Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217435
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217435.14

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcov, X/ R.
M., F.. XX.X.XXXX, T. S. XXXX, J. F. R. - F. U., X/ E. M., F.. XX.X.XXXX, T. Q. X. E. XX/XX, J. F. R.,
proti žalovaným, X/ O.. J. G., F.. XX.X.XXXX, T. W. U. XXX/X, J. F. R., X/ E. G., F.. XX.X.XXXX, T. W.
U.C. XXX/X, J. F. R., práv. zast. JUDr. Petrom Fábrym, advokátom, Starosaská 11, Spišská Nová Ves,
o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že na pozemku parcela č. 9098/1 nachádzajúcom sa v katastrálnom území Spišská
Nová Ves, zapísanom na LV č. 6645 na Okresnom úrade, odbor katastra Spišská Nová Ves, ktorého
vlastníkom sú žalovaní v 1. a 2. rade, viazne vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľnosti a
ich rodinných príslušníkov a to ich deťom s rodinami k domu súpisné číslo 9270 nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Spišská nová Ves a evidované na LV č. 3300 vedenom na Okresnom úrade, odbor
katastra Spišská Nová Ves, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade a ktoré nadobudli vydržaním

práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Uvedení vlastníci a ich rodinní príslušníci m a j ú p r á v o prechodu peši a motorovými vozidlami
zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok parcela číslo 9098/1, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 135 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území J. F. R. a evidovaný na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom, odborom katastra Spišská Nová Ves a to v rozsahu podľa predloženého zamerania

prístupovej komunikácie cez pozemok parcelu číslo 9098/1, ktoré vyhotovil Ing. Kostelník a určenej
bodmi A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í strpieť vykonávanie práva prechodu peši a motorovými vozidlami
žalobcov v 1. a 2. rade a ich rodinnými príslušníkmi.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy
konania vo výške 165,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť preddavkované trovy štátu vo
výške 5,55 eur na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28.9.2012 domáhali sa určenia, že na
pozemku parcelné číslo 9098/1, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie J. F.Á. R., ktorého
vlastníkmi sú žalovaní v 1. a 2. rade sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši
a motorovým vozidlom žalobcov v 1. a 2. rade a ich rodinným príslušníkom na parcelu č. 9097 k

nehnuteľnosti a to domu súpisné číslo 9270, vedený na LV Č.. XXXX, katastrálne územie J. F. R., ktorého
vlastníkmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade v prospech žalobcu v 1. a 2. rade. Žalobcovia uplatnili aj náhradu
trov konania.
Následne upravili petit návrhu v znení: „Súd urč uje, že na pozemku parcela č. 9098/1 nachádzajúcom
sa v katastrálnom území Spišská Nová Ves, zapísanom na LV Č.. XXXX na Okresnom úrade, odbor
katastra J. F. R., ktorého vlastníkom sú žalovaní v 1. a 2. rade, viazne vecné bremeno v prospech

vlastníkov nehnuteľnosti a ich rodinných príslušníkov a to ich deťom s rodinami k domu súpisné čísloXXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Spišská Nová Ves a evidované na č. A. XXXX vedenom
na Okresnom úrade, odbor katastra Spišská Nová Ves, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia v 1. a 2. rade.
Uvedení vlastníci a ich rodinní príslušníci m a j úp r á v o prechodu peši a motorovými vozidlami

zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok parcela číslo 9098/1 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 135 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území J. F. R. a evidovaný na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom, odborom katastra Spišská Nová Ves a to v rozsahu podľa predloženého zamerania
prístupovej komunikácie cez pozemok parcelu číslo 9098/1, ktoré vyhotovil Ing. Kostelník a určenej
bodmi A, B, C, D, E, F, G, H, I, J“.

Žalovaní sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadrili a uviedli, že v žiadnom prípade nemôžu
súhlasiť so zriadením prechodu cez parcelu číslo 9098/1, kat. územie J. F. R., pretože táto parcela
je využívaná na ich aktívnu činnosť a zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu
cez uvedený pozemok by nebolo spravodlivé a vážnym a neprístupným spôsobom by zasahovalo do
práv vlastníka a to z toho dôvodu, že vlastníci pozemku túto parcelu využívajú za účelom oddychu

a nie je prípustné viesť cestu spôsobom, že by sa tým zasahovalo do súkromia vlastníka pozemku.
Zdôraznili, že súdy môžu zriadiť vecné bremeno svojím rozhodnutím len v spojitosti so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a s rozhodovaním o neoprávnenej stavbe a že inak nemôžu
svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani vtedy, ak by sa z okolností prípadu zriadenia vecného
bremena javilo ako nevyhnutné východisko pri riešení prejednávaného prípadu.

Zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu by vznikol hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného a bolo by nespravodlivé, presahovalo by únosnú mieru a bolo by
zriadené v rozpore s dobrými mravmi. Dodali, že žalobcovia podaným návrhom zavádzajú súd v tom,
že v minulosti sa predmetný pozemok využíval ako prístupová cesta - hnanie kráv a hlavne v tom, že
nemajú možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam, pretože prístup je možný cez iné pozemky, ktoré

toho času ležia ladom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov I. M., E. H., vykonal ohliadku
na mieste samom, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Žalobcovia v konaní poukázali na predpoklady zriadenia vecného bremena vydržaním, za ktorých to
zákon pripúšťa a dodali, že už takmer 80 rokov parcela č. 9098/1 im slúži na prechod k domu.

Zákonnými podmienkami vydržania, v zmysle právnej úpravy vždy bola oprávnená držba, uplynutie
zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Všetky podmienky musia byť
splnené súčasne. Dodali, že splnili podmienku 10 rokov nepretržitej vydržacej doby.
Zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, lebo bez kladného
rozhodnutia vo veci súdom nedocielia zápis existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na

príslušnom liste vlastníctva na katastrálnom odbore. Predmetná žaloba je schopná zlepšiť ich právne
postavenie a odstrániť spornosť.
Je nevyhnutné, aby dosiahli stav právnej istoty, pretože žalovaní ich naďalej obmedzujú v práve
prechodu peši, motorovým vozidlom cez parcelu č. 9098/1 a v súvislosti s právom prechodu podali
žalovaní podnet na trestné stíhanie voči nim. Konanie bolo vedené na OR PZ Spišská Nová Ves,

ČVS: ORP-1410/SN-SN-2013 a následne žalovaní podali ďalšie trestné oznámenie. Susedské vzťahy
sú veľmi vážne narušené.
Dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na pozemku parcela č. 9095 a letnú kuchyňu nachádzajúcu
sa na pozemku KN-C parcela č. 9096 nadobudli žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 6.2.2001 s otcom
žalobcu v 1. rade. Otec žalobcu v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo

dňa 18.1.1990 uzavretou so svojim otcom. Predmetný dom bol postavený v roku 1880 v tom čase
ako hospodárska budova, v roku 1920 rekonštruovaná na rodinný dom. V podstate od roku 1880
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu v 1. rade. Žalobcovia nie sú vlastníkmi
pozemkov KN-C parcela č. 9095 a 9096, na ktorých sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, ani
vlastníkmi pozemku parcela č. 9097, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Spišská Nová Ves.

Žalobcovia v 1. a 2. rade od roku 2001 a ich právni predchodcovia už od roku 1880, najneskôr od
18.1.1990 od času keď nehnuteľnosti nadobudol starý otec žalobcu v 1. rade, na prístup k predmetným
nehnuteľnostiam využívali priľahlý pozemok cez parcelu č. 9098/1, ktorého vlastníkmi od roku 2004 sú
žalovaní, predtým Mesto Spišská Nová Ves.
Žalobcovia v konaní deklarovali, že vydržaním v zmysle § 151o ods. 1 s aplikáciou § 134 ods. 1, 2,

3 Občianskeho zákonníka nadobudli ako vlastníci predmetných nehnuteľností právo zodpovedajúce
vecnému bremenu in rem (spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ku ktorej je prístup cez predmetný
pozemok).Do vydržacej doby je v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka potrebné započítať i dobu pred
6.2.2001, po ktorú mali právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu v držbe právni predchodcovia
žalobcov.

Je zrejme že vydržacia doba začala plynúť najneskôr 18.1.1990, uplynula 18.1.2000. Týmto dňom
najneskôr právni predchodcovia žalobcov nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému
bremenu. Za začiatok plynutia vydržacej doby v prípade spornosti plynutia vydržacej doby od roku
1990 je možné považovať už rok 1880, od kedy právo zodpovedajúce vecnému bremenu užívali právni
predchodcovia žalobcov, ale v prípade posudzovania vydržacej doby od roku 1880 je potrebné zvažovať

podmienky vydržania v zmysle uhorského obyčajového práva, resp. v neskoršom období v zmysle
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
Poukázali na genézu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti súp. č. 9270 na parcele č. 9095, kat.
územie Spišská Nová Ves a spôsob prechodu cez parcelu č. 9098/1.
Starírodičiažalobcuv1.rade,D.M.,S..M.,F..XX.X.XXXX,ktorázomreladňa21.10.1989ajejmanželŠ.
M., F.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel 29.12.1978, nehnuteľnosť získali do vlastníctva titulom kúpy a dedenia

najneskôr od roku 1931, čo dokladovali výpisom z pozemkovej knihy, vl. 843 (čl.177).
Po smrti Š. M. C. XX.XX.XXXX sa spoluvlastníci predmetných nehnuteľností stali v podielovom
spoluvlastníctve Júlia Fabiánová, manželka nebohého a ich syn Ján Fabián. Boli to stará mama a otec
žalobcu v 1. rade.
D. M. po smrti manžela zostala v nehnuteľnosti sama, v roku 1982 sa dočasne odsťahovala k dcére do

Rudnian. Medzi ňou a synom Jánom došlo k dohode, že uzatvoria kúpnu zmluvu medzi spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti,JúliouFabiánovou,JánomFabiánomažalobcami.Bolipripravenépodkladykuzatvoreniu
zmluvy a to Dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 29.12.1982 s kladnými vyjadreniami jednotlivých
odborov bývalého Mestského národného výboru v Spišskej Novej Vsi. D. M., spoluvlastníčka domu,
vtedy súp. č. XXX prevzala dňa 3.12.1982 od žalobcu v 1. rade sumu 15 000.- Kčs za predaj domu.

Od tejto doby, tj. od 3.12.1982 začali žalobcovia fyzicky užívať nehnuteľnosť. K uzatvoreniu kúpnej
zmluvy nedošlo z dôvodu, že sa veľmi zhoršil, hlavne duševný stav, D. M..
Rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi č. D 1356/89-16, zo dňa 18.1.1990 po poručiteľke,
D. M., nehnuteľnosti zdedil jej syn D. M., čím sa stal vlastníkom nehnuteľnosti v celku.
Predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali a opravovali osobne žalobcovia s tým, že ako prístupovú

cestu užívali bez akéhokoľvek obmedzenia na prístup k svojim nehnuteľnostiam parcelu č. 9098/1
najneskôr od 3.12.1982.
K reálnemu odkúpenia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov došlo dňa
23.10.2001 a to od otca žalobcu v 1. rade, D. M.Á., ktorý bol vtedy výlučným vlastníkom domu súp.
číslo XXXX stojaceho na parcele č. KN 9095 a letnej kuchyne stojacej na parcele č. KN 9096 v celosti.

Fyzicky však ju užívali najneskôr od 3.12.1982 a žalobca v 1. rade k svojím starým rodičom chodil po
prístupovej ceste parcele č. 9098/1 už od roku 1953.
Uvedením týchto skutočností, prehľadu vlastníckych a užívateľských vzťahov vyplýva, že právni
predchodcovia žalobcov bez akéhokoľvek obmedzenia užívali na prístup k svojim nehnuteľnostiam
parcelu č. 9098/1 najneskôr od roku 1931, žalobca v 1. rade najneskôr od roku 1953, nikdy nemali

problémy s prechodom po tomto pozemku a susedia tento stav akceptovali.
K argumentácii žalovaných, že v tomto prípade nie je možné vydržať právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, pretože v minulosti boli tieto pozemky predmetom socialistického vlastníctva podľa ust. § 134
ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobcovia poukázali na skutočnosť, že pozemok parcela č. 9098/1
nikdy nebol predmetom socialistického vlastníctva tak ako je to ustanovené v § 134 ods. 2 Občianskeho

zákonníka s poukázaním na § 125 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Veci, ktoré môžu byť iba predmetom štátu alebo právnických osôb sú uvedené v zákone č. 109/1964
Zb. a v zákone č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku. Parcela č. 9098/1 bola vždy vo vlastníctve Mesta
Spišská Nová Ves.
Pre prípad, ak by sa preukázalo, že parcela č. 9098/1 bola vo vlastníctve socialistickej organizácie alebo

obdobnom vzťahu, tak ako to uvádza § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobcovia poukázali na
fakt, že zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí previedol všetky pozemky, ktoré boli prípadne prevedené
z obcí do socialistických organizácií vrátane obciam. Teda najneskôr účinnosťou tohto zákona tj. od
1.5.1991 sa môže počítať doba vydržania, čo aj v tomto prípade je viac ako 20 rokov.
Na základe týchto faktov žalobcovia mali zato, že prvé kritérium na to, aby došlo k vydržaniu veci a

to uplynutie nepretržitej vydržacej doby je splnené, čo je preukázané vlastníctvom a užívaním vlastnej
nehnuteľnosti, tj. domu na parcele č. 9095 a 9097 žalobcami a ich právnymi predchodcami a užívaním
parcely č. 9098/1 na prechod k svojim nehnuteľnostiam už od roku 1931.Druhým dôležitým kritériom, okrem nepretržitého trvania zákonom stanovenej doby je dobromyseľnosť
držiteľa. Žalobcovia boli dobromyseľní v tom, že im vec alebo právo patrí. Nikto im ako dobromyseľným
držiteľomneoznámilalebosasúdnoucestoualeboinaknedožadoval,abydobromyseľnídržiteliaprestali

užívať predmet vydržania. Žalobcovia so zreteľom na historické okolnosti boli dobromyseľní v tom, že
im právo patrí a sú oprávnenými držiteľmi. Počas celej doby vydržania nenastal stav, že by žalobcov
niekto upozornil, zasiahol, zakázal alebo iným spôsobom obmedzil v prechode cez parcelu č. 9098/1.
Predmetom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je
presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Toto majú žalobcovia podložené

tým, že po právnych predchodcoch trvale užívali predmetnú nehnuteľnosť na prechod k svojej
nehnuteľnosti už od roku 1982. Žalobcovia boli stále dobromyseľní, že im právo prechodu patrí.
Poukázali na nepravdivé tvrdenie žalovaných, že im umožňovali právo prechodu cez predmetný
pozemok, lebo sústavne robili pokusy o sťaženie ich prístupu k svojej nehnuteľnosti a nakoniec dňa
5.10.2013 namontovali druhú rampu, aby im zamedzili prístup cez parcelu č. 9098/1. Odvolávajú sa na
to, že nemôžu užívať pozemok parcelu č. 9098/1 na riadne obhospodarovanie a využívanie.

Parcela č. 9098/1 má výmeru 135 m2 a je vedená ako dvor s trávnatým povrchom. Vzdialenosť z tejto
parcely k pozemku žalovaných a to k parcele č. 9101 o výmere 839 m2, ktorý je vedený ako záhrada
a na ktorom žalovaní majú vybudovaný altánok je 4,45 m. Napriek tomu bránia žalobcom v prechode
po parcele č. 9098/1 a to tým, že si tam postavia stolík a stoličky, hoci oddychovať môžu v záhrade,
ktorá je celá zatrávnená.

Najužšia vzdialenosť pre prechod cez parcelu č. 9098/1 je 3,2 m a celková dĺžka na prechod po parcele
je 16 m. Obmedzovanie prístupu žalovanými k nehnuteľnostiam žalobcov v konečnom dôsledku bráni
aj ich riadnemu užívaniu, čím môžu vzniknúť následné škody. Následkom toho žalobcovia užívanie
prechodu cez parcelu č. 9098/1 obmedzili na nevyhnutné prístupy k nehnuteľnostiam a ich deti chodia
sporadicky a nie pravidelne ako bolo tomu v minulosti.

Keď žalovaní v roku 1997 kupovali dom na parcele č. 9098/2 a parcelu č. 9098/1 v roku 2004, boli si
veľmi dobre vedomí skutočnosti, že cez parcelu č. 9098/1 je jediný možný prístup motorovým vozidlom
k nehnuteľnosti žalobcov.
Až po odkúpení parcely č. 9098/1 v roku 2004 zo strany žalovaných sa začali postupne stupňovať
vyjadrenia a opatrenia na zamedzovanie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov.

Žalovaní pri kupovaní domu mali vedomosť, že k domu žalobcov sa prechádzalo cez parcelu č. 9098/1,
čo rešpektovali sedem rokov až do doby, kedy sa stali vlastníkmi označenej parcely v roku 2004. Bol
im známy obsah oznámenia Mestského úradu Spišská Nová Ves zo dňa 28.8.2008, podľa ktorého
pozemok parcela č. 9098/1 nadobudli žalovaní do vlastníctva na základe schválenej žiadosti uznesením
Mestského zastupiteľstva č. 104 zo dňa 11.3.2003 s tým, že predmetná lokalita je využívaná na

rekreačné účely a riešenie prístupových pomerov - právo prechodu po parcele č. 9098/1 v danej lokalite
dlhoročne fungovalo.
Z uvedeného oznámenia okrem iného vyplýva, že pôvodný vlastník pozemku parcelné č. 9098/1, Mesto
Spišská Nová Ves, nikdy nemalo žiadnu námietku alebo zákaz s užívaním predmetného pozemku, čo
osvedčuje u žalobcov dobrú vieru a lehotu vydržania viac ako 10 rokov.

Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že žalobcovia majú prístup k svojim nehnuteľnostiam aj inou cestou
ako cez pozemok parcelu č. 9098/1 k domu súp. č. 9270.
Takéto riešenie by zasiahlo do vlastníckych práv vlastníkov priľahlých pozemkov. Je pravdou, že žalobca
v 1. rade je vlastníkom pozemku, parcely č. 9079, avšak vybudovanie prístupu k tejto parcele je taktiež
po iných pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcov. Prístup ku asfaltovej komunikácii nie je z

tohto pozemku ale z pozemku iných vlastníkov. Ak by aj žalobcovia chceli riešiť inú prístupovú cestu,
takéto riešenie nie je možné a to aj kvôli svahovitosti terénu a celkovej neprístupnosti terénu.
Prechod cez pozemok žalovaných žalobcovia nezneužívali, iba v prípade nutnosti prechodu motorovým
vozidlom, inak parkujú na inom mieste a peši chodia po trpenom chodníku cez cudzie parcely, čo však
nie je možné motorovým vozidlom. Nikdy sa nechovali k pozemku žalovaných ako vlastníci.

K tvrdeným skutočnostiam žalobcov súd vypočul svedkov.
Svedkyňa, I. M., je vo veľmi vzdialenom príbuzenskom vzťahu so žalobcami a uviedla, že v susednom
dobežalobcovbývalaasipäťrokovvobdobírokov1968aždoroku1973.Nahliadlanafotodokumentáciu
(čl. 35) a potvrdila, že cez túto parcelu s prideleným č. 9098/1 sa prechádzalo k nehnuteľnosti žalobcov.
Táto parcela slúžila ako prístupová cesta pre dva rodinné domy ako spoločný prístup napríklad pri

zvážaní sena a tento pozemok museli využiť vlastníci domov ako prístupovú cestu.
Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že s prechodom po konkrétnej parcele neboli nikdy problémy. V čase
keď v nehnuteľnosti bývala, tak v nehnuteľnosti žalobcov bývali ich starí rodičia a dodala, že to boli
otvorení ľudia, rozprávali sa, ale právni predchodcovia žalobcov nikdy nespomenuli, že by mali problémys prechodom, lebo tam iný prístup nebol a žalobcovia sa môžu dostať k svojmu domu len cez parcelu
č. 9098/1. Osobne s prechodom cez dotknutú parcelu nemala nikdy problém.
Jediná cesta autom je cez les a pozemok žalovaných k domu žalobcov. Existuje však prístupový chodník

z hlavnej cesty vedúci cez lúky k domu žalobcov, ale to je chodník výlučne pre chodcov. V minulosti, pri
zvážaní sena sa tento chodník využíval, ale seno sa nosilo v noši na chrbte, nie povozom, lebo žiadny
voz by neprešiel. Medzi domami M. I. M. nebola žiadna zábrana, voľne chodili obidve rodiny.
Svedkyňa, E. H., je v príbuzenskom vzťahu k žalobcovi v 1. rade, ktorý je jej synovcom. Usadlosť,
v ktorej bývajú žalobcovia je stará dve storočia. Pôvodne tam bola malá huť, pozostatky trosky sú na

záhrade. Už v minulosti sa cez dvor, teraz pozemok žalovaných chodilo vozmi, prechádzal dobytok,
zvážalo sa drevo a bol tiež prísun dreva. Doznala, že i keď susedské vzťahy boli narušené, nikdy neboli
kladené prekážky prechodu cez tento pozemok. S. M. zase trpela prechod M. keď sa chceli dostať na
cestu a k vode ľudovo nazývanej „rinička“. Svedkyňa popísaný spôsob prechodu cez parcelu č. 9098/1
si pamätá od ranného detstva, svojich 2-3 rokov života, od roku 1939 - 1940. Parcela, ktorú vlastnia
žalovaní, je úzka, preto k domu M. keď prišiel povoz so zemiakmi, tak musel sa otočiť na pozemku M..

Keď chodil lekár k starým rodičom sanitkou, tak prechádzal cez dvor M., teraz dvor žalovaných. Jedine
ak prišiel lekár na bicykli, tak išiel úzkym chodníkom cez lúku, ale prístup je strmý, cesta bahnitá.
Žalovaní k meritu veci uviedli genézu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to že v roku
1997 odkúpili od podielových spoluvlastníkov E. T. a Mesta J. F. R., rodinný dom s príslušenstvom súp.
č. XXXX postavený na parcelách KN-C č. 9098/2 a č. 9098/3 a zároveň požiadali Mesto Spišská Nová

Ves o odpredaj pozemkov (parcela č. 9098/2 a č. 9098/3) pod rodinným domom a priľahlou budovou
(dreváreň spolu s letnou kuchyňou), ktorá leží oproti rodinnému domu. V roku 1997 sa stali výlučnými
vlastníkmi rodinného domu a drevárne s letnou kuchyňou.
V kúpnych zmluvách je zakotvené, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne vady, ťarchy,
dlhy, vecné bremená a iné právne povinnosti.

O odkúpenie dvora (KN-C č. 9098/1) a zároveň aj pozemkov parciel č. 9101 a č. 9102 z finančných
dôvodov požiadali až v roku 2003. Boli to pozemky, ktoré priamo obkolesovali ich nehnuteľnosť. Vylúčili
tvrdenie žalobcov, že o kúpe pozemkov od Mesta Spišská Nová Ves nevedeli, lebo v tom čase, ich
splnomocnený zástupca, pracoval ako právnik na mestskom úrade a bol osobou, ktorá participovala na
príprave zmlúv. Mesto Spišská Nová Ves v tej dobe uvažovalo o výstavbe obytného satelitu na protiľahlej

strane potoka Holubnica, ktorý riešil priame napojenie nehnuteľností účastníkov na komunikácie, čo
žalovaní dokumentovali výrezom z mapy navrhovanej zmeny územného plánu.
Žalovaní vo svojom podaní zo dňa 19.2.2014 rozoberajú vlastnícke pomery žalobcov k domu súp. č.
XXXX ležiacom na parcele č. 9095, letnej kuchyne na parcele č.9096 a že ich žalobcovia získali kúpou
v roku 2001. Podotkli, že pozemok parcela č. 9079 o výmere 2905 m2, TTP je ležiaci na opačnej

strane potoka Holubnica, získali ho kúpou v roku 2001 a leží ladom. Vyslovili presvedčenie, že účelovo
nehnuteľnosti v rámci dedičského konania po matke žalobcu v 1. rade získal jeho brat, D. M., a to už
počas prípravy súdneho sporu, aby nedošlo k úvahám viesť tadiaľto prístupovú cestu.
Pozemky parcelné č. 9090 o výmere 154 m2, č.9091 o výmere 155 m2, č. 9092 o výmere 127 m2, druh
orná pôda, časť z nich je využívaná žalobcom v 1. rade. Vytýkali žalobcovi v 1. rade, že v konaní poprel,

že jeho brat je vlastníkom susediacich pozemkov s jeho pozemkami a rovnako nepriznal svoju parcelu
č. 9079, ktorá je z pohľadu žalovaných veľmi dôležitá z dôvodu možnosti ako riešiť prístupovú cestu po
vlastných pozemkoch. Poukázali, že žalobcovia užívajú pozemky vo vlastníctve mesta a to parcely č.
9095, č. 9096 (pozemky pod domami), č. 9094 (záhrada), č. 9093/1 (lúka a ihrisko), č. 9093/2 (chodník).
Vo vlastníctve rodiny M. sú parcely č. 9087, č. 9088, č. 9089.

Poukázali na to, že žalobca v 1. rade v tomto konaní rád zneužíva svoj trvalý pobyt v Novoveskej Hute,
rozporne tvrdí, že do rodinného domu sa už nasťahoval v roku 1982, inokedy že od kúpy domu v roku
2001, pričom žalobkyňa v 2. rade, jeho manželka, spolu s deťmi bývala na adrese Q. X. E. R. J. F.
R.. Pravdou je, že svoj trvalý pobyt v Novoveskej Hute zmenil až v máji 2009, pravdepodobne v rámci
prípravy na súdny spor. Uviedli, že bolo by dobré vedieť po akej ceste sa dostane žalobca v 1. rade v

zimných mesiacoch k rodinnému domu, čo je asi 2 km po málo udržiavanej komunikácii. Po prístupovej
cestesacezzimnémesiaceasipočas5mesiacovknehnuteľnostiautomnedostane.Problémovýprístup
je aj počas daždivého obdobia, čím prezentovali, že takmer pol roka využíva iné prístupové cesty.
Na dvore žalobcov už v roku 1998 existoval široký mostík vhodný aj pre prejazd osobným autom cez
potok Holubnica, ktorý využívajú aj dnes, ale od povodne roku 2008 je mostík užší, slúži ako prístupová

cesta k nehnuteľnostiam, ale len pre peších. Žalobcovia prístupovú cestu cez mostík udržiavajú.
V ďalšom dokladovali, že cesta je viditeľná aj na satelitnej snímke, prechádza parcelou vo vlastníctve
žalobcov a vedie od napojenia na asfaltovú cestu až po mostík. Klamstvom je, keď tvrdia, že mostík
postavili až po tom, čo žalovaní odkúpili v roku 2004 pozemok a bránia im v prechode cez prístupovúcestu. Tento mostík a chodník je zaznamenaný vo vojenskej mape z roku 1957, ale naopak prístupová
cesta cez pozemok parcela č. 9098/1 a pozemku parcelné č. 9099, ktorú podľa žalobcov užívajú už od
roku 1880 tam nie je a ani nemohla byť, lebo ju urobil pán M. (otec p. T. - právny predchodca žalovaných)

až okolo roku 1962, aby mal prístup na dovezenie stavebného materiálu.
K spolunažívaniu so žalobcami uviedli, že v čase kúpy nehnuteľnosti v roku 1997 žalobcovia so svojimi
troma deťmi žili v Spišskej Novej Vsi, vlastnili jedno osobné auto, na chalupu chodili cez víkendy, v lete
počas prázdnin aj cez týždeň. Deti v súčasnosti sú samostatné, majú rodiny a vlastnia autá. Chodia tam
so 4 autami, niekedy sa pridajú aj služobné autá a neraz parkujú aj ich tri autá. Z ich dvora sa stáva

verejná komunikácia, často s prejazdom áut 4 až 5 krát za deň. Chodia aj nákladné autá so stavebným
materiálom.
Vážny konflikt medzi rodinami nastal v roku 2008, keď bol dovezený stavebný materiál nákladným
autom, ktoré nedokázalo vyjsť hore cestou, ryhy po kolesách žalobca v 1. rade zasypal hrubým drveným
kamenivom až po dom žalovaných, čo znemožnilo kosenie trávy kosačkou. Upozornenie spôsobilo
vážny problém.

Žalobca v 1. rade nereagoval na výzvu žalovaných, aby po povodni v roku 2008 zregulovali tok
Holubnice. Riešil si to po svojom, v roku 2012 dovážal stavebnú sutinu nákladnými vozidlami takmer
na dotyk so stenami budov, pričom bola zničená cesta, trávniky, vznikli praskliny na stenách. V roku
2009 sa sutina dala doviesť cez ladom ležiace pozemky. Základným problémom je, že domy sú bez
cestného napojenia. Tvrdenie žalobcu, že to čo užívajú je prístupová cesta, nie je pravdou, lebo po

opustení pozemku parcelné č. 9099, ďalej v lese už evidenčne niet náznaku po nejakej ceste, je to len
lesný pozemok - parcela č. 9875. Oficiálne žiadna prístupová cesta neexistuje, až po asfaltovú cestu
je potrebné prebrodiť vodný tok Holubnice. Riešenie vzhliadli v správnom technickom navrhnutí trasy
novej cesty za účelom definitívneho vyriešenia problému a nezasahovania do vlastníckych práv.
Žalovaní sa cítili byť dotknutí nariadeným predbežným opatrením a hlavne tým, že ako vlastníci parcely

č. 9098/1 sú obmedzovaní v jej nerušenom užívaní. Bližšie rozviedli okolnosti za ktorých bola privolaná
policajná hliadka a aké je „obvyklé“ správanie žalobcov a ich rodinných príslušníkov čo prezentovali aj
formou CD nosičov.
Namietali, že žalobcovia nemôžu byť v dobrej viere a to z toho dôvodu, že v roku 2011 mali záujem
o zriadenie vecného bremena formou zmluvy, ktorú zaslali žalovaným na uzavretie a podpis, čo podľa

nich svedčí o tom, že neboli v dobrej viere.
Žalovaní navrhli alternatívy prístupových ciest a to:
1. cesta vedúca okolo stĺpa elektrického vedenia poza domy žalobcov a žalovaných, ústiaca priamo na
pozemky rodiny M.. Cesta by bola v celom priebehu umiestnená na pozemkoch Mesta Spišská Nová
Ves, predpokladané náklady 1000 eur. Cesta je spočiatku takmer bez prevýšenia, v závere by bolo jej

klesanie rovnaké ako na parcele č. XXXX ako doterajší prístup.
2. Cesta vedúca z asfaltovej cesty (označené na satelitnej snímke čl. 155) prechodom cez pozemok
mesta po prekonaní prevýšenia, ďalej by cesta pokračovala až k potoku po parcele č. 9079 vo vlastníctve
rodiny M., realizovaná na vlastné náklady spolu s prekonaním potoka vybudovaním lávky. Na druhej
strane potoka sú 3 pozemky brata žalobcu a predpokladajú, že by sa o prechode po týchto pozemkoch

žalobca v 1. rade s bratom dohodol. Úvodný prístup z asfaltovej cesty prekonaním prevýšenia na
mestskom pozemku je v záujme viacerých vlastníkov pozemkov (parcely č. 9078, 9078/1, 9079, 9084,
9085, 9086), ale je potrebná investícia.
3. Cesta vedúca z asfaltovej cesty rovnako ako je uvedené v bode 2, vedená až k potoku po parcele
9079, následne po dohode s rodinou M., čo najkratšou cestou k pôvodnému mostíku a po ňom priamo

na dvor.
4. Cesta vedúca po chodníku ako v bode 2 od šípky, prístupová cesta smerom k mostíku v miestach
dohodnutých s rodinou M. (cez niektoré z parciel 9084, 9085, 9086) možno aj v doterajšom profile ako
je na satelitnej snímke až k mostíku a cez neho na dvor žalobcov. Tento návrh si vyžaduje riešenie
pozemkov zámennými zmluvami alebo odkúpením časti parciel.

5. Cesta vedúca z asfaltovej cesty cez pozemok Mesta Spišská Nová Ves cez existujúci zjazd pre autá
dole na súkromné pozemky s možnosťou prístupu až na pozemok žalobcu v 1. rade (návrh prístupových
ciest graficky zobrazený na čl. 164).
Žalobcovia k návrhu na riešenie prístupovej cesty inak ako cez parcelu č. XXXX/X uviedli, že riešenie nie
je možné bez toho, aby sa narušili vlastnícke vzťahy vlastníkov priľahlých pozemkov (asi 27 vlastníkov).

I keď žaloba v 1. rade je vlastníkom parcely č. 9079, avšak vybudovanie prístupu k tejto parcele je taktiež
po iných pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu. Prístup ku komunikácii nie je z tohto pozemku,
ale z pozemku iných vlastníkov. Ak by aj žalobcovia chceli riešiť inú prístupovú cestu, takéto riešenie nie
je možné kvôli veľkej svahovitosti a celkovej neprístupnosti terénu. Terén nebol vhodný ani pre povoz.Žalovaní uviedli, že vlastnícke vzťahy by sa nenarušili prechodom cez parcely č. 9084, 9085, 9086,
pretože 63% z nich je v správe Slovenského pozemkového fondu a Mesta Spišská Nová Ves a tieto
pozemky sú dlhodobo nevyužívané. K tomu žalobcovia poukázali na vlastnícke vzťahy k označeným

parcelám. Parcela č. 9084 - výmera 783 m2, počet spoluvlastníkov 27, výmera pripadajúca na fyzické
osoby 288,5 m2, SPF 469,8 m2, Mesto SNV 24,7 m2, parcela č. 9085 - výmera 800 m2, počet
spoluvlastníkov 27, výmera pripadajúca na fyzické osoby 295 m2, SPF 480 m2, Mesto SNV 25 m2,
parcela č. 9086 - výmera 1410 m2, počet spoluvlastníkov 27, výmera pripadajúca na fyzické osoby 519
m2, SPF 846 m2, Mesto SNV 45 m2. K tomu však je potrebné dodať, že SPF má nehnuteľnosti iba v

správe a to z dôvodu, že šiesti z vlastníkov uvedených pozemkov zomreli a nie sú vyporiadané dedičské
podielyavprípadeprejednaniadedičstvapoporučiteľochsapočetfyzickýchosôblenzvýši.Ajvprípade,
že by cestná komunikácia viedla cez pozemok žalobcu v 1. rade a to po parcele č. 9079 a cez pozemok
jeho brata po parcelách č. XXXX, XXXX I. XXXX opäť by sa prišlo k parcelám v cudzom vlastníctve a to
č. XXXX, XXXX, XXXX kde sú obdobné vlastnícke vzťahy ako na parcelách č. XXXX, XXXX I. XXXX.
Žalobcovia nikdy netvrdili, že k nehnuteľnostiam neviedli žiadne iné cesty. Jednalo sa iba o chodníky

