Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 8, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/44/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711204114
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711204114.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobkyne M.

F., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX O. F., L. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Gajdošíkovou,
advokátkou, 960 01 Zvolen, J. Kozačeka 146/13, P. O. Box 146, proti žalovanému Základná škola s
materskou školou Hontianske Moravce, 17, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom,
Advokátska kancelária Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala, aby súd určil, že jej skončenie pracovného pomeru
zamestnávateľom Základná škola s materskou školou Hontianske Moravce 18 je neplatné a pracovný
pomer naďalej trvá.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchu účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 31. 7. 2002 uzavrela žalobkyňa so žalovaným pracovnú zmluvu s nástupom do práce 1. 8. 2002 na
dobu neurčitú s miestom výkonu práce Materská škola Hontianske Moravce.

Dňa 6. 9. 2010 vyhotovil žalovaný preradenie na inú prácu podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce,
na základe ktorého žalovanú preradil dňom 7. 9. 2010 na prácu vychovávateľky v školskom klube
detí pri Základnej škole Hontianske Moravce z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorá nastala tým, že

predpokladaný počet žiakov v školskom klube detí v školskom roku 2010/2011 v dvoch oddeleniach sa
navýšil a je nutné v záujme bezpečnosti žiakov urýchlene zriadiť aj tretie oddelenie, pričom preradenie
bude trvať do ukončenia tejto mimoriadnej udalosti (pokým základná škola nezabezpečí kvalifikovaného
zamestnanca). V preradení sa konštatuje, že predtým bola zaradená žalobkyňa na prácu učiteľky v
materskej škole a zároveň spĺňa aj kvalifikačné požiadavky pre vychovávateľstvo v školskom klube.
Preto sa má 7. 9. 2010 hlásiť u vedúceho pedagogického pracovníka F.. Q., ktorá jej na výkon ďalšej
práce udelí potrebné pokyny. Po ukončení mimoriadnej udalosti, ktorá je popísaná v tomto preradení

bude zaradená späť na pôvodnú prácu a pracovisko.

Výpoveďou z 18. 10. 2010 podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce ukončil s ňou žalovaný pracovný
pomer, nakoľko dňa 7. 9. 2010 závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu tým, že neuposlúchlapokyny priamej nadriadenej pani A. O., zástupkyne riaditeľky pre materskú školu, ktorá ju vyzvala,
aby sa bezodkladne dostavila do riaditeľne k riaditeľke školy F.. K., čo neuposlúchla bez akéhokoľvek
závažného dôvodu, pretože bola zabezpečená náhrada za jej osobu na pracovisku v materskej škole

a na takúto výzvu sa nedostavila. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila napriek
tomu, že bola dňa 22.3. 2010 písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, lebo dňa 19. 3.
2010 porušila pracovnú disciplínu nedovoleným odchodom z práce pred skončením pracovnej doby.
Porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila tým, že nerešpektovala výzvu zo strany priamej nadriadenej
o bezodkladné dostavenie sa za účelom riešenia mimoriadnej situácie a takéto porušenie pracovnej

disciplíny možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny závažného charakteru a došlo tým k
ohrozeniu funkčnosti bezpečného výchovnovzdelávacieho procesu v Základnej a materskej škole v
Hontianskych Moravciach. Výpoveď bola prerokovaná dňa 10. 9. 2010 príslušným zamestnaneckým
dôverníkom, ktorý s postupom zamestnávateľa vyslovil súhlas.

Písomným oznámením zo dňa 23. 11. 2010 oznámila žalobkyňa žalovanému, že s výpoveďou

nesúhlasí a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávali, nakoľko už oznámila, že bola uznaná dočasne
práceneschopnosťou, preto nemohla nastúpiť na iné pracovné miesto. Nie je jej teda známy dôvod, pre
ktorý by sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny.

Z výpovede žalobkyne a jej zástupcu na pojednávaní súd zistil, že pracovala v materskej škole od roku

1999. Potvrdila, že posledný rok pred ukončením pracovného pomeru jej pani riaditeľka často vytýkala
rôzne veci ústne, napríklad, že deti posielala po jednom na WC, odišla skôr z práce dňa 19. 3. 2010.
Konkrétne pokiaľ ide o výpoveď, bolo jej vytýkané, že neuposlúchla pokyn zástupkyne riaditeľky, avšak
podľa jej názoru jej zástupkyňa žiadny pokyn nedala. Je pravdou, že deň predtým, ako bola preložená na
iné miesto ju zavolala pani riaditeľka a povedala jej, že ju chcú preložil do družiny, s takýmto preloženým

nesúhlasila, lebo je sama s dcérou, školská družina je do 16.30 hod. a nemá jej kto ísť pre dcéru.
Preto jej povedala, že s preložením nesúhlasí. Na druhý deň sa dostavila zástupkyňa riaditeľa, ktorá
jej len povedala, že či nemala byť v školskej družine a viac sa o to nerozprávali. Namietala, že ako
preradenie na inú prácu, tak výpoveď jej nebola daná v súlade so Zákonníkom práce. Poukázala na
to, že nedostatok pracovníkov v školskom klube nie je mimoriadnou udalosťou, ktorá by vyžadovala jej

preradenie, ale je to nedostatok organizačnej práce vedenia školy. V čase jej preradenia do školského
klubu bola do materskej školy prijatá L. F.. ktorá mohla prácu vykonávať v školskom klube, keďže
mala takú istú kvalifikáciu ako ona. Keďže preradenie bolo vykonané v rozpore so Zákonníkom práce,
neuposlúchnutie preradenia nemôže byť porušením pracovnej disciplíny, ktoré by zakladalo dôvod
pre ukončenie pracovného pomeru. Ak aj neuposlúchla pokyn zástupkyne riaditeľky, nemôže to byť

porušenie pracovnej disciplíny, keď priamou nadriadenou je riaditeľka a nie jej zástupkyňa. Riaditeľkin
príkaz nebol určitý, bol to len nejasný pokyn na to, aby sa dostavil do kancelárie. Potvrdila, že na druhý
deň sa dostavila zástupkyňa riaditeľky, ktorá jej len povedala, či nemala byť v školskej družine, na čo jej
povedala, že to jej to navrhla riaditeľka, ale kvôli dcére to odmietla, viac sa o tom nerozprávali.

Riaditeľka školy a právny zástupca žalovaného namietali, že žalovaná v žalobe neuviedla, že mala
výpoveď neplatnú a pokiaľ sa domáhala určenia, že pracovný pomer naďalej trvá, nešpecifikovala dôvod
výpovede a súd je takýmto jej podaním viazaný. Takúto žalobu považujú za nejasnú a nezrozumiteľnú a
žiadali ju z formálnych a právnych dôvodov zamietnuť. Taktiež pokaľ ide o označenie žalovaného, toto
nie je v súlade so zriaďovacou listinou, pretože chýba IČO. Ak žalobkyňa namietala, že bola preradená

bez jej súhlasu, toto preradenie nenapadla zákonným dôvodom a preto je ho potrebné považovať za
platné. Nesúhlasili s tým, že by žalobkyňa bola zo strany žalovaného šikanovaná. Žalobkyňa sa v
žalobe nedomáhala, aby sa mohla vrátiť na pôvodné pracovisko a za súčasného stavu, keď je liečená
na psychiatrii a je živnostníčka by bol jej návrat do materskej školy neprípustný. Dôvodom výpovede
bolo neuposlúchnutie výzvy a príkazov zo strany riaditeľky. Okrem toho žiadali, aby súd zohľadnil tú

skutočnosť, že tým, že žalobkyňa odmietla vykonávať prácu na ktorú bola preradená, neuposlúchla
príkaz nadriadenej, má to vplyv aj na morálku ostatných pracovníkov z hľadiska dodržiavania pracovnej
disciplíny. Žalobkyňa pred výpoveďou mala niekoľko písomných upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny vzhľadom na sťažnosti rodičov a jej vzťahu k deťom. Za tým účelom bola aj na pohovore u
starostu obce. Pani F. Z.ebolo možné preradiť do školského klubu, lebo bola absolventkou a nemala

potrebnú prax. Na druhej strane žalobkyňa mala prax na prácu v školskom klube. Tým, že žalobkyňa
neuposlúchla ani príkaz zástupkyne riaditeľky školy, vážne narušila chod školského klubu.Svedok Ľ. P., prednosta Obecného úradu O. F. potvrdil, že ho poveril starosta Obce D.. U., aby
sa zúčastnil stretnutia, na ktorom bola prítomná riaditeľka školy, zástupkyňa riaditeľky školy pre
materskú školu pani O., žalobkyňa. Na stretnutí sa riešili pracovnoprávne záležitosti a to konkrétne

neuposlúchnutie príkazu riaditeľky školy. Žalobkyňa reagovala tak, že nevedela, že sa má k riaditeľke
dostaviť. Konkrétny dôvod, prečo sa k riaditeľke nedostavila nepočul. Potvrdil, že sa chodili rodičia
sťažovať ku starostovi na žalobkyňu.

Svedkyňa A. O. uviedla, že žalobkyňu pozná viac rokov, táto bola jej podriadenou pracovníčkou. Ona

osobne nebola spokojná s pracovnou disciplínou žalobkyne. Vytýkala jej, že ráno chodila neskôr do
práce, po obede prosila rodičov, aby si prišli pre deti skôr a odchádzala o 15.45 hod. Keď jej niečo
povedala, jej príkazy negovala, všetko, čo jej povedala, brala zle. Napísala asi dva, alebo tri záznamy,
ktoré žalobkyňa odmietla podpísať. Čo sa týka konkrétnej udalosti, volala jej riaditeľka, že nastávajú
organizačné zmeny, žalobkyňu že berie z materskej školy. Keď prišla ráno do práce, videla, že žalobkyňa
robí v materskej škole, povedala jej, že to tam robí, že má ísť ku riaditeľke, na čo žalobkyňa povedala, že

nejde. Hoci jej dala takýto príkaz, žalobkyňa reagovala tak, že nikde nejde. Aj keď sa dostavila riaditeľka
a pýtala sa, prečo za ňou neprišla, povedala jej, že nikde nejde a vykonávala svoju prácu v materskej
škole. Žalobkyňa tak neuposlúchla nielen jej príkaz ako priamej nadriadenej, ale ani príkaz riaditeľky. Na
prácu, na ktorú ju chcela riaditeľka preložiť, spĺňala kvalifikačné predpoklady.

Svedkyňa D. A., upratovačka na základnej škole uviedla, že pani F. čakala vonku pred kanceláriou
pani riaditeľky, pozdravila sa jej a prehodili spolu pár slov. O čom sa rozprávala s riaditeľkou vo vnútri
kancelárie nevedela, počula len toľko, že keď ju vyprevádzala pani riaditeľka povedala jej, že sa stretnú.
Kedy sa mali presne stretnúť, to už nepočula.

Svedok D.. J. U., starosta obce na pojednávaní uviedol, že žalobkyňu pozná od roku 2001. Potvrdil, že
niekoľkokrát bola na rôznych pohovoroch u neho, bolo to niekoľko rokov dozadu, keď nastúpila, nakoľko
neboli dobré vzťahy medzi učiteľkami materskej školy, teda medzi ňou a druhou učiteľkou. Zavolal ich,
dohováral im, aby sa navzájom znášali. Tieto pohovory boli riešené vždy ústne. Neskôr sa rodičia začali
sťažovať, mali výhrady proti žalobkyni, nepáčilo sa im, ako sa správa k deťom s tým, že niektoré deti

si všímala viac, niektoré si nevšímala, niektoré údajne zatvárala do pivnice, alebo ich zbila. Zavolal ju
preto, aby zistil, čo je pravda na týchto rečiach a upozornil ju, aby sa snažila tieto veci riešiť. Vždy sa
tieto pohovory viedli ústne. Niektorí rodičia to potom riešili tak, že si zobrali deti do inej materskej školy
v L.. Naposledy mal so žalobkyňou takýto pohovor pol roka predtým., ako dostala výpoveď. On sám
o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou nerokoval. Neprislúcha mu to z titulu funkcie. Asi pol

