Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010496
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714010496.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

1. apríla 2015 v Poprade, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

C. K. J. Ľ. Z. U. Y. Z. - nar. XX.XX.XXXX D. C., trvale bytom C., O..
S. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 09.03.2014 v čase okolo 03.43 hod. v priestoroch prízemia zábavného podniku Humno, v
Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách, okres Poprad pri vchodových dverách spodného vchodu
zariadeniaHumnopočasvyvádzaniapoškodenéhoI.I.zpodniku,tohtojedenkrátudrelotvorenoudlaňou
pravej ruky do ľavej časti tváre a ľavého ucha silou slabšej až stredne silnej intenzity, následkom čoho
poškodený spadol na zem, čím takto spôsobil poškodenému I. I. prederavenie blanky bubienka ľavého

ucha umiestneného do oblasti dolných kvadrantov a pískanie (tinnitus) v ľavom uchu s dobou liečenia
od 09.03.2014 do 06.05.2014, dobou práceneschopnosti od 11.03.2014 do 25.03.2014 a obmedzením
na obvyklom spôsobe života počas práceneschopnosti, spočívajúcom v zhoršení sluchu na ľavom
uchu, v hygienických návykoch, v nutnosti chrániť si ucho pred vniknutím vody do zvukovodu napr. pri
umývaní hlavy, v nemožnosti riadne vyprázdňovať nos, v lekárskych vyšetreniach spojených s liečbou
poraneného ucha a v podstúpení opakovaných odborných ošetrení poranenej blanky bubienka pod
mikroskopom,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.Za to mu
u k l a d á

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o
d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 /
jedného/ roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu zároveň ukladá povinnosť zaplatiť poškodenému I. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., O.. F. Č.. XXX/XX bolestné vo výške 370,80,--eur a poškodenej Dôvere -
zdravotnej poisťovni, a.s., Nitra, ul. Cintorínska č. 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436 náklady zdravotnej
starostlivosti vo výške 65,71,--eur a Akadémií ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom
Mikuláši, Demänová 393, IČO: 37 910 337 náklady práceneschopnosti vo výške 56,80,--eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného C. K. bola podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 09.03.2014 v čase okolo 03.43 hod.
v priestoroch prízemia zábavného podniku Humno v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách, okres
Poprad, pri vchodových dverách spodného vchodu zariadenia Humno počas vyvádzania z podniku

poškodeného I. I., tohto jedenkrát udrel otvorenou dlaňou pravej ruky do ľavej časti tváre a ľavého
ucha silou slabšej až stredne silnej intenzity, následkom čoho poškodený spadol na zem, čím svojim
konaním spôsobil poškodenému I. I. zranenia prederavenie blanky bubienka ľavého ucha umiestneného
do oblasti dolných kvadrantov a pískanie (tinnitus) v ľavom uchu, s dobou liečenia od 09.03.2014 do
06.05.2014 a s dobou práceneschopnosti od 11.03.2014 do 25.03.2014 a s obmedzením na obvyklom

spôsobe života spočívajúcom v zhoršení sluchu na ľavom uchu, v hygienických návykoch, v nutnosti
chrániť si ucho pred vniknutím vody do zvukovodu napr. pri umývaní hlavy, v nemožnosti riadne
vyprázdňovať nos, v lekárskych vyšetreniach spojených s liečbou poraneného ucha a v podstúpení
opakovaných odborných ošetrení poranenej blanky bubienka pod mikroskopom počas doby liečenia.
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom obžalovaného

C. K., poškodeného I. I., splnomocnených zástupcov poškodených strán I.. I. Ž. Z. V.. I. R., svedkov I.
U., C. M., C. B., N. Y., C. B., I. N., D. I., I. H., S. I., F. I.. I. B. i listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.
Obžalovaný C. K. poprel, aby poškodeného I. I. v predmetný deň fyzicky napadol, priznal však, že na
požiadanie I. N. z dôvodu agresívneho správania sa poškodeného i za pomoci C. B. vyviedol a vytlačil
z baru von.