a to hlavne chodník cez parcely č. XXXX, XXXX,XXXX,XXXX,XXXX, ktorý prístup využívali právni
predchodcovia žalobcov a žalovaných na prístup k nehnuteľnosti, ale tento chodník výhradne slúžil len
pre peších.
K alternatívam žalovaných k prístupovým cestám žalobcovia uviedli.
l.Prístuppodľaalternatívyč.1bysamalrealizovaťnaddomamižalobcovažalovaných.Tútonavrhovanú

cestu riešili na mieste zástupcovia Mestského úradu Spišská Nová Ves, Lesov mesta s.r.o., Spišská
Nová Ves, O.. G. za prítomnosti D.. M., bez prítomnosti žalobcov. Bolo konštatované všetkými
prítomnými, okrem O.. G., že vyznačená cesta sa nedá viesť vytýčeným smerom pre veľkú svahovitosť
a celkovú neprístupnosť. Je nutné uviesť, že vybudovaním tejto cesty vo svahu by mohol byť ohrozený
celý svah a jeho možný zosuv na domy, ktoré sú od tejto navrhovanej cesty cca 20 m. Z uvedeného je

zrejmá nereálnosť cesty, s čím bol O.. G. oboznámený.
2.Prístupponavrhovanejcesteč.2byviedol zasfaltovejcestystrmýmzrazom,snutnosťouodvodnenia
mokriny pod svahom, postaviť cestu po pozemku žalobcu v dĺžke cca 85 m, postaviť most na parcelu
Č.. XXXX a opäť po cudzích parcelách č. XXXX, XXXX I. XXXX, kde sú tiež zložité vlastnícke vzťahy.
3.Návrhvedeniacestyjepodobnýnávrhuceste2stýmrozdielom,žebyprechádzalapoparceležalobcu

v 1. rade a následne po cudzích parcelách č. XXXX, XXXX I. XXXX, kde sú tiež zložité vlastnícke vzťahy.
4. Návrh alternatívy č. 4 je obdobou alternatívy cesty č. 3 aj so všetkými vlastníckymi vzťahmi.
5. Alternatíva cesty č. 5 je analógiou cesty č. 4 so všetkými majetkovými vzťahmi. Zakreslenie návrhov
do mapy je nereálne.
Problém prístupu k nehnuteľnosti žalovaných môže vzniknúť aj na ich strane, pretože doposiaľ využívajú

na prístup k nehnuteľnosti komunikáciu rodiny R. po parcele č. XXXX/1 a následne prechádzajú
po parcele č. 9106, ktorá je vo vlastníctve rodiny Š., čo im neprekáža, že prechádzajú cez cudzie
nehnuteľnosti. V prípade, že im uvedení vlastníci odmietnu vstup na ich nehnuteľnosti, budú žalovaní
nútení používať kritizovanú komunikáciu po parcele č. XXXX aby sa dostali k svojej nehnuteľnosti.
Žalovaní opomenuli uviesť, že brat žalovaného v 1. rade, Ing. D. G., bol v čase uzatvárania zmluvy o

kúpe parcely č. XXXX/X vedúci oddelenia výstavby a dopravy na Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi a
Ing.Štubňa,vedúcioddeleniaúzemnéhoplánovaniaastavebnéhoporiadkujeblízkyznámyžalovaných.
Práve uvedené osoby mali pri príprave kúpnej zmluvy k parcele č. XXXX/X zabezpečiť, aby bolo na
predmete kúpy zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov, tak ako to urobili v iných prípadoch, hoci
dobre poznali situáciu prístupu.

Žalobcovia predložili listinný dôkaz a to zameranie prístupovej komunikácie cez pozemok parcela č.
XXXX/X k pozemku parcela č. XXXX v kat. území J. F. R., ktoré vyhotovil Ing. H. P. a určil zoznam
súradníc novourčených podrobných bodov prístupovej komunikácie s tým, že presnosť určenia súradníc
zodpovedá predpisom. Súd listinný dôkaz akceptoval, ale dodáva, že v danom prípade bolo dostačujúce
vyrieknuť právo prechodu len všeobecne cez parcelu č. XXXX/X, hlavne z dôvodu jej šírky a dĺžky, ale

v takom prípade, vzhľadom na znenie petitu návrhu by rozhodol nad návrh.
Tento prístup na parcelu č. XXXX/X užívali a užívajú pri dovoze materiálu aj žalovaní, pretože nemajú
inú možnosť ako prístup cez parcelu č. XXXX, ktorý stále slúžil a slúži ako prístupová komunikácia k
nehnuteľnostiam na parcelu č. XXXX/X.
Žalobcovia tvrdenie žalovaných, že prístup k ich nehnuteľnostiam motorovým vozidlom až do povodne v

roku 2008 bol možný cez široký mostík označili za absurdné. Drevený mostík bol široký 1,5 m určený iba
pre peších a ďalej pokračoval úzkym chodníkom širokým pre jednu osobu a nie pre prejazd motorovým
vozidlom. Chodník prechádza po parcelách č. 9085, č. 9084, č.9079, č.9083, č.9080. 9086, č. a jehodĺžka je cca 150 m od mostíka po asfaltovú komunikáciu a prechádza zamokrenou časťou pozemkov,
cez bývalú železničku strmým svahom na cestu. Pre motorové vozidlá je neprejazdný.
Po povodni v roku 2008 bol tento mostík nahradený žalobcami novým mostíkom, ktorý nie je určený pre

motorové vozidlá a pokračuje po pôvodnom chodníku. Tento chodník slúžil pre žalobcov a ich právnych
predchodcov ako aj právnych predchodcov žalovaných na peší prechod na asfaltovú komunikáciu a
nikdy neslúžil na prechod k nehnuteľnostiam žalobcov a ani žalovaných dopravnými prostriedkami.
Súd vykonal ohliadku na mieste samom a zistil, že k nehnuteľnosti žalobcov od asfaltovej cesty - hlavnej
cestyvedielesnácestaažkparceležalovanýchč.XXXX/X.Parcelač.XXXX/Xjeúzka, situovanámedzi

nehnuteľnosťamižalovanýchasiodĺžke16mavnajužšombodemedzibudovamimášírku3,2m.Potom
nasleduje dom žalobcov na parcele č. 9095, parcela č. XXXX a parcela č. XXXX na ktorej žalobcovia
majú postavenú letnú kuchyňu, (zreteľnejšie informatívna kópia z mapy čl.6 a čl. 134). Označené parcely
sú vo vlastníctve Mesta Spišská Nová Ves. Žalovaní i pri ohliadke zotrvali na stanovisku, že nie je
pravdou, že jediný prístup k domu žalobcov je cez parcelu č. 9098/1, ale je tu možnosť cez trpený
chodník prechádzajúci cez pozemky vo vlastníctve p. M., kde je asi ďalších 26 spoluvlastníkov a to

cez parcely č. XXXX, XXXX I. XXXX. Vedľa uvedených parciel žalobcovia majú vlastný pozemok a to
parcelu č. XXXX o výmere 3 006 m2 a prístupový chodník je možný po tejto lúke z hlavnej cesty, podľa
názoru žalovaných po malej úprave terénu a to prevýšenia medzi cestou a lúkou. Posledný dom vľavo
od účastníkov konania má prístup z hlavnej cesty cez lúku, ktorá je vo vlastníctve R. a to vzdušnou
čiarou asi 100 m, a preto žalovaní tvrdia, že tak isto by mohli mať prístupovú cestu aj žalobcovia. V

blízkosti domu žalobcov preteká potok Holubnica a je premostený provizórnou lavičkou.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 166 zákona č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredný občiansky zákonník), vecné bremená obmedzujú

vlastníka veci v prospech niekoho iného, a to tak, že vlastník je povinný buď niečo trpieť alebo sa niečoho
zdržať alebo niečo robiť.

Podľa § 167 zákona č. 141/1950 Zb., práva zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené s
vlastníctvom k určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Podľa § 168 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., o tom, ako sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným
bremenám, platia primerane ustanovenia o nadobúdaní vlastníctva (§§ 111 a nasl.).

Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už

samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

Podľa § 112 zákona č. 141/1950 Zb., prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v
pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.

Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právazodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti
buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej
fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie
vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené

buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho
zákonníka).
Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu a vydržanie.
Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním.

Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak
sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho
zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré
môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125
Občianskeho zákonníka).

Právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám
zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti.
Žalobcovia v konaní uviedli skutočnosti, z ktorých odvodzujú existenciu vecného bremena, ktoré vzniklo
vydržaním a to dlhoročný výkon práva s označeným obsahom (prechod a prejazd cez pozemok) k
takmer dvesto rokov starému domu, vždy vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu v 1. rade, toho

času vo vlastníctve žalobcov, ktorý pôvodne slúžil ako huť na tavenie medenky a prechádzalo sa k nemu
cez označený pozemok žalovaných, čo nebolo nikým spochybnené od roku 1939 - 1940, čo potvrdili
svedkyne M. I. H..
Toto právo prechodu využívali už starí rodičia žalobcu v 1. rade a to pre prejazd sanitky, dovoz nábytku,
dreva a tolerovali ho aj právni predchodcovia žalovaných a samotní žalovaní až do roku 2008, kedy

na pozemku postavili rampu, za účelom zabránenia prechodu žalobcov cez parcelu č. XXXX/X. V
súčasnosti žalovaní už postavili dve rampy, následkom vyhrotenia zlých susedských vzťahov, spojených
s prechodom cez označenú parcelu.
Žalobcovia v konaní preukázali, že vzhľadom ku všetkým okolnostiam sú v dobrej viere, že im náleží
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaní pri kupovaní

nehnuteľnosti (domu) mali vedomosť, že k domu žalobcov sa prechádzalo cez parcelu č. XXXX/X, tento
stav rešpektovali sedem rokov až do doby kedy sa stali vlastníkmi parcely č. XXXX/X teda do roku 2004
ako i s poukazom na oznámenie Mestského úradu Spišská Nová Ves zo dňa 28.8.2008, podľa ktorého
pozemok parcelu č. 9098/1 nadobudli žalovaní do vlastníctva s tým, že predmetná lokalita je využívaná
na rekreačné účely a riešenie prístupových pomerov v danej lokalite dlhoročne fungovalo.

Vzhľadom na opísané ťažkosti s prístupom k svojej nehnuteľnosti, žalobcovia v záujme ochrany
vydržania práva vecného bremena v dobrej viere a právnej istoty, predložili žalovaným návrh zmluvy s
obsahom zriadenia vecného bremena, ktorý návrh nebol nimi akceptovaný.
Žalobcovia spoľahlivo preukázali splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik tohto práva nimi
uvádzaným spôsobom, t.j. vydržaním.

V danom prípade sa nejedná o zriadenie vecného bremena, ale posúdenie či vzhľadom na užívanie
prechodu cez parcelu č. XXXX/X došlo k splneniu podmienok práva prechodu vydržaním, čo je
diametrálne odlišná právna situácia ako zriadenie vecného bremena napríklad v súvislosti so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva na čo žalovaní poukazujú.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom domáhali určenia, že nadobudli právo zodpovedajúce
vecnému bremenu s vymedzeným obsahom cez parcelu č. 9098/1 vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2.
rade.

Z citovaného ustanovenia § 80 O.s.p. vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať určenia, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty
medzi účastníkmi konania, ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité

ako táto právna neistota vznikla.

Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu zaťažuje
žalobcu.
Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania existuje stav právnej neistoty.
Žalobcovia tvrdia, že nemajú iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, čo zdieľa aj súd, než cez

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných a žalovaní im od roku 2008 aktívne bránia v prechode cez ich
pozemok - parcelou č. XXXX/X, preto boli nútení podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
s cieľom dočasne upraviť pomery so zabezpečením práva prechodu k svojej nehnuteľnosti, čo v praxi
žalovanými nebolo akceptované a výsledkom je postavenie dvoch rámp sťažujúcich prechod cez
označenú parcelu.

Skutkový stav pri sporných nehnuteľnostiach neumožňuje iný spôsob prístupu k nehnuteľnostiam, a ak
by bola schodná a prístupná niektorá z navrhovaných alternatív, určite by prístupovú cestu zrealizovali
užprávnipredchodcoviažalobcov,prípadnežalovanýchaajsamotnížalobcovia.Preukázateľnechodník
z asfaltovej komunikácie slúžil len pre peších, nebol vhodný ani pre povoz.

Naliehavý právny záujem na strane žalobcov je daný tým, že len prostredníctvom žaloby na určenie
vecného bremena je možno odstrániť stav neistoty v právnom vzťahu medzi žalobcami a žalovanými a
dosiahnuť tak stav, ktorý bude zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi.

Vecné bremeno k nehnuteľnostiam predstavuje závažný zásah do vlastníckych práv. Súd sa preto
zaoberal otázkou, či k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov skutočne nie je možný iný prístup, než
prístup cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Za týmto účelom bola vykonaná aj ohliadka na
mieste samom.

Po ohliadke a zhodnotení grafickej a snímkovej argumentácie žalobcov a žalovaných, súd má za to, že
inýprístupžalobcov,nežceznehnuteľnostivovlastníctvežalovanýchniejeskutočnemožný.Žalovanými
navrhovanýprístupzasfaltovejkomunikáciecezpozemkydesiatokvlastníkovačiastočneajpopozemku
žalobcuv1.radejeschodnýlenprepeších,najviacbicyklomatolenvletnýchmesiacochakovypovedali
svedkyne, a tak tomu bolo aj v minulosti. Okrem toho prechod cez navrhovanú lúku najmä po daždi

alebo v zimnom období je podľa názoru súdu nebezpečný a od asfaltovej cesty neprístupný. Motorovými
vozidlami je prístup k nehnuteľnostiam žalobcov týmto spôsobom úplne vylúčený.
Aj vzhľadom na uvedené je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe zo strany žalobcov.

