Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200438
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214200438.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpeného: Advokátska
kancelária Korytár, s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: Ľ. R., U.. X. K. XXXX, trvale bytom D. XXX,
prechodne Š. XX, H. G., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: C.. D. G., vyššia súdny
úradníčka, Okresný súd Galanta, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské
združenie OSA, IČO: 42 260 086, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, zastúpeného: HKP Legal, s.r.o.,
advokáta kancelária, Bratislava, o 1.135,20 € s prísl.,takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 987,23 € s 0,024 %

denným úrokom z omeškania zo sumy 882,59 € od 10. januára 2014.
II. V časti o zaplatenie 147,97 € a 0,024 % denného úroku z omeškania zo sumy 116,86 € sa žaloba
zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 50,18 € (v tom len časť súdneho
poplatku) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Advokátskej kancelárie Korytár, s. r. o.
IV. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 20. januára 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
uvedenej vo výroku. V žalobe predniesol, že 10. decembra 2010 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu,

na základe ktorej mu poskytol úver 1.099 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť ho v mesačných splátkach, ktoré
však nesplatil. Dňa 28. augusta 2012 žalobca úver zosplatnil. Dlžná suma 1.015,45 € ku dňu podania
žaloby pozostávala z istiny 798,01 €, úroku do zosplatnenia 110,58 €, ušlého úroku 90,86 € a poplatkov
za upomienky 16 €. Okrem toho si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 1. augusta 2014 nevyjadril. Neskôr sa stratil na
neznáme miesto, takže mu bol ustanovený opatrovník (§ 29 ods. 1 O. s. p.).

3. Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil oznámením došlým súdu 12. augusta 2014 v zmysle § 93
ods. 2 O. s. p., žiadal žalobu čiastočne zamietnuť. Poukázal na to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom neobsahuje jednu z náležitostí - výšku
a počet splátok istiny, úrokov a poplatkov, takže sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov
a žalobca má právo len na vrátenie istiny. Okrem toho považoval za hrubo nevyváženú aj dohodu o
zrážkach zo mzdy.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa účastníci nedostavili.
Právny zástupca žalobcu sa ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti, opatrovníčka
žalovaného i právny zástupca vedľajšieho účastníka prevzali predvolanie, no neospravedlnili sa aninepožiadali o odročenie. Preto súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.)
a na ňom vykonal dokazovanie listinami, a to: úverová zmluva (č. l. 6), úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (č. l. 7 až 9), výzva z 28. augusta 2012 s pripojeným podacím

hárkom (č. l. 10 a 11) a karta klienta (č. l. 4 a 5) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými
skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je právnická osoba, ktorého predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľ, resp. v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ.

b) Žalobca ako veriteľ a žalovaný 10. decembra 2010 podpísali listinu (č. l. 6) označenú ako „Úverová
zmluva“ resp. „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy“ č. XXXXXXXXXX na formulári veriteľa. V časti
„Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal veriteľ poskytnúť žalovanému: išlo

o účelový úver (na úhradu tovaru - „riad platinum“) v celkovej výške 1.099 € splatný v 36 mesačných
splátkach po 44,83 € s ročnou úrokovou sadzbou 26,12 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN,
priemernej RPMN, celkových nákladov spotrebiteľa, ako aj údaj, že prvé splátka je splatná 10. januára
2011 a každá ďalšia v 20. deň v kalendárnom mesiaci, a to bankovým prevodom. Lehota splatnosti úveru
je 20. decembra 2010. Úver mal byť poskytnutý bezhotovostne.

Tesne nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej
zmluvy (ďalej iba „ÚZ“) sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
(ďalej iba „Spoločnosť“). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP, že
sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť
viazaný týmito podmienkami. ...«

c) Priložené (predtlačené) Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., (č. l. 7
až 9) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„Hlava 1. Základné ustanovenia...
§ 2 Uzatvorením ÚZ sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako

dlžník z ÚZ sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky...
Hlava 3. Účel úveru
§ 1 Úver spoločnosť poskytuje klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.
Hlava 4. Plnenie z úverovej zmluvy
§ 1 Úver je klientovi poskytnutý v okamihu prijatia finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo tretím

dňom odo dňa odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom za
týmto účelom v ÚZ...
§ 2 Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver,
až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom....
Hlava 5. Podmienky splácania úveru

§ 1 Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach,
ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný
mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v ÚZ... V jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky... a príp. úhrada za
poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky...

