Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Anna Lisá
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/145/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314201549
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314201549.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu O. R. A., A..P..U.., O.
XX, K., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému V. M., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, I., t.č.
na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou M. K., O. U. A. I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
IČO: 42362962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 609,77
eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, podal dňa 10. 2. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorú
upresnil podaním doručeným súdu dňa 12. 5. 2014 a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 609,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21. 10. 2012 do zaplatenia a na
náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X.
XXXX, poskytol žalovanému úver vo výške 1260 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v
24mesačných splátkach po 87,11 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti
žalovaného sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na odklade splátok č. 10, 11 a 12 a tieto sa žalovaný
zaviazal splatiť ako splátky č. 25, 26 a 27. Neskôr žalovaný požiadal o ďalší odklad splátok a preto
uzatvoril so žalobcom dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli na odklade splatnosti splátok č. 22 a 23.
Za odklad splatnosti splátok sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 174,22
eur. Uvedené splátky sa žalovaný zaviazal splatiť ako tzv. odložené splátky (vrátane zmluvnej odmeny)
č. 28, 29, 30 a 31 v zmysle nového splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru už pri splátke č. 4 a napokon zaplatil len sumu 1655,09 eur. Preto žalobca si uplatnil
svoje právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania a
dlh žalovaného bol vyčíslený na sumu 609,77 eur a táto suma je aj predmetom tohto konania.
Dňa 10. 11. 2014 došlo na súd došlo na súd podanie Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov,
občianskeho združenia, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, poukázalo na ustanovenie §93 ods.
2 O.s.p. a oznámilo, že vstupuje do konania v danej veci ako vedľajší účastník na podporu žalovaného.Vedľajší účastník na strane žalovaného doručil súdu dňa 27. 1. 2015 podanie, v ktorom žiadal žalobu
zamietnuť. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bol dohodnutý úrok vo výške, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. Zároveň má za to, že zmluva o úvere nemá náležitosti, požadované zákonom a
úver sa tým považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
1016,33 eur a žalovaný už žalobcovi jednotlivými splátkami vrátil sumu 1655,09 eur, žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.
V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu
jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci
nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom
úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení + vrátenou
doručenkou k tomuto listu, s výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový stav.
Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 21. 5. 2010 č.
XXXXXXXXXX, žalobca schválil žalovanému finančné prostriedky (úverový limit) vo výške 1260 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami, vždy v 15. deň v mesiaci, po 87,11 eur
pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01% a RPMN 63,48%. Spolu sa teda žalovaný zaviazal vrátiť
žalobcovi sumu 2090,64 eur. Z uvedenej sumy zmluvná odmena (celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom) predstavovala 830,64 eur.
Z uvedenej zmluvy súd zistil, že žalovanému bola schválená aj čiastka revolvingu vo výške 846,71 eur,
pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 63,16% a predpokladanej RPMN 48,98%. Zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu je 721,27 eur.
Podľa bodu 8.1. Zmluvy, sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, za čo sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi odplatu vo výške 243,67 eur.
Za odklad troch akýchkoľvek splátok revolvingu sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi odplatu vo výške
166,14 eur.
Listom zo dňa 21. 5. 2010 žalobca oznámil žalovanému, že došlo k schváleniu úveru na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol schválený úver vo výške 1260 eur pri ročnom
úroku 70,01%, pri RPMN 63,48% a pri odplate podľa čl. 8.1. písm. a) Zmluvy vo výške 243,67 eur. Po
odpočítaní odplaty podľa čl. 8.1. Zmluvy teda žalovanému bol reálne vyplatený úver vo výške 1116,33
eur. Tento úver žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi 24mesačnými splátkami po 87,11 eur, splatnými
vždy k 15. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky 15. 7. 2010 a dátumom poslednej splátky 15. 6. 2012,
t.j. spolu sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 2090,64 eur, z čoho zmluvná odmena predstavovala 1074,31
eur (830,64 eur a 243,67 eur).