Obžalovaný ďalej dodal, že poškodený sa vzpieral vyvedeniu, natiahol mu pritom i jeho tričko, ale že
poškodeného nijakým spôsobom neatakoval.
Svoje konanie voči poškodenému považoval preto len za potrebu zastať sa inej osoby, ktorú poškodený
predtým napadol a tieto skutočnosti obžalovaný potvrdil aj pri konfrontácii s poškodeným.
Obranu obžalovaného vyvracal poškodený I. I. tvrdiac, že obžalovaný voči nemu zasahoval ako člen

SBS a pre predchádzajúci konflikt s jemu neznámym mužom, spoločne s ďalšími členmi SBS sa ho
snažili vyviesť z baru von, čomu sa on bránil a obžalovanému pritom roztrhal tričko.
Obžalovaný ho pritom pravou rukou udrel do ľavej časti tváre tak silno, že stratil orientáciu, padol na
zem a vtedy pocítil silné bolesti hlavy a ucha.
V dôsledku bolesti vyhľadal lekárske ošetrenie na centrálnom príjme Nemocnice Poprad a.s. a na

druhý deň aj odborné lekárske vyšetrenie vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde mu bola
zdiagnostikovaná centrálna perforácia bubienka, v dôsledku čoho bol práceneschopný 15 dní a liečený
58 dní, počas liečenia bol obmedzovaný pri hygienických návykoch, vyprázdňovaní nosa, v pobyte
vonku, v chránení pred prievanom a zvýšenou hlasitosťou, čo potvrdil aj pri konfrontácii s obžalovaným
a aj pri rekognícií, pri ktorej obžalovaného označil ako osobu, ktorá ho udrela do tváre.Tvrdeniam poškodeného korešpondovali aj úradné záznamy polície zo dňa 24.03.2014 a zo dňa
20.04.2014 k analýze kamerových záznamov zo zariadenia Humno a fotodokumentácia vyhotovená z
kamerových záznamov zo dňa 09.03.2014 v čase od 03:43:20 hod. do 03:43:30 hod.

Tvrdeniam poškodeného korešpondovali aj výpovede splnomocnených zástupcov poškodených strán
- I.. I. Ž. Z. V.. I. R., ktoré vo svojich výpovediach potvrdili výšku škody, ktorá bola spôsobená ich
organizáciám v podobe regresu za vynaložené liečebné náklady poškodeného I. I. vo výške 65,71,--
eur a v podobe nákladov spojených s práceneschopnosťou poškodeného a jeho stratou na zárobku vo
výške 56,80,--eur a ich výpovediam korešpondovali jednotlivé vyčíslenia liečebných a iných nákladov.

Svedok I. U. sa bližšie k okolnostiam žalovaného skutku či konania obžalovaného nevyjadril a dodal len
to, že až od poškodeného sa v predmetný deň v ranných hodinách dozvedel o jeho konflikte s niektorým
z členov SBS v zariadení Humno i to, že poškodený v dôsledku bolesti hlavy po údere niektorého z
členov SBS baru Humno bol na ošetrení v Nemocnici Poprad a.s., čo korešpondovalo s tvrdeniami
poškodeného, že zranenia utrpel práve po údere do ľavej časti tváre rukou obžalovaného.
Svedok C. M. sa bližšie k okolnostiam žalovaného skutku či konania obžalovaného taktiež nevyjadril

a uviedol len to, že v ten deň pred záverečnými hodinami v bare Humno si všimol „melu“ na parkete
medzi obžalovaným a poškodeným i to, že obžalovaný vyvádza poškodeného z baru k zadným dverám
a že keď sa obžalovaný vrátil do baru, mal už roztrhané tričko, čo zodpovedalo tvrdeniam poškodeného
týkajúcich sa spôsobu akým bol obžalovaným vyvedený z baru Humno.
Aj svedok C. B. tvrdil, že žiadny priamy fyzicky konflikt medzi obžalovaným a poškodeným nevidel

a dodal, že obžalovaný spoločne s ním a z dôvodu predchádzajúceho agresívneho správania sa
poškodeného na parkete baru iba vyviedli a vytlačili z baru smerom k zadnému východu i to, že
poškodený sa vzpieral a obžalovanému pritom natiahol alebo roztrhal tričko, čo taktiež korešpondovalo
s výpoveďami poškodeného I. I. týkajúce sa spôsobu akým obžalovaný konal vo vzťahu k poškodenému
pri tom ako ho vyvádzal z baru von.

Svedok N. Y. taktiež tvrdil, že nevidel žiadny priamy fyzicky konflikt medzi obžalovaným a poškodeným
a uviedol, že obžalovaný spoločne s C. B. a na požiadanie I. N. poškodeného vyviedli z parketu von z
baru pre jeho predchádzajúce nevhodné a arogantné správanie sa voči iným návštevníkom baru i to,
že keď asi po minúte vyšiel z baru aj on, videl ako poškodený leží alebo sedí na zemi, žiadne zranenia
si však na poškodenom nevšimol.

Svedok C. B. sa k okolnostiam skutku či konaniu obžalovaného nevedel vyjadriť a dodal, že až na
druhý deň po diskotéke sa dozvedel o napadnutí poškodeného i o tom, že v dôsledku „facky“ poškodený
nepočuje na ucho.
Svedok I. N. taktiež tvrdil, že priame napadnutie poškodeného obžalovaným v ten večer nevidel, všimol
si len to ako obžalovaný spoločne s C. B. Z. C. M. ako členovia SBS vyvádzali poškodeného k zadným

dverám baru i to, že krátko nato videl poškodeného ležať na zemi pred barom, avšak až na druhý deň
sa svedok dozvedel o tom, že poškodený má zranené ucho.
Svedkovia D. I., I. H. Z. S. I. vo svojich výpovediach tvrdili, že žiadny incident v predmetný deň v bare
Humno nevideli a že neboli ani svedkom žiadneho incidentu medzi obžalovaným a poškodeným.
V prípravnom konaní bol do konania pribratý znalec z odboru otorinolaryngológia I.. I. B. a podľa

záverov znaleckého posudku a jeho výpovede je zrejme, že poškodený I. I. v žalovaný deň utrpel
prederavenie blanky bubienka ľavého ucha v oblasti dolných kvadrantov, pískanie /tinnitus/ v ľavom uchu
t. j. dočasný subjektívny vnem o vysokej frekvencii spôsobený podráždením vnútorného ľavého ucha, so
sekundárnou prevodovou poruchou sluchu bez zistenia jej stupňa a v dôsledku nepriameho úrazového
mechanizmu - zvýšeným vztlakom vo vonkajšom zvukovode ucha spôsobené tzv. poklopovým

mechanizmom, ktorým mohol byť plochý pevný predmet naliehajúci na vonkajšiu oblasť ľavej ušnice,
pričom za vysoko pravdepodobný mechanizmus znalec označil jeden úder rukou smerujúci na oblasť
ľavej ušnice poškodeného strednej až silnej intenzity.
Znalec zároveň konštatoval, že v dôsledku zranenia bol poškodený práceneschopný od 11.03.2014 do
25.03.2014 t. j. celkovo 15 dní, pričom doba práceneschopnosti poškodeného bola dobou primeranou

aj vzhľadom na zamestnanie poškodeného ako profesionálneho vojaka.
Dobu liečenia poškodeného znalec stanovil na dobu od 09.03.2014 do 06.05.2014 t. j. celkovo 58 dní,
ktorú taktiež označil ako dobu primeranú, aj keď zároveň pripustil, že keby kontrolné ORL vyšetrenia u
poškodeného boli vykonané v kratších časových obdobiach napr. po 2 týždňoch a nie s odstupom 4 až
6-tich týždňov, bolo by možné skonštatovať aj skoršie zhojenie poranenia ľavého ucha.

Predmetné poranenie poškodeného znalec klasifikoval ako stredne závažné poranenie a aj keď
doba liečenia u poškodeného presiahla 42 kalendárnych dní, podľa znalca nebolo možné poranenie
poškodeného kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví, pretože u menovaného nedošlo k podstatnémuzníženiu celkovej funkcie sluchu a menovaný nebol počas liečenia či práceneschopnosti závažne
ovplyvňovaný na obvyklom spôsobe života.
Podľa znalca počas doby liečenia bol poškodený obmedzovaný zhoršením sluchu na ľavom uchu,

čo bolo spôsobené následnom uzatvorenia vonkajšieho zvukovou gelasponovou penou a silastikovou
protézkou prekrývajúcou defekt blanky bubienka, k ich odstráneniu došlo až dňom 06.05.2014 kedy bolo
zistené zacelenie blanky bubienka.
Poškodený bol zároveň podľa znalca obmedzovaný aj hygienickými opatreniami, musel si chrániť ucho
pred vniknutím vody do zvukovodu napr. pri umývaní hlavy, nemohol riadne vyprázdňovať nos, aby

nezvyšoval stredoušný tlak a aby tak nepredlžoval dobu hojenia poranenej blanky bubienka.
Obmedzenia poškodeného spočívali podľa znalca aj v jeho opakovaných lekárskych odborných
vyšetreniach pod mikroskopom.
Výpovediam poškodeného a jeho tvrdeniam o lekárskych ošetreniach i priebehu liečenia jeho
práceneschopnosti, zodpovedali okrem znaleckého posudku a výpovedi znalca I.. I. B. aj listinné
dôkazy v podobe lekárskych správ o jeho ošetrení v Nemocnici Poprad, a.s. zo dňa 09.03.2014

a zo dňa 10.03.2014 v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok, resp. potvrdenia o jeho
práceneschopnosti.

Vykonanédôkaznéprostriedkyaznichzískanédôkazysúdpotomvyhodnotilvzmyslezásaduvedených
v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 11, ods. 12 Trestného poriadku a mal zato, že bol nimi zistený skutkový

stav veci tak, že o ňom nie sú dôvodné pochybnosti, že ich rozsah mu postačuje na rozhodnutie o
žalovanom skutku a že tieto boli získané aj zákonným spôsobom. Súčasne mal súd zato, že tieto
dôkazné prostriedky a z nich získané dôkazy boli zároveň vyhodnotené aj podľa jeho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a
nezávisle od toho, kto ich v konaní obstaral a preto ďalšie návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania

v podobe opätovného výsluchu poškodeného I. I. zamietol a rozhodol, že žalovaný skutok sa stal a že
ho spáchal obžalovaný C. K. tým, že dňa 09.03.2014 v čase okolo 03.43 hod. v priestoroch prízemia
zábavného podniku Humno, v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách, okres Poprad pri vchodových
dverách spodného vchodu zariadenia Humno počas vyvádzania poškodeného I. I. z podniku, tohto
jedenkrát udrel otvorenou dlaňou pravej ruky do ľavej časti tváre a ľavého ucha silou slabšej až stredne

silnej intenzity, následkom čoho poškodený spadol na zem, čím takto spôsobil poškodenému I.Ú. I.
prederavenie blanky bubienka ľavého ucha umiestneného do oblasti dolných kvadrantov a pískanie
(tinnitus) v ľavom uchu s dobou liečenia od 09.03.2014 do 06.05.2014, dobou práceneschopnosti
od 11.03.2014 do 25.03.2014 a obmedzením na obvyklom spôsobe života počas práceneschopnosti,
spočívajúcom v zhoršení sluchu na ľavom uchu, v hygienických návykoch, v nutnosti chrániť si ucho

pred vniknutím vody do zvukovodu napr. pri umývaní hlavy, v nemožnosti riadne vyprázdňovať nos, v
lekárskych vyšetreniach spojených s liečbou poraneného ucha a v podstúpení opakovaných odborných
ošetrení poranenej blanky bubienka pod mikroskopom.
Pri uznaní viny obžalovaného zo žalovaného skutku a na predmetnom skutkovom základe súd
vychádzal predovšetkým z výpovedí poškodeného I. I., z lekárskych správ o ošetrení poškodeného,

výpovedí znalca I.. I. B. a záverov jeho znaleckého posudku i úradných záznamov polície zo dňa
24.03.2014, dňa 20.04.2014 k analýze kamerových záznamov zo zariadenia Humno a príslušnej
fotodokumentácie majúc zato, že tieto dôkazy na seba vzájomne nadväzovali, boli vo vzájomnej zhode
a bez relevantne zistených rozporov či nezrovnalostí.
Tieto dôkazy po ich vyhodnotení a vo vzájomných súvislostiach podľa súdu súčasne objektívne a

