Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229636
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113229636.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Bytový podnik mesta
Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti odporcom: X. I. Y., T..
XX.X.XXXX, H. D. Y., C. XX, X. N. R., T..XX.X.XXXX, T. H. D. Y., Y. T. X, t.č. na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníkom: V..G. Y., zamestnanec Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 434,36
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
434,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 23.6.2013 až do zaplatenia, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcom vo výške 26 EUR (súdny
poplatok), ktorú sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne v

lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu vo výške 434,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 23.6.2013
až do zaplatenia.

Podaním zo dňa 17.4.2014 navrhol pripustenie zmeny návrhu v časti príslušenstva tak, že žiadal, aby
súdzaviazalodporcovzaplatiťmuúrokyzomeškaniavovýške8,50%ročne.Zmenunávrhusúdpripustil
uznesením č.k.24 C 25/2014-43 zo dňa 2.7.2014.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že odporcovia od 1.2.2012 užívali bez právneho titulu
byt č. 2 na G. O. Č.. X v Košiciach, ktorého je navrhovateľ správcom, pričom za užívanie bytu nezaplatili

žiadnu úhradu. Za obdobie od mája do decembra 2012 si navrhovateľ uplatnil úhradu za užívanie
bytu bez právneho titulu vo výške 28,67 EUR mesačne, zodpovedajúcej hodnote nájomného v zmysle
mesačného zálohového predpisu platieb, spolu v sume 229,36 EUR za 8 mesiacov. Okrem toho sa
domáhal zaplatenia nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2012 vo
výške 205 EUR.

Odporca v 1.rade sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Pobyt odporkyne v 2.rade sa súdu napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť, preto jej v súlade s
ustanovením § 29 ods. 2 v spojení s ustanovením § 29 ods. 6 O.s.p. ustanovil na zastupovanie v tomto
konaní opatrovníka. Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.Podľa ust. § 115a ods.2 O.s.p., v znení účinnom od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v
drobných sporoch. Drobným sporom sa v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p. rozumie vec, v ktorej hodnota
pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 EUR.

Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.zák.ustanovenia
§ 115a ods.2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil

tento skutkový stav.

Zo zmluvy o nájme sociálneho bytu č.NZ/90-4/2011/soc zo dňa 1.7.2011 súd zistil, že odporcovi v 1.rade
Mesto Košice ako prenajímateľ prenechal do nájmu byt č.2, na prízemí, v Košiciach, na G. O..Č..X,
pozostávajúci z 1 izby, kuchyne a príslušenstva. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, od 1.8.2011 do
31.1.2012. Z obsahu zmluvy vyplýva, že členmi domácnosti odporcu sú odporkyňa v 2.rade (družka),

D. Y., T..XX.X.XXXX Z. W. Y., T..XX.XX.XXXX (dcéry).

Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2012 súd
zistil, že nájomné bolo predpísané vo výške 28,67 EUR mesačne a zálohové platby za služby spojené
s bývaním vo výške 116,93 EUR, spolu 145,60 EUR.

Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním pre predmetný byt za rok 2012 zo dňa 12.9.2013
súd zistil, že navrhovateľ odporkyni vyúčtoval nedoplatok vo výške 205 EUR. Z obsahu vyúčtovania
vyplýva, že náklady na služby spojené s bývaním boli vo výške 685,84 EUR a odporcovia zaplatili 480,84
EUR. Nájomné bolo predpísané spolu za celý rok vo výške 344,04 EUR a odporcovia zaplatili 114,68

EUR.

Z podpisového hárku za vchod 207003 G. X súd zistil, že vyúčtovanie bolo doručené odporkyni v 2.rade
dňa 23.5.2013, čo potvrdila svojim podpisom.

Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že mesto
Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli zmluvu,
ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom o
majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene
vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy

(špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení
Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka
uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi,
uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať
ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných

konaniach.

Podľa ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

Podľa ust. § 710 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

V danom prípade sa navrhovateľ od odporcov domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
odporcomvzniknúťtým,ževobdobíroku2012bezprávnehotituluabezplateniazodpovedajúcejúhrady
užívali cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, v uvedenom období požívali služby, ktoré im navrhovateľ
zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb.

Zvyššiecitovanéhoustanovenia§123Občianskehozákonníkavyplýva,žeobsahomvlastníckehopráva

je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na
užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je
oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v
rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká
užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je.

Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu
bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho
dôvodu ( § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie
nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia
§ 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že odporcovia byt vo
vlastníctve resp.v správe navrhovateľa skutočne užívali bez právneho titulu, ako aj, že v žalovanom
období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu.

Vykonaným dokazovaním, z nájomnej zmluvy č. NZ/90-4/2011/soc zo dňa 1.7.2011 mal súd nesporne
za preukázané, že medzi Mestom Košice ako prenajímateľom a odporcom v 1.rade ako nájomcom v
súlade s ust. § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka vznikol nájomný vzťah. Predmetom nájmu bol byt č.2
v sociálnom obytnom dome na G. O. Č.. X v Košiciach na prízemí, pozostávajúci z kuchyne, jednej izby a

príslušenstva. Nájom bol uzavretý na dobu určitú od 1.8.2011 do 31.1.2012. Nájomný vzťah, vzhľadom
k tomu, že bol dojednaný na určitú dobu, sa v súlade s ust. § 710 ods.2 Občianskeho zákonníka skončil
uplynutím dojednanej doby dňa 31.1.2012.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že odporcovia predmetný byt užívali aj po tom, čo

zaniklo právo nájmu bytu. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú jednak z vyúčtovania za rok
2012,zktoréhojezrejmé,žeodporcoviavpriebehutohtorokačiastočnehradilizálohovéplatbyzaslužby
spojené s bývaním, ako aj nájomné a jednak z podpisového hárku, z ktorého je zrejmé, že odporkyňa v
2.rade ešte aj v roku 2013 v byte bývala, pretože priamo v byte prevzala vyúčtovanie za predchádzajúci
rok. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že odporcovia v 1. a 2. rade užívali predmetný

byt v rozhodnom období bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho
titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu aj po skončení nájmu.

