Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3Er/6603/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Masár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112241649.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Drahomír Kriváň, Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, na návrh oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96
Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Ľ. E., V..Č.. XXXXXX/XXXX, L. XXX, XXX XX Ž., o
vymoženiepohľadávkynazákladerozhodcovskéhorozsudku,tuočiastočnomzastaveníexekúcie,takto

r o z h o d o l :

Súdexekučnékonanie v časti ovymoženiesumy187,34eur(zmluvnépokuty)súrokomzomeškania

9,00% ročne zo sumy 187,34 eur od 13.07.2010 do zaplatenia a o vymoženie trov rozhodcovského
konania 49,79 eur z a s t a v u j e a žiadosť o udelenie poverenia v tejto časti z a m i e t a .

Exekúcia bude prebiehať a súd udelí poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 36,78 eur
(nesplatený úver s poplatkom) s 9,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 318,78 eur od 13.07.2010
do 20.12.2010, zo sumy 287,78 eur od 21.12.2010 do 23.01.2011, zo sumy 256,78 eur od 24.01.2011

do 30.03.2011, zo sumy 211,78 eur 31.03.2011 do 19.05.2011, zo sumy 162,78 eur od 20.05.2011 do
19.07.2011, zo sumy 131,78 eur od 20.07.2011 do 13.09.2011, zo sumy 66,78 eur od 14.09.2011 do
20.10.2011 a zo sumy 36,78 eur od 21.10.2011 do zaplatenia a trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu a
návrhu oprávneného. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, rozhodcu

zo Žiliny, č.k. RK-1750/10-MK zo dňa 02.11.2010, právoplatný 17.02.2011 a vykonateľný 22.02.2011.
Povinný bol zaviazaný na sumu 506,12 eur s 9,00% úrokom z omeškania od 13.07.2010 do zaplatenia
a trovy rozhodcovského konania 49,79 eur. Rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 14.11.2006 v zmysle návrhu oprávneného, podľa ktorého povinný uhradil len sumu vo
výške 1381,28 eur a nesplatená časť istiny úveru s poplatkom je suma 318,78 eur. Nárok na zmluvné
pokuty si oprávnený uplatnil vo výške spolu 187,34 eur.

Zo zmluvy zo dňa 14.11.2006 súd zistil nasledovné skutočnosti: Poskytnutý úver bol vo výške 573,76
eur, poplatok za úver 488,78 eur, spolu suma 1062,54 eur, splatná 30 splátkami po 35,42 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov je 83,05%. Poskytnutý revolving spolu s poplatkom vo výške 637,52 eur.
Ročná percentuálna miera nákladov po poskytnutí revolvingu je 83,05%.

1) Právomoc súdu zastaviť exekučné konanie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

1.1. Vo všeobecnosti platí, že súd môže v ktoromkoľvek štádiu z úradnej povinnosti aj bez návrhu
zastaviť exekučné konanie (alebo exekúciu) podľa ustanovení Exekučného poriadku (EP) a Zákona o
rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (ZRK).

Podľa § 44 ods. 2 EP: Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutiavykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Ustanovenie EP dáva súdu právomoc preskúmavať súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanieexekúcieaexekučnéhotitulusozákonom.Tátoprávomocjevždylimitovanáajustanoveniami
týkajúcimi sa charakteru exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 ZRK: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) ZRK alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZRK (Účinky rozhodcovského rozsudku): Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 159 ods. 2 OSP: Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány...

Z uvedených noriem vyplýva, že ZRK výslovne dáva možnosť súdu zastaviť exekučné konanie aj v
prípade formálnej existencie vykonateľného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Je to

rozdiel oproti vykonateľného rozsudku všeobecného súdu, kde exekučný súd možnosť preskúmavať
súlad so zákonom nemá.

Napokon to vyplýva aj z rozdielnej záväznosti obidvoch titulov - kým rozhodcovský je síce záväzný („ako
právoplatný rozsudok súdu“), ale len pre účastníkov konania, kým rozsudok súdu aj pre všetky orgány.

Prerozhodnutiesúduplatívšeobecnázásada,ženaprieskumakýchkoľvekexekučnýchtitulovsúurčené
procesné prostriedky základného konania - riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Ak zákon dáva
exekučnému súdu širšiu možnosť prieskumu v rozhodcovskom konaní ako v súdnom konaní, je nutné
to akceptovať.

1.2. Kým v § 45 ods. 1 ZRK je upravený postup súdu na základe dispozície účastníka konania, v ods.
2 je upravený postup súdu bez návrhu účastníka. Ide o samostatné ustanovenie, ktoré odkazuje len
na dôvody uvedené v ods. 1, preto súd má kompetenciu rozhodnúť o zastavení exekučného konania
aj ex offo.

