Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 18, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213290
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414213290.6

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade:
S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX a v 2. rade: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX,
obaja právne zastúpený: Mgr. Dana Hanková, advokátka, AK so sídlom Nové Zámky, Bjőrnsonova
2 proti odporcovi: Jaroslav Košán OBNOVA stavebná firma, so sídlom Semerovo č. 546, IČO:
32793545, právne zastúpený: Advokátska spoločnosť s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32,

IČO: 36813401, o zaplatenie 16.274,64.- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi titulom
náhrady trov konania 1.871,96.- eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.6.2014 s úpravou
návrhu zo dňa 5.8.2014 a zo dňa 28.8.2014 domáhali o náhradu škody vo výške 16.274,64 eur s
príslušenstvom, ktorá podľa návrhu navrhovateľov predstavovala hodnotu stavebných prác potrebných
nasanáciuvadynafasáderodinnéhodomuvedeného katastromnehnuteľnostíprekat.územieG.naLV
č. XX - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov - navrhovateľov, ktorá vada mala vzniknúť v dôsledku nedodržania technologického postupu
v čase vykonania diela, keď v návrhu poukázali na skutočnosti v zmysle ktorých v roku 2003 mala
byť medzi účastníkmi ústne uzatvorená zmluva o dielo v spojení so zmluvou o opravu veci, zmluva
o vykonaní stavebných prác - na opravu a rekonštrukciu fasády a podmurovky vyššie uvedeného
rodinného domu. S odporcom boli dohodnuté stavebné práce a to - otlčenie pôvodnej vonkajšej omietky
fasády až do muriva vrátane vyškrabania škár v plnom rozsahu obvodového muriva domu, vykonanie

novej jadrovej omietky, fasády s povrchovou úpravou štrukturovanej fasádnej stierky. Navrhovatelia za
vyhotovenie diela zaplatili odporcovi 6.873,76.- eur. V roku 2005 sa na prednej stene fasády od ulice
v pravom rohu objavil opuch o rozmeroch 30x25 cm, postupne degradovala celá povrchová fasádna
stierka, opadávala a oddeľovala sa od jadrovej omietky. Navrhovatelia vady reklamovali u odporcu, ktorý
následne vyhotovil novú fasádnu stierku na jestvujúcu jadrovú omietku jej vyrovnaním ako podklad pre
aplikáciu novej povrchovej úpravy. Po aplikácii lepidla bez technologickej prestávky a bez penetrácie

bola nanesená nová disperzná dekoratívna omietka Topinex. Zároveň bola vykonaná úprava sokla
upevnením azbestovo-cementových platní, na ktoré bola nanesená štrukturovaná disperzná omietka
marmolit. V roku 2008 sa pri spojoch sokla a fasády vyskytli praskliny, začal sa sypať žltý piesok,
začala opätovná degradácia fasády, ktorú odporcovia opätovne reklamovali u odporcu, ktorý reklamáciu
neuznal. V marci 2013 navrhovatelia zistili praskliny v nároží zo severozápadu v styku dvoch plôch
fasád a dňa 9.8.2013 došlo k havárii fasády, zo severnej strany od suseda odpadla v celku jedna

veľká plachta o rozmeroch 9x6 m. Odporca odmietol vec riešiť z dôvodu, že uplynula záručná doba.
Navrhovatelia prizvali znalca z odvetvia stavebníctva na posúdenie daného stavu, ktorý dňa 4.2.2014vypracoval znalecký posudok č. 18/2014, ktorým určil hodnotu stavebných prác potrebných na sanáciu
vady na fasáde rodinného domu. Dňa 16.3.2014 nárazový vietor uvoľnil ďalšie časti fasádnej omietky na
domovej nehnuteľnosti. Navrhovatelia vyzvali odporcu k úhrade sumy 16.274,64 eur, nakoľko im bola v

zmysle § 420 a nasl. OZ spôsobená škoda spočívajúca v nákladoch potrebných na to, aby sa dosiahol
predošlý stav, na ktorú odporca nereagoval.

Podaním zo dňa 8.12.2014 a zo dňa 27.7.2015 sa k návrhu vyjadrila právna zástupkyňa odporcu, ktorá
uviedla, že navrhovatelia si v konaní uplatňujú náhradu škody, ktorá súvisí so zhotovením diela v roku

2003, ktorá zákazka spočívala v zhotovovaní omietok, soklov rodinného domu navrhovateľov, ktorú si
navrhovatelia objednali z dôvodu, že im skoršia omietka opadala, ktorú však odporca nezhotovoval.
Až do roku 2013 nebol odporca informovaný o námietkach voči zhotovovanému dielu, dielo nebolo
reklamované a neboli uplatnené žiadne nároky z vád diela. Uplatnený nárok by zodpovedal skôr
nároku z titulu zodpovednosti za vady, tento je však premlčaný a navyše po uplynutí záručnej doby
by navrhovatelia museli preukázať, že odporca dielo zhotovil vadne a že vada diela existovala už

pri odovzdaní diela navrhovateľom. Ďalej uviedla, že nemožno si nároky zo zodpovednosti za vady
uplatňovať z titulu náhrady škody len preto, že navrhovatelia zmeškali lehoty na uplatnenie nárokov z
vád zhotoveného diela podľa § 504 a 505 OZ. Návrh navrhovateľom žiadala zamietnuť pretože nárok
považuje za nárok zo zodpovednosti za vady, ktorý je už premlčaný.

Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.9.2015 právna zástupkyňa navrhovateľov doplnila dôvody
návrhu, keď poukázala na ustanovenie § 510 OZ podľa ktorého uplatnenie nároku zo zodpovednosti
za vady nevylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla, pričom právo na náhradu
škody v tomto prípade nie je právom vyplývajúcim zo zodpovednosti za vady. Poukázala, že v danom
prípade majetková ujma, o ktorú v konaní ide, spočíva nie vo vadnosti samotného predmetu diela,

ale v znehodnotení predmetu diela v dôsledku vadného plnenia, pričom poukázala na rozsudok NS
ČR z 24.4.2003 sp. zn. 25 Cdo 1618/2001. Vyjadrila sa, že za nedostatky vlastného plnenia je
daná zodpovednosť za vady a až potom nasleduje iná ujma resp. škoda, ktorá vznikla ako následok
vadného plnenia. Ide o ujmu, ktorú vyvolali vady poskytnutého plnenia, nie o ujmu spočívajúcu vo
vadnostiposkytnutéhopredmetuplnenia.Zodpovednosťzaškodusledujetedaúčel,abybolanahradená

majetková ujma, ktorá vznikla ako následok porušenia povinnosti žalovaného. Poukázala, že výška
uvedená v návrhu je len odhadom, osvojeného na základe znaleckého posudku a navrhla ustanoviť
znalca z odboru stavebníctva za účelom posúdenia takto vzniknutej škody a vyčíslenia jej hodnoty, ktorá
bude predstavovať nárok na náhradu škody na základe ktorého bude následne upresnený petit návrhu.

Súd pojednával v zmysle § 101 odsek 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu v 1. rade, ktorého neúčasť na
pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlnila právna zástupkyňa navrhovateľov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 2. rade a odporcu, oboznámením listinných
dôkazov a to - Výpisom zo živnostenského registra, pokusom o zmier, návrhom na prerokovanie

náhrady škody, výzvou na úhradu nákladov potrebných na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav z
17.2.2014 s doručenkami, oznámením poisťovne z 9.9.2013, výpisom R.stinným dôkazom -znaleckým
posudok č. 18/2014 a vyjadreniami právneho zástupcu odporcu a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní vypovedala, že s odporcom sa niekedy v lete 2003 dohodli na

oprave fasády rodinného domu, pričom odporca pristúpil k oprave niekedy v júli - auguste 2003 a opravy
dokončil niekedy v septembri 2003, pričom oprava sa týkala vyhotovenia novej fasády a predchádzajúca
stará fasáda bola odporcom strhnutá. Po dokončení opráv, odovzdaní diela na fasáde neboli vady a
ani odporcovi žiadne vady vytýkané navrhovateľmi neboli. V januári 2005 sa na zadnej stene domu
fasády začala odlupovať omietka, následne fasáda, odporca bol telefonicky kontaktovaný, záznam o

reklamácii vád diela spísaný nebol, pričom so zástupcom odporcu bola dohodnutá oprava, ktorá bola
vykonaná v lete 2006, pričom o oprave nebol spísaný žiadny záznam, odporca za opravu vád diela
peniaze nepýtal. Pri oprave v roku 2006 bola na fasádu pripevňovaná aj sieťka, avšak neboli montované
žiadne lišty, ktoré by udržiavali pripevnený materiál fasády a na sokel domu boli montované azbestové
dosky. Navrhovateľka v 2. rade ďalej vypovedala, že v roku 2008 sa odlúpila sieťka nad soklom, na spoji

zadnej a prednej steny sa roztrhla sieťka pričom z fasády začal vypadávať piesok, následne telefonicky
kontaktovala odporcu, ktorý sa v auguste 2008 dostavil, obzrel si fasádu domu a uviedol, že je po
záručnej dobe. Navrhovateľka v 2. rade vypovedala, že chcela s odporcom uzavrieť kompromis, keďže
si bola vedomá, že od opravy fasády je to dávno, chcela sa s odporcom dohodnúť, že zaplatí robotníkovlen nech opravia fasádu. Z ohliadky fasády záznam vykonaný nebol a nebol spísaný záznam ani o
reklamácii, odporcu o zrušenie zmluvy navrhovateľka v 2. rade nežiadala. Fasáda opravená nebola.
Dňa 9.8.2013 pri silnej búrke spadla celá zadná fasáda domu o rozmeroch 6x9 m na susedný pozemok,

pričom navrhovateľka kontaktovala poisťovňu, ktorá skonštatovala, že navrhovateľke nevznikol nárok
na náhradu poistnej udalosti, z dôvodu, že fasáda bola nesprávne vyhotovená. Navrhovateľka v 2. rade
vypovedala,ženavrhovateľapísomne naopravu fasádydomunevyzývalaafasádadomujeod udalostí
v roku 2005 následne roku 2008 a 2013 v pôvodnom stave neopravená. Navrhovateľka v 2. rade sa
vyjadrila, že na stenách samotnej nehnuteľnosti - domu v dôsledku nesprávne vykonanej opravy fasády

ku škode nedošlo, spadla sieťka, omietka a celá fasáda, ktorá bola zhotovená odporcom v roku 2003.
Vyjadrila sa, že právnej zástupkyni uviedla, že nechce peniaze, ktoré znalec uviedol v posudku, ale chce,
aby odporca dal dom do pôvodného stavu a následne právna zástupkyňa v roku 2014 kontaktovala
odporcu za účelom mimosúdnej dohody. Ďalej sa navrhovateľka vyjadrila, že podľa znaleckého posudku
výška škody predstavuje 16.274,64 eur na sanáciu a odstránenie zistených vád, pričom vypovedal, že
takýto výdavok doposiaľ s navrhovateľom v 1. rade nemali, pretože do stavu fasády domu po spadnutí

nezasahovali, pričom podľa navrhovateľky škodou je to, že všetko spadlo a tieto náklady musí niekto
nahradiť. Opätovne navrhovateľka v 2. rade uviedla, že peniaze si nepýta a žiada, aby odporca opravil
dom a dal ho do pôvodného stavu.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 9.12.2015 vypovedal, že v roku 2002 sa s navrhovateľmi v

