Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200955
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515200955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit a.s., IČO 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, právne zastúpeného: PERSPECTA
Legal, s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanej: Z. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, toho času bytom R., v konaní o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.3.2015 domáhal, aby súd žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť mu sumu 248,95 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,95 eur
od 26.3.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu
žalovanej a jeho právneho predchodcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom zmluvou o pripojení
a jej dodatkom. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili v zmysle §
43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 9.11.2009

zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb - program FIX.
Dňa 13.10.2011 uzavreli tiež dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy
na využívanie služby a mobilný telefón SONY ERICSSON YENDO v lehote viazanosti 24 mesiacov.

Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej plnenie riadne a včas. Žalovaná porušila zmluvu o
pripojení a jej dodatok tak, že si nedobíjala zmluvne dohodnutý kredit, preto bola deaktivovaná, na
základe čoho vznikol právnemu predchodcovi nárok na zmluvnú pokutu.

K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o pripojení Fix zo dňa 9.11.2009, Dodatok k Zmluve o pripojení Fix zo
dňa 13.10.2011, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.12.2013 a faktúru č. 7202486360 zo dňa
8.3.2012,splatnúdňa25.3.2012,ktoroubolažalovanejvyúčtovanázmluvnápokutavovýške248,95eur.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 7.7.2015
nevyjadrila.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 11.11.2015, na ktoré sa účastníci konania
a právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Žalobca, jeho právny
zástupca ani žalovaná svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, a tak v súlades § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) súd na pojednávaní vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o
pripojení Fix zo dňa 9.11.2009, Dodatkom k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 13.10.2011, oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 4.12.2013 a faktúrou č. 7202486360 zo dňa 8.3.2012, splatnou dňa
25.3.2012, na sumu 248,95 eur ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový

stav:

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovanou dňa 9.11.2009 Zmluvu o
pripojení Fix, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX
a pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu
žalovanej program služieb - Fix 16 a žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a

poskytovanie služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 13.12.2011 uzavreli aj Dodatok k
zmluve o pripojení, na základe ktorého právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol mobilný telefón
SONY ERICSSON YENDO. Podľa uvedeného dodatku k zmluve sa žalovaná zaviazala, že po dobu
24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, bude platiť
včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami

a platným cenníkom (bod 1 a 2 predmetného dodatku). Podľa bodu 3 tohto dodatku v prípade porušenia
uvádzaných zmluvných povinností zo strany užívateľa (žalovanej) a následného vypojenia SIM karty zo
strany prevádzkovateľa (právneho predchodca žalobcu) je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi
zmluvnú pokutu uvedenú tabuľke č. 1 dodatku, t.j. vo výške 248,95 Eur.

Faktúrou č. 7202486360, zo dňa 8.3.2012, splatnou dňa 25.3.2012, na sumu 248,95 eur vyúčtoval
právny predchodca žalobcu žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Uplatnený nárok žalobca zdôvodňoval tým, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy
o pripojení tým, že nezaplatila faktúry, resp. nedobíjala si v zmluve dohodnutý kredit, v dôsledku čoho

bola deaktivovaná, tým vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zmluvnú pokutu.

Žiadne ďalšie skutočnosti na zdôvodnenie základu a výšky uplatneného nároku v konaní neuviedol.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,podstatnýmičasťamizmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu

za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať lenpísomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvu o pripojení Fix uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je potrebné
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ,
pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň
možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento
prípad.

Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností.

Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie
účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné

posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.

Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Právny predchodca žalobcu pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde
k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím dobyviazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je
možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške
zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ

žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje.

Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách,
jej výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu. Žalovaná maal možnosť dodatok

k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne
dojednanej zmluvnej podmienke.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb
aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky
ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať

aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením
povinnostivznikne.Pritaktonaformulovanejzmluvnejpokutemôžedodávateľpožadovaťodspotrebiteľa
zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v dodatku k zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z
čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že
takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.16Co/32/2012zodňa15.03.2012,bolourčené,žezmluvnápodmienka
v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2566966, uzavretého medzi spoločnosťou T -Mobile Slovensko, a.s.

(teraz Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným dňa 2.4.2007,, v článku 1. bode 4 prvej vety -„V prípade
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany
Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“,

je ako neprijateľná neplatná.

Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo je
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Zo skutkových okolností opísaných vyššie, vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ
telekomunikačných služieb, si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval faktúrou č.
7202486360 zo dňa 8.3.2012, ktorá bola dohodnutá so žalovanou v dodatku k zmluve o pripojení pred
vydaním predmetných rozsudkov, vyhlasujúcich zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute za neprijateľnú

a neplatnú.

Samotným uzavretím zmluvy teda dodávateľ neporušil povinnosť, stanovenú v citovanom ustanovení §
53a Občianskeho zákonníka. Ak ale zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách
so spotrebiteľmi, potom je zrejmé, že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzavretých

zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom zmluvná pokuta zakotvená. Takto rozširujúci výklad zákonného
ustanovenia je podľa názoru súdu v súlade s jeho zmyslom a účelom a zodpovedá aj systematickému
umiestneniu medzi ostatnými zákonnými ustanoveniami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania predložil súdu iba zmluvu o pripojení

ajejdodatokafaktúruč.7202486360 zodňa8.3.2012,ktoroubolavyúčtovanázmluvnápokutavovýške
248,95 Eur. Žiadnym iným dôkazom však nepreukázal, že či zo strany žalovanej a akým spôsobom došlo
kporušeniujehozmluvnýchpovinností.Porušeniezmluvnýchpovinnostízostranyžalovanej žalobcaiba
konštatoval v podanej žalobe, pričom ani z nej nevyplýva aké zmluvné povinnosti žalovaná porušila, keďzo samotnej žaloby vyplýva, že k porušeniu povinností malo dôjsť neplatením faktúr, resp. nedobíjaním
si v zmluve dohodnutého kreditu, v dôsledku čoho bola deaktivovaná.

Vychádzajúc z tvrdení a predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobe nemožno vyhovieť,
a to aj z dôvodu nepreukázania vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, a preto musí byť žaloba
žalobcu zamietnutá.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ uplatneného nároku.

Podľa § 79 ods.1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,, bydlisko účastníkov,
prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo

a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený
výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného
štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi

žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z § 79 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku je už v návrhu
pravdivo opísať rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K návrhu je tiež povinný

pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( § 79
ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

V zmysle § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 205a O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri
odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia možno zhrnúť, že účastník sporového súdneho konania má
povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú ( § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.), medzi
ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie

sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže
účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich
preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods.4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena,
čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti

nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich
práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus
iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce
skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú žalobca odvodzuje od jemu

postupnej pohľadávky, ktorá predstavuje jeho právnym predchodcom žalovanej vyúčtovanú zmluvnú
pokutu. Žalobca tak v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a
žalovanou bola takáto zmluvná pokuta dojednaná, pričom je potrebné čo do základu a výšky patrične
zdôvodniťtak,abyjubolomožnépodrobiťhmotnoprávnemuposúdeniu.Ztohtobremenatvrdeniapotom
pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že došlo k takému porušeniu

záväzkového vzťahu žalovanou, ktoré predpokladá zmluva o pripojení a jej dodatok, za ktoré vzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu oprávnenie si uplatniť zmluvnú pokutu a žalovanej vznikla povinnosť
túto zmluvnú pokutu uhradiť. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo,
bolo by potom na žalovanej aby vyvrátila tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnila. Ak by tieto
skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby
na preukázal svojho tvrdenia o porušení zmluvných povinností zo strany žalovanej.

Žalobca v uznesení súdu zo dňa 21.5.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 25.5.2015 bol poučený v

zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o
tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku.
Predložil súdu zmluvu o pripojení a jej dodatok, kde bola zmluvná pokuta dojednaná ako aj faktúru,
kde bola vyúčtovaná, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci porušenie zmluvných povinností

zo strany žalovanej na preukázanie oprávnenosti vyúčtovania takejto zmluvnej pokuty. Navyše aj zo
samotnej žaloby vyplýva viacero možností za porušenie, ktorých mal právny predchodca žalobcu
žalovanej vyúčtovať túto zmluvnú pokutu. Samotné uvedenie výšky zmluvnej pokuty na faktúre nestačí
na bezpečný záver o tom, že došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovanej a žalobcovi
vznikol nárok na jej úhradu vo vyúčtovanej sume.

Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré
nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad
súd žalobe nemohol vyhovieť a preto aj z tohto dôvodu ju zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Vzhľadom na
zamietnutie návrhu v celom rozsahu úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov konania, keďže v
priebehu konania návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť jej trovy konania neurobila, súd jej
preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia