Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/210/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206975
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415206975.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému:
Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, Y. Š., o návrhu na zaplatenie sumy 176,65 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 125,35 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 53,95 € počítaný od 26.6.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 36,50 €, počítaný od 26.7.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 34,90 € počítaný od 26.8.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,
uzavretá medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 26.3.2012 uvedená v bode 4., prvá veta v znení:
"V prípade porušenia záväzku Účastníka, uvedeného v bode 1. písm. b/ tohto Dodatku, v dôsledku
čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu, uvedenú v tabuľke č. 1" je n e p r i j a t e ľ n á .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobcu PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, konajúci prostredníctvom prokuristky JUDr. Ireny
Dubravčíkovej, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 6,72 € a trov právneho zastúpenia vo výške
26,81 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 11.06.2015 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 176,65 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
53,95 € od 26.06.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,50
€ od 26.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 34,90 € od
26.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,50 € od 26.09.2012
do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 47,80 € od 26.08.2013 do
zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 26.03.2012 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných
služieb medzi jeho právnym predchodcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská
28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca“) a žalovaným, na základe ktorej zmluvy
poskytoval žalovanému služby v programe NAJ 200. V návrhu poukázal na to, že žalovaný nezaplatil
faktúry vystavené za poskytnuté služby, a to faktúru č. 720644723 na sumu 53,95 €, č. 7207099461
na sumu 36,50 €, č. 7208173263 na sumu 34,90 €, č. 7209273360 na sumu 3,50 €
a č. 7308063901 na sumu 47,80 €. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že v dôsledku neuhradenia faktúr

bol žalovaný deaktivovaný a došlo k odstúpeniu od zmluvy, a preto mu voči nemu vznikol nárok na
fakturovanú zmluvnú pokutu, nárok na zaplatenie ktorej odôvodnil (o.i.) tým, že nedodržaním lehoty
viazanosti 24 mesiacov sa mu nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže tržieb za poskytnuté služby,
keďže jeho právny predchodca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého
očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.
V návrhu tiež uviedol, že dňa 09.06.2014 jeho právny predchodca ako postupca na jednej strane a on
ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod
pohľadávky voči žalovanému na neho.

Žalovaný sa k návrhu žalobcu nevyjadril.

Žalobca, jeho právny zástupca ani žalovaný sa pojednávania nariadeného na deň 14.12.2015 o 08:00
hodine nezúčastnili, svoju neúčasť včas neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Neúčasť žalovaného ospravedlnila jeho družka telefonicky dňa 14.12.2015 o 8:20 hodine,
t. j. až po začatí pojednávania. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 26.03.2012 v spojení s Dodatkom zo dňa 26.03.2012, faktúrami a oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.07.2014.

Podľa § 78 ods. 9 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa
01.01.2012, t. j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a
uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil Zákon č. 610/2002 Z. z. ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o
elektronických komunikáciách“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov.

Podľa § 44 ods. 4 prvá veta Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas
určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej
verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu; na náhradu škody spôsobenej na
verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona o elektrických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 44 ods. 12 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je len čiastočne
dôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 uzavrel dňa 26.03.2012 so žalovaným zmluvu
o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva o pripojení“) podľa Zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách, na základe ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné
služby, ďalej žalovanému poskytol SIM kartu č. 8942102480003818651 za účelom umožnenia
prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Program NAJ
200“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo 0911364237. K uvedenej zmluve o pripojení bol medzi
rovnakými účastníkmi dňa 26.03.2012 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu
služieb „Program NAJ 200“ k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1. písm. a/ dodatku), záväzok žalovaného
riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb Podniku podľa zvoleného programu služieb
a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami (bod 1. písm.
b/ dodatku), pre prípad porušenia ktorého záväzku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM

karty zo strany podniku sa žalovaný zaviazal uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 47,80 €
(bod 4. dodatku).

Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.07.2014
súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 09.06.2014 medzi jeho právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a ním ako
postupníkom došlo s účinnosťou ku dňu 10.06.2014 k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o pripojení na
neho.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky a postúpenie
pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.

S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (Zákon č. 351/2011 Z. z.),
ktorá zmena mala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb právneho predchodcu žalobcu
žalovaným došlo v celom rozsahu za účinnosti tejto právnej úpravy.

Spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných
služieb fakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 7206044723 splatnou dňa 25.06.2012 na sumu 53,95
€ (za obdobie od 08.05.2012 do 07.06.2012), faktúrou č. 7207099461 splatnou dňa 25.07.2012 na sumu
36,50 € (za obdobie od 08.06.2012 do 07.07.2012), faktúrou č. 7208173263 splatnou dňa 25.08.2012
na sumu 34,90 € (za obdobie od 08.07.2012 do 07.08.2012), upomienku oneskorenej platby účtoval
žalobca žalovanému faktúrou č. 7209273360 splatnou dňa 25.09.2012 na sumu 3,50 € a zmluvnú pokutu
žalovanému účtoval faktúrou č. 7308063901 splatnou dňa 25.08.2013 na sumu 47,80 € (za obdobie od
08.07.2013 do 07.08.2013). Vyúčtované hovorné vo výške 125,35 €, upomienku vo výške 3,50 € ani
zmluvnú pokutu vo výške 47,80 € žalovaný nezaplatil riadne a včas.

