Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711210626
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7711210626.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v právnej veci žalobcu I.. E. Y., L.. XX.

XX. XXXX, J. I.. C. XXXX/XX, C. proti žalovanému W.. O. C., L.. XX. XX. XXXX, J. M. XXXX/XX, C.,
právne zast. JUDr. Martin Kostrej, advokát, Ulica kpt. Nálepku 8, Michalovce, o neúčinnosť darovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 335,82 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v konaní žiadal, aby súd rozhodol, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena

L. XX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX notára S. Nirodu zo dňa 25. marca 2010, ktorou darca
previedol na obdarovaného svojho syna W.. O. C., L.. XX. XX. XXXX, nehnuteľnosť - byt v osobnom
vlastníctve na ul. M. Č.. XXXX/XX E. C., sú voči žalobcovi právne neúčinné, žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi trovy konania.

V návrhu uviedol, že otec žalovaného I. C., živnostník, trv. bytom M. XXXX/XX, C. bol rozsudkom
Okresného súdu v Trebišove zo dňa 06. 05. 2009, č.k. 13C/89/2008-132, v spojení s rozsudkom KS v

Košiciach zo dňa 26. 01. 2010, č.k. 3Co/352/2009-152 zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 597,49 Eur
so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 09. 01. 2004 do zaplatenia so 17,6 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 298,75 Eur od 01. 10. 2002 do 08. 01. 2004 a trovy konania vo výške 4,30 Eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok sa stal právoplatný dňa 17. 03. 2010 a
vykonateľný dňa 23. 03. 2010. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd v Rožňave. Dlžník
I. C., živnostník, žalobcovi na uvedenú jeho pohľadávku nič nezaplatil. Ako živnostník nemá žiadne účty
v peňažných ústavoch. Súdny exekútor zistil a písomne listom z 02. 02. 2011 mu oznámil, že dlžník

je vlastníkom spoluvlastníckych podielov parciel registra “. S. „. orná pôda, avšak exekútorovi svoje
reštitučné nároky v zmysle 2. Reštitučného zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
nepreukázal. Domáhal sa (Ex 514/10) predaja nehnuteľnosti -dlžníkovho podielu k bytu na M. Č.. XXXX/
XX E. C., kde dlžník a jeho obdarovaný syn majú trvalý pobyt. Súdny exekútor zistil a písomne listom
z 20. 06. 2011 oznámil, že exekuovaná nehnuteľnosť bola darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení
vecného bremena L., L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX notára S. Nirodu prevedená na žalovaného
W.. O. C.. Notár a ani exekútor nespomínajú, či mal dlžník ako živnostník vyporiadané BSM za trvania

manželstva k exekuovanej nehnuteľnosti. Súdny exekútor listom z 24. 02. 2011 oznámil, že nedisponuje
predmetnou darovacou zmluvou. Notár sa k veci písomne vyjadril listom zo dňa 11. 07. 2011. Ďalší
majetok dlžník nemá, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho vysúdené nároky. Dlžník I. C. uvedeným
právnym úkonom (darovacou zmluvou) urobeným v prospech žalovaného, svojho syna, úmyselne hochcel ukráť ako veriteľa, aby nemohol od neho vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Druhou stranou
darovacej zmluvy je osoba blízka (ust. Občianskeho zákonníka) úmysel dlžníka a vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú. Dlžník v dobe, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť

a stal sa vykonateľným žiadal žalobcu ako svojho veriteľa o splátkový kalendár, pričom znova uznal
vysúdenú vymožiteľnú pohľadávku. V čase začatia exekučného konania nebolo v Správe katastra v C.
právoplatne rozhodnuté o prevode vlastníckeho práva na žalovaného k darovanej nehnuteľnosti. Dlžník
I. C. a žalovaný jeho syn zaplatili za prevod notárovi za spísanie darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom
bremene zhruba takú sumu aká spolu s úrokmi predstavovala v tom čase vymáhanú pohľadávku. Aj v

tomto sa javí ich konanie ako podvod voči žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 19. 03. 2012 uviedol, že v čase, kedy jeho otec spoločne
s jeho matkou C. C. na neho previedli darovacou zmluvou vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice L.
XX/XXXX, L. XXXXX/XXXX vlastníctvo k bytu nachádzajúcom sa na treťom poschodí v bytovom dome
č.s.XXXX,zapísanýmnaLVč.XXXX,k.ú.C.nemalakoobdarovanýžiadnuvedomosťotom,žežalobca

má nejakú prejudikovanú pohľadávku voči jeho otcovi. O existencii predmetnej pohľadávky sa dozvedel
len zo žalobného návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 02. 03. 2012 a nevie sa k predmetnej pohľadávke
žiadnym relevantným spôsobom vyjadriť, keďže je to pre neho absolútne nová skutočnosť.

