Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715201288
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715201288.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci

navrhovateľa O.. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXX-X, O. K. proti odporkyni M.. Z. M., rod.
Y., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/XXX-X, O. K., E..Č.. C. XX v konaní o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa O.. O. M., nar. XX.L..XXXX a odporkyne M.. Z. M., rod. Y., nar. X.X.XXXX,
uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu O.Á. K., vo zväzku X,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Účastníci n e ma j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom domáhal sa rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil

tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili dňa XX.X.XXXX. U oboch z nich sa jedná o manželstvo
prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré
sú už plnoleté. Uviedol, že pred uzatvorením manželstva sa s odporkyňou poznali asi štyri roky,
manželstvo uzatvárali z lásky a zo vzájomnej citovej náklonnosti. Prvé vážnejšie nezhody medzi nimi
začali vznikať asi pred 15 rokmi. Prestali spoločne hospodáriť, odporkyňa začala mať námietky, že
navštevujú rodinných príslušníkov len zo strany navrhovateľa. Tvrdila, že chce odísť ku svojej rodine
lebo trpí tým, že navrhovateľ je doma a ona v Považskej Bystrici nie je doma. S odporkyňou sa

často hádali, vytýkala mu, že sa nevenuje rodine. Mal pocit, že odporkyňa sa mu chcela pomstiť za to ,
že on bol doma a ona nie. Nedorozumenia medzi manželmi sa začali prehlbovať, odporkyňa začala
intenzívne navštevovať svoju rodinu v Obci C.. Uviedol, že s týmto jej postojom nemal problém, pokiaľ by
rovnomernenavštevovalioberodinyzjejstranyajzjehostrany,avšakodporkyňaodmietalanavštevovať
jeho rodinu, navštevovala svoju rodinu a to spolu s ich deťmi. Nezhody v ich manželstve vyústili až do
tej skutočnosti, že odporkyňa v roku 2012 bez slova opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať do C.
a viac sa do spoločnej domácnosti nevrátila. Od tej doby v spoločnej domácnosti nežijú, nehospodária

spolu asi 15 rokov. Uviedol ďalej, že už za žiadnych okolností nemá záujem na obnovení manželského
spolužitia. Za posledné obdobie zažil veľa trpkých chvíľ a skúseností. Odporkyňa sa vyjadrila, že ostane
sám, že ho opustí. Túto situáciu nemieni znášať naďalej, považuje ich spolužitie do budúcna za
bezpredmetné. Odporkyňa mu priala, aby zostal sám, uvedomuje si samotu s pribúdajúcimi rokmi a
chce si do budúcna zariadiť svoj osobný život podľa seba tak, aby nezostal žiť sám. V žiadnom prípade
nemieni opustiť svoje terajšie bydlisko a presťahovať sa k odporkyni, čo nebolo možné ani v minulosti.
Eštepracuje,takžeaniztohtodôvoduniejemožné,abysapresťahovalzterajšiehobydliskakodporkyni.

Odporkyňu už nemá rád, stratil k nej citový vzťah.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila. Uviedla, že s rozvodom manželstva v žiadnom
prípade nesúhlasí aj keď na to nemá žiadne dôvody. Od roku 2012 žije v Kuchyni v rodičovskom dome jejmatky, ktorá zomrela v roku 2014. Za navrhovateľom nechodí a za tri roky bola v Považskej Bystrici len
jeden krát, pretože si musela vybaviť nejaké veci. V C. má svoju rodinu a to dcéru a syna, a chce žiť tam
a s nimi S navrhovateľom neboli zvyknutí žiť spoločne, taktiež ani spoločne nehospodárili so spoločnými

peniazmi a každý si rozhodoval o svojich financiách sám. Odkedy sa odsťahovala z Považskej Bystrice,
tak už nežijú ani intímne. Rozvod považovala za formálny, ale nechce byť rozvedená. Je invalidná
dôchodkyňa od roku 2012, má problémy s nohami a má silnú osteoporózu. V priebehu konania uviedla,
že pred uzatvorením manželstva sa s navrhovateľom poznali 6 rokov. Po skončení vysokej školy sa
presťahovala do Považskej Bystrice, kde bývala na internáte. Manželstvo s navrhovateľom uzatvárali z

lásky a zo vzájomnej citovej náklonnosti. K navrhovateľovej rodine chodila ako vládala a koľko vládala.
Návštevy sa obmedzili po tom ako sa narodili deti. Navrhovateľ chodieval rovno z práce ku svojej
rodine do M., kde mal rodičov, matku, na ktorú bol veľmi citovo naviazaný. Ona sa rodine navrhovateľa
nezdráhala ale bolo pre ňu veľmi ubíjajúce, že navrhovateľ denno-denne navštevoval svoju rodinu v M..
Nemohli navštevovať rodinu navrhovateľa denno denne a nezhody začali vznikať medzi nimi po tom,
ako navrhovateľ začal navštevovať rodinu v M. autom a žiadal ich, aby za ním všetci dochádzali

autobusom. Nákupy a starostlivosť o rodinu zostali na nej. Medzi nimi začali vznikať z tohto dôvodu
nedorozumenia a nezhody, začali mať aj finančné problémy. Nepoprela, že medzi manželmi začali
vnikať nezhody kvôli návštevám rodiny navrhovateľa a skutočnosti, že sa navrhovateľ nevenoval rodine
tak ako si predstavovala. Uviedla ďalej, že pred 8 rokmi začala byť jej mama vážne chorá, potrebovala
pomocastarostlivosť.Najskôrjejstarostlivosťposkytovala ichdcéra, ktorása k jejmamepresťahovala,

