Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714205101
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714205101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit a.s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporkyni: W. M., E.. XX.X.XXXX, I. Z. G.O. XXXX/
XX, S., občianka SR, zastúpená opatrovníkom: K. D., zamestnankyňou Okresného súdu Senica, o
zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.8.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

mu sumu 248,95 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.8.2011 do
zaplatenia a trovy konania. Suma predstavuje zmluvnú pokutu.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (§ 115a ods. 2 O.s.p.)
Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
( Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.)
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný
spor, a zmluvy o pripojení Fix zo dňa 07.10.2010 a dodatku k tejto zmluve z 07.10.2010, oznámenia o

postúpení pohľadávky z 29.11.2013, faktúry č. 7107721540 na sumu 248,95 eur (splatná 25.8.2011),
ako i ostatným obsahom spisu zistil tento stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 postúpil Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako postupca na navrhovateľa ako
postupníka okrem iného aj pohľadávku odporkyne.

Spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzatvorila s odporkyňou dňa 07.10.2010 zmluvu o pripojení Fix ,
predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb, program Fix 9 s dobou viazanosti
24 mesiacov. Odporkyňa užívala služby od Slovak Telekom,a.s. od 07.10.2010. Na základe dodatku k
zmluve o pripojení Fix zo dňa 07.10.2010 Slovak Telekom, a.s. odporkyni odpredal mobilný telefón CPA
Halo 4 za kúpnu cenu 1 euro. Zmluvné strany si dohodli minimálne mesačné dobitie 9 eur. Podľa čl. 4 a
tabuľky č. 1. predmetného dodatku sa zmluvné strany dohodli na dobe viazanosti 24 mesiacov. V zmysle
bodu 2 dodatku sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa účinnosti tohto dodatku

nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také
konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať
túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporkyňou. V tabuľke č. 1 dodatku je pri texte „zmluvná
pokuta“ suma 248,95 eur.V návrhu navrhovateľ uvádzal, že podľa účtovných dokladov odporkyňa faktúru doposiaľ neuhradila.
Tým porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej podľa názoru navrhovateľa vyplýva povinnosť uhradiť

zmluvnú pokutu dohodnutú v dodatku k zmluve o pripojení Fix. Odporkyňa faktúru vystavenú jej na
zaplatenie zmluvné pokuty vo výške 248,95 eur doposiaľ neuhradila. Iné faktúry navrhovateľ súdu ani
nepredložil.

Navrhovateľ odôvodnil uplatnený nárok na 248,95 eur z titulu zmluvnej pokuty pri programe Fix 9 tým,

odporca si nedobýjal kredit na SIM karte zmluvne dohodnutým spôsobom.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách účinný v deň uzavretia

zmluvy, t.j. k ňom, kedy boli uzavreté zmluvy (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách,
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení
sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o
pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká
odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od
zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti

alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania

alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo
na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal
predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), (2) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov
k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov
k nim ), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení
a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.
5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v

súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,
resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá

právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k zmluve o
pripojení Fix z 07.10.2010.

Zmluva o pripojení a dodatok k nej sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva,

že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je
povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je
zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi,
ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej
výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v

rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej
zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade,
ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, zo začiatku
riadne platil ich úhradu, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú

pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ
ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby
viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je
potrebné považovať za neprijateľné.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinný k 26.8.2011), výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Je
nepochybné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako podnikateľom a odporkyňou ako
fyzickou osobou nepodnikateľom boli uzatvorené dve zmluvy o pripojení a dodatky k nim v zmysle § 43
zákona o telekomunikáciách. Právny predchodca navrhovateľa v danej veci vystupoval ako podnikateľ,

ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá
postavenie podnikateľa, a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmlúv a ani obsah dodatkov k
zmluvám. Súd dospel k záveru, že zmluvy o pripojení a dodatky k nim uzavreté medzi účastníkmi
konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl.
občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu
bol teda právny predchodca navrhovateľa povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o

ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ.
Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona o elektronických komunikáciách. Ale
súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa
potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice
ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich
neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje
širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za
nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty ).
Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou
bol implementovaná.
Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá

členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia

možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejnéhoporiadku(uznesenieSúdnehodvoraC-76/10POHOTOVOSŤ/D.D.,bod50),tedapravidiel,na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s
prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ

je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútneneplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnejpokutypodľavšeobecnéhoustanovenia§545aOZsamôžetýkaťibaplatneuzavretejzmluvnej
pokuty.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická

rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k predmetnej zmluve o pripojení,
na základe ktorej predchodca navrhovateľ poskytol odporkyni 1 ks mobilného telefónu značky CPA
Halo 4 za kúpnu cenu 1 euro. Podľa dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade

porušenia jej zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur v rámci dodatku. V obsahu
dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej
ceny mobilného telefónu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru,
že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pripojení.
Súd si z vykonaného dokazovania ustálil, že navrhovateľ nepreukázal, či odporkyňa porušila zmluvné

povinnosti nedobíjaním v zmysle zmluvných podmienok, lebo navrhovateľ takúto skutočnosť súdu
nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Súd je toho názoru, že zmluvná pokuta nebola
individuálne dohodnutá, preto ide o neplatnú zmluvnú podmienku a to je dôvod, pre ktoré nie je možné
zmluvnú pokutu ani len moderovať v podobe priznania alikvotnej časti zmluvnej pokuty.

V prejednávanej veci ide pri zmluve o pripojení Fix 9 o 248,95 eur . Súd neprijateľnú podmienku (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka) upravenú v spotrebiteľskej zmluve, môže vyhlásiť za neplatnú v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p., ak podmienku posúdil ako neprijateľnú.
Dôsledkom určenia neplatnosti zmluvnej podmienky súdom je povinnosť dodávateľa zdržať sa ďalšieho
používania zmluvnej podmienky. To znamená, že dodávateľ je povinný odstrániť neprijateľnú podmienku

zo svojich všeobecných obchodných podmienok, zmluvy, jej dodatku alebo dokumentu, kde je takáto
zmluvná podmienka obsiahnutá a od doby rozhodnutia súdu je povinný sa zdržať dojednávania ďalších
zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky (alebo iné dokumenty).
Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na navrhovateľa. Dodávateľ

nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na
postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na
strane navrhovateľa je navrhovateľ (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy uzavretej
medzi dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie
neprijateľnej podmienky obsiahnutej v Zmluve za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné,

nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej
podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval
neprijateľnú podmienku v zmluvách, všeobecných obchodných podmienkach alebo iných dokumentoch.
Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv alebo
všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto

podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia
neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania
neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby na súd,
dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.

výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie
plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého hmotnoprávny dôsledok
takéhoto vyhlásenia nie je účinný.

Záverom už len súd dodáva, že zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na

ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Preto aj vzhľadom na vyššie uvádzanú analýzu zmluvnej pokuty
už nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, lebo je právoplatne judikovaná ako
neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly,
ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokutabola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa.
Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa (či Slovak Telekom, a.s.) o individuálnom vyjednaní
zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Z tohto dôvodu i zamietol návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd mal preukázané, že v konaní bola úspešnou odporkyňa. Táto si náhradu trov konania neuplatnila,
preto jej súd ani žiadnu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.