Z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 26. 09. 2013 vyplýva, že býva v tomto byte s priateľkou,

bývajú tam dočasne aj rodičia, teraz si rekonštruujú dom, ktorý majú po starých rodičoch. V tomto dome
ešte býva stará mama, no rodičia sa tam plánujú nasťahovať. V čase uzavretia darovacej zmluvy už
mali rodičia ten úmysel, že sa presťahujú do tohto rodinného domu. Dom bol prepísaný na neho z toho
dôvodu, že rodičia chceli, aby on ostal v byte bývať, brat pracuje v zahraničí. V tom čase už mal priateľku
a tento byt si začali aj rekonštruovať. Brat po skončení VŠ v r. 2005-2006 bol 17 mesiacov v Austrálii,

potom vo Viedni, teraz je v Nórsku, pracuje pre počítačovú firmu v Bratislave, ktorá ho najíma na projekty
a je viac v zahraničí ako v podnájme v Bratislave. Brat je samostatný už po vysokej škole, zarába,
neplánuje zostať bývať určite v Michalovciach a súhlasil s tým, aby byt bol prevedený na neho, pretože
nie je finančne odkázaný na majetok po rodičoch. Zarába dostatočne. Do vecí otca, do jeho papierov
nikdy nevidel, ani v najmenšom, nevedel vôbec o tom, že existuje nejaké vykonateľné rozhodnutie proti

nemu. Keď išli byt prepisovať, pýtal sa ho, či je všetko v poriadku, povedal, že áno. Tým myslel, či nemá
nejaké dlhy. Bolo to vtedy, keď išli spoločne jedným autom, otec, mama a on, takže to potvrdila aj matka.
Dozvedel sa vlastne o predmetne sporu až vtedy, keď od žalobcu mu prišla predžalobná výzva alebo
niečo také, dovtedy to nevedel.

Žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil. Písomne k výpovedi uviedol, že zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 26. 09. 2013 nie je zrejmé, kde je žalovaný zamestnaný a či je v služobnom pomere ako
policajný vyšetrovateľ na oddelení skráteného vyšetrovania G. C., Ľ.. Š. X. Prikladá fotokópiu zápisnice
z pojednávania OS Trebišov zo dňa 01. 04. 2009 v tejto veci, ktorý otca žalovaného právoplatne
zaviazal k úhrade vymáhanej sumy s prísl. Z nej vyplýva, že otec žalovaného vyvolal po porade s istou

osobnou voči nemu trestné konanie (bolo zastavené, žalobca všetky svoje príjmy štátu zdanil) pre akési
protiprávne konanie. Pri výsluchu pracovník kriminálky p. C. J. mu oznámil, že podnet na neho podal
otec žalovaného so svojim synom, ktorý je jeho kolegom v policajnom zbore. Určite bude túto záležitosť
riešiť aj s jeho zamestnávateľom Ministerstvom vnútra SR. Ak policajti v kanceláriách voči verejnosti sa
vykrášľujú okrem iného aj sloganom: Policajt je čestný! Ak je pravda, že žalovaný je policajtom, potom

sa oprávnene domnieva, že nečestne koná nielen počas služby, ale aj mimo nej. Namieta preto, že
žalovaný klame. Vedel o otcovom dlhu, ale hľadal spolu s ním „cestičky“ ako by mu jeho otec peniaze
nemusel zaplatiť. Nie je mu zrejmé, prečo tak dobre finančne situované deti odmietajú finančne otcovi
pomôcť, aby sa ich otec zbavil problému (exekúcie), ktorý sám sebe a rodine vyrobil? Nie je mu zrejmé,
prečo otec žalovaného I. C. žiadal od neho splátkový kalendár ak vopred vedel, že peniaze mu nezaplatí.

Z výpovede svedka, otca žalovaného I. C. vyplýva, že po zvážení s manželkou sa rozhodli, že byt darujú
staršiemusynovi,ktorýpracujeakopolicajtvC.,ktorýsichcezaložiťrodinuavpredmetnombytebývaso
svojou snúbenicou. Oni sa zdržiavajú čiastočne aj na dedine v rodinnom dome, ktorý zdedila manželka
spolu so svojim bratom a tiež prespávajú v Michalovciach v predmetnom byte. Momentálne sa venujú

rekonštrukcii rodinného domu, teda keď sa tam robia nejaké veľké práce, tak sa zdržiavajú v byte v
Michalovciach. V čase darovania žili so synom v spoločnej domácnosti, býval spolu s nimi v byte. Okrem
bytu, ktorý vlastnil, iný majetok nemá. Ani manželka, ani synovia nemali vedomosť o tom, že by žalobca
mal mať voči nemu nejaký nárok, pretože to bolo v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou, veril, že sato vyrieši v jeho prospech a nechcel ich s tým zaťažovať. Pri uzavretí darovacej zmluvy teda žalovanému
nehovoril, či má nejaké dlhy alebo nemá.

Z výpovede svedkyne C. C., matky žalovaného, súd zistil, že k prevodu bytu na žalovaného došlo z
toho dôvodu, že sa dohodli s manželom, že v tomto byte ostane bývať žalovaný so svojou snúbenicou,
s ktorou sú spolu už 10 rokov a oni ostanú bývať v rodinnom dome, ktorý zdedila po svojom otcovi,
kde býva jej matka, o ktorú sa stará. Spoluvlastníkmi tohto rodinného domu je ona a brat. S bratom je
dohodnutá, že ich matku doopatruje a dom ostane jej. V čase prevodu predmetných nehnuteľností na

žalovaného nemala vedomosť o nejakých nárokoch žalobcu voči jej manželovi. Syn, teda žalovaný, o
nich určite nevedel, nemal ako vedieť. Keď išli na prepis bytu k notárovi, syn sa pýtal, či je všetko s
bytom v poriadku, manžel povedal, že áno, že môže sa prepísať.

Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 11. 2013 uviedol, že dňa 26. 09. 2013
sa vo veci konalo pojednávanie pred OS v Rožňave, na ktorom bol vypočutý žalovaný, ktorý v zmysle

svojej účastníckej výpovede uviedol, že dôvod, pre ktorý mu bol predmetný byt nachádzajúci sa na X.
G. bytového domu s.č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C. darovaný zo strany jeho rodičov, t. j.
aj dlžníka žalobcu bol ten, že v rodine to bolo tak dohodnuté, že predmetný byt ostane žalovanému,
ktorý sa takto dohodol so svojim bratom. Žalovaný doslova uviedol: „Byt bol prepísaný na mňa z toho
dôvodu, že rodičia chceli, aby ja ostal v byte bývať, brat pracuje v zahraničí, v tom čase som už mal

priateľku a tento byt začali aj rekonštruovať.“ Žalovaný zároveň na predmetnom pojednávaní potvrdil,
že nemal žiadnu vedomosť o tej skutočnosti, že by jeho otec mal dlhovať nejaké peniaze žalobcovi s
tým, že vyvinul maximálne úsilie na zistenie danej skutočnosti, keďže sa informoval ako u otca, tak aj u
matky, či otec mal nejaké podlžnosti a tomuto bolo oznámené, že byt je čistý, že všetko je v poriadku a
otec nemá žiadne dlhy. Žalovaný doslova uviedol: „Do vecí otca, do jeho papierov som nikdy nevidel, ani

v najmenšom, nevedel som vôbec o tom, že existuje nejaké vykonateľné rozhodnutie proti nemu. Keď
sme išli byt prepisovať, pýtal som sa ho, či je všetko v poriadku, vypovedal, že áno. Tým som myslel, či
nemá nejaké dlhy. Bolo to vtedy, keď sme išli spoločne jedným autom, otec, mama a ja, takže to potvrdila
aj matka.“ Všetky dané tvrdenia žalovaného potvrdili na pojednávaní konanom vo veci pred OS Rožňava
dňa 24. 10. 2013 vypočutí svedkovia a to dlžník žalobcu pán I. C., ako aj matka žalovaného p. C. C., t.