spoľahlivo vylúčili obranu obžalovaného C. K., že vo vzťahu k poškodenému nekonal žalovaným
spôsobom a preto jeho tvrdenia vyhodnotil za účelové, použité v snahe vyviniť sa z následkov
trestnoprávnej zodpovednosti aj preto, že z výpovedí poškodeného I.Ú. I. a svedeckých výpovedí I. U.
Z. I. N. je zrejme, že obžalovaný v inkriminovaný čas konal vo vzťahu k poškodenému I. I. ako člen
doposiaľ nezistenej súkromnej bezpečnostnej služby majúci na starosti poriadok a ochranu baru /či už

legálne alebo nelegálne/ a mal tak motív a pohnútku konať voči poškodenému predmetným spôsobom
a aj keď táto okolnosť bola obžalovaným i napr. svedkami C. M., C. B. popieraná, bolo to podľa súdu
len v ich snahe zakryť prinajmenšom nelegálnu pracovnú či inú činnosť tak obžalovaného ako aj týchto
svedkov a čo mohlo zároveň ovplyvniť tak tvrdenia a obranu obžalovaného, ako aj výpovede svedkov
a to v prospech obžalovaného C. K. a v úmysle neprivodiť samým sebe trestné stíhanie a aj z tohto

dôvodu súd ich výpovede vyhodnotil za neobjektívne a nehodnoverné.
VovýpovediachpoškodenéhoI.I.súdnarozdielodvýpovediobžalovanéhoavyššieuvedenýchsvedkov
nezistil žiadny relevantný dôkaz o tom, aby poškodený svojimi tvrdeniami mal úmysel obžalovanéhokrivo či nepravdivo zo žalovaného skutku a konania obviniť aj preto, že sám obžalovaný priznáva kontakt
s poškodeným i keď súčasne samotné fyzické napadnutie a úder rukou do tváre poškodeného popiera.
Takýto typ zranenia si aj podľa znalca a záverov jeho znaleckého posudku vyžaduje určitú strednú až

silnú intenzitu aj keď len jedným úderom ruky útočníka smerujúci na oblasť tváre - ušnice poškodenej
osoby a preto k zraneniu u poškodeného nemohlo podľa súdu dôjsť len pri jeho obyčajnom a klasickom
vytláčaní a vyvedení z baru alebo pri páde poškodeného na zem.
Aj samotné miesto činu - bar zariadenia Humno, diskotéka, zábava, prítmie, väčší počet ľudí, požitý
alkohol samo o sebe predpokladá, že vzniknutý konflikt budú zamestnanci baru či usporiadatelia

alebo členovia SBS riešiť práve takýmto spôsobom, akým konal obžalovaný, poškodený I. I. pritom
od začiatku tvrdí, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho mal napadnúť a spôsobiť mu zranenia a jeho
tvrdenia mozaikovite dopĺňali aj výpovede ostatných svedkov či listinné dôkazy a vykonané znalecké
dokazovanie.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného C. K. kvalifikoval ako konanie, ktoré po

všetkých stránkach naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona, pretože dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,
že napadol iného.
Obžaloba pôvodne obžalovanému kládla za vinu len prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1

Trestného zákona, súd však v súlade s upozornením podľa § 241 ods. 2 Trestného poriadku a pri
právnom posudzovaní žalovaného skutku, nesúc pritom viazaný jeho právnou kvalifikáciou uvedenou
v obžalobnom návrhu uznal menovaného vinným aj z tohto trestného činu kvalifikovaného ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také

poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa § 123 ods. 3 Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je okrem iného -
d/ strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva.

Podľa § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie poruchy, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.
Pri posudzovaní či u poškodeného ide o ťažkú ujmu na zdraví alebo o ublíženie na zdraví v zmysle §

