vo výške 2.918,54 eur vzniknutého titulom zmluvy o
pôžičke uzatvorenej dňa 16.12.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom
nastáva 30-tym dňom po dni, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok vo veci.
Zmenený návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil písomným podaním zo dňa 13.04.2015 a ústne do
zápisnice o pojednávaní dňa 17.04.2015, a to tak, že s odporcom sa dňa 16.12.2010 dohodli na
uzatvorení zmluvy o pôžičke v ústnej forme. Na základe toho navrhovateľ v uvedený deň (16.12.2010)
prenechal odporcovi sumu 80.000,- Kč (2.918,54 eur) a dňa 18.12.2010 mu prenechal sumu 20.000,-
Kč (729,63 eur). Uvedené úkony považuje z hľadiska právneho posúdenia za dve samostatné zmluvy
o pôžičke, pretože k prenechaniu peňažných prostriedkov došlo v dvoch samostatných dňoch, t.
j. 16.12.2010 (80.000,- Kč / 2.918,54 eur) a 18.12.2010 (20.000,-Kč / 729,63 eur), ďalej spoločne
označované aj ako „pôžička“. Spolu tak navrhovateľ odporcovi prenechal 100.000,-Kč (3.648,17 eur) a
odporca sa zaviazal požičané peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť. Odporca mal pôžičku použiť
na kúpu motorového vozidla HYUNDAI ix35, EČ: XSJXXXX (ďalej len ako „MV“). Pri uzatvorení zmlúv
o pôžičke sa s odporcom vo vzťahu k splatnosti pôžičky dohodli tak, že vrátenie požičaných peňažných
prostriedkov je ponechané na vôli odporcu s tým, že ich vráti, keď bude môcť. Zároveň sa dohodli,
že okolnosťou určujúcou splatnosť pôžičky môže byť aj predaj MV. Časť pôžičky v sume 80.000,- Kč
(2.918,54 eur) poukázal prevodom zo svojho bankového účtu vedeného v Československej obchodnej
banke, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha, IČO: 00 001 350 (ďalej len ako „ČSOB“), č.
ú.: XXXXXXXXX/XXXX, na bankový účet odporcu vedený taktiež v ČSOB, č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX.
Zvyšnú časť pôžičky v sume 20.000,- Kč (729,63-€) odovzdal k rukám odporcu, ktorý ich následne
mal použiť na úhradu ceny motorového vozidla. Odporca v konaní potvrdil, že peňažné prostriedky v
sume 80.000,- Kč boli zaslané na jeho osobný účet a rovnako aj to, že 20.000,- Kč v hotovosti bolo
odovzdaných jemu osobne. Odporca tieto skutočnosti potvrdil jednak v rámci jeho ústnych vyjadrení
v konaní pred súdom, ale tiež v vo vyjadrení k návrhu a vo vyjadrení k upomienke pred žalobou.
Odporca pri kúpe MV konal ako konateľ spoločnosti Elektro MKP, s.r.o., so sídlom Toužimská 588/70,
Kbely, 197 00 Praha 9, Česká republika, , IČO: 28 949 943 (ďalej len ako „Elektro MKP“) v mene tejto
spoločnosti. MV tak nadobudla Elektro MKP, ktorá bola v danom čase zamestnávateľom navrhovateľa.
Po kúpe motorového vozidla Elektro MKP ako zamestnávateľ mu poskytla toto vozidlo na užívanie,
pričom ho vyžíval ako služobné (pracovné) vozidlo, ktoré mal povolené používať na cestu z domu
(Bratislava) do miesta výkonu práce (Praha) s tým, že zamestnávateľ Elektro MKP preplácal pohonné
hmoty spotrebované na uvedený účel použitia motorového vozidla. Preto išlo jednak o pracovný benefit,
ale z jeho pohľadu aj o určitú formu zábezpeky s ohľadom na ním požičané peňažné prostriedky
odporcovi, ktoré mali byť použité na kúpu MV a mali mu byť vrátené v čase ponechanom na vôli
odporcu alebo v prípade predaja MV (čo predstavuje okolnosť, ktorá je závislá od vôle odporcu). Dňa
20.11.2012 uzatvorili s odporcom Dohodu vyhotovenú odporcom, ktorá sa týkala pôžičky a MV. Aj keď je
formulácia slov uvádzaných v Dohode značne mätúca, je z nej zrejmé, že predmetnú sumu peňažných
prostriedkov poskytol a že mu budú vrátené v prípade predaja MV (čiastka obdržaná za predaj sa
rozdelí medzi zmluvné strany, a to tak, že rovným dielom každej zmluvnej strane..., ...najvyššia čiastka
vyplatená každej zmluvnej strane je maximálne 100.000,- Kč). Aj keď je Dohoda vyhotovená na papieri
s hlavičkou Elektro MKP a je k nej pripojená jej pečiatka, z jej obsahuje je zrejmé, že bola uzatvorená
medzi účastníkmi a nie medzi ním a Elektro MKP. Odporca dobrovoľne nepristúpil k splneniu svojho
záväzku voči nemu a požičané peňažné prostriedky mu nevrátil. Nakoľko sa domnieval, že odporca
má možnosť svoj dlh splniť, niekoľkonásobne ho osobne alebo telefonicky dotazoval s tým, kedy mu
peňažné prostriedky vráti. Na to mu odporca vždy, že mu ich vráti, keď bude mať. Z dôvodu, že konanie

odporcu nasvedčovalo tomu, že nemá v úmysle svoj dlh voči nemu splniť, vyzval ho prostredníctvom
svojho právneho zástupcu na úhradu dlžnej sumy a zároveň ho upozornil, že v prípade, ak dlžnú sumu
neuhradí, bude nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. Odporca v odpovedi na uvedenú výzvu
upozorňuje na premlčanie, čo len potvrdzuje jeho špekulatívne konanie spočívajúce v tom, že úhradu
dlžnej sumy úmyselne odďaľoval, aby tak docielil premlčanie jeho nároku. To však aj tak neobstojí,
keďže v danej veci premlčacia lehota ešte nezačala plynúť. Navrhovateľ v ďalšom s odkazom na znenie
ust. § 161 ods. 3 O.s.p., ust. § 657 a § 654 Občianskeho zákonníka, ako aj na judikatúru, uviedol,
že ponechanie doby plnenia na vôľu dlžníka má ten význam, že veriteľ nemôže požadovať splnenie
skôr, ale dlžník by mohol plniť aj skôr než je doba splatnosti dlhu. Ak však dlžník nesplní dlh ani v
primeranej lehote alebo neustále odkladá plnenie, môže sa veriteľ domáhať, aby súd určil, kedy má
dlžník splniť dlh. Konanie dlžníka, ktorý v takom prípade neprimerane odkladá splnenie dlhu, sa považuje
za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, premlčacia doba
nezačne plynúť, ibaže by veriteľ navrhol, aby čas splnenia určil súd a rozhodnutím súdu bola určená
lehota splatnosti, takže dňom nasledujúcim po jej uplynutí, začne plynutie premlčacej doby (R 28/1984).
V takýchto prípadoch ma dlžník právo plniť kedykoľvek a veriteľ je povinný plnenie prijať, ak mu ho
dlžník ponúkne. Veriteľ nie je oprávnený na určenie doby splatnosti a nemôže sa ani domáhať plnenia
na súde, nakoľko by išlo o predčasný návrh. Veriteľ sa môže s nárokom na určenie splatnosti dlhu
obrátiť bez časového obmedzenia, pretože právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil čas splnenia dlhu v
zmysle ust. § 564 Občianskeho zákonníka, nepodlieha premlčaniu (R 11/1988). Domáhať sa určenia
doby plnenia dlhu návrhom na súde môže veriteľ nielen vtedy, keď je plnenie výslovne ponechané na
vôli dlžníka, ale aj v prípadoch, v ktorých splnenie záväzku závisí od okolnosti, ktorú môže ovplyvniť
dlžník (Rc 47/1993). Ak bolo dohodnuté, že dlžník zaplatí až keď bude chcieť alebo môcť (ak bol teda
čas splnenia ponechaný na vôľu dlžníka), je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu ho dlžník ponúkne.
Sám však nemôže, a to ani tým, že by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, určiť čas splnenia, môže len
navrhnúť, aby ho určil súd (R 68/1969). Ust. § 564 OZ tak oprávňuje veriteľa na podanie žaloby o určenie
splatnosti dlhu, ktorá je žalobou podľa ust. § 161 ods. 3 O.s.p. na vydanie rozsudku, ktorý nahrádza
prejav vôle dlžníka. Keďže nejde o žalobu podľa ust. § 80 písm. c) OSP, nemôže byť zamietnutá pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu (R 68/1969). Odporca v konaní na jednej strane potvrdil, že
mu predmetné peňažné prostriedky poskytol, avšak uvádza, že z iného titulu ako pôžičky. Doposiaľ
však neuviedol a nešpecifikoval, akým právnym titulom teda tieto prostriedky poskytnuté boli. Obranu
odporcu považuje tak za účelovú. Navyše, ak by to bolo skutočne tak ako uvádza odporca, bolo by
prinajmenšom zvláštne, že by za takého stavu mu bol ochotný v prípade predaja MV vyplatiť polovicu
získanej kúpnej ceny až do sumy predmetných 100.000,- Kč. Argumentácia odporcu o tom, že nebol
odkázaný na požičiavanie si sumy vo výške 100.000,- Kč je jednak nepodstatná a domnieva sa, že je
tiež v rozpore s vykonaným dokazovaním. Z obsahu výpisu z bankového účtu odporcu za december
2010 je zrejmé, že v období, keď mu požičal predmetné peňažné prostriedky, nebol odporca v takej
priaznivej finančnej situácii ako to popisuje a až následne mu bol na účet pripísaný väčší finančný
obnos. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v danej veci navrhovateľ uviedol, že sám
odporca niekoľkokrát potvrdil, že peňažné prostriedky poskytol navrhovateľ jemu. To, že MV následne
kúpila Elektro MKP je vo vzťahu k uplatnenému nároku irelevantné. K už vykonanému dokazovaniu sa
navrhovateľ vyjadril, že z hľadiska jeho uplatneného nároku možno za listinné dôkazy podstatné pre
posúdenie veci považovať len Dohodu (z hľadiska preukázania poskytnutia peňažných prostriedkov a
z hľadiska preukázania toho, že určenie splatnosti dlhu závisí od okolnosti, ktorú môže ovplyvniť len
dlžník), výpis z jeho bankového účtu (z hľadiska preukázania poskytnutia peňažných prostriedkov a jeho
aktívnej legitimácie), výpis z bankového účtu odporcu (z hľadiska preukázania poskytnutia peňažných
prostriedkov odporcovi a pasívnej legitimácie odporcu) a vyjadrenie odporcu k upomienke - výzve pred
žalobou (z hľadiska pasívnej legitimácie odporcu). Listinné dôkazy predložené odporcom, ktoré sa týkajú
uhrádzania faktúr za MV Elektro MKP, nákladov na prevádzku tohto vozidla, bankového účtu Elektro
MKP alebo týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a Elektro MKP považuje za nepodstatné
pre meritum veci. Svedecká výpoveď svedka Antona Juríka podľa jeho názoru potvrdila jeho tvrdenia.
Uvedený svedok, ako sám uviedol, bol prítomný pri rozhovoroch medzi účastníkmi konania o predmetnej
pôžičke a hovorili o tom aj spoločne s ním. Taktiež potvrdil, že peňažné prostriedky boli poskytnuté
odporcovi a tento ich mal podľa dohody aj vrátiť, keď bude mať peňažné prostriedky. Má za to, že v konaní
bolo preukázané, že odporcovi poskytol predmetnú sumu 100.000,- Kč, t. j. 3.648,17 eur. Zotrváva na
tom, že titulom poskytnutia týchto peňažných prostriedkov bola bezúročná pôžička. Tak ako uvádzal
v návrhu a počas súdneho pojednávania a ako to uviedol aj pri svojom výsluchu, medzi zmluvnými
stranami - účastníkmi konania nebola dohodnutá konkrétna (dátumovo alebo lehotovo určená) doba,
do ktorej má odporca požičané peňažné prostriedky vrátiť. Dohoda o splatnosti ako taká však medzi

nimi existovala. Ako zmluvné strany zmlúv o pôžičke sa totiž dohodli, že splatnosť pôžičky je ponechaná
na vôľu dlžníka - odporcu, ktorý peňažné prostriedky vráti, keď bude mať (keď bude môcť) alebo v
prípade predaja MV (čo je okolnosť, ktorú môže svojou vôľou ovplyvniť len odporca ako jediný konateľ
a spoločník Elektro MKP). Nejde teda o prípad, kedy by dohoda o splatnosti dlhu úplne absentovala (§
563 Občianskeho zákonníka). Odporca tvrdenia uvádzané v rámci jeho obrany nepreukázal. Naopak
predložil množstvo listinných dôkazov nepodstatných pre meritum veci. Ak odporca zotrváva na tom,
že predmetné peňažné prostriedky neposkytol jemu, ale Elektro MKP, alebo, že titulom poskytnutia
týchto peňažných prostriedkov nebola zmluva o pôžičke, je na ňom, aby vo vzťahu k týmto tvrdeniam
uniesol dôkazné bremeno. S ohľadom na to, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a k jej
uzatvoreniu dochádza až okamihom poskytnutia požičiavaných peňažných prostriedkov dlžníkovi, mení
podaný návrh v časti jeho petitu tak, že žiada, aby súd určil, že splatnosť dlhu vo výške 2.918,54 eur
vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 16.12.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom, ako aj splatnosť dlhu vo výške 729,63 eur vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 18.12.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom nastáva
30-tym dňom po dni, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok vo veci. Navrhovateľ následne na
pojednávaní dňa 17.04.2015 s odôvodnením, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 20.000,- Kč
(729,63 eur) došlo dňa 07.12.2010, kedy potvrdila spoločnosť Auto Palace Butovice, s.r.o. prevzatie tejto
sumy od Elektro MKP, opätovne zmenil návrh a žiadal, aby súd vo veci rozhodol tak, že určí, že splatnosť
dlhu vo výške 729,63 eur vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 07.12.2010 medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, ako aj splatnosť dlhu vo výške 2.918,54 eur
vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 16.12.2010 medzi navrhovateľom ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom nastáva 30-tym dňom po dni, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok
vo veci.
Súd tak vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 27.01.2015, dňa
10.03.2015 a dňa 17.04.2015, ktoré pojednávanie bolo odročené podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. na termín
07.05.2015, kedy došlo verejne k vyhláseniu tohto rozsudku.
Navrhovateľ tak z hľadiska zhrnutia jeho skutkovej a právnej argumentácie na záver konania zotrval
na podaní svojho právneho zástupcu zo dňa 13.04.2015 so zmenou prednesenou na pojednávaní dňa
17.04.2015 a žiadal návrhu ako dôvodnému vyhovieť.
Odporca argumentáciu v spore zhrnul prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnom
prednese, v ktorom tento uviedol, že zo strany navrhovateľa neboli preukázané skutočnosti, od ktorých
odvodzuje svoj návrh. Nebolo preukázané a nie je ani pravdou, že by navrhovateľ niekedy v minulosti
poskytol odporcovi pôžičku. Bolo v konaní preukázané, že odporca v tom čase peniaze mal, či už na
firemnom účte alebo na súkromných účtoch. Mal peňažné prostriedky z dôvodu, že predtým vykonal
predaj firmy, ktorú mal na Slovensku a mal dostatok finančných prostriedkov. Aj preto bol oslovený
navrhovateľom, aby založil firmu v Českej republike za účelom výkonu činnosti, ktorú predtým vykonával
predchádzajúci zamestnávateľ navrhovateľa. Finančné prostriedky, ktoré poskytol navrhovateľ k rukám
odporcu, boli poskytnuté za účelom zaplatenia akontácie na motorové vozidlo Hyundai ix35, EČ: XSJ
XXXX. Uvedené peňažné prostriedky mali byť teda použité na zaplatenie časti kúpnej ceny a uvedené
vozidlo bolo zakúpené za účelom, aby ho navrhovateľ používal nielen na firemné, ale aj na súkromné
účely, čo taktiež bolo v tomto konaní preukázané. Nepoužíval ho len za účelom cesty z domu do práce,
ako odznelo na začiatku v písomnom podaní. Používal ho na akékoľvek súkromné účely. Takisto bolo
preukázané, že celkovú réžiu aj zvyšok akontácie a takisto jednotlivé splátky splácala spoločnosť Elektro
MKP, s. r. o. Spoločnosť Elektro MKP, s. r. o. v decembri roku 2010 nebola nútená kupovať takéto
vozidlo pre navrhovateľa ako pre svojho zamestnanca a keby nebola pravda to, čo uvádza odporca,
že to bol vlastne určitý príspevok na benefit, ktorý bol poskytnutý navrhovateľovi, tak by neexistoval
absolútne žiaden racionálny a logický dôvod na to, aby si odporca alebo jeho firma požičiavala peniaze
od navrhovateľa a za tieto peniaze financovala časť akontácie. Ako odznelo zo strany svedka p. M.,
navrhovateľ ani nebol osobou, ktorá by bola ochotná poskytnúť takúto pôžičku, či už odporcovi alebo
firme Elektro MKP, s. r. o. Okrem toho tento svedok uviedol, že keby takáto pôžička aj poskytnutá bola,
tak vzhľadom na to, ako pozná odporcu, tak tieto peňažné prostriedky by isto boli vrátené navrhovateľovi
a nevyhýbal by sa splneniu si svojej povinnosti, keby zmluva pôžičke tak, ako je prezentované zo strany
navrhovateľa, existovala. Už aj v písomnom vyjadrení odporca namietal otázku pasívnej legitimácie,
nakoľko v právnom vzťahu nebol navrhovateľ s odporcom ako s Y. V., ale navrhovateľ bol v zmluvnom
vzťahu so spoločnosťou Elektro MKP, s.r.o. so sídlom v Prahe, ktorej je odporca aj spoločník aj konateľ.
Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej dohody, na ktorú sa navrhovateľ v priebehu konania viac krát
odvolával, dohody, ktorá bola uzatvorená dňa 20.11.2012. Z tejto dohody vyplývajú iné skutočnosti, ako
boli v priebehu konania prezentované zo strany navrhovateľa. Túto disproporciu vysvetľuje navrhovateľ

tým, že znenie dohody pripravil odporca a jednoducho on bol rád, že má podpísané aspoň niečo, lebo
lepšie podpísať takúto dohodu, ako nepodpísať a nemať v rukách nič. Navrhovateľ ale nepopiera, že
podpísal dohodu, z ktorej vyplýva, že prispel čiastkou 100.000,- Kč na akontáciu vozidla a takisto z nej
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade predaja vozidla sa rozdelí čiastka obdržaná za
predaj vozidla medzi zmluvnými stranami rovným dielom s tým, že najvyššia čiastka vyplatená každej
zmluvnej strane bude maximálne 100.000,- Kč. Má za to, že aj keby v minulosti existovala nejaká zmluva
o pôžičke, s dohodou o splatnosti, ako prezentuje navrhovateľ, čo ale odporca popiera, tak uvedenou
dohodou v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka by došlo k novácii takéhoto právneho úkonu na iný
právny úkon s iným obsahom, ako bolo prezentované zo strany navrhovateľa, takže návrh navrhovateľa,
ktorým žiada, aby súd určil splatnosť dvoch pôžičiek k 30-temu dňu odo dňa právoplatnosti rozsudku,
by z uvedeného dôvodu nemal oporu v skutkovom stave, ktorý by sa opieral o obsah aktuálneho
právneho vzťahu, ktorý existuje medzi navrhovateľom a spoločnosťou Elektro MKP, s. r. o., ktorá ani
nie je účastníkom konania. Odporca trvá teda na tom, že aj keď peňažné prostriedky poskytnuté boli,
boli poskytnuté ako príspevok na benefit, ktorý tým, že navrhovateľ uvedené motorové vozidlo využíval
počas obdobia, ktoré v konaní vlastne bolo stanovené, tak sa vyčerpal, čiže samotný navrhovateľ nemá
nárok na zaplatenie uvedenej sumy tak, ako sa jej domáha, ani voči odporcovi a ani voči spoločnosti
Elektro MKP, s. r. o. To, že sa spoločnosť Elektro MKP, s. r. o. zaviazala v dohode, že je ochotná po predaji
vozidla polovicu kúpnej ceny, ale maximálne 100.000,- Kč vyplatiť navrhovateľovi, bol len prejav dobrej
vôle zo strany odporcu, resp. spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. vzhľadom na predchádzajúce vzťahy,
ktoré medzi nimi boli, čiže v žiadnom prípade neexistuje momentálne medzi navrhovateľom a odporcom
pôžička tak, ako to odznelo zo strany navrhovateľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými účastníkmi, výsluchom účastníkov
a výsluchom svedkov R. L. a R. M., pričom bezpochybne zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 30.12.2009 bola medzi spoločnosťou Elektro MKP, s. r. o. ako zamestnávateľom a navrhovateľom
ako zamestnancom uzavretá pracovná zmluva (dôkaz predložený odporcom na č. l. 29 spisu), podľa
ktorej mal navrhovateľ nastúpiť u zamestnávateľa do pracovného pomeru ako elektrikár s miestom
výkonu práce O. F. X, XXX XX E., s dňom nástupu do práce 01.01.2010, pričom pracovný pomer bol
dojednaný na dobu neurčitú.
Dňa 31.07.2012 bola medzi spoločnosťou Elektro MKP, s. r. o. ako zamestnávateľom a navrhovateľom
ako zamestnancom uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru (dôkaz predložený odporcom na č.
l. 33 spisu), na základe ktorej sa účastníci dohody dohodli o skončení pracovného pomeru navrhovateľa
uzavretého dňa 01,01,2010 dňom 30.11.2012.
Z výpisu z Obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe odd. C, vložka 155250 zo dňa
16.01.2014 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 34 spisu) vyplýva, že pod uvedenou spis. zn. je v
Obchodnom registri vedeným Mestským súdom v Prahe zapísaná obchodná spoločnosť Elektro MKP,
s. r. o., so sídlom Toužimská 588/70, Kbely, 197 00 Praha 9, IČO: 289 49 943. Ako dátum zápisu je
uvedený deň 01.09.2009, ako jediný konateľ je uvedený odporca s dňom vzniku funkcie 22.09.2009 a
ako je jediný spoločník s vkladom 200.000,- Kč je uvedený odporca. Ako základný kapitál je zapísaná
suma 200.000,- Kč.
Dňa 07.12.2010 vystavila so splatnosťou dňa 07.12.2010 s platbou na pokladni obchodná spoločnosť
Auto Palace Butovice s. r. o. zálohovú faktúru č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený odporcom na č. l. 35
spisu), ktorou obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. vyúčtovala zálohu na nové vozidlo Hyundai
ix35 2,0D LP 6M/T Premium vo výške 20.000,- Kč na základe objednávky č. XXXXXXXXXX.
Podľa príjmového pokladničného dokladu obchodnej spoločnosti Auto Palace Butovice, s. r. o. č. P.
zo dňa 07.12.2010 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 36 spisu) prijala táto obchodná spoločnosť
od obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. v hotovosti sumu 20.000,- Kč ako úhradu faktúry č.
XXXXXXXXXX.
Dňa 13.12.2010 vystavila so splatnosťou dňa 20.12.2010 s platbou bezhotovostne obchodná spoločnosť
Auto Palace Butovice, s. r. o. zálohovú faktúru č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený odporcom na č. l.
38 spisu), ktorou obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. vyúčtovala zálohu na nové vozidlo Hyundai
ix35 2,0D HP 6M/T Premium s PNM vo výške 216.252,- Kč na základe objednávky č. XXXXXXXXXX.
Podľa príjmového pokladničného dokladu obchodnej spoločnosti Auto Palace Butovice, s. r. o. č. P.
zo dňa 21.12.2010 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 39 spisu) prijala táto obchodná spoločnosť
od obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. v hotovosti sumu 116.252,- Kč ako úhradu faktúry č.
XXXXXXXXXX.
Dňa 07.12.2010 vystavila so splatnosťou dňa 07.12.2010 s platbou na pokladni obchodná spoločnosť
Auto Palace Butovice, s. r. o. zálohovú faktúru č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený odporcom na č. l.

40 spisu), ktorou obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. vyúčtovala zálohu na nové vozidlo Hyundai
ix35 2,0l 5M/T Premium s PNM vo výške 20.000,- Kč na základe objednávky č. XXXXXXXXXX.
Podľa príjmového pokladničného dokladu obchodnej spoločnosti Auto Palace Butovice, s. r. o. č. P.
zo dňa 07.12.2010 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 41 spisu) prijala táto obchodná spoločnosť
od obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. v hotovosti sumu 20.000,- Kč ako úhradu faktúry č.
XXXXXXXXXX.
Dňa 13.12.2010 vystavila so splatnosťou dňa 20.12.2010 s platbou bezhotovostne obchodná spoločnosť
Auto Palace Butovice, s. r. o. zálohovú faktúru č. XXXXXXXXXX (dôkaz predložený odporcom na č. l.
43 spisu), ktorou obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. vyúčtovala zálohu na nové vozidlo Hyundai
ix35 2,0l 5M/T Premium s PNM vo výške 295.013,- Kč na základe objednávky č. XXXXXXXXXX.
Podľa príjmového pokladničného dokladu obchodnej spoločnosti Auto Palace Butovice, s. r. o. č. P.
zo dňa 21.12.2010 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 44 spisu) prijala táto obchodná spoločnosť
od obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. v hotovosti sumu 195.013,- Kč ako úhradu faktúry č.
XXXXXXXXXX.
Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v Československej obchodnej banke, a. s.
so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČO: 00001350 (ďalej len „ČSOB“) na
navrhovateľa za mesiac december 2010 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 12 spisu) vyplýva, že
navrhovateľ dňa 16.12.2010 realizoval bezhotovostný prevod peňažnej sumy 80.000,- Kč na bankový
účet č. XXXXXXXXX/XXXX s názvom: Y. V. s uvedením poznámky ix35.
Z histórie bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v ČSOB za obdobie od 01.11.2010 do
31.01.2011 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 45 spisu) vyplýva, že na tento účet bol prijatý
bezhotovostný vklad v sume 80.000,- Kč z protiúčtu č. XXXXXXXXX/XXXX na meno navrhovateľa s
poznámkou ix35.
Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného ČSOB na Elektro MKP, s. r. o. za obdobie
od 01.10.2010 do 31.10.2010 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 48 spisu) vyplýva počiatočný zostatok
na tomto účte v sume 2.197,89 Kč a konečný zostatok na tomto účte v sume 84.730,09 Kč.
Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného ČSOB na Elektro MKP, s. r. o. za obdobie
od 01.11.2010 do 30.11.2010 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 53 spisu) vyplýva počiatočný zostatok
na tomto účte v sume 84.730,09 Kč a konečný zostatok na tomto účte v sume 96.592,09 Kč.
Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného ČSOB na Elektro MKP, s. r. o. za obdobie
od 01.12.2010 do 31.12.2010 (dôkaz predložený odporcom na č. l. 58 spisu) vyplýva počiatočný zostatok
na tomto účte v sume 96.592,09 Kč a konečný zostatok na tomto účte v sume 46.396,50 Kč. Zároveň
z výpisu vyplývajú nasledovné transakcie na účte: dňa 17.12.2010 úhrada sumy 100.000,- Sk na
protiúčet 232903030/0300 s názvom Y. V. s popisom Elektro MKP s.r.o. (ix35), dňa 22.12.2010 prijatie
sumy 100.000,- Sk z protiúčtu XXXXXXXXX/XXXX s názvom Y. V. s popisom vklad z pokladne a dňa
22.12.2010 prijatie sumy 60.000,- Sk z protiúčtu XXXXXXXXX/XXXX s názvom Y. V. s popisom vklad
z pokladne.
Dňa 20.11.2012 bola v Prahe uzavretá Dohoda podpísaná účastníkmi (dôkaz predložený navrhovateľom
na č. l. 11 spisu), kde ako účastníci dohody boli označení odporca ako konateľ spoločnosti Elektro MKP,
s. r. o. a navrhovateľ, v ktorej obsahu sa udáva, že uzatvárajú dohodu, jedná sa o osobný automobil
zn. Hyundai ix35, EČ: XSJXXXX. Pri jeho kúpe prispel navrhovateľ sumou 100.000,- Kč na akontáciu
vozidla. Zvyšnú čiastku uhradil odporca. Splátky leasingu platí spoločnosť Elektro MKP, s. r. o. Automobil
výlučne užíval od dátumu kúpy až do uzavretia dohody navrhovateľ na základe predchádzajúcich dohôd.
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade predaja vozidla sa rozdelí čiastka obdržaná za predaj vozidla
medzi zmluvné strany, a to tak, že rovným dielom každej zmluvnej strane. Súčasne sa zmluvné strany
dohodli, že najvyššia čiastka vyplatená každej zmluvnej strane je max. 100.000,- Kč. Aj keď z fotokópie
predloženej dohody navrhovateľom nie je viditeľné, či účastníci túto podpísali, súd vychádzajúc z ich
zhodných tvrdení, že táto dohoda bola uzavretá, vychádzal z toho, že k podpisu dohody medzi nimi
došlo. Pri podpise odporcu sa zároveň nachádza odtlačok pečiatky spoločnosti Elektro MKP, s. r. o.
Dohoda je spísaná na hlavičkovom papieri spoločnosti Elektro MKP, s. r. o.
Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 07.04.2014 označeným ako „Upomienka pred žalobou -
výzva na úhradu“ adresovaným odporcovi (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 9 spisu), vyzval
odporcu k splneniu jeho záväzku vo výške 3.648,17 eur z titulu zmluvy o pôžičke. Ďalej v liste uviedol, že
účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mu navrhovateľ poukázal úhradu vo výške 3.648,17
eur (100.000,- Kč) potrebnú na kúpu motorového vozidla zn. Hyundai ix35, EČ: XSJ XXXX. Na základe
uvedeného vznikol navrhovateľovi voči odporcovi nárok na úhradu vo výške 3.648,17 eur, ako je uvedené
aj v Dohode uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, ako konateľom obchodnej spoločnosti Elektro
MKP, s. r. o. zo dňa 20.11.2012. Odporca tak doposiaľ navrhovateľovi nevrátil finančnú čiastku vo

výške 3.648,17 eur (100.000,- Kč). Právny zástupca navrhovateľa tak vyzýval odporcu, aby dlžnú sumu
3.648,17 eur uhradil do 10 dní na účet navrhovateľa. V opačnom prípade bude nútený vymáhanie
uvedenej dlžnej sumy voči odporcovi uplatniť súdnou cestou, čím vzniknú ďalšie náklady spočívajúce v
trovách konania. V takomto prípade si navrhovateľ uplatní aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Listom zo dňa 24.04.2014 označeným ako „Vyjadrenie k upomienke pre žalobou“ adresovaným
právnemu zástupcovi navrhovateľa (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 8 spisu), odporca reagoval
na jemu doručený list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 07.04.2014, pričom uviedol, že nie
je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že právnym titulom sumy 3.648,17 eur bola zmluva o pôžičke.
Nepopiera, že tieto peniaze boli na jeho účet prevedené. Ich právnym titulom však nebola pôžička,
pretože každá pôžička má svoju splatnosť a samozrejme dohodnuté úroky. Keby sa jednalo o pôžičku,
neuplatňoval by navrhovateľ túto sumu po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty a nevystavoval by sa riziku
premlčania tohto nároku. Vozidlo, na ktoré údajne poskytol navrhovateľ pôžičku, bolo kúpené v decembri
2010. Z opatrnosti tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku - zaplatenia sumy 3.648,17 eur.
Podľa ust. § 564 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991
Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd
podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
V konaní sa tak navrhovateľ nepochybne návrhom na začatie konania v zmysle jeho naposledy na
pojednávaní dňa 17.04.2015 pripustenej zmeny domáhal podľa cit. ust. § 564 OZ určenia času plnenia
odporcu, a to jeho peňažných záväzkov vrátiť navrhovateľovi sumu 729,63 eur (by mala zodpovedať
sume 20.000,- Kč) vyplývajúceho odporcovi zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť medzi účastníkmi
uzavretá dňa 07.12.2010 a súčasne vrátiť navrhovateľovi sumu 2.918,54 eur (by mala zodpovedať sume
80.000,- Kč) vyplývajúceho odporcovi zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá
dňa 16.12.2010.
Súd rovnako, ako na to poukázal navrhovateľ v podaní zo dňa 13.04.2015, na úvod poukazuje na to,
že žaloba o určenie času plnenia v zmysle cit. ust. § 564 OZ nie je žalobou o určenie, či tu je, alebo
nie je právny vzťah, alebo právo v zmysle ust. 80 písm. c) O.s.p. Žalobca tak nie je v takomto konaní
povinný tvrdiť naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ani tento preukazovať a teda žaloba
nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. (k tomu napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 2 Cz 11/69 zo dňa 31.03.1969 publikované pod R 68/1969)
Z hľadiska úspechu navrhovateľa v konaní, navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1
O.s.p.) preukázať existenciu tvrdeného zmluvného záväzku, ktorý mal vzniknúť odporcovi na základe
medzi účastníkmi uzavretých zmlúv o pôžičke zo dňa 07.12.2010 a zo dňa 16.12.2010, t. j. existenciu
peňažného záväzku odporcu vrátiť navrhovateľovi sumu 100.000,- Kč právnym titulom vrátenia tejto
peňažnej sumy, ktorá mu bola ako dlžníkovi navrhovateľom ako veriteľom prenechaná na základe
uzavretých zmlúv o pôžičke.
Pre zmluvu o pôžičke je tak charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené
k voľnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci
rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej
pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto
zmluvy jej dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia. Splatnosť
pôžička tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť
na požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny
kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je
potrebná nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka). V súdnom konaní
tak navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že plnenie odporcovi poskytol, ale aj o tom, že

plnenie bolo odporcovi poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke s odporcom uzavretej (k tomu napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 98/2000 zo dňa 16.01.2002).
Odporca v konaní nenamietal, že bližšie neurčený deň prevzal od navrhovateľa sumu 20.000,- Kč v
hotovosti v autosalóne obchodnej spoločnosti Auto Palace Butovice, s. r. o., ktorú následne už ako
osoba konajúca v mene a na účet obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. odovzdal obchodnej
spoločnosti Auto Palace Butovice, s. r. o. ako akontáciu na kúpu motorového vozidla zn. Hyundai ix35 a
súčasne, že dňa 16.12.2010 obdržal na svoj účet bezhotovostnú platu od odporcu vo výške 80.000,- Kč.
Vychádzajúc tak z tohto vyjadrenia odporcu, ako aj z vyššie uvedených skutkových zistení (na základe
údajov vyplývajúcich z výpisov z bankových účtov navrhovateľa a odporcu), mal súd za navrhovateľom
nesporne preukázané prenechanie sumy 100.000,- Kč zo strany navrhovateľa odporcovi.
Odporca však namietal skutkové tvrdenie navrhovateľa, že uvedenú peňažnú sumu 100.000,- Kč prevzal
titulom medzi účastníkmi uzavretej zmluvy/zmlúv o pôžičke a súčasne, že túto peňažnú sumu neprevzal
konajúc ako fyzická osoba, ale ako konateľ obchodnej spoločnosti Elektro MKP, s. r. o., teda v jej mene
a na jej účet.
Bolo tak na navrhovateľovi, aby svoje skutkové tvrdenie o ústnej dohode medzi účastníkmi konania o
uzavretí zmluvy/zmlúv o pôžičke preukázal. V tomto smere nebolo možné prenášať dôkazné bremeno
(ako sa to snažil navrhovateľ, čo výslovne akcentoval vo svojom podaní zo dňa 13.04.2015) na odporcu,
aby tento preukázal iný právny dôvod prevzatia predmetnej peňažnej sumy. Napokon odporca aj súdu
poskytol, ako bolo vyššie uvedené, svoju verziu okolností dotknutého prípadu, pričom ako účastník
konania nemal povinnosť právne túto kvalifikovať.
Z cit. ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že občiansko-právne konanie je ovládané
zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy je zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia
podľa ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva,
účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie
tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka,
ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý
výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov
konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav
zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne
rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj
v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
Súd sa tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti zaoberal hodnotením účastníkmi produkovaných
dôkazov, pričom dospel k nasledovným záver, pokiaľ ide o otázku unesenia dôkazného bremena
navrhovateľom v prejednávanej veci.
Existenciu navrhovateľom tvrdenej zmluvy/zmlúv o pôžičke súd v zmysle vyššie uvedeného
všeobecného výkladu nemohol vyvodiť len zo samotnej okolnosti, že navrhovateľ odporcovi odovzdal
v hotovosti sumu 20.000,- Kč a bezhotovostne prevodom na bankový účet odporcu sumu 80.000,-
Kč. Okrem preukázania odovzdania peňažných prostriedkov v celkovej sume 100.000,- Kč navrhovateľ
preukazoval uzavretie (existenciu) zmluvy/zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi v danom prípade ním
produkovanými dôkazmi.
Čo sa týka predsporovej komunikácie medzi účastníkmi konania (upomienka pred žalobou - výzva k
úhrade zo dňa 07.04.2014 právneho zástupcu navrhovateľa a vyjadrenie odporcu k upomienke pred
žalobou zo dňa 24.04.2014) z týchto listín možno vyvodiť len to, že odporca potvrdil, že peňažné
prostriedky v sume 100.000,- Kč boli prevedené na jeho účet. Odporca však zásadne namietal vo svojom
liste zo dňa 24.04.2014 skutkové tvrdenie navrhovateľa, že tieto peňažné prostriedky prevzal na základe
medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o pôžičke.
Rovnako nie je možné vyvodiť z obsahu medzi účastníkmi uzavretej dohody zo dňa 20.11.2012 skutkový
záver, že by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Naopak z tejto listiny podpísanej aj
navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ prispel peňažnou sumou 100.000,- Kč na kúpu predmetného
motorového vozidla zn. Hyundai ix 35, EČ: XSJXXXX, pričom kupujúcim tohto motorového vozidla
bola obchodná spoločnosť Elektro MKP, s. r.o. Táto skutková okolnosť korešponduje aj z pôvodným

skutkovým tvrdením navrhovateľa uvedeným v návrhu na začatie konania zo dňa 28.04.2014, že s
odporcom sa dohodli na kontribúcii (rozumej príspevku) navrhovateľa na kúpu predmetného motorového
vozidla, pričom medzi účastníkmi bolo nesporné a vyplýva to aj z odporcom produkovaných listinných
dôkazov týkajúcich sa kúpy tohto motorového vozidla.
V ďalšom navrhovateľ produkoval v konaní už len dva dôkazy, a to svoju výpoveď ako účastníka konania
(§ 131 ods. 1 O.s.p.) a výpoveď svedka Antona Juríka (§ 126 ods. 1 O.s.p.)
Navrhovateľ vo svojej výpovedi účastníka na pojednávaní dňa 10.03.2015 sa zásadne vyjadroval len
k ním tvrdenej dohode medzi účastníkmi konania o čase vrátenia pôžičky, pričom výslovne uviedol, že
medzi účastníkmi nebola určená doba, do ktorej mal odporca vrátiť pôžičku. Na otázku súdu, či teda
nebola žiadna dohoda ohľadom vrátenia peňazí, navrhovateľ uviedol, že takáto dohoda nebola, ostalo to
otvorené, že keď bude proste lepšie. Až pri odchode z firmy uzavreli zmluvu (dohodu zo dňa 20.11.2012),
že mu to bude vrátené. Ďalej navrhovateľ uviedol, že opakovane žiadal odporcu o vrátenie peňazí, avšak
odporca mu vedomí si svojho záväzku len sľuboval, že keď bude mať peniaze. Odporca mu povedal, že
má prísť o mesiac, inokedy o dva mesiace, pričom tak má za to, že odporca len naťahoval čas, aby sa
to premlčalo. Napokon uzavreli predmetnú dohodu zo dňa 20.11.2012.
Svedok Anton Jurík vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.03.2015 uviedol, že nebol prítomný
okolnostiam, kedy boli navrhovateľom odovzdávané odporcovi peniaze, avšak vedel o tom z rozprávania
účastníkov, že mu navrhovateľ požičal s tým, že ak nejaké peniaze prídu, že sa to vráti. Svedok
potvrdil, že peňažné prostriedky od navrhovateľa mali byť poskytnuté podľa jeho vedomostí v súvislosti
s nákupom dvoch motorových vozidiel zn. Hyundai ix35 obchodnou spoločnosťou Elektro MKP, s. r.o.,
ktoré mali následne používať účastníci konania. Ďalej svedok uviedol, že sa to preberalo v trojici (pozn.
medzi navrhovateľom, odporcom a svedkom), že sa tie motorové vozidlá budú kupovať. Motorové
vozidlá si účastníci vyhliadli a chceli ich. Bola to spoločná firma (pozn. Elektro MKP, s. r. o.). Spolu
začínali. Bolo dohodnuté, že tých 100.000,- Kč na akontáciu odporcovi navrhovateľ požičia. Autá si
účastníci vyhliadli a chceli tie autá. K otázke súdu, aby sa svedok vyjadril, komu mal navrhovateľ požičať
peniaze, svedok uviedol, že účastníci sa dohodli, že mu ich požičia na tie motorové vozidlá s tým, že
mu ich firma, keď bude prosperovať, vráti. Na otázku súdu, aby sa svedok vyjadril, aká mala byť medzi
účastníkmi presne dohoda o vrátení peňazí, svedok uviedol, že keď prídu platby na účet spoločnosti
Elektro MKP, s. r.o., bude sa to postupne vracať. Následne svedok uviedol, že to mal vrátiť odporca
navrhovateľovi, nebolo stanovené kedy a v akých čiastkach, bolo len povedané, že keď tam prídu nejaké
peniaze. Bolo dohodnuté, že vozidlá kúpi spoločnosť Elektro MKP, s. r. o. a na akontáciu neboli peniaze,
mali to byť firemné autá. Odporca bol konateľ firmy, vozidlá kupoval na firmu. Ďalej svedok na otázku,
aby sa vyjadril, v akom postavení konal odporca s navrhovateľom pri ním uvedenej pôžičke, či konal
ako súkromná osoba, alebo ako konateľ spoločnosti Elektro MKP, s. r. o., svedok uviedol, že odporca
konal súkromne, že ako firma si kúpi vozidlá. Firma na to nemala, ale keď mu sľúbil navrhovateľ, že mu
to požičia a firma mu to vráti, tak to požičal. Následne svedok na otázku súdu, aby sa vyjadril, kto mal
vrátiť peniaze, či odporca alebo spoločnosť Elektro MKP, s. r. o. uviedol, že peniaze mal vrátiť odporca.
V ďalšom svedok uviedol, že obe motorové vozidlá používali účastníci súkromne, jazdili na nich domov
z Čiech na Slovensko, každý mal jedno auto. Všetky náklady spojené s prevádzkou vozidla, nákupom
nafty, diaľničných známok, opráv a údržby hradila spoločnosť Elektro MKP, s. r. o. Ku kúpe predmetných
dvoch motorových vozidiel zn. Hyundai ix35 sa svedok napokon vyjadril, že ich kupovala spoločnosť
Elektro MKP, s. r. o., aby sa to mohlo dať do nákladov, účastníci mali dve autá pre seba a svedok dostal
od odporcu na užívanie motorové vozidlo zn. Dacia Logan.
Tvrdenia navrhovateľa o uzavretí zmluvy/zmlúv o pôžičke neboli preukázané ani výsluchom odporcu
ako účastníka konania (§ 131 ods. 1 O.s.p.) a rovnako ani výpoveďou svedka R. M. (§ 126 ods. 1 O.s.p.).
Odporca vo svojej výpovedi účastníka konania na pojednávaní dňa 10.03.2015 uviedol, že navrhovateľ
a svedok Jurík pracovali v Elektro Kubka, pričom tento pán zomrel. Navrhovateľ prišiel po tomto za
ním, že by tam mohol byť nejaký podnikateľský priestor. Po nejakom čase sa rozhodol, že do toho
pôjde ako investor a od 15.09.2009 začal podnikať v Českej republike kroky na vytvorenie spoločnosti
Elektro MKP, s. r. o. Od 01.01.2010 prijali ako firma zamestnancov. Jedným z nich bol aj svedok Jurík
a navrhovateľ. Vzhľadom k tomu, že mu dali navrhovateľ a svedok Jurík tieto informácie, mal na nich
určité očakávania, a preto mali aj benefity. Jedným z týchto benefitov boli aj motorové vozidlá. V tom
čase vlastnil ročné vozidlo Dacia Logan MCV, ktoré dostal do užívania svedok Jurík na súkromné účely
a dohodnuté bolo preplácanie pohonných hmôt zo spoločnosti. Následne riešili kúpu dvoch vozidiel zn.
Hyundai ix35, čo bolo v decembri 2010. Keďže bol jediný investor, z prostriedkov firmy uhradil akontáciu
na jedno motorové vozidlo. Tým pádom mal vozidlo aj on aj svedok Jurík. Na základe polemickej dohody
v kancelárii bolo dohodnuté, že navrhovateľ prispeje čiastkou 200.000,- Kč na akontáciu. Splátky bude
hradiť spoločnosť Elektro MKP, s. r. o., ako aj pohonné hmoty a ďalšie náklady. Bolo to z dôvodu, že

vozidlo nepotreboval. Bol to benefit pre navrhovateľa a preto, aby bola nejaká rovnosť medzi tým, čo
dostal svedok Jurík a navrhovateľ. Chodili v podstate na týždňovky do Prahy. Boli v kancelárii, ktorá im
zároveň slúžila aj na ubytovanie, v podstate bol 24 hodín denne s navrhovateľom. Svedok Jurík, keďže
bol miestny, prichádzal ráno a poobede odchádzal. Týmto vznikol priestor na polemiku, ako sa to s
vozidlami urobí, resp. ako sa to urobí s tými benefitmi. Asi za dva dni od prvej dohody prišiel navrhovateľ,
že nemá 200.000,- Kč, ale len 100.000,- Kč. V tom momente znela dohoda tak, že si on (odporca) kúpi
auto za peniaze, ktoré vložil do firmy ako kapitál a navrhovateľ bude šetriť ďalších 100.000,- Kč, že sa
navrhovateľovi potom kúpi motorové vozidlo. Vzhľadom k tomu, že dobre vychádzali a on v tom čase
peniaze mal, ponúkol navrhovateľovi možnosť, že miesto, aby šetril 100.000,- Kč, mu ich požičia a on
mu ich miesto šetrenia bude splácať. Tak sa aj stalo a došlo ku kúpe obidvoch motorových vozidiel. V
pracovnom frmole, ktorý nastal, však tieto veci nedal na papier a zostalo to len v rovine ústnej. Z toho
vyplýva, že neexistuje zo strany navrhovateľa ani žiaden doklad, keďže to nebola žiadna pôžička, ale
jeho vklad do hmotných pôžitkov, ktoré mal mať. Navrhovateľ prevzal motorové vozidlo a využíval ho na
svoju dopravu do a z práce, pričom chodil len sám a nevozil žiadneho zamestnanca a taktiež ho mohol
používať na súkromné účely v Slovenskej republike. Nejako fungovali, avšak zákazky sa neplnili. Prišla
ťažšia doba. Vznikli medzi nimi nezhody, ktoré vyvrcholili tak, že navrhovateľovi v júni 2012, keď prišiel z
práce na firmu, dal vzhľadom na jeho plnenie pracovných povinností výpoveď. V ten deň sa navrhovateľ
pobalil a na predmetnom motorovom vozidle odišiel domov. Následná komunikácia prebiehala tak, že
sa dohodli, že bude mať výpoveď ku 31.11.2012. Navrhovateľ mal tak 5 mesiacov času, kedy nemusel
chodiť do práce, išla mu výplata a používal predmetné motorové vozidlo. To bola adekvátna možnosť
pre mňa, čo spraviť, vzhľadom na to, že sa rozchádzali. Nechcel, aby používal navrhovateľ motorové
vozidlo ďalej, ale navrhovateľ ho odmietal vrátiť. Z toho vyplýva, že vznikla dohoda zo dňa 20.11.2012,
teda tesne pred skončením pracovného pomeru navrhovateľa, ktorú písal pod tlakom, lebo navrhovateľ
stále odmietal vrátiť motorové vozidlo. Za obsahom tejto dohody si naďalej stojí a považuje ju za platnú.
Motorové vozidlo sa doteraz nepredalo, a teda nie naplnená podmienka dohody, a to z dôvodu, že
motorové vozidlo je na 7-ročný leasing, pričom splátka tohto leasingu je 10.880,- Kč mesačne. Každý
záujemca, ktorý si to preráta, si toto motorové vozidlo následne nekúpi. Odporca ďalej vypovedal, že
navrhovateľ peňažné prostriedky poskytol na kúpu motorového vozidla, ktoré mala kúpiť spoločnosť
Elektro MKP, s. r. o. na jeho účet ako fyzickej osoby, a to z dôvodu, aby mohla byť následne vyplatená
akontácia tohto vozidla. Rovnako to bolo z dôvodu, že z administratívneho hľadiska tieto peniaze
nemohol poskytnúť na firemný účet navrhovateľ. Na otázku, komu tak navrhovateľ poskytol peniaze,
odporca uviedol, že spoločnosti Elektro MKP, s. r. o., ktorá je aj vlastníkom predmetného motorového
vozidla.
Svedok R. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.04.2015 uviedol, že nebol osobne prítomný pri
rokovaniach ohľadom sporných skutkových okolností, od odporcu však vie, že sa účastníci bavili, že si
kúpia autá. Malo to byť tak, že si kúpia všetci traja, t.j. navrhovateľ, odporca a svedok Jurík motorové
vozidlá, ale Jurík si zobral Daciu od odporcu a ďalej, že navrhovateľ zaplatí akontáciu, a že firma zaplatí
leasing a že navrhovateľ to bude využívať ako firemné vozidlo. Takto sa o tom bavili, takto to bolo s tými
autami. Nie je mu známe, že by to bola nejaká pôžička.