j. obaja darcovia, ktorí previedli vlastníctvo k vyššie citovanému bytu na žalovaného. Obaja svedkovia
doslova uviedli, že žalovaný určite nevedel tú skutočnosť, že je vykonateľné rozhodnutie proti dlžníkovi
žalobcu a že žalovaný sa pýtal, ako otca, tak aj matky, či existujú nejaké dlhy a tomuto bolo oznámené,
že všetko je v poriadku. Uvedení svedkovia taktiež potvrdili, že k prevodu daného bytu na žalovaného
došlo len z toho dôvodu, že bola všeobecná rodinná dohoda, že v danom byte ostane bývať žalovaný so

svojousnúbenicou.Vzmyslekomentárakust.§42ods.2Občianskehozákonníkaniejemožnéúspešne
napádať odporovateľnosť právneho úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo medzi
dlžníkom a osobou jemu blízkou, ale len v tom prípade, ak druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. V danom prípade teda musí byť dokázaná nevedomosť
druhej strany o existencii záväzku dlžníka voči veriteľovi. V zmysle vykonaného dokazovania pred

Okresným súdom Rožňava, podľa ich názoru bola potvrdená nevedomosť žalovaného o existencii
záväzku žalobcovi napriek tomu, že žalovaný sa snažil zistiť existenciu dlhu dlžníka. Žalovaný vyvinul
náležitú starostlivosť, aby zistil existenciu záväzku svojho otca. Žalovaný taktiež potvrdil, že po prvýkrát
sa o existencii záväzku dlžníka dozvedel až z predžalobnej výzvy, ktorú mu zaslal žalobca. Žalovaný
nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a poukazuje na tú skutočnosť, že nemohol ani pri

vynaložení náležitej starostlivosti spoznať úmysel otca scudiť nehnuteľnosť avšak je otázne, či vôbec bol
taký úmysel, nakoľko tak ako je uvedené vyššie dôvodom, pre ktorý bol byt prevedený na žalovaného,
nebol ukrátiť žalobcu, ale rodinná dohoda vyriešiť bytovú otázku žalovaného.

Súd požiadal dožiadaný súd OS Michalovce, aby vypočul žalobcu ako účastníka konania a to

prostredníctvom VSÚ, ktorí pracujú na tomto súde a nie sú vo veci vylúčení. Žalobca bol predvolaný
na výsluch dňa 14. 04. 2014 dňa 09. 04. 2014, na deň 29. 04. 2014 dňa 23. 04. 2014, nedostavil sa
bez ospravedlnenia. Na prvý výsluch dňa 02. 04. 2014 prevzal predvolanie až 08. 04. 2014. Dožiadanie
nebolo vybavené a spis bol dožadujúcemu súdu vrátený s tým, že žalobca sa odmieta dostaviť a k veci
vypovedať (čl. 182).

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 O.s.p.

(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

(2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo
pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd
oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a
ods. 4.

(3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním opakovali.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 42a ods. 1, OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 3, OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a
ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný darovacou zmluvou urobenou vo forme notárskej zápisnice (na čl. 133 spisu) nadobudol od I.
C. a C. C., svojich rodičov, ako bezpodielových spoluvlastníkov X-W. J. Č.. X s príslušenstvom evidovaný
v C. na ul. M. Č.. XXXX/XX, na X. G., v bytovom dome č.s. XXXX, resp. bytový dom XX, ktorý je
postavený na parc.č. XXXX, ako aj podielu XXXX/XXXXXX: zo spoločných častí a spoločných zariadení
bytového domu, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na LV č. XXXX, k. ú. C. G. J., tiež podiel XXXX/XXXXXX

na pozemkoch, na ktorom bytový dom stojí, parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere
X XXX m2 pod J.. Tento právny úkon je platný. Voči otcovi žalovaného I. C. existuje vymáhateľná
pohľadávka,rozsudokOkresnéhosúduvTrebišovezodňa06.05.2009,č.k.13C/89/2008-132,vspojení
s rozsudkom KS v Košiciach zo dňa 26. 01. 2010, č.k. 3Co/352/2009-152, kde bol zaviazaný uhradiť
žalobcovi sumu 597,49 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 09. 01. 2004 do zaplatenia so