123 Trestného zákona bola podľa súdu nevyhnutná nielen základná skutočnosť spočívajúca v tom, aby
poškodená osoba bola lekársky vyšetrená, ošetrená alebo liečená a aby počas liečenia bol na nie iba
krátky čas sťažený jej obvyklý spôsob života, ale aj ďalšie skutočnosti spočívajúce v povahe samotnej
ujmy na zdraví, v príznakoch, ktorými sa ujma na zdraví prejavuje, ďalej ťažkosti a bolesti, ktorými sa
táto ujma prejavuje na zdraví poškodenej osoby, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila

zaužívaný spôsob života poškodenej osoby.
Znalecký posudok I.. I. B., lekárske správy, ale i samotná výpoveď poškodeného I. I. objektívne a
spoľahlivo preukázali, že u poškodeného došlo k ublíženiu na zdraví nie však ťažkej ujme na zdraví,
keďže dokazovanie týmito dôkaznými prostriedkami jednoznačne a objektívne potvrdilo, že poškodený
bol práceneschopný celkovo 15 dní a že jeho liečenie presiahlo síce dobu 58 dní, počas nej však

poškodený nebol závažným spôsobom ovplyvňovaný na svojom obvyklom spôsobe života a nedošlo u
neho ani k podstatnému zníženiu celkovej funkcie sluchu a teda tak, aby následok u poškodeného mohol
byť súdom posúdený ako ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 alebo ods. 4 Trestného zákona.
Obžalovanýsadopustilvýtržnostitým,žefyzickynapadolpoškodenéhonamiesteverejnostiprístupnom,
pretože predmetný skutok spáchal v bare zariadenia Humno počas diskotéky a teda na mieste verejnosti

prístupnom, na ktoré má prístup širší okruh ľudí, individuálne neurčených.
Výtržnosťou v zmysle ustanovenia § 364 Trestného zákona je konanie, ktoré závažným spôsobom
narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typicky zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k
zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takéhoto charakteru,
žehrubouráža,vzbudzujeobavyobezpečnosťzdravia,majetkualebovýrazneznižujevážnosťväčšieho

počtu osôb súčasne prítomných.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného C. K. kvalifikoval ako konanie trestne
zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretožeobžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.
Jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné, pretože ním porušil záujem chránený týmto Trestným

zákonom a spočívajúcim v ochrane života a zdravia iného, resp. v ochrane verejného poriadku a pokoja.
Obžalovaný C. K. mal podľa názoru súdu aj motív a pohnútku konať vo vzťahu k poškodenej osobe
nedovoleným a zákonom zakázaným spôsobom a na čo súd už poukázal v predchádzajúcej časti
odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia.
Obžalovaný C. K. doposiaľ súdne trestaný nebol, z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne,

v evidencii priestupkov má tri záznamy, z toho dva priestupky na úseku dopravy, ale aj priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.z., ku ktorému malo
dôjsť dňa 03.08.2013 v tom istom zariadení a ktorého sa obžalovaný mal dopustiť ako biletár tým, že
fyzicky napadol inú osobu tak, že ju rukou udrel do tváre a vykázal z baru, vec však bola správnym
orgánom odložená.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného C. K. vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby iných odradil od páchania
trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú
osobupáchateľa,jehopomery,možnosťjehonápravy,napomerpoľahčujúcichapriťažujúcichokolností/
vedenie riadneho spôsobu života pred spáchaním skutku v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona a
spáchanie dvoch trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona/ a po takto vykonaných
a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného C. K. sa tento účel trestu dosiahne

výhradne uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov, s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.
Súd nebol tohto názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného
druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody a skúšobnej doby, obžalovanému vyššie uložený
trest odňatia slobody zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu,

povahy a rozsahu spôsobených následkov i samotnej osobe obžalovaného ako aj tomu, že uložený
trest bude účinne pôsobiť tak na obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti, hrozba možnej
premeny podmienečného trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaný nebude v budúcnosti tlmiť
svoje agresívne konanie v prípade skratových situácií vo vzťahu k iným osobám, mu podľa neho zabráni
dostatočným spôsobom v jeho ďalšom protiprávnom konaní.

Súd v adhéznom konaní rozhodol aj o riadne a včasne uplatnenom nároku poškodených strán - Dôvere
zdravotnej poisťovni, a.s. Nitra, Akadémia ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši
a poškodeného I. I. a obžalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť týmto poškodeným stranám škodu
spôsobenú na nákladoch zdravotnej starostlivosti, nákladov práceneschopnosti a bolestného a tak ako
ju vyčíslil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

- inému úmyselne ublížil na zdraví
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.