Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/82/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209801
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5108209801.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa:
P. Q., nar. XX.XX.XXXX, W., D. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Mrázovský
& partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, IČO: 36855278, proti odporcom: v rade 1/:
Doprastav, a.s., so sídlom v Bratislave, Drieňová 27, IČO: 31333320, právne zastúpený: JUDr. Jozef
Boledovič, advokát so sídlom Rovinka č. 575, v rade 2/: KOOPERATIVA a.s., Vienna Insurance Group,

a.s., Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi 150.000
Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti ohľadom nemajetkovej ujmy súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n ínahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo

výške 18.577,89 Eur a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária Mrázovský
& partners, s.r.o. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v UniCredit bank, pobočka Žilina, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal náhrady spôsobenej škody, bolestného a nemajetkovej
ujmy od odporcov v celkovej výške 236.380,37 Eur pozostávajúcej z náhrady za úhradu spôsobenej
škody vo výške 3.672,03 Eur (náhrada škody vo výške 3.672,03 Eur je vypočítaná odpočítaním

poistného plnenia vo výške 3.714,23 Eur od celkovej škody vzniknutej navrhovateľovi do podania návrhu
v súvislosti s nákladmi na liečenie vo výške 7.386,27 Eur), náhrada bolestného vo výške 16.972,71 Eur
a náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 215.760,47 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom
tunajšieho súdu bol zamestnanec odporcu uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví a z prečinu
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere jeden rok. Bolo to preto, že viedol pod vplyvom alkoholu lopatový nakladač žltej farby značky
KOMATSU po poľnej prístupovej ceste spájajúcej sídlisko X. s W., pričom pri svojom pohybe pravým

zadným kolesom zachytil cyklistu - navrhovateľa, ktorý sa pohyboval v rovnakom smere jazdy ako
rýpadlo a kolesami viac krát prešiel navrhovateľa po nohách, čím mu spôsobil vážne zranenia a úrazový
šok ťažkého stupňa.
Počas konania, ktoré prebiehalo na tunajšom súde, však navrhovateľ zobral v časti svoj návrh späť
ohľadom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj nárokov súvisiacich s nákladmi na
liečenie. Uviedol, že v tom čase vedľajší účastník, teraz odporca v rade 2/, v plnom rozsahu uhradil

škodu, resp. túto priebežne uhrádza.
Zotrval len na návrhu o vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 215.760,47 Eur V tomto smere svoj návrh
odôvodnil tým, že bude do dovŕšenia plnoletosti do priznania nároku na starobný dôchodok poberateľominvalidného dôchodku, t.j. 44 rokov (528 mesiacov). Priemerný invalidný dôchodok je v súčasnosti 269
Eur, pričom výsledná suma za obdobie poberania invalidného dôchodku je asi 142.033,86 Eur (528 x
269 Eur). Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2007 bola 668,72 Eur, t.j.

v čase podania návrhu, čo je za obdobie 528 mesiacov suma 353.086,64 Eur.. Rozdiel medzi celkovou
mzdou, ktorú by navrhovateľ za obdobie svojho produktívneho veku mohol dosiahnuť (predstavuje asi
sumu 353.086,64 Eur) a suma, ktorá mu bude počas doby poberania invalidného dôchodku vyplácaná
(predstavuje asi 142.033,86 Eur), je 211.052,78 Eur. Navrhovateľ ďalej preukazoval, že v tejto výške nie
je zohľadnené, ako sa poberanie riadnej mzdy v produktívnom veku navrhovateľa prejavuje vo výške

starobného dôchodku. Navrhovateľ má vážne zdravotné problémy.
Zranenie mu spôsobil zamestnanec odporcu svojím nezodpovedným prístupom po požití alkoholických
nápojov, pričom doposiaľ nie je schopný sám chodiť. Chodí len s barlami. Je odkázaný na pomoc svojich
najbližších, pretože nadmerné zaťažovanie dolných končatín mu spôsobuje bolesti. Po úraze celé dni
trávil v bolestiach doma, či v nemocnici a nemajetková ujma v akejkoľvek výške a forme nikdy nemôže
plne zmierniť následky, ktoré jemu a jeho rodine v súvislosti s nehodou vznikli, preto možno nemajetkovú

ujmu, tak ako navrhoval, považovať za primeranú a spravodlivú.

Odporca v rade 1/ žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Jeho zodpovednosť je krytá zmluvným
poistením dojednaným s vedľajším účastníkom s KOOPERATIVOU poisťovňa. Podľa ich zistení
poisťovňa uhradila všetky náklady spojené s doposiaľ vykonaným liečením navrhovateľa, uhradila mu

bolestné a vyplatila mu vecnú škodu, ako aj náklady na liečenie. Čo sa týka sťaženia spoločenského
uplatnenia, liečba nie je ukončená. Návrh navrhovateľa považoval v súčasnej dobe za predčasný.
Liečenie a liečba u navrhovateľa naďalej pokračuje. Až po skončení liečby bude môcť prísť k
úhrade aj plnej výšky sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskych posudkov. Čo sa
týka nemajetkovej ujmy, nemožno duplicitne žiadať úhradu ujmy a to raz prostredníctvom náhrady

škody a druhý krát ako náhradu nemajetkovej ujmy. Predčasnosť podania návrhu na náhradu škody
najlepšie preukazuje fakt, že návrh o rozhodujúci nárok (bolestné), bol podaný dňa 17.4.2008, pričom
posudok bol vyhotovený 11 dní pred podaním návrhu, t.j. 6.4.2008. Už v čase podania návrhu mal
navrhovateľ z poisťovne vyplatenú zálohu, ktorá pokrývala 50% v tom čase uplatneného nároku. Od
tohto sa odvíja aj náhrada nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. V súčasnej dobe je predčasné

rozhodovať o nemajetkovej ujme, vzhľadom na prebiehajúcu liečbu navrhovateľa. Táto nemajetková
ujma by mala vychádzať predovšetkým s určenej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Ďalej podotkol, že navrhovateľ sa v kritickom čase pohyboval po stavenisku, jazdil bez náležitého
dozoru po neupravenej poľnej ceste určenej na presun vozidiel a mechanizmov. Takže aj on čiastočne
nesie vinu na zranení, ktoré mu bolo spôsobené. V čase nehody mal 12 rokov.

Terajší odporca v rade 2/ vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní uviedol, že podľa
možností sa priebežne uhrádzajú navrhovateľovi všetky finančné náklady, ktoré mu vznikli s liečením,
bolestnýmakoajsťaženímspoločenskéhouplatnenia. Celávecnáškodabolanavrhovateľoviuhradená,
t.j. bolestné, ale aj náklady na liečenie. Nebráni tomu, aby nároky v plnom rozsahu uhradil. Nesúhlasil

však s úhradou nemajetkovej ujmy. Poistenie, ktoré bolo dojednané, tak nemyslí na takúto alternatívu
nemajetkového vyrovnania. Domnieva sa, že nemajetková ujma sa prelína so sťažením spoločenského
uplatnenia, ktoré doposiaľ nebolo špecifikované a nebolo skončené, vzhľadom na prebiehajúce liečenie
navrhovateľa.

Na tomto mieste súd podotýka, že už raz vo veci rozhodol, a to rozsudkom 2C/82/2008-308 zo dňa
31.5.2010. V tom čase zaviazal uhradiť odporcu v rade 1/ a vtedy vedľajšieho účastníka spoločne
a nerozdielne nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,092 Eur. Okrem toho zaviazal uhradiť vedľajšieho
účastníkaaodporcutrovykonaniaatrovyprávnehozastúpenia. Vostatnejčastiohľadomvýškynárokov,
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, vecnej škody a nákladov na liečenie, súd konanie

zastavil. Dopĺňacím rozsudkom 2C/82/2008 rozhodol súd tak, že v ostatnej časti návrh navrhovateľa
ohľadom nemajetkovej ujmy zamietol.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odporca ako aj vedľajší účastník odvolanie. Zhodne odvolanie
podal aj navrhovateľ. Odvolací súd v Žiline svojím uznesením 10Co/231/2011 rozsudok tunajšieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia nedal odpoveď účastníkom konania na otázky pre nich skutkovo a právne významné
zosobitnoudôležitosťou. Predovšetkýmneuviedol,prečoazakýchdôvodovsamunezdalopostačujúce
zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2 O.z. a následne aké dôvody súd viedli k vyváženiu a zmiernenie
nemajetkovej ujmy peňažnou formou, v čom videl satisfakčnú funkciu. Výška náhrady nemajetkovejujmu musí, podľa odvolacieho súdu, byť určená s prihliadnutím k okolnostiam daného prípadu, napr.
intenzity a rozsahu zásahu do práv dotknutých osôb, dopad a následky zásahu osobitne u každého
oprávneného. Ďalej podotkol, že vedľajší účastník KOOPERATIVA, a.s., má právny záujem na výsledku

tohto konania, však ani za tejto situácie nemožno poisťovňu, vystupujúcu v konaní ako vedľajšieho
účastníka, na žiadne plnenie zaviazať, aj keď v dôsledku zákonného poistenia je povinná nahradiť škodu
zapoškodenéhovrozsahupodľašpeciálnehopredpisu,ktorýmjezák.č.381/2001vzneníďalšíchzmien
a doplnkov. V ďalšom konaní prikázal okresný súd doplniť skutkový stav veci, vyhodnotiť, aká zmena v
dôsledku zásahu do zdravia navrhovateľa u neho nastala v jeho osobnostnej sfére, vyhodnotiť dopad

spôsobeného zásahu a v záujme úplného zistenia skutkového stavu zváži vykonanie ďalších dôkazov
označených účastníkmi v konaní.

Súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu opätovne vykonal dokazovanie výsluchom zúčastnených
strán, podrobne vypočul samotného navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov
konania, rozsudkom Okresného súdu Žilina 3T/123/2006, rozsudkom Krajského súdu Žilina

1To/104/2007, lekárskymi potvrdeniami, potvrdeniami pri platbe v ústavnej starostlivosti, vyčísleniami
vecnej škody, so znaleckým posudkom P.. U. P., s rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 24.októbra 2013
„povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - dopravná
nehoda - smrť cestujúceho- právo partnera a maloletého dieťaťa na náhradu ujmy - nemajetková ujma -
náhrada ujmy - krytie povinným poistením“ č. C- 22/2012, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Po tom, ako sa vec vrátila z odvolacieho súdu, navrhovateľ svojím písomným návrhom požiadal o vstup
ďalšieho účastníka do konania a podal návrh na zmenu žalobného návrhu tak, že žiadal, aby na strane
odporcu vystupoval aj odporca v rade 2/ , a to doposiaľ vedľajší účastník KOOPERATIVA poisťovňa,

a.s. Zároveň požiadal návrhom, aby po pripustení zmeny návrhu boli odporcovia v rade 1/ a 2/ povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu. Súd uznesením 2C/82/2008-437 dňa
13.1.2014 pripustil návrh na zmenu žalobného návrhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 20.4.2006 v čase 14.30 hod. viedol zamestnanec spoločnosti Doprastav, a.s., vodič Q. P.,
ovplyvnený najmenej 1,50 promile alkoholu v krvi, lopatový nakladač žltej farby značky KOMATSU
PW 170 ES po poľnej prístupovej ceste spájajúcej sídlisko X. s W. smerom od W., pričom asi 200
m od posledného rodinného domu pri svojom pohybe pravým zadným kolesom rýpadla zachytil
cyklistu - navrhovateľa P. Q., ktorý sa pohyboval v rovnakom smere jazdy ako rýpadlo, po jeho pravej

strane, pričom následne začal cúvať a kolesami viac krát prešiel navrhovateľovi po nohách, čím mu
spôsobil pomliaždenie brušnej steny vpravo s odreninami kože, zlomeninu kĺbovej jamky panvy vľavo
bez posunu úlomkov, odlomenie hlavice stehennej kosti vľavo v rastovej zóne bez posunu úlomkov,
odlomenie v mieste rastovej zóny stehennej kosti vľavo a v dolnej časti odreniny kože na ľavom stehne,
zlomeninu stehennej kosti vpravo s posunom úlomkov, odlomenie lonovej kosti vľavo bez posunu

úlomkov, pomliaždenie s odreninami kože na pravom stehne, zlomeninu predkolenia vpravo s posunom
úlomkov, zlomeninu predkolenia vľavo s posunom úlomkov, skalpáciu kože na pravom predkolení s
ťažkýmpomliaždenímkožnéhokrytu,tržnozhmoždenúranuvľavovpredkolenísťaženýmpomliaždením
kožného krytu, čiastočné vytknutie medzi krížovou kosťou a lopatou panvovej kosti vpravo, tržnú ranu
na chrbte nohy vpravo, pomliaždenie v oblasti oboch horných končatín a v oblastí lakťov a predlaktí,

úrazový šok ťažkého stupňa. V čase nehody mal navrhovateľ 12 rokov.

Navrhovateľ zotrval na svojom písomnom návrhu aj na svojich písomných vyjadreniach. Po tom, ako sa
vec vrátila z krajského súdu, navrhovateľ objasnil na pojednávaní, že v súčasnosti má 19 rokov, ukončil
Strednú školu. Momentálne ja zamestnaný, pracuje u živnostníka. Čo sa týka zdravotného stavu, necítil

sanajlepšie.Stálemáproblémyspredkolením,ktoréjestálevštádiuliečenia.Predpolrokomabsolvoval
ďalšiu operáciu ohľadom výmeny píšťaly na poškodenej nohe. Do pojednávacej siene prišiel o barlách.
Ďalej uviedol, že z titulu poškodenia nohy je obmedzovaný tak, že nemôže prakticky športovať, ťažko sa
prepravuje z jedného miestna na druhé. Robí mu to vážne komplikácie. Podľa jeho názoru, toto zranenie
sa nikdy nedá do poriadku. Ani žiaden lekár mu nevie povedať, ako sa bude toto zranenie vyvíjať do

budúcnosti, či ho toto zranenie bude ešte nejako obmedzovať. Jeho právny zástupca predložil súdu
rozsudok Súdneho dvora z 24.októbra 2013 C-22/2012. O tento rozsudok Súdneho dvora oprel aj svoju
ďalšiu argumentáciu ohľadom nemajetkovej ujmy.Odporca v rade 1/ trval, aby do konania vstúpil aj odporca v rade 2/ a následne uviedol, aby súd
posudzoval túto vec v intenciách rozsudku Súdneho dvora C-22/2012. Odporca v rade 2/, po tom, ako
vstúpil do konania, uviedol, že v spore je predmetom konania náhrada nemajetkovej ujmy. Nároky, ktoré

súuplatnenénavrhovateľomvžalobnomnávrhu,spadajúpodkrytiesťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
poprípade je možné žiadať aj navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia až do výšky 50%. Preto
je toho názoru, že tieto nároky, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu, spadajú pod krytie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Z tohto dôvodu považovali uplatňovaný nárok zo strany navrhovateľa na
vyplatenie nemajetkovej ujmy za predčasný. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania, pretože po

celý čas v konaní vystupoval, ako vedľajší účastník. Pôvodný návrh bol podaný 17.4.2008. Pribratie
ďalšieho účastníka do konania sa uskutočnilo až v roku 2014, teda podľa jeho názoru, po uplynutí
premlčacej doby. Pokým by súd bol toho názoru, že nárok nie je premlčaný, podľa jeho názoru, nie
je daná pasívna legitimácia odporcu v rade 2/. Predložené rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
vyplývalo z otázok predložených Krajským súdom v Prešove, pričom treba dať do pozornosti súdu, že
rozhodné právo použité v tomto konaní bolo právo ČR, pretože dopravná nehoda sa stala v Čechách.

V ČR je iná úprava nárokov na náhradu škody v Občianskom zákonníku, kde nemajetková ujma je
upravená v časti náhrady škody, kde sú presne stanovené sumy, do akých možno odškodňovať za smrť
človeka. Takže bol toho názoru, že rozhodnutie vyplynulo z inej vnútroštátnej úpravy a nemá vplyv na
toto konanie. Náhradu nemajetkovej ujmy mal uhradiť len samotný škodca - fyzická osoba, čiže nie ani
odporca v rade 1/, ani odporca v rade 2/, ale samotný vodič.

Súdu bol predložený zo strany navrhovateľa znalecký posudok P.. U. P., chirurga, traumatológa.
Tento sa v znaleckom posudku vyjadroval k samotnému bodovému hodnoteniu za bolesť vzniknutú v
dôsledku vykonaných operácií a rekonštrukčných výkonov smerujúcich ku ich vyliečeniu a odstráneniu
následkov zdravotných poškodení vzniknutých úrazom zo dňa 20.4.2006 v čase od 3.3.2010 do času

vypracovania posudku, t.j. do 10.10.2012. Vo svojom znaleckom posudku okrem iného uviedol, že
maloletý P. Q. absolvoval v súvislosti s liečbou poranení v čase od 3.3.2010 do 7.8.2012 celkovo 4
hospitalizácie s operáciami v celkovej anestézii. Jeden krát pobyt v Národnom rehabilitačnom centre
Kováčová, viac ako 50 ambulantných kontrol, 20x na ambulancii pediatrickej ortopédie, 24x na iných
odborných ambulanciách detská reumatológa, urológia, angiológia, anestézia a intenzívna medicína,

5x na svojej spádovej pediatrickej ambulancii v rámci predoperačných vyšetrení a taktiež po návratoch
z hospitalizácií. Okrem tohto absolvoval v tejto krátkej dobe minimálne 8x röntgenové vyšetrenie a k
tomu ešte operácie pod kontrolou röntgenového žiarenia, 8x absolvoval liečby na oddelení pediatrickej
ortopédie Fakultnej nemocnice Žilina, kde mu boli podávané infúzie, lieky, injekčné formy do žily a do
svalu. Boli vykonávané opakované bolestivé preväzy s následnou náročnou rehabilitáciou. Podľa jeho

vyjadrenia mladý organizmus musel znášať obrovské fyzické aj psychické zaťaženia, vynaložiť obrovské
úsilie na spoluprácu a svoju vôľu v snahe vyliečiť svoje zdravotné poškodenie. Podotkol, že jeho životná
tortúra nie je ešte ukončená a zatiaľ je len časťou jeho života, ktorú prežil a po ktorú budú nasledovať
ešte iné liečebné procesy.

Rozsudkom OS Žilina č.k. 3T/123/2006- 157 zo dňa 14.8.2007 bol vodič spoločnosti Doprastav, a.s., Q.
P. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdrví podľa § 157 ods. 2, písm. a/ Tr. zákona a
prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, písm. c/ Tr. zákona.

Rozsudkom KS v Žiline zo dňa 2.10.2007 č.k. 1To/104/2007 - 168 bol výrok rozsudku OS Žilina o tresne

zrušený a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Pre výkon trestu bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Bol mu uložený aj trest zákazu činnosti
vedenia motorového vozidla na dobu troch rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 2.10.2007. O náhrade škody ani okresný ani krajský súd nerozhodovali.

Súd v rámci tohto konania prečítal aj svedeckú výpoveď P.. U. F.. Z tejto vyplýva, že navrhovateľ bol v
dlhodobej liečbe na oddelení pediatrickej ortopédie. Pacienta prevzali po mnohonásobnej a dlhej liečbe
liečenia následkov a tieto následky liečia dodnes, resp. liečili. Úvahy predchádzajúcich lekárov boli také,
že je nutné amputovať dolnú končatinu. Na terajšom oddelení sa však pokúsili nohu zachrániť, čo sa
aj podarilo, ale toto zranenie určite zanechá trvalé následky pre pacienta s obmedzeniami zaradenia

sa do života. Svedok uviedol, že sa nedá ani len hypoteticky predpokladať, kedy bude navrhovateľ v
poriadku. Čaká ho ešte viacero operácií. Čo sa týka dolnej končatiny mal navrhovateľ poškodené cievy,
nervy, svaly, šľachy, ktoré sa nebudú dať nahradiť.Z prečítanej výpovede matky navrhovateľa mal súd zistené, že po tejto nehode sa všetkým členom
rodiny zmenil život. P. ostal ležať v Nemocnici v Banskej Bystrici a v Košiciach. Sústavne za ním
dochádzali na návštevy. Jeho stav bol veľmi vážny. Neskôr museli denno-denne chodiť na preväzy.

V nemocnici bol päť mesiacov. Trpela celá rodina, najmä samotný navrhovateľ. Základnú školu musel
dokončiť takým spôsobom, že výučba prebiehala z časti doma, vzhľadom na jeho zranenia, o čom
svedčí aj predložené rozhodnutie riaditeľa ZŠ. Úspešne absolvoval Strednú združenú školu. V minulosti
sa jej syn venoval športu, rád bicykloval. Jeho zranenia sú však takého charakteru, že nemôže absolútne
nič robiť. Nemôže chodiť s priateľmi von, celý čas je doma.

Z pripojeného rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí zo dňa 3.11.2006 vyplýva, že oddelenie
posudkových činností určilo mieru funkčnej poruchy u navrhovateľa na 80%. Považuje sa za občana
s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto mu bol vydaný aj preukaz ťažko zdravotne postihnutého so
sprievodcom.

Z pripojeného znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. U. S. vyplýva, aké zranenia utrpel
navrhovateľ pri nehode. Tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania ešte
v roku 2006. Z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, aké rozsiahle a devastačné zranenia utrpel
navrhovateľ, najmä na dolnej končatine.

Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 O.z. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorí ich na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa § 11 O.z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti ako súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 2 O.z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, tak fyzická
osoba má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 16 O.z. kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá

za ňu podľa ust. tohto zákona zodpovednosti za škodu.

V kontexte uvedených ustanovení O.z. dáva súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora
C -22/2012 z 24.októbra 2013. Predmetom tohto rozsudku je návrh na začatie prejudiciálneho konania
podľa čl. 267 ZFEU podaným rozhodnutím KS v Prešove, Slovensko z 8.novebmra 2011 doručený

Súdnemu dvoru 17.januára 2012, ktorý súvisí s konaním O.
Z tohto rozsudku vyplýva, že pán M.omrel 7.augusta 2008 pri dopravnej nehode, ktorá sa stala na území
ČR a ktorú spôsobil pán F. vedúci osobné motorové vozidlo patriace pani M. Rozsudkom slovenského
súdu bol pán F. uznaný vinný z trestných činov, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody na dva
roky s podmienečným odkladom. Bol zaviazaný uhradiť aj spôsobenú škodu, a to predovšetkým škodu

vo výške 1.057,86 Eur spôsobenú pani M.. Okrem tohto pani M. s dcérou žalovali pána F. a pani M. o
náhradu nemajetkovej ujmy.
Rozsudkom prvostupňového súdu boli pán F. a pani M. zaviazaní zaplatiť pani M. sumu 15.000 Eur, ako
náhradu uvedenej ujmy. Všetci účastníci konania sa proti tomuto odsudzujúcemu rozsudku odvolali
na KS v Prešove. Krajský súd Prešov sa s prejudiciálnymi otázkami obrátil na Európsky súdny dvor.

Európsky súdny dvor uviedol, že sa domnieva, že ust. § 11 a 13 českého O.z. úpravy ochrany osobnosti
sa uplatňujú nezávisle od ostatných ustanovení jednorazového odškodnenia upraveného §-u v § 444
týkajúcich sa zodpovednosti za škodu a spresnil, že tieto otázky sa vzťahujú výlučne na krytie náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá vyplýva z ust. na ochranu osobnosti povinným poistením zodpovednosti za
škodu. V podstate z tohto rozsudku vyplýva, že povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu

spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami sa odlišuje od rozsahu náhrady tejto škody vyplývajúcej
zo zodpovednosti poisteného za škodu. Zatiaľ čo povinnosť krytia poistením je zabezpečená a
definovaná právnou úpravou únie, rozsah náhrady škody sa v zásade upravuje vnútroštátnym právom
(rozsudok Marques Almeida z 23.októbra 2012 C-300/10). Z toho vyplýva, že sloboda členských štátovurčiť, aká škoda bude krytá, a aké budú podmienky povinného poistenia, bola obmedzená druhou a
treťou smernicou tým, že tieto smernice stanovili povinné krytie niektorých škôd v určitých minimálnych
sumách. Medzi škodami, ktoré musia byť kryté sa v súlade s čl. 1 ods. 1 druhej smernice, má sa

tým na mysli Smernica Rady 84/5 EHS z 30.decembra 1983, nachádza najmä ujma na zdraví. Podľa
ustálenej judikatúry sa totiž ustanovenia práva únie majú vykladať a uplatňovať jednotne a na základe
znení vypracovaných vo všetkých jazykoch únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami
textu práva únie sa má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účely právneho
predpisu, ktorého je súčasťou. V dôsledku toho, medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s

prvou, druhou a treťou smernicou, patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu, na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore.
Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba
uviesť, že v čl. 1 bod. 2 v spojení s čl. 3 ods. 1 prvou vetou, prvej smernice vyplýva, že ochrana, ktorá
musíbyťzaručenápodľatejtosmernice(Radač.844/2007z11.júla2007ES) platípreakúkoľvekosobu,
ktorá aj podľa vnútroštátneho práva zodpovedá za škodu, oprávnená na náhradu škody spôsobenej

motorovými vozidlami.

Vpodstateztohtorozsudkuvyplýva,ževzhľadomnaúvahy,ktorésúuvádzanévtomtorozhodnutí,treba
na prvú položenú otázku odpovedať tak, že čl. 3 ods. 1. prvej smernice, č.l. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice
a čl. 1 prvý ods. tretej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
Dokonca poukazuje toto rozhodnutie, že členské štáty únie teda majú zaručiť, aby náhrada podľa ich
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní

príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením v určitých
minimálnych sumách určených v č.l. 1 ods. 2 druhej smernice.

Podľa tejto druhej smernice poistenie uvedené v čl. 3 ods. 1 prvej smernice povinne pokrýva škodu na
majetku, ako aj ujmy na zdraví. Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek vyššie poistné krytie, ktoré môže

byť stanovené členskými štátmi, každý členský štát požaduje, aby boli sumy, pre ktoré bude poistenie
povinné, prinajmenšom:
a/v prípade ujmy na zdraví výška minimálneho poistného krytia 1.000.000 Eur na poškodeného, alebo
5.000.000 Eur na nehodu bez ohľadu na počet poškodených,
b/ v prípade škody na majetku 1.000.000 Eur na nehodu bez ohľadu na počet poškodených.

Ak je to potrebné, môžu členské štáty stanoviť prechodné obdobie maximálne 5 rokov odo dňa
implementácie smernice (2005/2014) v priebehu ktorého prispôsobia svoje minimálne výšky poistného
krytia sumám stanovených v tomto odseku.
Tento rozsudok dáva aj jednoznačnú odpoveď na námietku, ktorú vzniesol odporca na pojednávaní, že
predložené rozhodnutie ESD vyplývalo z otázok predložených KS v Prešove, pričom treba dať súdu do

pozornosti, že rozhodné právo použité v tomto konaní bolo právo ČR, pretože dopravná nehoda sa stala
v Čechách. Podľa bodu 55 tohto rozhodnutia členské štáty majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní
príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola pokrytá povinným poistením v určitých
minimálnych sumách určených v čl. 1 ods. 2 druhej smernice.

Podľa bodu 56 v prejednávanej veci, mysliac tým M. a jej dcéry, pretože podľa informácií, ktoré poskytol
vnútroštátny súd, majú osoby nachádzajúce sa v postavení M. a jej dcéry v súlade s § 11 a 13 českého
občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela,
resp. otca. Bod 57 tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou, podľa
ktorej tieto paragrafy patria do toho istého českého i slovenského Obč. zákonníka, ktorá sa týka zásahov

doochranyosobnostiaktorájevzmysletýchtozákonníkovnezávisláodčastitýkajúcejsazodpovednosti
za škodu v pravom zmysle slova.
Bod 58 keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva
z § 11 a 13 českého Obč. zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala občiansko-
právnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo

zodpovednosti na škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice.
Dedukujúc z týchto bodov je zrejmé, že námietka odporcu v rade 2, že v ČR je iná úpravu nároku na
náhradu škody ako v SR, je neopodstatnená.Odporca v rade 2/ vzniesol na pojednávaní aj námietku premlčania. Podľa jeho názoru bol pôvodný
návrh podaný 17.4.2008. Pribratie ďalšieho účastníka do konania sa uskutočnilo až v roku 2014, t.j. po
uplynutí premlčacej doby. Na tomto mieste súd podotýka, že odporca v rade 2/ po celý čas v tomto

konaní vystupoval ako vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník konania, aj podľa O.s.p. má rovnaké
procesné postavenie ako navrhovateľ, alebo ako odporca. Môže podávať procesné návrhy, návrhy vo
veci samej, proti rozhodnutiam súdu môže podávať opravné prostriedky. Súd sa nemohol stotožniť s
argumentmi odporcu v rade 2/, že až v roku 2004, t.j. po údajom premlčaní premlčacej doby vstúpil do
konania. Jeho námietku premlčania vyhodnotil ako neopodstatnenú.

Čo sa týka jeho ďalšej námietky, že nie je daná pasívna legitimácia odporcu v rade 2/, dáva súd znova
do pozornosti odporcovi rozhodnutie ESD. Je jednoznačne konštatované aj v samotnom výroku tohto
rozhodnutia, že je aj poisťovňa právne legitimovaná.

Vo svete uvádzaných skutočností, s poukazom najmä na rozsudok ESD z 24.10.2013 je nepochybné,
že aj odporca v rade 2/ je účastníkom konania a že z povinného zmluvného poistenia sa má pokrývať

aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode.

Všeobecné osobnostné právo je všeobecným osobnostným právom preto, že patrí každej fyzickej
osobe ako individualite a jeho predmetnom sú nehmotné hodnoty ľudskej osobnosti v jej celku, inak

povedané v jej fyzickej a morálnej jednote. Zdravie je telesné, duševné a sociálne blaho Je to opak
choroby, nielen jej neprítomnosť alebo poruchy funkcie. Zdravie je forma existencie organizmu, ktorá
sa buď vylučuje s chorobou, alebo prechádza do choroby. Pojem zdravie je potrebné chápať v širšom
zmysle t.j. ako pojem zahrňujúci nielen zdravie fyzické ale aj psychické. Význam zdravia pre jedinca v
spoločnosti je jasný. V zdravej spoločnosti sa môže vyvíjať zdraví jedinec a zdraví jedinci tvoria zdravú

spoločnosť. Ľudská spoločnosť sa vyvíja a na to potrebuje čoraz viac materiálnych hodnôt, ktoré si
môže zadovážiť rozšírením reprodukcie spoločenskej výroby. Na toto rozšírenie produkcie potrebuje
zabezpečiť reprodukciu osobného - subjektívneho činiteľa, čiže pracovnú silu a rozvíjať jej schopnosti
ako aj pasívneho činiteľa, čiže výrobné prostriedky.

Je zrejmé, že protiprávnym konaním zamestnanca odporcu Q. P. došlo k zásahu do práva navrhovateľa
na ochranu zdravia. Navrhovateľ v dôsledku konania odporcu má nielen v súčasnosti, keď je ešte vo
veku vyvíjajúceho sa mladého muža vážne zdravotné problémy, ale aj v budúcnosti, resp. do konca
svojho živote nebude môcť riadne využívať funkčnosť dolnej končatiny. Tieto boli protiprávnym konaním
zamestnanca odporcu vážne poškodené a zdeformované. Navrhovateľ sa musel a ešte sa bude musieť

podrobiť rôznym zdravotným a plastickým operáciám, pričom uvedené zranenia mu budú spôsobovať
celý život problémy s chôdzou, pohybovou motorikou a ďalšie iné zdravotné ťažkosti dolných končatín
s doživotnými následkami (uvedené skutočnosti vyplývajú z výpovede svedka- ošetrujúceho lekára P..
U. F.).

Nik z účastníkov konania nepoprel tú skutočnosť, že život a chod rodiny P. Q. sa v dôsledku závažnej
nehody celý zmenil. Zranenie utrpel ako dieťa. Prakticky od detského veku až do dospievania, ako aj v
súčasnosti sa všetci jeho blízki príbuzní prispôsobujú jeho potrebám. Pomáhali mu s dochádzaním
do školy, v súčasnosti do zamestnania.

Na tomto mieste súd dáva pozornosti novo predložený ZP P.. U. P. - chirurga, traumatológa. Záverom z
tohto ZP vyplýva, že životná tortúra navrhovateľa nie je ešte ukončená a zatiaľ je len časťou jeho života,
ktorú prežil a po ktorú budú nasledovať ešte ďalšie liečebné procesy.

Navrhovateľ žiadal z uvedených dôvodov nemajetkovú ujmu v celkovej výške 215.760 Eur. Pri takomto

vyčíslení vychádzal z tých skutočností, že je viac ako pravdepodobné, že bude invalidným dôchodcom.
Jeho jediným príjmom bude len invalidný dôchodok, pričom tento pred podaním návrhu činil priemerne
269 eur. Za dobu 44 rokov (528 mesiacov) vyrátal nemajetkovú ujmu, ako rozdiel poberania invalidného
dôchodku s priemernou mesačnou mzdou v národnom hospodárstve v čase podania návrhu 668,72
Eur, čo je 211.052,78 Eur.

Podľa názoru súdu je prakticky tento návrh ohľadom výšky nemajetkovej ujmy dôvodný aj v kontexte
s rozsudkom ESD. Súd však musí podotknúť, že liečba navrhovateľa stále prebieha tak, ako to už
vyplynulo z výpovede ošetrujúceho lekára. Je veľmi ťažko určiť, kedy bude liečba ukončená, resp.kedy bude možné prehlásiť, že konkrétne zranenie sa nedá už liečiť. Až od ukončenia liečby bude
možné pristúpiť aj k uplatneniu nárokov za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ďalších nákladov
na liečenie. Vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho budúcnosť, súd dospel k záveru, že nemajetková

ujma, ktorú určil v sume 150.000 Eur bude v plnom rozsahu zohľadňovať všetky skutočnosti tohto
konkrétneho prípadu. Navyše treba podotknúť, že to bol aj poškodený M. Q., ktorý do určitej miery nesie
tiež zavinenie na nehode. Ako 12 ročný bez dozoru viedol svoj bycikel po stavenisku. Súd dáva do
pozornosti, že v časti, kde žiadal navrhovateľ nemajetkovú ujmu 215.760 Eur na rozdiel od podaného
návrhu, aj keď podľa návrhu súdu bol dôvodný, musí však súd uviesť, že treba jednoznačne očakávať,

že po ukončení liečenia príde rad aj na nároky navrhovateľa na sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré budú určite nemalé. Predpokladajúc aj nároky vyplývajúce zo sťaženia spoločenského uplatnenia
a z nákladov na liečenie priznal vyššie uvedenú sumu. Pri odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia, vzhľadom na závažné zranenia, môže ísť o x násobok bodového vyčíslenia.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal čo do nárokov ohľadom
nemajetkovej ujmy úspech, a preto mu prináležia aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Právny
zástupca vyčíslil trovy v celkovej výške 18.577,89 Eur. V zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenáchanáhradáchadvokátovsizakaždýúkonvyúčtoval858,13Eur.Úkonyprávnejpomociúčtoval
nasledovne:

- 14.4.2008 prevzatie a príprava právneho zastúpenia 858,13 Eur,
- 17.4.2008 spísanie návrhu 858,13 Eur,
- 23.5.2008 odpoveď na výzvu súdu 858,13 Eur,
- 23.4.2009, 28.5.2009, 6.8.2009 pojednávania na OS Žilina, každý úkon po 858,13 Eur,
- 11.9.2009 návrh na vykonanie dôkazu 858,13 Eur,

- 19.11.2009 späťvzatie časti návrhu 858,13 Eur,
- 19.11.2009 pojednávania na OS Žilina 858,13 Eur,
- 20.11.2009 vyjadrenie navrhovateľa 858,13 Eur,
- 20.4.2010 návrh na vykonanie dôkazu 858,13 Eur,
- 27.5.2010 pojednávania na OS Žilina 858,13 Eur,

- 11.8.2010 odvolanie 858,13 Eur,
- 3 x režijný paušál po 6,31 Eur = 18,93 Eur,
- 7x režijný paušál po 6,95 Eur = 48,65 Eur,
- 3x režijný paušál po 7,21 Eur= 21,63 Eur, spolu 11.244,90 Eur.

V tom čase si účtoval aj DPH 19%, čo je suma 2.136,53 Eur. Celková suma s DPH 13.381,43 Eur.

Následne po tom, ako KS zrušil rozhodnutie OS Žilina si účtoval nasledovné úkony:
- pojednávanie 16.5.2013,
- pojednávanie 22.7.2013,

- pojednávanie 13.1.2014,
- pojednávanie 27.2.2014,
- úkon za návrh na vstup ďalšieho účastníka 10.1.2014, každý po 858,13 Eur,
- 2x režijný paušál po 7,81 Eur = 15,62 Eur,
- 3x režijný paušál po 8,04 Eur = 24,12 Eur, spolu 4.330,39 Eur + DPH 20% 866,07 Eur, celková suma

s DPH za tieto úkony 5.196,46 Eur.

Celková suma na úhradu s DPH je teda vo výške 18.577,89 Eur.

Súd sa podrobne oboznámil s takto vyčíslenými trovami právneho zastúpenia vychádzajúc

predovšetkým z vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené správe v zmysle citovanej vyhlášky. Právny
zástupca osvedčil aj tú skutočnosť, že je platiteľom DPH. Súd trovy potom priznal tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).