Hlava 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru...
§ 3 Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že:
a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, ...
§ 6 V prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností, uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto Hlavy... je klient

povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku...
Hlava 17. Záverečné ustanovenia...
§ 3 V prípade omeškania úhrady splátky... je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v
zákonnej výške... Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- EUR v prípade prvej upomienky

a 12,- EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež
prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu...
§ 9 ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy
vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniamiObchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka
v platnom znení.“

d) Žalobca žalovanému úver poskytol. Žalovaný zaplatil celkovo 615,13 €, z ktorých žalobca započítal
na istinu 300,99 €, na úrok 286,14 € a na poplatky za upomienky 28 €. Poslednú splátku pritom zaplatil
17. januára 2012 (prehľad na č. l. 4 a 5).

e) Listom z 28. augusta 2012 (č. l. 10) označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“ žalobca vyzval

žalovanéhoksplateniusumy1.015,95€.Listbolžalovanémuodoslaný3.septembra2012(podacíhárok
č. l. 11). Žalovaný však žiadne ďalšie platby nevykonal.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až e) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,

resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6.Žalobcasadomáhasvojichnárokovztituluzmluvy,ktorousazaviazalposkytnúťžalovanémupeňažné

prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. takáto právna konštrukcia napĺňa
definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym
obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, takže sa na ňu vzťahuje celá
tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho
podnikania a žalovaný ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle

§ 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom k 10. decembru 2010, a úverová zmluva z 10. decembra 2010 je zároveň
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským
úverom v právnej forme úveru (§ 1 ods. 2 cit. zákona).

7.Zustanoveníuvedenejzmluvycitovanýchvbode4tohtorozsudkujezrejmé,žeuvedenázmluvaspĺňa
náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd nesúhlasí s námietkou vedľajšieho účastníka,
žezmluvaneobsahujenáležitosťuvedenúv§9ods.1písm.k),ato„výšku,početatermínysplátokistiny,
úrokov a iných poplatkov“. Z textu zmluvy reprodukovaného v bode 4 písm. b) je zrejmé, že v zmluve
je jasne uvedená výška splátky, a z § 2 hlavy 4 a § 1 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok zreteľne

vyplýva, ako sa majú jednotlivé splátky rozdeliť (teda ako sa istina úročí a čo sa splátkou uhrádza). V
tejto súvislosti súd poukazuje na to, že úverová zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010
Z. z., ktorým sa okrem iného implementuje smernica č. 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch. Táto
smernica v čl. 10 ods. 2 písm. h) vyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala len informáciu o výške,
počte a frekvencii splátok. Nevyžaduje, aby bolo osobitne uvedená, aká suma splátok ide na istinu,

úrok a poplatky. Táto smernica pritom (na rozdiel od predošlej smernice č. 87/102/EHS) zavádza tzv.
úplnú harmonizáciu úpravy spotrebiteľských úverov (čl. 1 smernice 2004/48/ES). Podľa čl. 22 ods. 1 tejto
smernice 2004/48/ES tak členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto smernice; práve preto je nepoužiteľný aj právny názor vyslovený v uznesení Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10 CoE 313/2010 a rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 19/2012, na ktoré

vedľajší účastník odkazuje, pretože sa týkali predchádzajúcej úpravy (zákona č. 258/2001 Z. z.), ktorá
implementovala predošlú smernicu.
Ak by sa malo ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vykladať v tom zmysle, ako tvrdí vedľajší
účastník, odporovalo by to čl. 22 ods. 1 smernice 2004/48/ES. Povinnosťou súdov je však vykladať
implementačné opatrenia vnútroštátneho práva (teda aj zákony) v súlade so smernicami, na ktorých

implementáciu boli vydané. Aj vzhľadom na to treba § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. vykladať
v súlade s čl. 11 ods. 2 písm. h) smernice 2004/48/ES tak, že súčasťou zmluvy nemusí byť presný
splátkový kalendár, ale postačí, ak je zo zmluvy zistiteľné rozdelenie jednotlivých splátok. V prerokúvanej
veci je to zistiteľné z už citovaných § 2 hlavy 4 a § 1 hlavy 5 úverových zmluvných podmienok, ktoré boli
zreteľným odkazom v texte úverovej zmluvy vyhlásené za jej súčasť.

8. Okrem toho žalobca spĺňa definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa ods. 4 cit. paragrafu, v dôsledku čoho je úverová zmluva z
10. decembra 2010 aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoréustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník nemá osobitnú
úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takou
podmienkou je napríklad ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu
ako sankciu spojenú s omeškaním [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa
neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy.