Listom zo dňa 21. 5. 2010 žalobca oznámil žalovanému, že mu schválil aj výšku každého revolvingu
1012,85 eur, z čoho zmluvná odmena podľa bodu 8.1 zmluvy pri každom revolvingu predstavovala
166,14 eur, teda reálne bol žalovanému schválený revolving vo výške 846,71 eur pri úroku revolvingu
63,16% a predpokladanej RPMN revolvingu 48,98%, pričom zmluvná odmena za poskytnutie každého
revolvingu predstavovala 721,27 eur.
Súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti O. R. A., A..P..U...
Podľa bodu 5.1. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto
Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára
uvedeného v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a
oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ.
Podľa bodu 5.2. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods.2.2. tejto Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového
kalendára uvedeného v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom
úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ.
Podľa bodu 5.3. Zmluvných dojednaní, zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje
úročenie úveru (revolvingu), pričom ročný úrok v percentuálnom vyjadrení (ročná úroková sadzba) je
uvedený v bode 6 Žiadosti poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Ročná
úroková sadzba bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ.
Podľa bodu 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1,
spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ o
viac ako tri mesiace po termíne splatnosti, všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2), ktoré
sa podľa tejto Zmluvy o RÚ mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa
zmluvné strany nedohodnú inak.
Podľa Karty klienta, žalovanému reálne bola vyplatená suma vo výške 1016,33 eur, pričom už uhradil
žalobcovi jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 1655,09 eur.
Podľa splátkového kalendára, ktorý je súčasťou karty klienta, splátky č. 10, 11 a 12 boli vo výške 0 eur
a boli odložené ako splátky č. 25, 26 a 27, každá po 87,11 eur. Obdobne boli odložené aj splátky č. 22
a 23, ktoré boli vo výške 0 eur a tieto boli odložené ako splátky č. 28 a 29, každá z nich po 87,11 eur.
Súčasne žalovaný mal uhradiť aj splátku č. 30 a 31, každá z nich po 87,11 eur, t.j. spolu 174,22 eur
(odmena žalobcu za tzv. odložené splátky.
Oznámením o zosplatnení zo dňa 27. 9. 2012, žalobca upovedomil žalovaného o jeho omeškaní s
úhradou splátok a o zosplatnení úveru po uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Tento list
žalovaný prevzal dňa 3. 10. 2012.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.
Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky , úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné
úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V danej veci súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 21. 5. 2010 uzatvorená
zmluva, ktorou žalobca schválil žalovanému úver vo výške 1260 eur. Z tejto schválenej výšky úveru však
žalobca si ponechal odplatu vo výške 243,67 eur za prevzatie záväzku poskytnúť žalovanému odklad
splátok. V skutočnosti teda žalobca vyplatil žalovanému úver len vo výške 1016,33 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť pravidelnými 24mesačnými splátkami po 87,11 eur, t.j. spolu sa zaviazal splatiť 2090,64
eur, z čoho zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala 890,64 eur.
Ďalej súd mal za preukázané, že na základe žiadosti žalovaného mu bola odložená splátka č. 10, 11 a
12 a tieto žalovaný mal splatiť ako splátky č. 25, 26 a 27. Taktiež na základe žiadosti žalovaného mu
boli odložené aj splátky č. 22 a 23, ktoré mal žalovaný uhradiť ako splátky č. 28 a 29. Za tento odklad
splátok však žalobca požadoval od žalovaného úhradu zmluvnej odmeny za povolenie odkladu splátok
vo výške 174,22 eur, ktorú mal žalovaný splatiť ako splátky č. 30 a 31.
Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že žalobca na danom úverovom vzťahu požadoval od
žalovaného zaplatenie sumy 1308,53 eur (890,64 eur zmluvná odmena úročenie úveru + 243,67 eur
zmluvná odmena podľa čl. 8.1. Zmluvy za prevzatie záväzku poskytnúť žalovanému odklad splátok +
174,22 eur zmluvná odmena za povolenie ďalšieho odkladu splátok. Reálne titulom úveru však žalobca
žalovanému vyplatil len sumu 1016,33 eur.Ďalej súd mal za preukázané, že uvedený úver bol žalovanému poskytnutý pri úroku 70,01% a RPMN
63,48%.
Súd má za to, že takto dojednaná výška úrokov ako odmena za poskytnutý úver vo výške 70,01% ročne
je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných
bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných
podľa Nariadenia (EC) G./XXXX ECD, bola priemerná úroková miera z úverov od 1 do 5 rokov v čase
uzavretia zmluvy o úvere ku dňu 21. 5. 2010 v hodnote 10,62% ročne.
V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/
XXXX-XX.
Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver.
V tomto prípade predstavuje táto dohodnutá zmluvná odmena odplatu, ktorá v percentuálnom vyjadrení
predstavuje celkove výšku 70,01% ročne a táto je niekoľkonásobne vyššia, ako obvyklá priemerná výška
úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období.
Z tohto dôvodu takéto dojednania v zmluve o revolvingovom úvere a o zmluvných dojednaniach o takejto
vysokej zmluvnej odmene považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena
je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom
období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti
o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.
V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v
zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla
2012, sp. zn. XCdo/XX/XXXX.
Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Jevrozporesdobrýmimravmi,abyboladlžníkovi,t.j.žalovanémubolschválený úvervovýške1260eur,
ktorý žalovaný má vrátiť v lehote 24mesiacov vo výške 2090,64 eur, t.j. je v rozpore s dobrými mravmi
dohodnúť si úrok z úveru vo výške 70,01% ročne, ktorý v danej veci predstavoval sumu 830,64 eur. Ďalej
je v rozpore s dobrými mravmi, aby za prevzatie záväzku poskytnúť žalovanému odklad splátok, bola
voči dlžníkovi uplatnená odmena vo výške 243,67 eur. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi za odklad
ďalších dvoch splátok úveru si uplatniť voči dlžníkovi ďalšiu odmenu vo výške 174,22 eur, t.j. vo výške
splátok, o odklad ktorých dlžník požiadal. Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná
až o úžernícke praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je v
zmluve už vopred pripravený na predtlačených formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla,
resp. údaje. Podľa dojednaní si pritom veriteľ-žalobca hneď pri poskytnutí úveru, revolvingu vyplatí svoju
odmenu a poplatok akýmsi započítaním.
Súd teda zdôrazňuje, že reálne bola vyplatená žalovanému suma 1016,33 eur, avšak žalovaný už
posplácal a vrátil žalobcovi ako veriteľovi sumu 1655,09 eur, teda viac ako mu bolo reálne poskytnuté.Na strane žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia §451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže zaplatil viac ako reálne od žalobcu dostal.
Podľa ustanovenia §3 a §39 Občianskeho zákonníka ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu
v časti o dojednanej odmene pre rozpor s dobrými mravmi a keďže na strane žalovaného nedošlo ani k
bezdôvodnému obohateniu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane úroku z omeškania.
V danej bol v konaní úspešný v plnom rozsahu žalovaný, preto v súlade s ustanovením §142 ods. 1
O.s.p.mupatrínáhradatrovkonania.Tentosivšaknáhradutrovkonanianeuplatnil,žiadnetrovykonania
mu nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, súd má za to, že procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého
vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv
aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade
žalovanému, na ktorého strane vystupuje vedľajší účastník, by patrila náhrada trov konania, preto aj
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného by patrila náhrada trov konania. Súd tu však aplikoval
ustanovenia §150 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. X M. R. XX/XXXX
a rozsudok OS Revúca, sp. zn. XC/XX/XXXX.
Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a
na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré
síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania ( vrátane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom ) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva ( napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X M. zo dňa
19.03.2014 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadkub) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.