Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210921
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112210921.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa:
C.. B. G., O. XX.XX.XXXX, V. M. Č..XX, XXX XX V. V. zastúpenej: advokátskou kanceláriou FUTEJ
& Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341 proti odporcovi: Slovenská
republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu
škody vo výške 3.024,- € s príslušenstvom, o návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym

dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci 21C 79/2012
z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa vo veci samej z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11.4.2012, doplneným písomným podaním zo dňa
30.5.2013, ktorým z časového a vecného hľadiska špecifikovala nesprávny úradný postup Národnej
banky Slovenska / ďalej NBS/ nielen s pohľadu právnej úpravy Slovenskej republiky ako aj z pohľadu
práva Európskej Únie/ EÚ/ sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného odporcu na náhradu škody v

sume 3 024,- € s príslušenstvom, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad SPORITEĽNÝM DRUŽTVOM STRED BB v konkurze, ktoré je
dcérskou spoločnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré zastrešovalo
činnosť SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB / ďalej Družstvo v príslušnom gramatickom tvare/.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako člen vložila peňažné prostriedky do Družstva za
účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a

zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch ZoCP ). Družstvo
tak robilo na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre
finančný trh rozhodnutím UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe
verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú

uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. / ďalej Obchodník s CP / s
názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch,
o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia
peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom
investície podľa zmluvy 8%. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne
spoločnosťCAPITALINVESTo.c.p..ObchodníksCPvykonávalčinnosťobchodníkascennýmipapiermi

podľa zákona o cenných papieroch č.566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných
služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nadčinnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č.
566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP) ako aj zákonom č.

747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovateľka vložila peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to,
že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú
zhodnotené v garantovanej výške.

Navrhovateľka sa na základe informácie od Družstva v máji 2010 dozvedela, že Obchodník s CP
s Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných
papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na
výplatu navrhovateľkou zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku
vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla
navrhovateľke škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľky, pretože

Družstvo navrhovateľke nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk.
Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu
NBS , porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú
navrhovateľke. Navrhovateľke vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa

Zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila
riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,
pričom musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP
zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom,
ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom,

že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku,
ktorý zverilo Obchodníkovi s CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä
neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP.
NBSďalejzbytočnýmiprieťahmi,resp.svojounečinnosťouspôsobila,ženeprijalavkonanívočiDružstvu
a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by

nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky.
Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane
navrhovateľky až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie
investičných služieb.
Odporca sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.7.2012 v ktorom uviedol, že

navrhovateľka až po podaní žaloby požiadala odporcu o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej uviedol,
že návrh navrhovateľky sa javí ako neopodstatnený, nakoľko navrhovateľka spolu s návrhom súdu a
ani odporcovi s návrhom na predbežné prerokovanie nároku nepredložila žiadne dôkazy. Odporca
poukázal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka si mala svoju pohľadávku uplatniť v konkurznom konaní,
nakoľko na Družstvo bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1 K

28/2011-65zo dňa 15.8.2011. Odporca vo svojom písomnom doplnení vyjadrenia k návrhu uviedol,
že Podielové družstvo slovenské investície a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské
investície, Dolárové družstvo slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB " v konkurze" -
vystupujúce pod spoločným logom " Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli
a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene

Družstva koná predstavenstvo - ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o
všetkýchzáležitostiachdružstva,pokiaľniesúzákonom,stanovamialeborozhodnutímčlenskejschôdze
vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľka ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou
je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako
to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa navrhovateľky

na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom
pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške ( 8% p.a.), sú
účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Odporca vo vyjadrení ďalej uviedol, že Úrad
pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS) schválil pre
Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatný dňa 28.3.2002),

na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky
majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého
účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní
orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jehoúplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP) a tiež vzájomný súlad predložených
údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené

v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať
(§128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že
schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má
podľazákonaobsahovaťaobsahujeibazoznamzmlúv,ktorézabezpečujúodbytvýrobkovvyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť

prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní
prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa len ich zoznam) a schválený Prospekt
investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo
schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom
s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a
Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného

vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície.
Odporcavosvojichvyjadreniach ďalejuviedol,že NBSvykonávala dohľadnadčinnosťouvyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda
kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods.

2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako
aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená
dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôtdodržiavaschválenýProspektinvestície.

NBS teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencie.
Zpolročnýchspráv DružstvapredkladanýchDružstvom NBS nevyplývaližiadneindícieaani informácie
o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov

naziskujehočlenom. Družstvo odzačiatkuobchodnejspolupráce sObchodníkomsCP,nemaložiadne
výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene
vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale
ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou
zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce

s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov
voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS
po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď
v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené,

že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP.
Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany
klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 o predbežnom
opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným
ObchodníkovisCPbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasuNBS. Rozhodnutímč.ODT-8305-5/2010

zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z
dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia
ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán
rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že NBS vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť
o schválenie dodatku Prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní
finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu
investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom, a v
dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť Prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28. 4.

2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. NBS vyzvala
Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie
nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar
dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010 konanieo žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako
druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím
rozhodnutím č. GUV-1744/2010 zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010.

Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. ODT-10890/2010
zo dňa 27.8.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že
Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície, a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne
a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011,

ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
18.7.2011. Odporca vo vyjadrení ďalej namietal, že podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť
Obchodníkovi s CP 26.179.149,64 €. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašila
žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné
prostriedky. NBS nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní,
postupovala v súlade so ZoCP, preto odporca žiadal návrh zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľky doručil súdu návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa ustanovenia §
109 ods.1 písmeno c/ O.s.p. s poukazom na ustanovenie §1 O.s.p., podľa ktorého vnútroštátny súd je
povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Návrh bol odôvodnený na tom skutkovom základe, že sa navrhovateľka pred vnútroštátnym

súdom domáha náhrady škody proti členskému štátu z titulu zodpovednosti za škodu, ktorá jej
mala byť spôsobená nesprávnym a neodborným dohľadom zo strany verejnoprávneho orgánu - a
to NBS nad Družstvom, ktorého bol členom a Obchodníkom s CP, ktorého Družstvo používalo na
zhodnocovanie finančných prostriedkov získaných od navrhovateľky. Družstvo zhromažďovalo peňažné
prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch

a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa ust. § 126 zákona o cenných papieroch, a to na základe zverejneného
Prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.2.2002 a doplnený
dodatkami zo dňa 21.3. 2003, 3.6. 2008. Dohľad nad aktuálnosťou, úplnosťou a pravdivosťou prospektu
bol zverený NBS. Podľa návrhu navrhovateľky právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá

v zákone o cenných papieroch je výsledkom implementácie Smernice 2003 /71 /ES Európskeho
parlamentu a Rady zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES. Navrhovateľ
uviedol vo svojom návrhu, že Družstvo svojim konaním porušovalo, okrem iných ustanovenie § 125 c/
ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006 , avšak NBS

voči Družstvu úradne zasiahla v máji 2011 vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti, s odvolaním sa
na to, že NBS dohliadať ani sankcionovať Družstvo pred 1.6.2010 nemohla za prípadné nedodržanie
Prospektu investície a pred 1.1.2009 ani za prípadné neaktualizovanie Prospektu investície z dôvodu,
že nemala na to zákonné kompetencie. Súd poľa návrhu navrhovateľky mal položiť Súdnemu dvoru
EÚ dve prejudiciálne otázky, a to prvú, či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie

do vnútroštátneho poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s
inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo o
ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/ 34/ES a na tento inštitút verejnej
ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za

škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad
subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje,
že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo
Európskej únie nevzťahuje. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku mal súd položiť druhú otázku
v tom znení, či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní v Európskej únie v spojení s článkom

29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri
verejnej ponuke cenných papierov alebo o ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice
2001/ 34/ES ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm.
d) a f) Smernice poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú
NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi

verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii
Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne
vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej
legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu.Odporca žiadal, aby súd zamietol návrh navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 (pôvodného článku 234) Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva, nakoľko navrhovateľ zavádzajúco tvrdí, že Inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je

zjavne totožný s Inštitútom verejnej ponuky cenných papierov predpokladaným v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES v
platnom znení. Definícia verejnej ponuky do majetkových hodnôt do 21.07.2013 bola zakotvená v §
126 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a ich investičných službách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoCP), ktorým definícia verejnej ponuky
cenných papierov je zakotvená v § 120 ZoCp. Z týchto definícii je zrejmé, že ide o dva absolútne
odlišné inštitúty, ktoré boli zavedené do právneho poriadku Slovenskej republiky od 01.01.2002 na
základe zákona ZoCP. Úprava verejnej ponuky majetkových hodnôt bola zavedená do právneho
poriadku Slovenskej republiky z dôvodu, aby upravila podmienky činnosti už v praxi existujúcich a
podnikajúcich podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala

a ani sa nevzťahuje z dôvodu rozdielneho zadefinovania verejnej ponuky cenných papierov a verejnej
ponuky majetkových hodnôt, ktoré zohľadňuje aj rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri
verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejne ponuke cenných papierov na
základe zverejneného prospektu cenných papierov, ktorý pôvodne schvaľoval Úrad pre finančný trh v
období od 01.01.2002 do 31.12.2005 a neskôr po 01.01.2006 NBS. Podľa názoru odporcu táto zákonná

úprava plne rešpektuje aj článok 16 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého sa sloboda
podnikania uznáva v súlade s právom EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Podľa názoru
odporcu odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nemôže byť kladná, a preto je bezpredmetné zaoberať
sa druhou prejudiciálnou otázkou položenou navrhovateľom v návrhu, nakoľko alternatívne investičné
možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt

začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica Európskeho a parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo
dňa 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a zmene na doplnení smerníc 2003/41/
ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo 1060/2009 (EÚ) číslo 1095/2010. Alternatívne investičné
fondy podľa vyjadrenia odporcu tvoria heterogénnu skupinu investičných združení rôznych právnym
foriem zriadených v rôznych právnych systémoch. Cieľom smernice EÚ 2011/61/EÚ podľa bodu 4 v

spojení s bodom 1 jej preambuly je ustanoviť vnútorný trh pre správcov alternatívnych investičných
fondov a harmonizovaný a prísny regulačný rámec, ako aj rámec dohľadu pre činnosti všetkých
správcov alternatívnych o investičných fondov v rámci Európskej únie vrátane správcov alternatívnych
investičných fondov, ktorí majú sídlo v členskom štáte EÚ.
Podľa ustanovenia § 109 ods.1, písmeno c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor

Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)
Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234
ZES). Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú:
a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie

je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES -
smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na

obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva
v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné
zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 8.6.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) číslo

1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010.
Súd v prejednávanej veci má za to, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených
otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uvedeného vyššie, ako
aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvorEurópskej únie ako aj z dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je
prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových

okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
ktorých obsah súd jednotlivo cituje v rozsudku, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu
Bratislava I 7C 206/2011, 7C 194/2011. Súd zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania
a nevypočul svedkov E.. P. I., C.. U. Š.X., C.. L. M., C.. F. I., nakoľko z listinných dôkazov založených

odporcom počas konania mal súd dostatočne preukázaný skutkový stav opísaný odporcom vo
vyjadrení k žalobnému návrhu. Súd nevykonal dokazovanie čítaním obsahu jednotlivých listinných
dôkazov založených v spise účastníkmi konania, nakoľko právni zástupcovia účastníkov konania uviedli,
že vykonanie takéhoto dokazovania nežiadajú, nakoľko obsah jednotlivých listinných dôkazov je im
známy. Súd na návrh navrhovateľa doplnil dokazovanie tým, že vyzval správcu konkurznej podstaty
úpadcu U.. P. X., správcu konkurznej podstaty SPORITEŇÉHO DRUŽSTVA SRED BB na doručenie

aktuálnej správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 1 K 25/2011, Okresným súdom Banská
Bystrica,ktorýsúdupísomnúsprávuostavekonkurzudoručildňa3.7.2011.Súdskutkovýstavpovažoval
za preukázaný na základe vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu
odporcu prednesených počas konania ako aj na základe obsahu listinných dôkazov.
Z obsahu listinných dôkazov doručených súdu právnym zástupcom navrhovateľky mal súd preukázané,

že navrhovateľ bol členom Družstva na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 28.1.2010.
Navrhovateľka na základe predložených listinných dôkazov vložil finančné prostriedky na účet Družstva
za účelom ich zhodnotenia. Z obsahu dohody o úprave niektorých práv a povinností uzavretej
medzi navrhovateľkou a Družstvom dňa 8.2.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľke zaniklo
členstvo v Družstve a Družstvo potvrdilo navrhovateľke výšku členského podielu v sume 3 024,- €.