1. a v 2. rade dohodol na vykonaní opravy omietky na ich rodinnom dome, bol vypracovaný rozpis
prác s uvedením ceny práce, ktorý navrhovatelia odsúhlasili. Navrhovatelia mali dom postavený z
kvádrov, pričom domy postavené v tom čase z týchto kvádrov z Dolnej Stredy mali problémy s omietkou.
Vypovedal, že nanášanie omietky na porobetónové tvárnice si nevyžaduje iný technologický postup ako
v prípade tvrdého materiálu a bola vyhotovovaná taká istá omietka ako bola na dome predtým. V čase

opravy mali navrhovatelia na dome padnuté asi 1/3 alebo 2/3 omietky, pri oprave sa osekávala pôvodná
omietka a nanášala sa nová a bolo vykonaná aj úprava sokla. Oprava bola vykonaná niekedy v júni a júli
v roku 2003. V čase vyhotovovania omietky navrhovatelia dokončovali dom, dokončovalo sa schodište
domu, prekrytie schodišťa, pričom pri oprave fasády toto ešte dokončené nebolo a preto zamestnanci
odporcuprišliopraviťfasádunamiestach,kdebolodotejtofasádyvysekávanéprivyhotovovaníprekrytia

uvedeného schodištia. Na presný rok opravy si odporca nespomínal, uviedol, že navrhovatelia dlhšiu
dobu vyhotovovali schodište. Vypovedal, že navrhovatelia nereklamovali vady opravy. V roku 2013,
potom ako reklamovali vady opravy, navrhovateľom oznámil, že reklamačná doba uplynula. Vypovedal,
že ohľadom opravy bol vypracovaný len súpis prác, ktorý bol navrhovateľom odovzdaný v roku 2003.
Odporca sa vyjadril, že si nepamätá, že by v roku 2005 bola vykonaná oprava fasády.

Z výzvy na úhradu nákladov potrebných na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav z 17.2.2014 a
príslušných doručeniek mal súd preukázané, že navrhovatelia vyzývali odporcu na úhradu 16.274, 64.-
eur z dôvodu spôsobenej škody v zmysle § 420 a nasl. OZ.

Z návrhu na prerokovanie náhrady škody z 14.3.2014 mal súd preukázané, že navrhovatelia cestou
právnej zástupkyne vyzývali odporcu na stretnutie za účelom prerokovania náhrady škody.

Z listu - nazvaného pokus o zmier z 3.4.2014 mal súd preukázané, že navrhovatelia zastúpení právnou
zástupkyňou vyzývali odporcu na zaplatenie 16.274,64 eur do 7 dní od doručenia výzvy s upozornením,

že v opačnom prípade si nárok budú uplatňovať cestou súdu.

Z predloženého listinného dôkazu - znaleckého posudku č.18/2004 z 4.2.2014 vyhotoveného znalcom
Ing. Róbertom Kršiakom na žiadosť navrhovateľov mal súd preukázané, že miestnym šetrením a
zameraním boli zistené závažné vady na fasáde rodinného domu spočívajúce v degradácii povrchovej

dekoratívnej omietky na báze umelých hmôt v plnom rozsahu plochy fasády, tým, že táto sa separuje od
jadrovejomietkyfasádyazčastitátovrstvaopadlaapostupnesauvoľňujeatedaneplnísvojuprojektovú
funkciu.Konštatoval,žezistenévadyfasádybolispôsobenézhotoviteľomnedodržanímtechnologického
postupu pri realizácii jednotlivých vrstiev fasády a teda zhotoviteľ vykonal vadné dielo v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom určil, že hodnota stavebných prác potrebných na

sanáciu zistenej vady na fasáde posudzovaného rodinného domu je 16.274,64 eur vrátane DPH.Listom zo dňa 9.9.2013 UNIQA poisťovňa a.s. v rámci likvidácie škodovej udalosti oznámila
navrhovateľke v 2. rade, že nárok na poskytnutie poistného plnenie nevznikol z dôvodu, že ku škodovej
udalosti neprišlo pôsobením víchrice, ale ide o nesprávne vyhotovenú a realizovanú fasádnu omietku.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten,
komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 odsek 1 OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.

Akjenavykonaniedielaustanovenázáväznátechnickánorma,musívykonaniezodpovedaťtejtonorme.