Z ustanovenia § 3 hlavy 17 úverových zmluvných podmienok vyplýva, že za každú upomienku, ktorú
veriteľ odoslal môže od žalovaného požadovať sumu 4 resp. 12 €. Z uvedeného ustanovenia však
nemožno zistiť žiadne kritériá, podľa ktorých sa má určiť, ktorá upomienka je „prvá“ a ktorá je druhá.
Ďalej z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie o zaslaní upomienky je výlučne na veriteľovi,
pričom nie je nijako obmedzený počtom účtovaných upomienok. Podľa názoru súdu má zvolená
výška poplatku za upomienku jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 12 € zrejme presahuje

administratívne náklady, ktoré veriteľ s upomienkou má, a to najmä v prípade upomienok zasielaných
SMS správami, GSM technológiami alebo internetom. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku
nejde o paušalizáciu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák.,
ale skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené
so zaslaním upomienky veriteľa. Navyše, rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku celkom na

vôli veriteľa, pretože len on rozhodne, či a koľko upomienok zašle. Zo všetkých týchto dôvodov tak
súd dospel k záveru, že zmluvné ustanovenie o poplatku za upomienku je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Veriteľ tak nemôže z tohto ustanovenia
uplatňovať žiadne práva. To isté platí aj pre § 6 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok upravujúci
zmluvnú pokutu v podobe ušlého úroku. Obe tieto ustanovenia okrem toho nemožno považovať ani za

písomne dojednané v zmysle § 544 ods. 2 a § 40 ods. 3 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže
samy úverové zmluvné podmienky nie sú podpísané a všeobecný inkorporačný odkaz ako prejav vôle
nepostačuje na to, aby obsiahol aj tie ustanovenia, ktoré musia byť výslovne dojednané písomne.

9. Keďže veriteľ v súlade s § 3 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok a § 53 ods. 8 Obč. zák.

zosplatil úver pre neplatenie splátok, má na základe uvedeného nárok na istinu 1.099 € a úroky v
zmysle úverových podmienok, ktoré si uplatňuje do zosplatnenia v sume 396,72 €. Naopak, nemá nárok
na poplatky za upomienky ani zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, v dôsledku čoho treba sumy
zaúčtované na tieto nároky už počas trvania úverového vzťahu správne zaúčtovať na splátky istiny
a úrokov. Žalovaný zaplatil celkovo 615,13 €. Žalobca tak má nárok na zaplatenie (1.099+396,72 -

615,13=) 882,59 €.

10.Okremtohomáveriteľpodľa§369ods.1Obch.zák.vspojenís§517ods.2Občianskehozákonníka
a § 3 v spojení s § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení pred 1. februárom 2013 nárok na zaplatenie 9
% úroku z omeškania, čo je viac, než žalobcom žiadaných 0,024 % denne. Aj tento však možno priznať

len z dlžných súm istiny a úrokov (znížených o preúčtované poplatky), nie z poplatkov za upomienky a
zmluvnej pokuty. Do 9. januára 2014 (kedy žalobca úrok z omeškania v žalobe vyčíslil) tak vznikol nárok
na úrok z omeškania v sume 104,64 €.

11. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu 882,59+104,64= 987,23 €, ako aj

pokračujúceho 0,024 % denného úroku z omeškania zo sumy 882,59 € od 10. januára 2014 (výrok I).
V prevyšujúcej časti ju súd zamietol (výrok II).

12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

a) Prevažne úspešný žalobca má podľa citovaného ustanovenia nárok na náhradu (987,23 : 147,97,
t. j. 86,9 : 13,1=) 73,8 % svojich účelne vynaložených trov. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 68 €, z ktorého tak žalobcovi treba nahradiť 50,18 €.
Náhradu trov je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.).
Súd však nemohol žalobcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia. V žalobe žalobca pre prípad

úspechu inak ako vydaním platobného rozkazu trovy nevyčíslil a neurobil tak ani vo svojom podaní, v
ktorom ospravedlnil svoju neúčasť. Pojednávanie vo veci prebehlo 26. novembra 2015, žalobca bol o
ňom riadne upovedomený a na ňom bol aj vyhlásený rozsudok, v ktorom boli žalobcovi prisúdené trovy
a určenie ich výšky bolo vyhradené písomnému vyhotoveniu (§ 151 ods. 5 O. s. p.). Ustanovenie § 151ods. 1 a 2 O. s. p. v takom prípade ukladá účastníkovi vyčísliť náhradu trov konania do troch pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia, v opačnom prípade mu nemožno priznať trovy právneho zastúpenia a
iné trovy mu možno priznať, len pokiaľ vyplývajú zo spisu. Žalobca v prerokúvanej veci trovy právneho

zastúpenia nevyčíslil. Preto súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 2 O. s. p. priznal žalobcovi
len náhradu súdneho poplatku, ktorého úhrada vyplýva zo spisu, a žiadne iné trovy mu nepriznal.

b) Vedľajší účastník, ktorý bol na strane prevažne neúspešného žalovaného, v zmysle citovaného
ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. nemá nárok na náhradu žiadnych trov. Preto súd o jeho návrhu (§

151 ods. 1 O. s. p.) na ich náhradu rozhodol (§ 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) tak, že
mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,

v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia návrhom na vykonanie exekúcie.