1.3. Ak (celé) exekučné konanie možno zastaviť z dôvodov uvedených v ZRK, nemožno odoprieť súdu
možnosť zastaviť konanie sčasti.

1.4. Súd má právomoc zastaviť exekučné konanie aj v prípade, že pred tým udelil poverenie na
vykonanieexekúcie.Súdmáprávomoczastaviťexekučnékonanieakotaké,ktoréhočasťou(odudelenia

poverenia, resp. upovedomenia o začatí exekúcie) je exekúcia.

Udelenie poverenia nie je uznesením, ktorým by bol súd viazaný, resp. nejde o rozhodnutie, ktoré by
zakladalo prekážku veci rozhodnutej.

2) Rozsah prieskumu exekučného súdu

2.1. Prieskumná právomoc je širšia v exekučnom konaní v prípade spotrebiteľského práva a
spotrebiteľských zmlúv. Opäť ide o výnimku z inak platnej zásady, že súd a exekútor v exekučnomkonaní zabezpečujú výkon exekúcie a nie prieskum exekučného titulu z hľadiska vecnej správnosti.
Tomu zodpovedá nielen zákonná úprava spotrebiteľského práva (v procesnej rovine), ale aj judikatúra
súdov EÚ.

2.2. Právnu úpravu exekučného práva nemožno jednoznačne označiť výlučne za procesnú s tým, že z
hľadiska hmotnoprávneho nemožno už exekučný titul a základné konanie absolútne preskúmavať.

Normy EP a súvisiacich osobitných predpisov nie sú len normami procesného práva, ale aj práva

hmotného. Takisto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-40/08 sa týka aj hmotnoprávnych aspektov spornej
veci.

Rozhodnutie SD nespochybnilo právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veciach
spotrebiteľského práva. Rozhodnutie sa zaoberalo jednou z neprijateľných podmienok pri
spotrebiteľských zmluvách - obmedzovanie spotrebiteľa v ochrane svojich práv. V danom prípade

išlo o obsah rozhodcovskej doložky, čo má veľký vplyv na hmotno-právne dôsledky vyplývajúce zo
spotrebiteľskej zmluvy.

Dôsledkom každej rozhodcovskej doložky je to, že účastník má k dispozícii len obmedzený rozsah
preskúmavania rozhodcovského rozhodnutia v rámci odvolacieho rozhodcovského konania a v rámci

preskúmaniarozhodnutiavšeobecnýmsúdom.Dôležitéjepritom,abyrozhodcovskýsúdprirozhodovaní
prihliadal na právnu úpravu spotrebiteľského práva, nech sa formálne zmluva nazýva akokoľvek.

2.3. Exekučný súd nemá kompetenciu rozhodcovské rozhodnutie meniť alebo rušiť. Pokiaľ však
zákon dá súdu kompetenciu zastaviť exekučné konanie z určitého dôvodu spočívajúceho v obsahu

rozhodnutia (§ 45 ods. 1 písm. c) ZRK), tak fakticky tým odníma rozhodnutiu jeho podstatnú a zamýšľanú
charakteristiku - neobmedzenú vykonateľnosť v exekučnom konaní. Ide o zásah do očakávaných
práv oprávneného na súdnu ochranu, ale zákonom predpokladaný a už v čase, kedy oprávnený
uzatváral predstierané obchodné zmluvy (v skutočnosti spotrebiteľské) a keď sa domáhal svojich práv
na rozhodcovskom súde.

Kasačný súd (ktorým nie je exekučný súd) má širšiu prieskumnú pôsobnosť, exekučný súd len z hľadiska
zaväzujúceho plnenia v rozpore s dobrými mravmi, resp. pri nedovolenom plnení.

2.4.VčaseuzavretiaZmluvyoúvereužbolaprinajmenšomvObčianskomzákonníkuprebratáSmernica

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Hoci je priama použiteľnosť smernice 93/13/ES s súkromno-právnych vzťahoch a sporoch vylúčená,
jej ustanovenia možno nepriamo použiť ako výkladové pravidlo (komentár). Najmä na výklad toho, čo

možno považovať za neprijateľnú podmienku alebo v rozpore s dobrými mravmi. Smernica bola prebratá
do vnútroštátnej úpravy. Európsky súdny dvor pri aplikácii Smernice už konštatoval, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej moci.

Podľa čl. 6.1. Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa...

Podľa l. 7.1. Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov... existovali primerané a
účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách...

V prílohe Smernice sú uvedené niektoré nekalé podmienky podľa čl. 3.3 Smernice:

e) požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
náhradu;

q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladaťmu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.

2.5. Súd poukazuje na rozhodnutie rozsudok Súdneho dvora európskych spoločenstiev ASTURCOM...
C-40/08 zo dňa 6.10.2009, z ktorého súd vyberá nasledovné právne vety:

- Vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 uvedenej
smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to vyplýva z judikatúry,

ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu
zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM,
C-243/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 25).

- Za týchto okolností je namieste stanoviť, že nutnosť nahradenia formálnej rovnováhy, ktorú zmluva

nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi
môže znovu zaviesť rovnosť, stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia
povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal
nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné
predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci.

- V tejto súvislosti je namieste pripomenúť dôležitosť zásady právnej sily rozhodnutej veci tak v právnom
poriadku Spoločenstva, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch.

- V každom prípade dodržiavanie zásady efektivity si za okolností ako v spore vo veci samej nemôže

vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva, ako to bolo vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Mostaza
Claro, ale taktiež aby úplne nahradil celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, akou je pasívny prístup
žalovanej v spore vo veci samej, ktorá sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, ani nepodala žalobu
o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným.

- Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, je namieste konštatovať, že článok 6 uvedenej smernice musí
byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho
právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.

- Z uvedeného vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel preskúmať ex offo rozpor
rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať
ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle
rozsudok Pannon GSM, už citovaný, bod 32).

- Pokiaľ ide o následky určenia súdu povereného výkonom rozhodcovského rozsudku, že v zmluve
uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom existuje nekalá rozhodcovská doložka,

jevhodnépripomenúť,žečlánok6ods.1smernice93/13vyžaduje,abyčlenskéštátystanovili,ženekalé
podmienky nie sú „podľa ich vnútroštátneho práva“ pre spotrebiteľov záväzné.

- (Výrok) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.2.6. Súd má bez ohľadu na kontradiktórny občiansko-právny proces právomoc (povinnosť) skúmať
nekalé (neprijateľné) podmienky ex offo. Na tzv. absolútnu neplatnosť právnych úkonov súd prihliada
ex lege.

Na základe vyššie uvedených právnych noriem a právnych súvislostí však vyplýva, že súd ma
dostatočný a široký priestor v exekučnom konaní preskúmavať rozhodcovský rozsudok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy, najmä či spotrebiteľská zmluva neobsahuje nekalé (neprimerané podmienky),
doložka v spotrebiteľskej zmluve o rozhodcovskom konaní je prijateľná, rozhodcovské konanie

aplikovalo ochranné spotrebiteľské právo (aspoň na komunitárnej úrovni, prípadne aj národnej úrovni)
a či neobsahuje ustanovenia odporujúce dobrým mravom.

Súd má takúto kompetenciu aj v prípade, že povinná osoba bola v rozhodcovskom aj exekučnom konaní
pasívna. Takýto záver súd neaplikuje mechanicky a vo všetkých prípadoch, ale s ohľadom na konkrétne
podmienky, ktoré súd nižšie popisuje.

3) Zmluva o revolvingovom úvere a Zmluvné podmienky

3.1. Podľa § 52 OZ: (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z Obchodného registra vyplýva, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek
a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a preto ho možno považovať za dodávateľa v
zmysle uvedeného ustanovenia. Zmluvu o úvere medzi oprávneným a povinnou je treba považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Typickým znakom spotrebiteľských zmlúv je, že spotrebiteľ nemôže

ovplyvňovať obsah zmluvy (zmluva bola podpísaná na predtlačenom vzore s doplnenými údajmi). Zo
zmluvy nevyplýva, že by povinný konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

3.2. Záväzky, zabezpečenia práv a sankcie vyplývajúce zo Zmluvy o úvere a Zmluvných podmienok sú
nasledovné:

Zo zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFICREDIT SLOVAKIA spol.
s r.o. súd zistil nasledovné: Podľa čl. 8 Práva a povinnosti dlžníka... bodu 8.7.: Dlžník ... uzatvorením
tejto Zmluvy ... súhlasí v súlade s ustanovením § 40 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ...,
že predlžuje premlčaciu dobu akýchkoľvek práv, ktoré vznikli veriteľovi z tejto Zmluvy ... na dobu 10

rokov od okamžiku, keď začne táto doba plynúť. Podľa čl. 13 Porušenie Zmluvy... bodu 13.1.: V prípade
omeškania dlžníka ... s úhradou splátky ... aspoň o 35 a viac dní po termíne splatnosti alebo v prípade,
že dlžník poruší niektoré z ustanovení tejto zmluvy...: a) všetky záväzky dlžníka, ktoré sa ... mali stať
splatnými v budúcnosti sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, alebo
b) veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť alebo c) je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto zmluvu.