V danom prípade z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že navrhovateľ bol v žalovanom
období správcom predmetného bytu. Aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní je daná zmluvou

o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v zmysle ktorej mesto Košice
ako vlastník a prenajímateľ bytov (vrátane bytu, ktorý bol predmetom nájmu v tomto konaní), zveril
navrhovateľovi správu obecného majetku v súlade so zákonom o majetku obcí s tým, že navrhovateľ
je oprávnený konať v mene vlastníka a je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka
uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi,

uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať
ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných
konaniach.Plnenie, ktoré navrhovateľ odporcom poskytoval, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť,
zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V
danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného navrhovateľom, a teda za osoby, realizujúce

užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať odporcov, ktorí sa vykonávaním
im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by
inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im tieto vyplývali z právne relevantného
titulu, napríklad z nájomnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom. Z hľadiska hmotnoprávneho sú
teda odporcovia v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľmi povinnosti, o uloženie ktorej

navrhovateľ žiadal a preto sú v predmetnej veci pasívne legitimovaní.

Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje
súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie
obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

V danom prípade sa navrhovateľ nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty
nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho
z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou,
že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi

vlastníkov alebo správcov bytových domov.

V danom prípade nebolo sporné, že odporcovia v 1. a 2. rade nezaplatili úhradu za užívanie bytu za
mesiace máj až december 2012, t.j. za 8 mesiacov. Ako to vyplynulo z mesačného zálohového predpisu
platného pre uvedené obdobie, nájomné bolo predpísané vo výške 28,67 EUR. Uvedené vyplýva aj z

vyúčtovania, v zmysle ktorého nájomné spolu za tento rok predstavuje 344,04 EUR (t.j. 12 x 28,67 EUR)
a odporcovia zaplatili úhradu len za 4 mesiace vo výške 114,68 EUR (t.j. za 4 mesiace). Za ostatných
8 mesiacov úhradu nezaplatili. Dlh predstavuje sumu 229,36 EUR ( t.j. 8 krát 28,67 EUR). Nárok
navrhovateľa v uplatnenom rozsahu súd považoval v celom rozsahu za dôvodný a zaviazal odporcov v
1. a 2. rade zaplatiť ho navrhovateľovi spoločne a nerozdielne, vzhľadom k tomu, že nebolo sporné, že

predmetný byt užívali obidvaja v rovnakom rozsahu.

Čosatýkavyúčtovanianákladovzaslužbyspojenésbývaním,jezrejmé,žepredmetomvyúčtovaniaboli
náklady, ktoré vynaložil navrhovateľ vo vzťahu k dodávateľom služieb v roku 2012, teda v období, kedy
odporcovia predmetný byt nesporne užívali. Keďže odporcovia v konaní nepreukázali, že by zaplatili

vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť vyúčtovania nespochybňovali,
súd konštatoval, že nárok navrhovateľa je aj v tejto časti v celom rozsahu dôvodný a preto zaviazal
odporcov na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania vo výške 205 EUR.

Spolu priznaná istina činí 434,36 EUR.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

Podľaustanovenia§517ods.1,vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadnea
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády SR
č.586/2008 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.Podľa ust. § 10c citovaného zákona, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Súd konštatoval, že navrhovateľ má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením §
517 Občianskeho zákonníka, pretože odporcovia ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto sa
dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom
zákonníkuprinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenianiejeustanovenýčasplnenia,bolopotrebné

podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že odporcovia boli povinní splniť
dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie. Navrhovateľ v danom prípade preukázal, že
odporcov požiadal o splnenie dlhu v momente doručenia vyúčtovania nákladov za služby spojené s
bývaním za rok 2012, teda dňa 23.5.2013. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ poskytol vo vyúčtovaní 30
dňovú lehotu na splnenie, splatnosť dlhu nastala 22.6.2013. Prvým dňom omeškania je teda 23.6.2013,
tak ako si to uplatnil navrhovateľ v žalobe.

Súd preto zaviazal odporcov na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc uvedeným dňom. Výšku úrokov
z omeškania súd určil v súlade s prechodným ustanovením § 10c v spojení s ust. § 3 ods.1 nar.vlády SR
č.87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31.1.2013, keďže záväzkový vzťah vznikol v roku 2012 a omeškanie
po 31.1.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 31.1.2013 bola vo výške
0,75 % ročne. Po zvýšení o osem percentuálnych bodov činí 8,75 % ročne. Keďže navrhovateľ si uplatnil

úroky z omeškania v zákonom prípustnom rozsahu, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcom, ktorí vo veci úspech nemali.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 26
EUR (položka 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení
účinnomvčasepodanianávrhunazačatiekonania,t.j.6%zcenypredmetukonania).Súdpretozaviazal
odporcov nahradiť navrhovateľovi trovy v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I, v troch vyhotoveniach.

Proti výroku o vylúčení časti nároku na samostatné konanie odvolanie
nie je prípustné ( § 202 ods.3 písm.a/ O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).