roka pred výpoveďou bola krízová situácia v škôlke, kedy rokoval so žalobkyňou, išlo v podstate o to,
že rodičia mu hovorili, že ak nevyrieši problém so žalobkyňou, že si viac rodičov zoberie deti a prihlási
ich od budúceho školského roka do škôlky v L.. Nešlo teda o jednorazovú záležitosť, ťahalo sa to celé
roky. Rokoval preto aj s riaditeľkou, aby túto záležitosť riešila. Ako odišla žalobkyňa, sťažnosti zo strany
rodičov neboli.

Svedkyňa L. F. potvrdila, že vykonávala prax u žalovaného pred 7 rokmi, bola to absolventská prax
a pracovala tu aj počas štúdia na strednej škole. Štúdium ukončila v roku 2008. Dňa 6. 9. 2010 ju
zavolala pani riaditeľka, že či sa chce zamestnať na 4 hodiny v materskej škole, kým bude pani F. na
PN. Mala kvalifikáciu na to, aby nastúpila do školského klubu. Čo sa týka vzájomných nezhôd medzi

žalobkyňou a riaditeľkou školy, vie len to, čo počula, že žalobkyňa dostala výpoveď. Bližšie o týchto
záležitostiach nevedela, ani nebola prítomná pri riešení takýchto záležitostí. Potvrdila tiež, že pracovala
pre základnú školu na 4 hodiny na dohodu, v októbri 2010 na plný pracovný pomer na dohodu. Pokiaľ
pracovala so žalobkyňou, podľa jej názoru nemala žalobkyňa neprimerané požiadavky na deti. Taktiež
neuprednostňovalasvojedetipredinými,právenaopak,bolananeprísnejšia. Potvrdila,žesažalobkyňa

s pani O.Í. nevedeli nejako dohodnúť. Pokiaľ ide o vzťahy pani riaditeľky s ostatnými pracovníkmi neboli
žiadne problémy, čo sa týka ich vzájomnej komunikácie.

Svedkyňa D.. H. F. potvrdila, že mala v roku 2010 aj predtým deti v materskej škole, kde pracovala
žalobkyňa. Podľa jej názoru to bola dobrá učiteľka, nemala s ňou žiadny problém. Nevidela, že by mala

neprimerané pokyny pre deti, že by ich šikanovala,. z jej strany videla len dobré vzťahy, bola láskavá k
deťom. Čo sa týka toho, že by žalobkyňa deti zatvárala, o tom nemá vedomosť, počula to od rodičov,
ale podľa nej to bola len fáma. Bola na rodičovskom združení, kde sa prešetrovali niektoré sťažnosti
rodičov, nakoniec nepochopila, čo bolo predmetom týchto sťažností. Podľa jej názoru mali by si práve tiemamičky, ktoré o tom hovorili vstúpiť do svedomia. O tom, aké boli konkrétne vzťahy učiteliek v materskej
škole nemala vedomosť, z pozorovania si myslí, že neboli celkom v poriadku. Nemyslí si však, že by
to malo vplyv na výchovu detí.

Zo správy O. F., Q..J..H.., F. XXX/X, A. súd zistil, že žalobkyňa je ambulantne psychiatricky liečená
od 22. 10. 2010. Pokiaľ ide o možnosť menovanej pracovať s deťmi a pri ich výchove, nie je F.. V. O.
kompetentný podávať žiadne záväzné stanoviská.

Podľa pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a
školských zariadení, ktoré vydalo Ministerstvo školstva SR v článku 9 pracovná disciplína sú zakotvené
povinnosti zamestnanca, v zmysle ktorých podľa ods. 1 písm. d) je povinnosťou zamestnanca byť na
pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po
skončené pracovného času.

Podľa § 9 ods. 1, písm. a) je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny
nadriadených, vydané v súlade s právnymi predpismi.

Podľa článku 3 školského poriadku Materskej školy Hontianske Moravce, s ktorým bola oboznámená aj
žalobkyňa a bol vydaný 28. 8. 2009 materská škola je v prevádzke v pracovných dňoch od 6.00 hod.,

do 16.00 hod.