Podľa § 645 odsek 1 OZ účinného do 31.12.2003 zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa § 646 odsek 1,2 OZ účinného do 31.12.2003 záručná doba je šesť mesiacov. Pri veciach, ktoré sú
určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako šesť
mesiacov; záručná doba presahujúca šesť mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ
je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby.

Podľa § 646 odsek 3 OZ účinného do 31.12.2003Pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky.
Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia,
najmenej však osemnásť mesiacov.

Podľa § 647 OZ záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po

dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

Podľa § 648 odsek 1, 2 OZ ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať
bezplatnéodstránenievady.Zhotoviteľjepovinnýodstrániťvadubezzbytočnéhoodkladu.Akideovadu,
ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec

bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných
vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne
užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má
objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Podľa § 649 OZ práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak
práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta.
Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní
opravy a čase jej trvania.

Podľa § 504 OZ nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak
vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu
vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne
vadu, právo zanikne.

Podľa § 505 OZ ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť do šiestich
mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.

Podľa § 507 odsek 1 ,2 OZ ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým
spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže

nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba. Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené
zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.

Podľa § 508 odsek 1,2 OZ nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej

premlčacej dobe (§ 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa. Vada,
ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v
deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudziteľ nepreukáže opak.Podľa § 510 uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z
vady vznikla.

Podľa § 100 odsek 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 odsek 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 odsek 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; no neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 odsek 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 odsek 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).

Právna zástupkyňa navrhovateľov v rámci zhrnutia návrhov navrhla žalobe na náhradu škody vyhovieť,
pričom sa vyjadrila, že v zmysle § 510 OZ uplatnenie nároku za zodpovednosti za vady nevylučuje
nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla a preto je potrebné zodpovednosť za vady odlíšiť od
zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti splniť riadne záväzok je predpokladom zodpovednosti
za vady i zodpovednosti za škodu. Za nedostatky vadného plnenia je daná zodpovednosť za vady a

až následne nasleduje ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, ktorá teda predstavuje takto
vzniknutú škodu. Podľa § 106 odsek 1 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa kedy sa
poškodený dozvie o škode a o tom kto ju spôsobil. Z tohto dôvodu ku škodnej udalosti došlo v auguste
roku 2013 a preto bol nárok na náhradu škody uplatnený riadne a včas. Premlčacia doba začína plynúť
dňom, kedy sa poškodený skutočne dozvie o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej

ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj
nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. Nárok, ktorý je žalovaný predstavuje
škodu ako následok vadne vykonaného diela, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou rodinného domu
pred vykonaním opravy fasády a po jej vykonaní, pričom za účelom určenia takto vzniknutej škody by
podľa názoru právnej zástupkyne malo byť dokazovanie vykonané.

Právna zástupkyňa odporcu záverom uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení pričom je
potrebné dôsledne odlišovať zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu. Nárok na náhradu škody
môže vzniknúť len vtedy, ak je preukázané, že odporca porušil svoj záväzok zo zmluvy o dielo a dielo
zhotovil nekvalitne. Takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a na túto skutočnosť nesmeroval ani

jeden z navrhnutých dôkazov, teda skúmať príčinnú súvislosť medzi dielom, ktoré zhotovoval odporca
a odpadnutím omietky. Domnievala sa, že takúto skutočnosť na odstup času ani nie je možné zistiť.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, tak ako si ho uplatnila navrhovateľka a ako ju skutkovo a právne
zdôvodnila k dnešnému dňu nevznikla, keďže žiadne náklady na opravu omietky vynaložené neboli a
tak ako si ju uplatnila dňa 4.9.2015 a zdôvodnila na pojednávaní došlo k uplatneniu po premlčacej dobe.

Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že omietka začala opadávať a vykazovať znaky poškodenia už
v roku 2005 a to, že nakoniec z väčšej časti spadla v roku 2013 bol už len dôsledok, ktorý nemohol
mať vplyv na začatie plynutia premlčacej doby. Okrem toho, že právna zástupkyňa odporcu namietala
premlčanie takto uplatneného nároku, zotrvala na stanovisku, že navrhovateľka v tomto konaní rieši
svoje nároky zo zodpovednosti za vady skryté pod nárok na náhradu škody, pričom treba vychádzať z

toho, že navrhovateľka bola na pojednávaní riadne vypočutá a v rámci svojej účastníckej výpovede sa
niekoľkokrát vyjadrila, že v skutočnosti jej nejde o zaplatenie nákladov na opravu alebo o náhradu škody,
ale chce, aby jej odporca omietku opravil. Z týchto dôvodov navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.V danom prípade posúdil súd návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade ako premlčaný. Navrhovateľka sa
návrhom doručeným súdu dňa 26.6.2014 domáhala o náhradu škody vo výške 16.274,64.- eur v zmysle
§ 420 odsek 1,2 OZ s poukazom na skutočnosť, že škoda bola spôsobená nedodržaným technologickým

postupom pri realizácii jednotlivých vrstiev fasády, ku ktorým malo dôjsť na základe ústne uzatvorenej
zmluvy o dielo v lete 2003, predmetom ktorej malo byť vyhotovenie novej fasády - oprava a rekonštrukcia
fasády a podmurovky. Oprava fasády bola odporcom vykonaná v septembri 2003, ktoré skutočnosti t.j.
uzatvorenie zmluvy o dielo ako aj vyhotovenie diela a skutočnosť, že pri odovzdaní dielo nevykazovalo
vady v konaní nie sú sporné.

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu.
Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu
je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému, ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda
spôsobená, uplatniť právo na náhradu škody. Všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby
za spôsobenú škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek

právnej povinnosti, ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Predpokladom vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 odsek 1 OZ je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom
tento úkon je protiprávny. Protiprávnym úkonom je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom, pričom
protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom.
Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť

zákon nepredpokladá a taktiež dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah zaťažuje
poškodeného. V zmysle § 106 odsek 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Z výpovede navrhovateľky v 2. rade mal súd preukázané, že v lete v roku 2005 v prednej časti domu sa

začala odlupovať omietka, povrchová fasádna stierka sa odlupovala od jadrovej omietky. Z čestného
prehlásenia zo dňa 30.11.2013 mal súd preukázané, že v lete 2005 zamestnanci odporcu vykonali
stavebné práce na oprave fasády rodinného domu navrhovateľov v obci G. na základe reklamácie. V
konanínavrhovatelianepredložilisúdu listinnédôkazypreukazujúce vytknutievadyopravyzhotoviteľovi
resp.reklamáciuvadyvykonanejopravyuodporcu,pričomodporcasavkonanívyjadril,ženavrhovatelia

do roku 2013 u neho reklamáciu ani neuplatnili. Súd posúdil zmluvu uzatvorenú v lete v roku 2003
medzi účastníkmi ako ústne dohodnutú zmluvu o dielo ( osobitný druh zmluvy o dielo - zhotovenie
veci na zákazku), pričom záručná doba, ktorá bola upravená v zmysle § 646 odsek 3 OZ pri časti
stavby osemnásť mesiacov a ktorá plynie od prevzatia veci, uplynula v marci 2005, pričom z výpovede
navrhovateľky v 2. rade mal súd preukázané, že oprava fasády bola dokončená v septembri 2003.

Následne z výpovede navrhovateľky v 2. rade a z čestného prehlásenia mal súd preukázané, že
koncom decembra 2004 a začiatkom januára 2005 sa na zadnej strane fasády a následne aj na prednej
odlupovala omietka, pričom na základe telefonickej reklamácie bola zamestnancami odporcu vykonaná
oprava fasády niekedy v lete 2006 bezodplatne. Súd v konaní nemal preukázané, že by navrhovatelia
vytkli vady opravy u odporcu a ak by ich aj vytkli, kedy presne a preto nárok zo zodpovednosti za vady

opravy fasády považoval za premlčaný v januári 2008 ( pričom za začiatok plynutia premlčacej doby
považoval január 2005 kedy sa na fasáde objavili ďalšie praskliny). Navrhovatelia svoj návrh v konaní
skutkovo vymedzili ako nárok na náhradu škody spôsobenej nedodržaním technologického postupu
pre realizácii jednotlivých vrstiev fasády, pričom výšku škody odvodzovali od hodnoty stavebných
prác potrebných na sanáciu zistenej vady posudzovaného rodinného domu. Z účastníckej výpovede

navrhovateľky v 2. rade mal súd preukázané, že do dnešného dňa žiadne náklady na opravu fasády
vynaložené zo strany navrhovateľov neboli, fasáda do dnešného dňa opravená nebola. Navrhovateľka
sa v priebehu pojednávania viackrát vyjadrila, že v skutočnosti jej nejde o zaplatenie nákladov na opravu
ani o náhradu škody, ale domáha sa opravy fasády, keď v rámci svojej účastníckej výpovede zo dňa
30.10. 2015 vypovedala, že v roku 2008, kedy došlo k ďalšej deštrukcii fasády ( na spoji prednej a zadnej

steny sa roztrhla sieťka) uznala, že „od opravy fasády je už dávno a chcela, aby bola vykonaná oprava
fasády s tým, že zaplatí prácu zamestnancov odporcu“. Z tohto dôvodu je súd názoru, že navrhovateľka
sa podaným návrhom domáha nároku zo zodpovednosti za vady skryté za nárok na náhradu škody.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní neboli predložené dôkazy preukazujúce porušenie
právneho záväzku odporcu zo zmluvy o dielo a nebola preukázaná ani vzniknutá škoda ( keďže

odporcovia doposiaľ nevynaložili žiadne náklady na opravu fasády, fasáda doposiaľ opravená nebola) a
ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody - opadnutím omietky a vykonaním opravy fasády odporcom,
pričom takéto návrhy na dokazovanie v konaní navrhovateľmi neboli ani navrhnuté. Nárokov, ktoré
vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za vady sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody. Súdnárok navrhovateľov na zaplatenie stavebných prác potrebných na opravu fasády rodinného domu
navrhovateľov preto nepovažoval za nárok na náhradu skutočnej škody v rámci zodpovednosti odporcu
za škodu a nárok na náhradu nákladov potrebných na odstránenie vady vykonanej opravy posúdil

ako nárok zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady vykonanej opravy, ktorý považoval na základe vyššie
uvedenej argumentácie za premlčaný.

Ak by sa súd zaoberal aj dôvodmi doplnenia návrhu z 4.9.2015 v zmysle § 510 OZ súd uvádza, že
uplatnením nároku na náhradu škody sa poškodený nehodlá domôcť kompenzácie hodnoty vykonaného

diela, ale žiada náhradu skutočnej škody, ktorá mu v dôsledku vadného plnenia vznikla. Predpokladom
na riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 510 OZ je preukázanie príčinnej súvislosti
medzi vadným plnením a vznikom škody. Nie je potrebné preukázať riadne a včasné uplatnenie nároku
z vád veci ( resp. diela), je však nevyhnutné preukázať, že vec( dielo) bola vadná a že v dôsledku toho
vznikla uplatňovaná škoda. Majetková ujma spočívajúca nie vo vadnosti samotného predmetu opravy,
ale v znehodnotení opravovanej veci v dôsledku vadného plnenia je škodou, ktorá vznikla z vady a je

odškodniteľná v rámci náhrady škody. Navrhovateľka v 2. rade v konaní vypovedala, že na stenách
opravovanej nehnuteľnosti ku škode nedošlo a že v konaní si náhradu škody neuplatňuje, žiada opravu
fasády a súd je aj pri takto uplatnenom nároku na náhradu škody toho názoru, že plynutie premlčacej
dobynauplatnenienárokunanáhraduškody,zapredpokladu,žebyajnejaká škodavznikla(čovkonaní
preukázané nebolo a sama navrhovateľka to svojou výpoveďou potvrdzovala), možno uplatňovať odo

dňa keď sa poškodený o škode dozvedel a o tom kto za ňu zodpovedá. Súd poukazuje opätovne na
skutočnosť, že navrhovatelia sa o škode dozvedeli už v roku 2005, kedy podľa vyjadrenia navrhovateľky
v 2. rade kontaktovali odporcu a vady opravy reklamovali. Následne z výpovede navrhovateľky v 2.
rade mal preukázané, že v roku 2008 došlo k ďalšej havárii fasády, pričom plynutie premlčacej doby
možno počítať práve a najneskôr od konca roku 2008 ( na pojednávaní sa účastníci nevedeli presne

vyjadriť k časovým obdobiam), pričom za predpokladu ak by už v roku 2008 bola vznikla škoda, mohli
si ju účastníci dať vyčísliť presne tak, ako to urobili v roku 2014, pretože táto škoda bola už v uvedenom
roku objektívne vyčísliteľná a nečakať tak ďalších šesť rokov. Nemožno opomenúť, že navrhovateľka v
2. rade v konaní vypovedala, že za škodu považuje spadnutú fasádu, pričom iná škoda jej na stenách
domovej nehnuteľnosti nevznikla.

Právna zástupkyňa navrhovateľov v rámci konania navrhla doplniť dokazovanie o výsluch svedkov,
ktorí podpísali čestné prehlásenie z 30.11.2013 ku skutočnosti, že v roku 2005 boli vykonané stavebné
práce za účelom opravy fasády, predvolanie svedka Ing. Kršiaka, ktorý vyhotovoval znalecký posudok,
ku skutočnosti či oprava fasády bola vykonaná správne a navrhla ustanoviť znalca z odboru stavebníctva

za účelom vyčíslenia škody, ktorá vznikla následkom vadne vykonaného diela, ktoré návrhy súd zamietol
s odôvodnením, že uvedené dokazovanie by bolo nehospodárne s poukazom na námietku premlčania
tak nároku na náhradu škody ako aj nároku zo zodpovednosti z vád vznesenú právnou zástupkyňou
odporcu ako aj na výpoveď navrhovateľky v 2. rade, pričom ustanovenie znalca za účelom vypracovania
znaleckého posudku na vyčíslenie škody, ktorá vznikla následkom vykonaného diela považoval za

nadbytočné predovšetkým s poukazom na výpoveď navrhovateľky v 2. rade, ktorá uviedla, že za škodu
považuje spadnutú fasádu, iná škoda jej na stenách domovej nehnuteľnosti nevznikla. A. súd je názoru,
že posudzovať majetkovú ujmu spočívajúcu v znehodnotení opravovanej veci, ( ktorej pôvodný stav
pred opravou nie je súdu známy), ktorá mala vzniknúť v dôsledku vadného plnenia t.j. vadnej opravy s
odstupom času t.j. od roku XXXX, kedy bola vykonaná 1. oprava fasády, ktorá dodnes opravená nebola

a vplyvom poveternostných podmienok minimálne od roku 2008 chátra, nemožno za súčasného stavu
už posúdiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní priznal
plnú náhradu trov konania vo výške 1.871,96 eur. Odporcovi úspešnému v konaní vznikli trovy,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby - prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady, písomné podanie na súd z 8.12.2014 a 27.7.2015, účasť na
pojednávaní dňa 30.10.2015, dňa 9.12.2015 celkom za 5 úkonov právnej pomoci, po 303,74 eur a 2 x
8,04 eur režijný paušál za rok 2014 a 3 x 8,39 eur režijný paušál za rok 2015, tak ako si ich vyčíslila
právna zástupkyňa odporcu. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje 320,34 eur podľa § 10

ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len citovanej vyhlášky). Odmenu a režijný paušál bolo potrebné navýšiť o 20% DPH podľa § 18
ods. 3 citovanej vyhlášky v znení od 01.06.2010.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.