našla si tam prácu a o jej mamu sa starala. Neskôr tam odišiel aj mladší syn. Na dcéru už bola celá
starostlivosť príliš, odporkyňa začala mať zdravotné problémy s chôdzou a odišla na predčasný starobný
dôchodok. V Považskej Bystrici má prihlásený trvalý pobyt a nevidela dôvod, prečo by sa do spoločnej
domácnosti s navrhovateľom nemohla vrátiť. Domnievala sa, že navrhovateľ by zmenil svoj názor a
žil by so ňou v jednej domácnosti, stačilo by dobre navariť. S rozvodom manželstva nesúhlasí nielen

ona, ale ani ich deti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, oboznámil sa so sobášnym listom,
potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
XX.X.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti
SR. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bola Považská Bystrica. Z manželstva
navrhovateľa a odporkyne pochádzajú tri deti, ktoré sú už t.č. plnoleté.

Účastníci konania uzatvorili manželstvo po viacročnej známosti, manželstvo uzatvárali z lásky a
zo vzájomnej citovej náklonnosti. Prvé vážnejšie nezhody medzi manželmi začali vznikať asi pred
15rokmi a spočívali v nedorozumeniach súvisiacich s návštevou rodinných príslušníkov navrhovateľa a
odporkyne. Navrhovateľ takmer denno-denne navštevoval svoju rodinu v V. M., odporkyňa pochádzala
z Obce C. a svoju rodinu nenavštevovala tak často, čo navrhovateľovi vyčítala. Následkom týchto

nezhôd sa účastníci konania často hádali, okrem toho odporkyňa mala za to, že navrhovateľ sa
dostatočne nevenuje rodine, tak ako si predstavovala. V roku 2012 odporkyňa odišla na predčasný
starobný dôchodok, začala sa starať o svoju matku v Obci C., kde sa presťahovala a viac sa do
spoločnej domácnosti s navrhovateľom nevrátila. Za posledné tri roky navštívila Považskú Bystricu len
jedenkrát. Odporkyňa má zdravotné problémy s chôdzou, pre ktoré musí mať zabezpečený na dlhšie

cesty doprovod. Navrhovateľ pracuje ako učiteľ na základnej škole. V priebehu konania odporkyňa
vyjadrila záujem o obnovene manželského spolužitia s tým, že nevidela problém vrátiť sa do spoločnej
domácnosti s navrhovateľom. Na druhej starne navrhovateľ za žiadnych okolností nemal záujem o
obnovenie manželského spolužitia, manželstvo s odporkyňou považoval za neperspektívny zväzok, bez
akejkoľvek možnosti na ďalšie spolužitie a to aj potom ako odporkyňa prejavila záujem vrátiť sa späť

do Považskej Bystrice a žiť spolu s navrhovateľom.

Podľa § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.Pozhodnotenívšetkýchskutočnostíadôkazov súddospeljednoznačnekzáveru,ženávrhnavrhovateľa
na rozvod manželstva je dôvodný.

V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy vzniknutý na základe
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné
spoločenstvo muža a ženy, no netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch
za podmienok ním ustanovených umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu.

Súd má za to, že danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. V konaní
bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, pričom nie sú reálne
predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to
predovšetkým vzhľadom na postoj navrhovateľa. Medzi manželmi sa jedná o dlhodobý rozvrat, nakoľko
trvá už 15 rokov. Príčinou vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva boli predovšetkým
nezhody účastníkov konania ohľadom návštev rodinných príslušníkov navrhovateľa a odporkyne, v

dôsledku ktorých vznikali medzi manželmi časté hádky a konflikty, ktoré vyústili až do tej skutočnosti, že
manželia sa vzájomne citovo odcudzili natoľko, že odporkyňa v roku 2012 opustila spoločnú domácnosť
a od tej doby sa do spoločnej domácnosti nikdy nevrátila. Jej postoj v priebehu konania, keď uvádzala,
že sa nevidí dôvod, prečo by sa nevrátila do Považskej Bystrice, že stačí navrhovateľovi len dobre
navariť, považuje súd len za čisto formálny, v snahe vyhnúť sa ukončeniu manželstva rozvodom. Pokiaľ

by navrhovateľka skutočne mala záujem na obnovení manželského spolužitia, od času kedy odišla
zo spoločnej domácnosti mala dosť veľký časový priestor na to, aby sama iniciovala obnovenie
manželského spolužitia avšak aj pri výsluchu dožiadaným súdom uviedla, že v Kuchyni má svoju rodinu
a to dcéru a syna a chce tam žiť s nimi.

V dôsledku skutočnosti, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a
navrhovateľ nemá za žiadnych okolností záujem na obnovení manželského spolužitia, vznikla medzi
účastníkmi situácia, v ktorej manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý zákon o rodine vidí vo
vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia, hoc i bez maloletých detí, žijú vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení a poskytujú si navzájom všestrannú pomoc a podporu. Manželstvo účastníkov si neplní

žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci
a ani funkciu výchovnú ( maloleté deti z manželstva nepochádzajú ). Účastníci dlhodobo spoločne
nebývajú, spoločne nehospodária, ani intímne nežijú. Navrhovateľ obnovenie manželského spolužitia s
odporkyňou odmieta a za žiadnych okolností do budúcna nemieni manželské spolužitie obnoviť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd jednoznačne konštatuje, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, preto návrhu
navrhovateľa za požitia citovaných ustanovení zákona o rodne v celom rozsahu vyhovel a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O. s. p. tak že účastníci konania nemajú právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.