Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2NcKR/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206243
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Macek
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114206243.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: X. J., nar.XX.X.XXXX, bytom I. M. R. C. XX/
XB, XXX XX Q. H., o návrhu na povolenie oddlženia, takto

r o z h o d o l :

I. Povoľuje oddlženie dlžníka: X. J., nar.XX.X.XXXX, bytom I. M. R. C. XX/XB, XXX XX Q. H..

II. Ustanovuje do funkcie správcu: Konkurzy a reštrukturalizácie, v.o.s., so sídlom kancelárie M. R.

Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 869 678.

III. Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať
písomnému súhlasu správcu nasledovne:

- právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru,

- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo
prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe,
- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánoch obchodných spoločností, družstiev
alebo iných právnických osôb,
- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo

poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou ,
- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných
prostriedkov,
- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie, presahujúce
v peňažnom vyjadrení sumu 300 eur alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení
sumu 200 eur v jednom kalendárnom mesiaci,

- odmietnutie daru alebo dedičstva.

IV. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov
správcovi sumu 1.440 eur.

V. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu

všetky významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný
vždy v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu
podrobnú písomnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.1.2014, doručeným súdu dňa 21.1.2014, sa navrhovateľka spolu s návrhom
na vyhlásenie konkurzu domáhala povolenia svojho oddlženia. Uviedla, že ako fyzická osoba získala
väčšinu jednotlivých pôžičiek z dôvodu, že počas posledných rokov manželstva bývalý manžel

nepracoval, v dôsledku čoho sa musela starať tak o domácnosť, financovať všetky záväzky rodiny,
výživné pre deti. Manžel zanechal viacero dlhov, v niektorých prípadoch sa stala účastníčkou záväzkuako spoludlžník resp. ručiteľ. V súčasnosti je zamestnaná. Ak jej to zdravotný stav dovolí, vyvinie všetko
úsilie k tomu, aby zvýšila svoj príjem a aby tak mohla v čo najväčšej miere uspokojiť svojich veriteľov.

Konkurzný správca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.6.2015 uviedol, že dlžníčka si riadne
plnila svoje povinnosti a spolupracovala pri uspokojovaní veriteľov.

Dlžníčka na pojednávaní dňa 20.10.2015 uviedla, že trvá na podanom návrhu. Chce sa vysporiadať v
priebehu oddlženia so svojimi veriteľmi. Je zamestnaná ako kuchárka na Základnej škole internátnej

Jamník pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Je rozvedená, nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť. Býva v mestskom nájomnom byte, za ktorý platí 150 eur a k tomu inkaso vo výške 91,64 eur.

Správca na pojednávaní uviedol, že počas konkurzu neuplatňoval odporovateľnosť právnych úkonov.

Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že majetok, s ktorým dlžník vstupoval do konkurzu bol

tvorený bytom v obci Bobrovník iba peňažnými prostriedkami vo výške 1.700 eur. Na uspokojenie
nezabezpečených veriteľom bola v rozvrhu výťažku konkurzu určená suma 1847,83 eur, miera
uspokojenia pohľadávok veriteľov bola cca 9,42 %. V oddelenej podstate bola suma určená na
uspokojenie veriteľom 13619,26 eur, čo predstavuje uspokojenie na úrovni 61,63 %.

Súd počas konkurzného konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nepoctivom zámere
dlžníka.

Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení

konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O
možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s
návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh

na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré
vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania
riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O

povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.

Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych
úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu ustanoví
toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet, použije sa postup podľa

§ 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a
správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov,
ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.

Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné
obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné
prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý
skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku

medzi veriteľov dlžníka.

Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na
získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi
všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska,

zamestnania alebo miesta podnikania.Podľa vety prvej § 171 ods. 1 ZKR, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo
závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na
úhradu odmeny správcu.

Základným predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby na majetok úpadcu - fyzickú osobu prebehol
konkurz, pričom tento nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok
proti podstate. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bude zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.
Ďalším predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby si dlžník počas konkurzného konania riadne plnil

svoje povinnosti.