17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 298,75 Eur od 01. 10. 2002 do 08. 01. 2004 a trovy
konania vo výške 4,30 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok sa stal právoplatný
dňa 17. 03. 2010 a vykonateľný dňa 23. 03. 2010. Ako súd zistil z výpovede žalovaného a tiež jeho
rodičov, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia, dôvodom prevodu predmetného bytu na žalovanéhodarovacou zmluvou bolo to, že žalovaný ostane bývať v byte s priateľkou, pričom oni budú trvale bývať
v dome, ktorý rekonštruujú, dedičstvom nadobudnutý matkou žalovaného. Žalovaný nevedel nič o tom,
že existuje nejaké vykonateľné rozhodnutie proti jeho otcovi. Keď išli byt prepisovať, spýtal sa otca, či

je s bytom všetko v poriadku, on povedal, že áno. O predmete sporu sa dozvedel, až keď mu prišla
predžalobná výzva od žalobcu. Súd teda uzavrel, že žalovaný nemohol ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka, svojho otca, ukrátiť jeho veriteľa. Túto skutočnosť mal preukázanú výpoveďou
samotného žalovaného a tiež výpoveďami svedkov, rodičov žalovaného. Z dokazovania vyplynulo, že
nič nenasvedčovalo tomu, že otec žalovaného v čase urobenia právneho úkonu - darovacej zmluvy

mal dlh voči žalobcovi, ktorý bol priznaný aj právoplatným súdnym rozhodnutím. Žalovaný teda aj keby
vyvinul akékoľvek úsilie, nemohol by vedieť o snahe svojho otca ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaný
teda vyvinul náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, no tento úmysel mu zo
žiadnej skutočnosti nemohol byť známy. Z tohto podstatného dôvodu súd žalobu zamietol.

Otrováchsúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,keďžalovanému,ktorýmalvoveciplnýúspech,priznal

náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Trovy žalovaného pozostávajú z vykonaných úkonov právnych služieb: 1. prevzatie
a príprava zastúpenia zo dňa 23. 09. 2013 60,70 Eur, 2. účasť na pojednávaní OS Rožňava dňa 26. 09.
2013 60,07 Eur, 3. pojednávanie OS Rožňava dňa 24. 10. 2013 60,07 Eur, 4. písomné vyjadrenie vo
veci zo dňa 05. 11. 2013 60,07 Eur, 5. písomné stanovisko k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20. 11. 2013

60,07 Eur, 6. stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27. 01. 2014 61,87 Eur, 7. pojednávanie na OS
Rožňava dňa 20. 02. 2014 61,87 Eur, 8. výsluch žalobcu OS Michalovce - bez prejednávania - neprišiel,
zo dňa 14. 04. 2014 61,87 Eur, 9. pojednávanie OS Rožňava dňa 17. 06. 2014 61,87 Eur, spolu 577,83
Eur. Režijný paušál 5 x 7,81 Eur a 4 x 8,04 Eur je 71,21 Eur. Náhrada za stratu času (podľa § 17 ods.
1): dňa 26. 09. 2013 Michalovce - Rožňava s päť 8 polhodín x 13,01 Eur je 104,08 Eur, 24. 10. 2013

Michalovce - Rožňava s päť 8 polhodín x 13,01 Eur je 104,08 Eur, 20. 02. 2014 Michalovce - Rožňava s
päť 8 polhodín x 13,40 Eur je 107,20 Eur, 17. 06. 2014 Michalovce - Rožňava s päť 8 polhodín x 13,40
Eur je 107,20 Eur. Cestovné (podľa § 15a): 26. 09. 2013 Michalovce - Rožňava a späť, /0,05 spotreba x
1,410 Eur/l x 260 km/ + /0,183 x 260 km/ je 65,61 Eur, 24. 10. 2013 Michalovce - Rožňava a späť, /0,05
spotreba x 1,410 Eur/l x 260 km/ + /0,183 x 260 km/ je 65,61 Eur, 20. 02. 2014 Michalovce - Rožňava a

späť, /0,05 spotreba x 1,394 Eur/l x 260 km/ + /0,183 x 260 km/ je 65,70 Eur, 17. 06. 2014 Michalovce
- Rožňava a späť, /0,05 spotreba x 1,379 Eur/l x 260 km/ + /0,183 x 260 km/ je 65,50 Eur. Spolu trovy
právneho zastúpenia 1 335,82 Eur.

O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovaného súd rozhodol podľa § 149

ods.1/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.