Súd považoval návrh za dôvodný v časti žalovaného hovorného, t. j. neuhradenej ceny za poskytnuté
elektronické služby, preto žalobcovi prisúdil sumu 125,35 €. Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz
svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť hovorného, rovnako ako nebolo
predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného
zaplatiť cenu poskytnutých elektronických služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením.
Keďže s platením sumy 125,35 sa žalovaný dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 53,95 € počítaný od 26.06.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,50 € počítaný od 26.07.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 34,90 € počítaný od 26.08.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
26.06.2012, 26.07.2012 a 26.08.2012 (prvý deň omeškania žalovaného s úhradou dlžných súm, t.j. deň
nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr za služby) predstavovala 1 % ročne (pokiaľ ide o faktúru
splatnú dňa 26.06.2012), resp. 0,75 % ročne (pokiaľ ide o faktúry splatné dňa 26.07.2012 a 26.08.2012),
žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (1 % + 8% = 9%) a vo výške 8,75
% ročne (0,75 % + 8% = 8,75 %) z prisúdených dlžných súm.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie §
10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Po vykonanom dokazovaní súd zároveň dospel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 47,80 € s
príslušenstvom neuplatnil žalobca dôvodne.

V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu
dojednáva za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, pričom v zmluvách, ktoré majú formulárový
charakter mení len ich výšku.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o pripojení vznikol v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do svojho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Zmluvné dojednania v uzavretej zmluve, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj
k úrokom z omeškania, t. j. že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania.
Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd
je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejší
alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník konania, a to spotrebiteľ. Už na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že
žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na
jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v
čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za
nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite
opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto
spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k
dodávateľovi.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil skutkovým tvrdením, že žalovaný porušil
svoj zmluvný záväzok, nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa mu nevrátilo kalkulované plnenie
v podobe marže tržieb za poskytnuté služby, keďže jeho právny predchodca vstupoval do zmluvného
vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku.

Zmluvnú pokutu tak, ako bola dojednaná súd považuje za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na
viaceré aspekty.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené vo výroku tohto rozsudku spôsobuje podľa názoru
súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také dojednanie zmluvnej pokuty, ktoré
obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a
osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľských
zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti na strane oboch
účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy
nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd
dáva do pozornosti preto, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje za neprimeranú sankciu s poukazom
na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia
ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom,
kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu služieb hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
dodávateľ nerozlišuje, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Bez významu nie je ani formulárovosť
uzavretej zmluvy s vylúčením možnosti žalovaného ovplyvniť jej obsah. Dojednanie o zmluvnej pokute
je v spornej zmluve navyše uvedené drobným písmom a je daná dôvodná pochybnosť, či priemerný
spotrebiteľ je schopný v krátkom čase v rámci kontraktačného procesu pochopiť význam takejto zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej
povinnosti. Neprijateľnosť zmluvného dojednania súd videl aj v tom, že v danom prípade bola dohodnutá
len zmluvná pokuta 47,80 € v prípade nesplnenia povinnosti žalovaného, pričom pre prípad porušenia
povinnosti právneho predchodcu žalobcu nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného.
Právny predchodca žalobcu navyše pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišuje, kedy žalovaný zmluvnú
povinnosť poruší, teda či na začiatku doby viazanosti, resp. pred jej skončením. Žalovaný ako spotrebiteľ
je v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo súd tiež zhodnotil ako neprijateľné.

Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane
vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto
nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

Ak teda žalobca ako právny nástupca dodávateľa odvodzuje nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej
zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu žalobcovi právo nepriznáva, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve za neprijateľnú priamo vo výroku rozsudku.

Na základe uvedeného súd zmluvnú pokutu uplatnenú vo výške 47,80 € vrátane príslušenstva z nej
považoval za nedôvodne uplatnené a v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Súd zároveň určil zmluvnú
podmienku s týmto dojednaním za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a uviedol ju priamo vo výroku
tohto rozsudku, čím žalobcovi plnenie nárokované z takejto zmluvnej podmienky nepriznal.

Judikovanie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, ako je tomu aj v
prejednávanej veci má s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka za následok, že dodávateľ

(resp. jeho právny nástupca) je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Uvedené platí aj vo vzťahu k uplatňovaniu
si nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodenej z takejto zmluvnej podmienky v konaní pred súdom.

Súd zamietol návrh aj v časti „upomienky oneskorenej platby“ uplatnenej vo faktúre č. 7209273360
splatnej dňa 25.09.2012 v sume 3,50 € s príslušenstvom, pretože dojednanie takéhoto poplatku so
žalovaným žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo
zaplatenie sumy 176,65 € s príslušenstvom, žalobca bola úspešný v časti o zaplatenie sumy 125,35 €,
čo je v percentuálnom vyjadrení 70,96 %, žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 51,30 €, čo je
v percentuálnom vyjadrení 29,04 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 41,92 % (70,96 % mínus
29,04 %). Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov na zaplatenom súdnom
poplatku z návrhu v rozsahu 6,72 € (41,92 % zo sumy 16,50 €) a z trov právneho zastúpenia za dva
účelne vynaložené úkony právnej služby (pri základe určenom podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“), a to:
1) príprava a prevzatie zastúpenia vo výške 18,26 € + 8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu
26,65 €, 2) podanie návrhu na súd dňa 11.06.2015 v sume 18,26 € + 8,39 € režijný paušál, spolu 26,65
€. Trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 53,30 €, po navýšení o 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
predstavujú 63,96 €, z čoho 41,92 % činí 26,81 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).