Po zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia preskúmal
súd návrh dlžníka na povolenie jeho oddlženia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z
vyjadrenia dlžníka a správkyne ako aj zo skutočností, ktoré vyšle najavo v priebehu konkurzu považuje
súd za preukázané, že dlžník v priebehu konkurzu riadne plnil svoje povinnosti, spolupracoval so

správcom,vynaložilsnahuuspokojiťaspoňčiastočnesvojichveriteľov,čosa podarilo vakceptovateľnej
miere, keďže pohľadávky veriteľov boli v konkurze uspokojené v rozsahu cca 61,63 % v oddelenej
podstate a 9,42 % vo všeobecnej podstate.

Pred povolením oddlženia súd pri svojom rozhodovaní vykonal test prípadného zneužitia oddlženia zo

strany dlžníka. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno podľa názoru súdu zaradiť najmä:
a) nesplnenie si povinnosti dlžníka podať včas návrh na konkurz, na čo možno usudzovať najmä v
prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa,
b) majetok, s ktorým dlžník vstupuje do konkurzu je hodnotovo blízky alebo rovný minimálnej sume
potrebnej pre začatie konkurzného konania,

c) zistenie odporovateľných či neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím
konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov,
d) ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného
pomeru samotným dlžníkom alebo jeho zamestnávateľom z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny,
e) nespolupráca dlžníka so správcom konkurznej podstaty a neplnenie si povinností stanovených ZKR,

či dokonca spáchanie trestného činu dlžníkom v súvislosti s konkurzným konaním,
f) vyhlásenie konkurzu podľa § 107a ZKR po tom čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku
alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku.

Súd indikátory zneužitia oddlženia dlžníkom v posudzovanom prípade v zásade nenašiel. Dlžníčka

podala návrh sama, pričom z obsahu spisu je zistiteľné, že jej záväzky vyplynuli z nezvládnutých
spotrebiteľských úverov.

Hoci nejde o explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj
mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia.

Dôsledkom oddlženia je strata vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov neuspokojených v oddlžení, čo je
závažný zásah do ústavného práva veriteľov vlastniť majetok. Nemožno exaktne stanoviť minimálnu
mieru uspokojenia veriteľov potrebnú na povolenie oddlženia (napr. v ČR stanovenú na 30% z výšky
pohľadávok), ani s tým súvisiacu výšku príjmu dlžníka, možno však všeobecne konštatovať, že ak
primárnym cieľom konkurzu je usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby bola zabezpečená čo

najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak tomuto cieľu by nezodpovedalo konkurzné
konanie a naň nadväzujúce skúšobné obdobie oddlženia, v ktorom by veritelia získali iba marginálnu
mieru uspokojenia svojich pohľadávok. Na druhej strane je pri povoľovaní oddlženia nutné zobrať do
úvahy, že primárnym cieľom skúšobného obdobia v oddlžení už nie je zabezpečenie čo najvyššej
miery uspokojenia veriteľov(hoci aj v ňom je samozrejme aspekt uspokojovania pohľadávok prirodzene

prítomný), ale umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so
svojimi veriteľmi (pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť) a po uplynutí
skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť mu tzv. „fresh start“. V
konkrétnej posudzovanej veci dlžník počas konkurzu uspokojil pohľadávky veriteľov v cca 9,42%-tnej
miere vo všeobecnej podstate a v cca 61,63%-tnej miere v oddelenej podstate. Prípadným povolením

oddlženia sa však vytvára možnosť, aby dlžník uspokojoval svojich veriteľov po dobu ďalších troch rokov
(skúšobného obdobia) v súdom stanovenej výške.Súd preto po konštatácii, že dlžník splnil predpoklady pre povolenie oddlženia, vyhovel dlžníkovmu
návrhu a povolil oddlženie a v súlade s § 167 ods. 3 ZKR ustanovil dlžníkovi správcu(v zmysle § 167
ods.3 ZKR doterajšieho konkurzného) a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného

obdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníka, ktoré sa týkajú predovšetkým
nakladania s jeho majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jeho majetkové pomery.
Následne súd skúmal zárobkové pomery dlžníka.

V zmysle § 167 ods. 4 ZKR súd určil sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého

skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Súčasný príjem dlžníčky jej
mzdou vo výške cca 461,50 eur brutto. Pri zohľadnení výdavkov dlžníčky a potreby zachovania
dôstojného spôsobu života dlžníčky , považoval súd za možné určiť výšku sumy, ktorú je dlžníčka
povinná odviesť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov na úrovni 1.440 eur ročne.

Výrokom V. tohto rozhodnutia uložil súd správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností

dlžníkom v stanovených lehotách.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/.