Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/289/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202461
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515202461.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom Metodova 8, Bratislava právne zastúpeného: Bobák, Bollová
a spol., s. r.o., IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: D.
F., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, X. S., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1241,48 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 813,48 eur s 5,50 % ročným úrokom z
omeškania od 23.8.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 22,98 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 52,03 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z a m i e t a žalobu v časti zaplatenia sumy 428,- eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 23.8.2013
do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.5.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 1241,48 eur, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1241,48
eur od 23.8.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu č. A6879849 a Zmluvu č. 6865894,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, v zmysle ktorej žalobca zapožičal
žalovanému SIM karty, ktoré umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. K SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.

Podanou žalobou sa žalobca domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mala vzniknúť
žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie Orange Santa Barbara vo výške 249,- eur a za
odpredané telekomunikačné zariadenie telefón Orange Memphis vo výške 179,- eur. Škodu vyčíslil tak,
že tá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou,
čo predstavuje jeho škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Tvrdil, že žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za
cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z
toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej

ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej škody zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve o pripojení do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného. Výška spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil bola nasledovná,
akciová cena telefónu 1,- eur, predajná cena 250,- eur, poskytnutá zľava 249,- eur, uplatnená škoda 249
eur a pri druhom telefóne akciová cena telefónu 1,- eur, predajná cena 180,- eur, poskytnutá zľava 179,-
eur, uplatnená škoda 179,- eur.
Podanou žalobou sa žalobca ďalej domáhal zaplatenia ceny poskytnutých služieb vo výške 813,48
eur, vyfakturovaných v období 4/2013 - 5/2013. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 8.8.2013
oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné
zariadeniá a vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote. Podanou žalobou si žalobca uplatnil sumu za
neuhradené služby vo výške 813,48 eur a náhradu škody vo výške 428,- eur. Nárok na zaplatenie úroku
z omeškania si uplatňoval odvolávajúc sa na Všeobecné podmienky, na čl. 11, bod. 11.14 a to počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od
23.8.2013.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami do vlastných rúk doručená dňa 16.7.2015 v
priebehu konania písomne nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 28.10.2015 na ktoré sa napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu nedostavil žalobca, jeho právny zástupca ako aj žalovaný. Žalovaný a
právny zástupca žalobcu svoju neúčasť neospravedlnili ani z dôležitého dôvodu nežiadali o odročenie
pojednávania. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa
26.10.2015. Súd tak v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd na pojednávaní vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Po oboznámení sa s obsahom žaloby a po dokazovaní, vykonanom oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 20.3.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6879849 a toho istého
dňa aj jej dodatok (ďalej len „zmluva o pripojení č. 1). Dňa 13.3.2013 účastníci uzavreli Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb č. A6865894 a toho istého dňa aj jej dodatok (ďalej len „zmluva
o pripojení č. 2). Neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv o pripojení boli aj Všeobecné podmienky
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „všeobecné
podmienky“). V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré mu
umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dodatkom k zmluve o pripojení č.
1 žalobca odpredal žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie Orange Santa Barbara so zľavou
z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro, pričom jeho bežná maloobchodná cena bola vo výške
250,- eur. Dodatkom k zmluve o pripojení č. 2 žalobca odpredal žalovanému koncové telekomunikačné
zariadenie Orange Memphis so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro, pričom jeho
bežná maloobchodná cena bola vo výške 180,- eur. Žalovaný v predmetných dodatkoch vyhlásil, že si je
vedomý toho, že žalobcom poskytnutá zľava je mu poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby
po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo žalobcovi vznik škody minimálne
v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Z Dodatkov ďalej vyplýva, že
ak žalovaný počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu podľa zmlúv o
pripojení v znení ich dodatkov a po celú dobu viazanosti užívať bez porušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmlúv alebo ich dodatkov pred uplynutím doby
viazanosti, bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy, je povinný uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 249,- eur, resp. 179,- eur pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "druhá časť doby viazanosti"),
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinností (pokiaľ tento
nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo
6, výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vo

vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej
pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú
pokutu v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje
rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy
z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 v bode 1. 2 v kolónke označenej číslom 5) a
kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal telekomunikačné zariadenie účastníkovi
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu vznikne
žalobcovi samotným porušením povinnosti žalovaného, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany podniku.
Z faktúr č. 2192930468 zo dňa 23.4.2013, č. 2192934132 zo dňa 23.4.2013, č. 2196593552 zo dňa
23.5.2013, č. 2196597750 zo dňa 23.5.52013 bolo zistené, že žalobca nimi žalovanému titulom ceny
za poskytnuté telekomunikačné služby vyúčtoval sumu, ktorá je vo výške 813,48 eur, ktorú žalovaný
nezaplatil. Žalovaný nezaplatením ceny poskytnutých služieb za obdobie 4/2013 až 5/2013 riadne a včas
porušil zmluvné povinnosti. Žalobca si tak uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny koncového telekomunikačného zariadenia vo výške 428,- eur. Žalobcom uplatnený
nárok vo výške 1241,48 eur, teda predstavuje cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške
813,48 eur a nárok na náhradu škody vo výške 428,- eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 8.8.2013
vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, na zaplatenie zmluvnej
pokuty/náhrady škody a na zaplatenie poplatku za mimosúdne vymáhanie najneskôr do 22.8.2013.

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č.
A6879849 a jej Dodatku zo dňa 20.3.2013 a Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6865894 a jej
Dodatku zo dňa 13.3.2013, ktoré uzavrel žalobca so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom,
ktorá je upravená v zákone č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom svojím charakterom
ide o zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o tom, že žalobca si svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z uzavretých zmlúv o pripojení splnil. Poskytol žalovanému v zmluve dohodnuté
telekomunikačné služby, za čo mu vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach. Spolu cena
žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb a poplatkov za obdobie mesiacov 4/2013 až 5/2013 tak
ako to vyplýva z obsahu faktúr predložených žalobcom bola vo výške 813,48 eur. Cena služieb nebola
žalovaným uhradená. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali
tvrdenia žalobcu, že žalovaný nesplnil v celom rozsahu svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za
poskytnuté služby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd návrhu v časti o zaplatenie ceny za
poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 813,48 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd po vykonanom dokazovaní tiež zamietol žalobcovu žalobu v časti žalobcom uplatneného nároku na
náhradu škody vo výške 428,- eur. Žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvných
pokút z dôvodu, že predmetné zmluvné ustanovenia (o dojednaní zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené
za neprípustné pre ich neprijateľnosť, a že s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka je tu daná
povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút,
pristúpil k zmene pri uplatňovaní svojich nárokov tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvných pokút, ale
náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných telekomunikačných
zariadení a ich akciovou cenou. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti
žalovaného.

Zo skutkového vymedzenia žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia
škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby a povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladmi vzniku, tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti, sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou a zavinenie. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný bez pochýb porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď
nezaplatil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami.
Žalobca však uvádza, že škoda mu vznikla v dôsledku porušenia jednak povinnosti platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby a jednak povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu
minimálne 24 mesiacov. Žalobca však nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu
24 mesiacov a táto skutočnosť nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov.

Súd má za to, že spôsob ukončenia zmlúv o pripojení je uvedený všeobecných zmluvných podmienkach
v čl. 4 - Doba platnosti a ukončenie Zmluvy. Podľa bodu 4.1 všeobecných zmluvných podmienok
platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d)
smrťou alebo zánikom účastníka. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že by došlo k ukončeniu
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania jedným zo spôsobov uvedených v citovanom článku
všeobecných zmluvných podmienok a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby
viazanosti. Platné ukončenie zmluvy zo strany žalovaného so žalobcom tiež preukázané nebolo, a teda
žalovaný splnil svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, čím nie je daný predpoklad
protiprávneho úkonu.

Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a
jeho akciovou cenou v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne včas cenu
za poskytnuté služby žalobcom po celú dobu viazanosti. Podľa názoru súdu porušenie povinnosti
žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby neviedlo k vzniku škody, nakoľko stanovenie
ceny telekomunikačných zariadení má vzťah k zvolenému a poskytovanému programu služieb, keď
zmluvy o pripojení sú jasné a určité v základných náležitostiach vrátane kúpnej ceny telekomunikačného
zariadenia. Zo zmlúv o pripojení, ani zo všeobecných zmluvných podmienok, totiž nevyplýva povinnosť
žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ak žalovaný
poruší svoje zmluvné povinnosti, rovnako nie je poskytnutie zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného
zariadenia viazané zo strany žalobcu na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo
vzťahu k dohode o kúpnej cene. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe konkrétneho telekomunikačného
zariadenia zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je smerodajná jedine dohodnutá kúpna cena a žiadna
iná. Žalovaný ako kupujúci nemohol spôsobiť žalobcovi ako predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty
telekomunikačného zariadenia svojim ďalším správaním, nakoľko žalobca mal právo na zaplatenie
len kúpnej ceny podľa základného zmluvného dojednania. Rovnako podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné
zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou telekomunikačného zariadenia, tak nie je následkom (tvrdeného ale z časti nepreukázaného)
protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania (ich
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) v rámci zmluvnej voľnosti. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak
nedošlo, pretože tieto za telekomunikačné zariadenia obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
- kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezaplatenia ceny za poskytnuté
služby a nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia
majetku žalobcu (ako uplatnenej škody), by nebol tento protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy
so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri
uzatváraní zmluvy o pripojení riadená a ovplyvnená, teda, že poskytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny
telekomunikačného zariadenia z dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti,
nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Zmenšenie majetku žalobcu
o hodnotu zľavy z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, ktorú zľavu si pri uzatvorení dodatkov
so žalovaným dojednal, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Pre prípad, že by súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov
vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal
výšku uplatňovanej škody v sume 428,- eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel
medzi predajnou cenou koncových telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, za ktorú boli
žalovanému skutočne odpredané. Toto tvrdenie žalobcu však nie je dostatočný objektívny dôkaz
spôsobilý preukázať skutočnú výšku škody.

Ako už bolo uvedené, povinnosťou žalovaného teda bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby cenu
tak ako bola vyúčtovaná vo vystavených faktúrach a to v lehote ich splatnosti, keďže žalovaný si
túto svoju povinnosť nesplnil dostal sa do omeškania. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 813,48 eur od 23.8.2013 do zaplatenia.
Pokusom o pokonávku zo dňa 8.8.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej ceny za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 22.8.2013, čím poskytol žalovaného dlhšiu

lehotu splatnosti, ako bola uvedená v jednotlivých faktúrach. Žalovaný sa tak preukázateľne ocitol s
plnením ceny za telekomunikačné služby v sume 813,48 eur v omeškaní dňa 23.8.2013. Žalobca má
tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,50 % (5,00 % + 0,50 %) ročne zo sumy 813,48
eur, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 23.8.2013 bola 0,50 %. V
žalobcom uplatnenom úroku z omeškania z istiny vo výške 428,- eur súd žalobu zamietol, nakoľko v
tejto časti istiny bola žaloba žalobcu zamietnutá.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 1241,48
eur spolu s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie
o žalobe zamietnuté. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 813,48 eur vrátane
príslušenstva, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 428,- eur vrátane príslušenstva
bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný.

Žalobca bol úspešný v 65,53 % a žalovaný v 34,47 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu
34,47 % od úspechu žalobcu v rozsahu 65,53 %, čistý úspech žalobcu je 31,06 %. Žalovanému tak
vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 31,06 %.

V prípade plného úspechu žalobcu v konaní trovy konania žalobcu považované súdom za účelné,
dôvodné a preukázané by pozostávali z náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške
74,- eur a z náhrady trov jeho právneho zastúpenia vo výške 167,52 eur za poskytnuté právne služby.

Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby spolu vo výške
122,82 eur (1./ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; 2./ písomné podanie
na súd - žaloba doručená súdu dňa 5.5.2014) pri sume 61,41 eur za jeden úkon právnej služby podľa
§ 10 ods. 1 a 2 v spojení s § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné /režijný paušál/ podľa § 16 ods.3 cit. vyhlášky
za hore uvedené úkony právnej služby v roku 2015 vo výške 8,39 eur spolu vo výške 16,78 eur. Keďže
advokát zastupujúci žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd zvýšil jemu priznanú odmenu v
zmysle ním predloženého vyčíslenia o daň z pridanej hodnoty vo výške 27,92 eur podľa § 18 ods.3 cit
vyhlášky. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 eur.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného však žalobcovi podľa § 142 ods.2 O.s.p.
patrí len 31,06 % týchto trov, teda patrí mu náhrada trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku
vo výške 22,98 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 52,03 eur. Trovy konania spolu vo
výške 75,01 eur.

Trovy konania spolu vo výške 75,01 eur je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť k
rukám právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia