Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200239
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115200239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o. so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanej L. L., Š. O. E. A., R.
F. E. XXX, o zaplatenie 529,55 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 350,- € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 350,- € od 20.03.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku v sume 10,08 € a trovách právneho zastúpenia v sume 27,46 € k rukám zástupcu žalobcu Mgr.
Henricha Schindlera, advokáta, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 529,55 € s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 454,55 € od 20.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
nevrátenej pôžičky. Uviedol, že dňa 15.01.2014 uzavrel so žalovanou rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo
strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej

krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 350,- €. Predpokladom uzavretia zmluvy a rámcovej
zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa
za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.

Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvomelektronickejpošty.Žalovanásazaviazalažalobcovivrátiťcelkovúsumu454,55€,ktorú
tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených
pevnousumouvovýške104,55€.Celkovénákladyzaposkytnutieúverupredstavujúročnúpercentuálnu
mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu i uvedený v čl. IV bod 8 rámcovej zmluvy, pričom výpočet
je vykonaný v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej zmluve. Úver s

príslušenstvom sa stal splatný dňa 19.03.2014. Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu v
lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si žalobca uplatňuje
aj zákonný úrok z omeškania, ktorého výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úrokovásadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo
výške5,25%ročnezosumy454,55€ododňanasledujúcehopodnisplatnostiaždozaplatenia.Žalobca
písomnýmivýzvamivyzvalžalovanúnaúhradujejzáväzkuvočižalobcovi.Vzmyslečl.IVbod5rámcovej

zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanej náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 75,-
€, pričom žalovaná bola pred uzavretím rámcovej zmluvy a zmluvy riadne oboznámená s poplatkami
súvisiacimi s porušením povinností žalovanej splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu
predstavuje sumu 529,55 € s príslušenstvom. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od

toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol súd
vec podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd pri rozhodnutí vychádzal z podanej žaloby, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
17.02.2014, rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky zo dňa
15.01.2014, výpisu z účtu žalobcu zo dňa 17.02.2014, upomienok zo dňa 26.03.2014, 04.04.2014,
09.04.2014, 16.04.2014 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 15.01.2014 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so

spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Účastníci konania dňa 17.02.2014 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona

č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver 350,- € prevodom z účtu v jeho
banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 454,55
€ do 19.03.2014. Ďalej sa v zmluve uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vo výške 104,55 €, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) bola 2.304,9

%. Podľa zmluvy sa pri výpočte RPMN vychádzalo z predpokladu, že celková výška úveru sa považuje
za vyčerpanú dňom odpísania zmluvy sumy zodpovedajúcej výške úveru z bankového účtu veriteľa. V
zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013
vo výške 418 %.

Zvýpisuzúčtužalobcuzodňa17.02.2014vyplýva,žežalobcadňa17.02.2014odoslalnaúčetžalovanej
sumu 350,- €.

Z upomienok zo dňa 26.03.2014, 04.04.2014, 09.04.2014, 16.04.2014 vyplýva, že žalobca vyzýval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, t.j. dňa 17.02.2014.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17,
19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

V zmysle § 1 ods. 3 písm. písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude
viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o finančnej službe, a to uvedením

1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane
všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno
určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby
bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je
spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa

majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá
vplyv,aupozornenie,žedoterajšívýnosniejezárukoubudúcichvýnosov,4.informácieodaniachainých
poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby
platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,
7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa

účtujú.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby

bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.

Predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.02.2014 je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú
medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovanou - dlžníkom ako spotrebiteľom. Napriek tomu,
že predmetná zmluva nie je spotrebiteľským úverom podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.,

vzťahujú sa ňu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj ustanovenia §
2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.. Predmetom uzavretej zmluvy bolo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzavretí zmluvy bola v pozícii spotrebiteľa, keď
zmluvu uzavrela ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania

alebo podnikania. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny
vzťah medzi žalobcom a žalovanou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako
formulár, pričom jej text žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov.

Súd po oboznámení sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise mal za to, že medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikla dňa 17.02.2014 zmluva o pôžičke označená ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere podľa 657 Občianskeho zákonníka, z ktorej vznikla žalobcovi ako veriteľovi
povinnosť poskytnúť žalovanej, ktorá bola v pozícii spotrebiteľa, pôžičku a žalovanej vznikla povinnosť

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Touto zmluvou mala žalovanej vzniknúť povinnosť zaplatiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutou pôžičkou, t.j. zaplatiť poplatok za poskytnutú
pôžičku. Pôžička bola zmluvnými stranami dohodnutá ako bezúročná. Žalovaná ako dlžník akceptovala
jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť,
teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala. V časti podpisu zmluvy

bolivyjadrenélenidentifikačnéúdajeveriteľaaklienta-žalovanej,keďžesajednaloozmluvuuzatváranú
na diaľku. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola uzavretá v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaviaže vrátiť dohodnuté veci rovnakého druhu v dohodnutej dobe. Vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu
je však zákon o spotrebiteľskom úvere a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

v postavení špeciálneho predpisu voči Občianskemu zákonníku.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná
alebo odplatná, pričom odplata pri peňažnej pôžičke môže byť dojednaná iba vo forme úrokov. V
spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci konania

si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie
pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť
žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc), a z tohto dôvodu
súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v sume 104,55 € zamietol. V zmysle

§ 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu
vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca podľa názoru súdu preukázal
platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j.
reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako

aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo
zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 350,- € ako to vyplýva aj z
výpisu z jeho účtu, pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 19.03.2014 a
žalovaná túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnila, bolo právne dôvodné žalobe o zapletenie istiny
t.j. o zaplatenie sumy 350,- € vyhovieť.

Je nesporné, že žalovaná nevrátila žalobcovi požičanú sumu, a to ani čiastočne. Za daného stavu lehota
splatnosti na zaplatenie poskytnutej pôžičky uplynula dňom 19.03.2014, tzn. prvým dňom omeškania je
deň 20.03.2014. Súd preto priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške platnej k prvému dňunasledujúcemu po uplynutí lehoty splatnosti, t.j. od 20.03.2014 v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,25 % ročne (základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky predstavovala výšku 0,25 %, s pripočítaním 5 percentuálnych bodov) z dlžnej sumy

istiny 350,- €.

Žalobcasitiežuplatňovalnároknazaplatenienáhradyskutočnevynaloženýchnákladovvcelkovejvýške
75,- € v zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy. Dojednanie v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv.
skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatné pre rozpor s dobrými

mravmi a zároveň je ju možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobca na jednej strane uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady a
na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne
v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže žalovaná nemohla
ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Žalobca súdu nepreukázal aké skutočné náklady mu s vypracovaním
urgencií a upomienok vznikli, pričom žalovaná nemala možnosť ovplyvniť ustanovenia rámcovej zmluvy,

ktoré sa týkali týchto nákladov. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu na náklady skutočne
vynaložené z dôvodu omeškania dlžníka vo výške 75,- € zamietol.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Pri rozhodnutí o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca i
žalovaná mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 529,55 € bol úspech
žalobcu 66 % (350,- €) a úspech žalovanej 34 % (179,55 €). Po odpočítaní úspechu žalovanej od
úspechužalobcuvznikložalobcoviprávonačiastočnúnáhradutrovkonaniavovýške32%.Zuvedených

dôvodov súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 10,08 € titulom zaplateného súdneho
poplatku (32 % zo zaplateného súdneho poplatku 31,50 €) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
27,46 € (1 x prevzatie a príprava veci po 34,86 € + 1 x rež. paušál podľa uplatnenia po 8,04 €, 1 x
podanie žaloby po 34,86 € + 1 x rež. paušál podľa uplatnenia po 8,04 €; z celkovej sumy trov právneho
zastúpenia v sume 85,80 € predstavuje 32 % sumu 27,46 €), ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p.

žalovaná povinná zaplatiť k rukám zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta.
Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.