V zmysle citovaných právnych ustanovení možno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu

rovnako ako vlastnícke právo, teda aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je
nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné
vydržaniu vlastníckeho práva uvedené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka.
Po splnení týchto zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu práva priamo zo zákona.
Zákonnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného nadobudnutia práva je tak oprávnená

držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Uvedené podmienky
vydržania musia byť splnené kumulatívne, teda ak nie je splnená čo len jedna z nich, k vydržaniu
nedochádza.

Prvou z podmienok nadobudnutia práva vecného bremena je teda existencia právneho dôvodu, z

ktorého konkrétny subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej
viere, že z určitého právneho vzťahu na jednej strane mu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť
obsahom vecného bremena a na strane druhej je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Dobrá
viera vyjadruje vnútorný stav držiteľa a navonok sa prejavuje jeho konkrétnym správaním. Posúdenie,či držiteľ je v dobrej viere, alebo nie, je potrebné hodnotiť z objektívneho hľadiska. Oprávnená držba
však nemusí vychádzať len zo skutočne existujúceho právneho dôvodu, stačí ak tu bol aj len domnelý
právny dôvod, teda to, že držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny

titul svedčí.

V čase keď nehnuteľnosti nadobudli starí rodičia žalobcu v1. rade bol platný tzv. Stredný občiansky
zákonník, ktorý pojem práva služobnosti nepoužíval. Ide o termín, ktorý poznalo súkromné právo platné
do účinnosti Stredného občianskeho zákonníka, ktoré poznalo tzv. služobnosti, čo bol termín obsahovo

zhodný s inštitútom vecných bremien tak, ako ho poznal Stredný občiansky zákonník.

Z dokazovania je zrejme, že predchodca žalovaných a osoby, ktoré tam bývali, konkrétne svedkyňa M.
I. H. podrobne popísali stav prechodu cez parcelu č. XXXX/X a že ako to bolo v minulosti, ako tento stav
prechodu hodnotil Mestský úrad a že bol založený na tolerovaní stavu.

Je zrejme, že medzi predchodcami žalovaných a predchodcami žalobcov bola uzavretá neformálna
dohoda o prechode cez nehnuteľnosti vo vlastníctve predchodcov žalovaných. Tento stav pretrvával
desaťročia a realizoval sa bez najmenších ťažkostí, i v čase nie najlepších vzťahov, lebo všetci v tom
čase bývajúci, si boli vedomí toho, že len cez parcelu č. XXXX/X vedie prístupová cesta.

Žalovaní spochybňovali existenciu vecného bremena poukazujúc na to, že v pozemkovoknižnej vložke
resp. následne na listoch vlastníctva, ani v kúpnych zmluvách uvedené právo nebolo zapísané. Žalovaní
ignorujú niekoľko desaťročí trvajúci faktický stav, ktorý bol právnymi predchodcami žalovaných bez
výhrad akceptovaný a dodržiavaný.

Právni predchodcovia žalobcov svoju nehnuteľnosť užívali už od roku 1931 a prechádzali cez dotknutú
parcelu a spätne právni predchodcovia žalovaných pri zvoze plodín sa s povozom obracali na pozemku
žalobcov a v čase tohto stavu platil zákon č. 141/1950 Zb. (tzv. Stredný občiansky zákonník).

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov (najskôr od roku 1931)

ako aj žalobcovia už od roku 1982 boli dobromyseľní, najneskôr od 18.1.1990, vydržacia lehota uplynula
najneskôr 18.1.2000, a že sa jedná o oprávnenú držbu práva prechodu peši, ale aj motorovým vozidlom
vzhľadom na obojstranne zaužívaný spôsob prechodu.

Druhým predpokladom vydržania je uplynutie zákonom určenej vydržacej doby t.j. doby desiatich

rokov. V danej veci bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov užívali na prechod k ich
nehnuteľnostiam spornú parcelu t. j. nehnuteľnosť vo vlastníctve t.č. žalovaných už od roku 1931,
potvrdené svedeckou výpoveďou E. H., že tomu bolo tak aj v rokoch 1939 - 1940, svedkyňa I. M.,
realizovaný prechod cez parcelu potvrdila aj v období rokov 1968 -1973 a samotní žalovaní to dodržiavali
od kúpy domu v roku 1997 do roku 2004, kedy do vlastníctva nadobudli aj parcelu č. 9098/1.

Vzhľadom na uvedené do vydržacej doby je v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka potrebné
započítať i dobu pred 6.2.2001, po ktorú mali právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu v držbe právni
predchodcovia žalobcov.
Skutočnosť, že už právni predchodcovia žalobcov využívali parcelu vo vlastníctve žalovaných k
prechodu k svojim nehnuteľnostiam bola v konaní nesporne preukázaná a to spôsobom zodpovedajúcim

dobe. Je zrejmé, že v minulosti motorové vozidlá neboli využívané tak často ako je tomu v súčasnosti.

Treťou podmienkou vydržania je dobromyseľné využívanie práva prechodu, nie jeho frekvencia. Z
dokazovania je tiež zrejmé, že predchodcovia žalovaného rešpektovali a tolerovali právo prechodu cez
ich nehnuteľnosti a rešpektovali to aj žalovaní, až do času, kedy sa stali vlastníkmi pozemku v roku 2004.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že už právni predchodcovia žalobcov nerušene
užívali a teda vydržali právo prechodu cez nehnuteľnosti v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovaných a
to v dobrej viere.

Aj keď tzv. Stredný občiansky zákonník bol od 1.4.1964 nahradený zákonom č. 40/1964 Zb., ktorý až
do novely zákonom č. 131/1982 Zb. t.j. do 1.4.1983 inštitút vecných bremien nepoznal, podľa § 854
zákona č. 40/1964 Zb. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona ajprávne vzťahy vzniknuté pred 1.4.1964, vznik týchto právnych vzťahov ak aj nároky z nich vzniknuté
pred 1.4.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Vzhľadom na zistenú časovú chronológiu užívania práva prechodu právnymi predchodcami žalobcov a

nimi samotnými, cez dotknutú parcelu v dobrej viere, súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcov
je dôvodný a návrhu vyhovel a rozhodol tak ako znie výroková časť rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s p. a žalobcom, ktorí mali v konaní úspech
priznal plnú náhradu trov konania spojených s bránením práva vo výške 165,50 eur, ktoré pozostávajú

zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur a súdneho poplatku
za nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur zo dňa 11.7.2013 a predbežného opatrenia zo
dňa 4.10.2013.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku konania určil právo na
náhradu trov konania voči žalovaným vo výške 5,55 eur za použitie služobného motorového vozidla dňa

11.12.2012 v súvislosti s ohliadkou na mieste samom, na cestu Spišská Nová Ves do obce Novoveská
Huta. Vozidlo ubehlo 17 km x 0,183 eur = 3,11 eur, spotreba za pohonné hmoty 2,44 eur (9,2 : 100/ x
17 x 1,56 eur), spolu 5,55 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.