Družstvo uznalo voči navrhovateľke dlh vo výške 3 024,- € v zmysle písomného uznania dlhu zo
dňa 10.2.2011. Navrhovateľke v zmysle uvedeného listinného dôkazu vzniklo právo na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu vo výške 3 024,- €. Navrhovateľke finančné prostriedky Družstvom vyplatené
neboli. Navrhovateľke pri vstupovaní do Družstva bolo povedané, že nad činnosťou Družstva vykonáva
dohľad NBS, čo bolo kritériom navrhovateľky, že sa rozhodol investovať finančné prostriedky do

Družstva. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky, ako aj z citovaného návrhu mal súd
preukázané, že svojho nároku sa navrhovateľka domáha titulom náhrady škody voči štátu, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá nepostupovala v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o
Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), ako aj zákonom č.

747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľka
výšku uplatnenej škody odvodzuje od skutočnosti, že na základe prihlášky do Družstva sa stala členom
Družstva a bola vlastníkom členského podielu. Navrhovateľka si pohľadávku prihlásila do konkurzu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili
vklady členov Družstva mal právo disponovať výhradne Capital Invest, o.c.p., na základe zmluvy o

riadení portfólia, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom
s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010.
Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich
nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami, a výzvami na zaplatenie
dlžnýchsúm.DružstvosasvojichnárokovvočiObchodníkovisCPnedomáhalosúdnoucestou.Družstvo

finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe
zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo
disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva.
Čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 , písmeno d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dňu 1.6.2010
kedy vznikla NBS povinnosť dohliadať na skutočnosti či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava
schválený prospekt investície štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti.

Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 2 ,§ 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení kedy Úrad
pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície Prospekt investície schvaľuje úrad na žiadosť
právnickej osoby alebo fyzickej osoby uskutočňujúcej verejnú ponuku majetkových hodnôt podľa § 126

(ďalej len "vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt"). Úrad pre finančný trh schválil prospekt
investície podľa ustanovenia § 127 ods.4 zákona č.566/2001 Z.z. s poukazom na ustanovenia §125
ods.7 566/2001 Z.z., nakoľko podľa ustanovenia §128 zákona 566/2001 Z.z. obsahoval zákonom
špecifikované náležitosti.
Na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI ,zo dňa
21.3.2002,právoplatnýmdňa28.3.2002 boloDružstvooprávnenéponúkať majetkovéhodnotyslehotou

verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori
získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.
Z listinného dôkazu, a to Zmluvy o zriadení portfólia zo dňa 2.6.2008 mal súd preukázané založenie
zmluvného vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. . Predmetná zmluva bola obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom zo dňa 30.3.2010

súčinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa 15.4.2010 doručeného NBS
požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase
Družstvo však nepodalo žalobu voči obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu škody na príslušný
súd, ale žiadalo NBS, aby situáciu riešila.
Na základe zisteného skutkového stavu do 1.6.2010 NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre

finančný trh v súlade so zákonom č 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)postupovali správne vo vzťahu k
Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých
nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom,
čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností

Družstva a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal
súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu, a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v
činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. Rokovanie bolo uskutočnené v priestoroch NBS. Družstvo NBS
dňa 10.10.2007 doručilo písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev
nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v

odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými

vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia
družstiev iné investičné nástroje , ako nástroje , ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného
skupiny CI HOLDING, a.s. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev
boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej
zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej

zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi
bolo na záver taktiež zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom
finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám
nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Tak ako súd uviedol vyššie, Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o

preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., potom čo mu Obchodník CP vypovedal
zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného
zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u
obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo listom zo
dňa 20.4.2010, aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo

pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu
investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu odporcu mal súd
preukázané, že Družstvo NBS predložilo dňa 28.4.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektuinvestície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie OPK - 5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia
§ 21 ods. 1, písmeno a/ zákona č.747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov prerušenérozhodnutímOPK-5664/1-2/2010

zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť
doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti
neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 zo dňa 26.8.2010 konanie vo
veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS číslo GUV-1744/2010 zo dňa
8.12.2010,právoplatným dňa 16.12.2010 .

NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona
č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia §129ods.3 v spojení s ustanovením §128
ods.1 písmeno b/c/h/ ZoCP a ustanovenia §125c ods.1 v spojení s ustanovením §127ods.4 ZoCP.
Rozhodnutím ODT - 10890-4/2010 zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011 NBS Družstvu
zakázala predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať

inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.
Súd dodáva, že NBS na základe získaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP dňa
27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného
činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja
proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné

stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods.
1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9 zákona č. 514/2003
Z.z.. Navrhovateľka v konaní bola povinná preukázať súdu všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti
odporcu za vznik škody, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola navrhovateľka členom, ktoré musia
byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu,
ktorej sa nemôže zbaviť, ak sú všetky tri podmienky kumulatívne splnené. Ak nie je splnená čo len
jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, nie je možné nárok na náhradu
škody priznať. V prípade zodpovednosti štátu za vznik škody spôsobenej nesprávnym úradným

postup musí navrhovateľke v konaní nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať,
taktiež musí preukázať, tak ako súd uviedol vyššie, že jej škoda vznikla v príčinnej súvislosť s
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by NBS vo
vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že
NBS až od účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 1.6.2010 bola oprávnená

dohliadaťajnaskutočnosť,čivyhlasovateľmajetkovýchhodnôt-Družstvododržiavaschválenýprospekt
investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt , nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods.2
Ústavy Slovenskej republiky ako aj v rozpore s ustanovenia zákona č. 566/1992 Zb. O Národnej banke
Slovenska , so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP) ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým, že nepreukázal jednu z troch podmienok vzniku
zodpovednosti za vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS, preto súd sa už v konaní ani
nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky
majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch regulovaná len čiastočne v ustanovení §126 až
§130 ZoCP. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať až smernica
EurópskehoparlamentuaRady2011/61/EÚz8.6.2011osprávcochalternatívnychinvestičnýchfondova
o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č. 1060/2009 a EÚ č.1095/2010,

smernice EÚ 2011/61/EÚ , ktorú podľa jej článku 66 ods.1 majú členské štáty EÚ vrátane Slovenskej
republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.7.2013. Prevzatie smernice sa má vykonať na
základe vládneho návrhu novely zákona č.203/2011 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších
prepisov a zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov

Súd návrh navrhovateľky zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľka si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom konaní
vedenom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 1 K 28/2011 voči úpadcovi -Družstvu, ktoréhočlenom bol čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - navrhovateľa ako predpokladu vzniku škody spôsobenej
štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok

navrhovateľa na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený.
Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu že ide o predčasne podaný návrh a to z dôvodu, že
navrhovateľ ako bývalý člen Družstva, ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov
Družstvom veriteľom Družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §
243 a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva

družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný
zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva
je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu
jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva
môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom
predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju

pohľadávku z majetku družstva, ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz,
nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva
môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva , ktorí ak
porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu ,
ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie

uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody voči
štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z.. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca neuspokojenej pohľadávke
navrhovateľky ako veriteľa voči subjektom Družstva, ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu
zodpovedného za prípadný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci , táto škoda však vzniká za
preukázania všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom, keď sa právo

veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.
Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého
by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je
Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ

poukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotná navrhovateľka pritom poukazoval na to, že Družstvo
poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľa Obchodníkovi s CP na základe
zmluvy o riadení portfólia. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na
základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že

Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať
sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak
by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo
zmluvy, bolo by možné /teoreticky/ dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným
nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V

priamejpríčinnejsúvislostisprípadnýmpreukázanýmnesprávnymúradnýmpostupomnaddohliadaným
subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný
od navrhovateľky. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na
strane navrhovateľky nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym

úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd
takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.
Odporca podľa názoru súdu v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom
len v obmedzenom rozsahu /dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt/ v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad
pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť /§ 127
ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP/, posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali
príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu

o riadení /alebo správe/ portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje /podstatná náležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP. NBS nemohla
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniujej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ
majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.
Súd na záver dodáva, že štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej

činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie.
VnútornévzťahyDružstvasaspravovalivdanomčasestanovamiDružstva,ustanoveniamiObchodného
zákonníka. Navrhovateľka ako člen Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo

riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva, jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov PDSI. Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že počas trvania členstva v
Družstve nevyužila svoje právo člena a nezúčastnila sa zasadnutia členskej schôdze. Navrhovateľka
v konaní nepreukázala, že počas členstva v Družstve realizovala ďalšie svoje oprávnenia vyplývajúce
jej z členstva tak, že by aktívne zasiahla do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri
zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, §142 ods1 O.s.p. v zmysle zásady
úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s
prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods.2 O.s.p./