Súd tak hodnotil výpoveď svedka R. L. ako ťažiskový dôkaz navrhovateľa ako značne zmätočnú,
keďže tento vo svojej výpovedi udával, že odporca mal konať súkromne, že ako spoločnosť si kúpi
motorové vozidlá a že navrhovateľovi mala vrátiť peniaze spoločnosť Elektro MKP, s. r. o., na inom
mieste svojej výpovede zas uviedol, že pôžička bola odporcovi poskytnutá ako fyzickej osobe a peniaze
sa mal zaviazať vrátiť odporca. Čo však vyplynulo z výpovede tohto svedka a zásadne aj z výpovedi
oboch účastníkov je to, že peňažné prostriedky poskytnuté navrhovateľom boli použité na zaobstaranie
motorových vozidiel spoločnosťou Elektro MKP, s. r. o. (resp. na zaplatenie akontácie leasingu), ktoré
motorové vozidlá mali používať účastníci, pričom náklady s ich užívaním a financovaním leasingu mala
uhrádzať spoločnosť Elektro MKP, s .r. o. Uvedené v spojení s obsahom dohody zo dňa 20.11.2012,
ako aj z pôvodným skutkovým tvrdením navrhovateľa v návrhu na začatie konania, že poskytnutie sumy
100.000,- Kč malo byť jeho kontribúciou (príspevkom) na kúpu predmetného motorového vozidla, ktoré
mala zakúpiť (leasovať) spoločnosť Elektro MKP, s. r. o. a napokon v spojení s výpoveďou odporcu
skôr nasvedčuje z pohľadu súdu na to, že v čase, keď účastníci konania spolupracovali, odporca ako
spoločník a konateľ spoločnosti Elektro MKP, s. r. o. a navrhovateľ ako jej zamestnanec, mali obaja vôľu
používať aj na súkromné účely každý jedno osobné motorové vozidlo zn. Hyundai ix35, pričom však
obaja mali zároveň vôľu, aby náklady spojené s užívaním a financovaním oboch motorových vozidiel
uhrádzala iná osoba, t. j. právnická osoba Elektro MKP, s. r. o., ktorú považovali zúčastnení, ako to
vyplynulo aj z výpovedí svedkov L. a M. za spoločnú aj napriek tomu, že majetkovo a personálne
participoval na tejto obchodnej spoločnosti len odporca. Ako to vyplýva aj z dohody zo dňa 20.11.2012

dotknuté motorové vozidlo zn. Hyundai ix35, EČ: XSJXXXX však výlučne využíval až do dňa uzavretia
dohody navrhovateľ na základe predchádzajúcej ústnej dohody.
V kontexte s uvedeným súd považuje za potrebné uviesť, že neprichádza do úvahy ako dôvodná
argumentácia navrhovateľa, ktorú produkoval následne v konaní, že dohodu zo dňa 20.11.2012
uzatváral pod tlakom okolností, že nekorešpondovala so skutočnosťou a jeho vôľou. Táto sa zároveň
javí súdu ako účelová, a to aj s poukazom na to, že samotný navrhovateľ túto dohodu podpísal a súčasne
na túto dohodu odkazoval vo svojej predsporovej komunikácii s odporcom - konkrétne obsiahnutej v liste
jeho právneho zástupcu zo dňa 07.04.2014 a súčasne v návrhu na začatie konania zo dňa 28.04.2014.
Pôvodne navrhovateľ v návrhu na začatie konania požadoval určiť splatnosť dlhu odporcu, ktorý mal
vyplývať práve z dohody zo dňa 20.11.2012.
Súd tak hodnotiac vykonané dôkazy spôsobom podľa ust. § 132 O.s.p., nemal z účastníkmi
produkovaných dôkazov bezpečne preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa o tom, že by medzi
účastníkmi bola uzavretá zmluva/zmluvy o pôžičke peňažnej sumy v celkovej výške 100.000,- Kč, z
ktorej by odporcovi vznikol záväzok poskytnúť navrhovateľovi peňažné plnenie vo forme vrátenia týchto
peňažných prostriedkov. Ak teda súd nemal preukázaný vznik záväzku odporcu ako dlžníka podľa cit.
ust. § 657 OZ, poskytnúť navrhovateľovi peňažné plnenie vo forme vrátenia sumy 100.000,- Kč, ktorú mu
pred tým navrhovateľ prenechal na základe uzavretej zmluvy o pôžičke, neprichádza logicky do úvahy
rozhodnutie súdu podľa cit. ust. § 564 OZ o určení času takéhoto plnenia odporcu, a preto súd návrh
navrhovateľa musel bez ďalšieho zamietnuť.
Súdu nedá na záver nevyjadriť, že sa mu javí ako motív na podanie predmetného návrhu na začatie
konania zo strany navrhovateľa práve okolnosť, že odporca vo svojom liste zo dňa 24.04.2014, reagujúc
na list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 07.04.2014, namietol premlčanie prípadného práva
navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.648,17 eur (ktorá mala zodpovedať sume 100.000,- Kč). Pri tom
právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 07.04.2014 vyzýval odporcu na zaplatenie sumy 3.648,17
eur v lehote do 10 dní. Vychádzajúc z obsahu takto formulovanej výzvy na zaplatenie sumy 3.648,17 eur
možno dospieť k záveru, že navrhovateľ požadoval úhradu záväzku odporcu, ku ktorého splatnosti už
malo dôjsť, a to aj s poukazom na upozornenie, že ak v danej lehote nedôjde zo strany odporcu k plneniu,
podá navrhovateľ žalobu na vymoženie predmetnej sumy, pričom si touto žalobou bude uplatňovať
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania (teda k splatnosti navrhovateľom tvrdeného peňažného
záväzku už malo dôjsť a odporca mal byť s jeho plnením v omeškaní, inak by nemohlo navrhovateľovi
ako veriteľovi vzniknúť právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ). Súd tak
argumentáciu navrhovateľa, ktorú začal produkovať až po tom, ako odporca z opatrnosti vzniesol ešte v
predsporovom konaní námietku premlčania navrhovateľom tvrdeného práva, t. j. argumentáciu, že medzi
účastníkmi existovala dohoda o tom, že čas plnenia peňažného záväzku odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 3.648,17 eur je ponechaný na vôli odporcu ako dlžníka (ust. § 564 prvá časť vety pred čiarkou
OZ), považoval za účelovú, vedenú snahou obísť prípadnú obranu odporcu v spore o zaplatenie sumy
3.648,17 eur spočívajúcu vo vznesení námietky premlčania podľa ust. § 100 ods. 1 OZ. Ako totiž
navrhovateľ (správne) uviedol vo svojom podaní zo dňa 13.04.2015, ak bol čas plnenia ponechaný na
vôli dlžníka, premlčacia doba nezačne plynúť, ibaže by veriteľ navrhol, aby čas splnenia určil súd a
rozhodnutím súdu bola určená lehota splatnosti, takže dňom nasledujúcim po jej uplynutí, začne plynutie
premlčacej doby. V takýchto prípadoch ma dlžník právo plniť kedykoľvek a veriteľ je povinný plnenie
prijať, ak mu ho dlžník ponúkne. Veriteľ však nie je oprávnený na určenie doby splatnosti a nemôže
sa ani domáhať plnenia na súde, nakoľko by išlo o predčasný návrh. Veriteľ sa môže s nárokom na
určenie splatnosti dlhu obrátiť bez časového obmedzenia, pretože právo veriteľa navrhnúť, aby súd určil
čas splnenia dlhu v zmysle ust. § 564 OZ, nepodlieha premlčaniu. Uvedená úvaha však nič nemení na
závere súdu o nepreukázaní skutkového tvrdenia navrhovateľa o existencii peňažného záväzku odporcu
vrátiť navrhovateľovi sumu 100.000,- Kč titulom plnenia dlžníka zo zmluvy/zmlúv o pôžičke.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodol pre väčšiu zložitosť veci (k prejednaniu veci došlo na viacerých
pojednávaniach) podľa cit. ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.