Podľa článku 10 pracovného poriadku pedagogických zamestnancov školy a školských zariadení pri
základnej škole a materskej škole Hontianske Moravce sa v zmysle bodu 1 za porušenie pracovnej
disciplíny zamestnanca považuje zavinené porušenie povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú

z pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy,
pracovného poriadku a podobne. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje v zmysle
ods. 4 opustenie pracoviska počas pracovnej doby bez súhlasu zamestnávateľa, alebo vzdialenie sa z
pracoviska, resp. neospravedlnené vymeškanie pracovnej zmeny, alebo jej časti. Taktiež sa za závažné
porušenie pracovnej disciplíny v zmysle uvedeného ods. považuje nerešpektovanie pokynov a nariadení

nadriadeného zamestnanca, resp. zamestnávateľa.

Podľa § 55 ods. 1 Zákonníka práce vykonávať práce iného druhu, alebo na inom mieste, ako boli doteraz
dohodnuté v pracovnej zmluve je zamestnanec povinný len výnimočne a to v prípadoch ustanovených
v ods. 2 a 4.

Podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na
čas nevyhnutnej potreby na inú prácu ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej
udalosti, alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

Podľa § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 81, písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nariadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 81, písm. b) Zákonníka práce je zamestnanec povinný byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede nie
je odôvodnený. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala, aby súd určil, že skončenie jej pracovného

pomeru je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej. Právny zástupca žalovaného namietal, že žaloba je
formálne nesprávna a z obsahu petitu jednoznačne nevyplýva, čoho sa žalobkyňa domáha a skončenie
pracovného pomeru tak nemôže byť vyhlásené za neplané. Taktiež namietal, že preradenie na inú
prácu bez jej súhlasu žalobkyňa nenapadla zákonnými spôsobom. Aj keď súd zistil, že žaloba zo stranyžalobkyne má určité formálne nedostatky, z obsahu žaloby však jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa
domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, a preto súd nemal za to, že
by bolo potrebné len z tohoto dôvodu žalobu zamietnuť.

Z obsahu výpovede vyplýva, že rozviazanie pracovného pomeru bolo dané žalobkyni za to, že hoci
bola preradená na inú prácu rozhodnutím zo dňa 6. 9. 2010 z práce učiteľky materskej školy na prácu
vychovávateľky v školskom klube pri Základnej a materskej škole v Hontianskych Moravciach na túto
prácu nenastúpila, preradenie na inú prácu odmietla vykonávať. Ako súd zistil, žalobkyňa nenapadla

neplatnosť preradenia na súde, hoci sa mohla určovacou žalobou domáhať podľa § 80 písm. c) O.s.p.
určenia, že preradenie na inú prácu z dôvodov, ktoré uvádzala je neplatné. Súd ďalej zistil z obsahu
preradenia, že preradenie malo trvať do ukončenia tejto mimoriadnej udalosti, kým základná škola
nezabezpečí kvalifikovaného zamestnanca a po ukončení mimoriadnej udalosti mala byť žalobkyňa
zaradená naspäť na pôvodnú prácu a pracovisko. Žalobkyňa namietala len neplatnosť preradenia v
písomnom podaní bez toho, aby na miesto, na ktoré bola preradená nastúpila, vykonávala prácu na

pôvodnom pracovisku, odmietla tak splniť pokyn riaditeľky a následne zástupkyne riaditeľky, ktorá bola
jej bezprostrednou nadriadenou.

Žalovaný vo výpovedi poukázal na to, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že
neuposlúchla príkaz priamej nadriadenej A. O., aby sa bezodkladne dostavila k riaditeľke školy,

neuposlúchlatentopríkazbezakéhokoľvekzávažnéhodôvodu.Takéhotoporušeniapracovnejdisciplíny
sa dopustila napriek tomu, že už dňa 22. 3. 2010 bola písomne upozornená na porušenie pracovnej
disciplíny, keď 19. 3. 2010 nedovolene odišla z práce pred ukončením pracovnej doby. Takéto
konanie žalobkyne, keď bez dovolenia nadriadeného pracovníka opustila pracovisko pre ukončením
pracovnej doby, je závažným porušením pracovnej disciplíny v zmysle článku 10 pracovného poriadku

pre pedagogických a ostatných pracovníkov a závažným porušením pracovnej disciplíny v zmysle
príslušných ustanovení Zákonníka práce. Obidvoch týchto konaní sa žalobkyňa dopustila. Pokiaľ sa
v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 9. 2010 vyjadrila, že žiadny pokyn na preradenie na inú prácu
nedostala, táto skutočnosť bola vyvrátená výsluchom svedkyne O., priamej nadriadenej žalobkyne a
tiež samotnou žalobkyňou, ktorá uviedla, že preradenie na inú prácu prevzala dňa 7. 9. 2010 a napriek

tomu, že vedela, že mala vykonávať prácu v školskom klube, pokyn riaditeľky a zástupkyne riaditeľky
nerešpektovala. Predčasný odchod z pracoviska dňa 19. 3. 2010 odôvodnila tým, že všetky deti odišli
okrem syna riaditeľky, preto odišla aj ona. Teda nespochybnila, že opustila pracovisko bez súhlasu
nadriadeného pred koncom pracovnej doby. Ďalej súd zistil, že od 14. 9. 2010 bola prijatá do Základnej
školy Hontianske Moravce F.. L. B. a od 1. 10. 2010 ako asistentka učiteľka v materskej škole L. F..

Takto mal súd preukázané, že pokiaľ žalobkyňa namietala, že namiesto nej mohla do materskej školy
nastúpiť L. F., táto bola prijatá na základe pracovnej zmluvy z 30. 9. 2010 s nástupom do práce od 1. 10.
2010, teda v čase, keď bola už žalobkyňa práceneschopná. Pričom tak, ako potvrdila riaditeľka školy,
bolo potrebné situáciu v školskom klube riešiť okamžite.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že sa žalobkyňa dopustila takého závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňuje rozviazanie pracovného pomeru. V konaní bolo výsluchom
svedkov preukázané, že žalobkyňa už pred výpoveďou sa dopustila závažného porušenia pracovnej
disciplíny, keď dňa 19. 3. 2010 odišla z práce pred skončením pracovného pomeru, čo sama priznala
a aj predtým bola viackrát ústne aj písomne upozornená na nedostatky v práci zo strany starostu obce

ako zriaďovateľa školy a materskej školy aj zo strany riaditeľky a zástupkyne riaditeľky. Naposledy sa
dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny dňa 7. 9. 2010, keď sa bez vážneho dôvodu napriek
dohode s riaditeľkou školy nedostavila k nej a neuposlúchla ani príkaz zástupkyne riaditeľky školy F..
O., pričom nerešpektovanie pokynov a nariadení nadriadených pracovníkov je v zmysle ustanovení
Zákonníka práce a pracovného poriadku pre Základnú a materskú školu v Hontianskych Moravciach

v článku 10 ods. 4 závažným porušením pracovnej disciplíny. Na miesto, na ktoré bola preradená
nenastúpila, hoci písomné preradenie prevzala. Súd mal tak preukázané, že hrubým spôsobom porušila
pracovnú disciplínu, preto jej výpoveď, ktorú jej dal žalovaný považoval za výpoveď danú v súlade s
ustanoveniami Zákonníka práce a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 55 ods. 1 Zákonníka práce vykonávať práce iného druhu, alebo na inom mieste, ako boli doteraz
dohodnuté v pracovnej zmluve je zamestnanec povinný len výnimočne a to v prípadoch ustanovených
v ods. 2 a 4.Podľa § 55 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na
čas nevyhnutnej potreby na inú prácu ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej

udalosti, alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov.

Podľa § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 81, písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nariadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 81, písm. b) Zákonníka práce je zamestnanec povinný byť na pracovisku na začiatku
pracovnéhočasu,využívaťpracovnýčasnaprácuaodchádzaťznehoažposkončenípracovnéhočasu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).