Podľa čl. 14 Sankcie bodu 14.1.: V prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného
záväzku je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň
omeškania (čo je 73% ročne, pozn. súdu). Bod 14.2.: V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky
úveru alebo jej časti o viac ako a) 15 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad
rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ... 14.1. ... úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z výšky dlžnej

splátky, a ďalej b) 30 dní po termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej
pokuty uvedenej v ... 14.1. a 14.2 písm. a) ...úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10% z výšky dlžnej
splátky. Čl. 14.3.: V prípade akéhokoľvek porušenia tejto zmluvy ... špecifikovaného v ... 13.1. je veriteľ
oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ... 14.1. a 4.2. úhradu zmluvnej pokuty
vo výške 50% z nominálnej výšky úveru. Čl. 14.4.: Zmluvná pokuta podľa ... 14.1., 14.2. a 14.3 je

splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry na úhradu zmluvnej pokuty, pokiaľ nebude na
základe písomnej dohody zmluvných strán dohodnutá iná lehota na zaplatenie. Penalizačná faktúra ...
bude veriteľom dlžníkovi odoslaná spôsobom uvedeným v čl. 15. ...do 2 dni od dátumu vystavenia
faktúry. Podľa čl. 15 oznamovanie a doručovanie bod 15.2.: Dlžník ... je povinný oznámiť veriteľovi údajeo zmene svojho bydliska/adresy a telefonického spojenia. Dlžník ... berie na vedomie, že akékoľvek
oznámenia veriteľa mu budú doručované osobne, telefaxom alebo budú zasielané doporučene na jeho
poslednú známu adresu. Dôsledky neúspešného doručenia oznamu z dôvodu neoznámenia zmeny

bydliska/adresy znáša dlžník . ... V prípade, že dlžník ...odmietne prevziať alebo neprevezme oznam
doručený na jeho poslednú známu adresu, za deň doručenia oznamu sa považuje deň uloženia oznamu
na pošte, k čomu dáva dlžník ... výslovný súhlas. Podľa čl. 18 Riešenie sporov - rozhodcovská doložka
bod 18.1.: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy ...s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené

cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v ... 18.2. ... Výber jednej z alternatív riešenia sporov ... spočíva
na žalobcovi. 18.2. Rozhodcovská doložka, 18.2.1.: Akékoľvek spory ...budú riešené a s končenou
platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovským konaním pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:
(nasledujú mená a adresy 3 rozhodcov, inak advokátov z Bratislavy, Košíc a Žiliny, pozn. súdu). V
prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude

môcť prevziať funkciu rozhodcu ..., určí náhradného rozhodcu veriteľ. Zmluvné strany vyhlasujú, že v
rozhodcovskomkonanísabudúriadiťnasledovnýmpostupom:a)...Rozhodcajeoprávnenývydaťajbez
vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. Rozhodca je v takom prípade povinný
zaslať rozhodcovský rozsudok spolu aj so žalobným návrhom. b) Žalovaný je povinný sa k žalobnému

návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 7 dní od doručenia žalobného návrhu žalovanému. Po
uplynutítejtolehotyžalovanýnesmiesvojužalobnúodpoveďdoplniťanimeniť.Vprípade,žesažalovaný
formou žalobnej odpovede v uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a
rozhodca bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. ...rozhodcovský rozsudok, ... možno preskúmať v
súlade s podmienkami ustanovenými v ... 18.2. a 18.2.1. písm. f). c) V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí

formou žalobnej odpovede ..., uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský rozsudok pre účastníkov ...
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. d) Rozhodca je oprávnený nariadiť ústne pojednávanie
v mieste sídla veriteľa, pokiaľ sú preložené listinné dôkazy nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej.
f) ... rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ... 18.2. a 18.2.1. písm. b) posledná veta, môže na žiadosť
ktorejkoľvek z nich preskúmať iný rozhodca uvedený v ... 18.2.1. g) Všetky písomnosti v rozhodcovskom

konaní sa doručujú doporučenou zásielkou na adresu trvalého bydliska alebo sídla adresáta. Zásielka
sa považuje za doručenú v prípade, že adresát odmietne zásielku prijať, dňom odopretia prevzatia a
v prípade, že adresát zásielku neprevezme, považuje sa za doručenú v posledný deň úložnej lehoty
na pošte a to aj keď sa adresát o doručovanej zásielke nedozvedel. 18.3.: Rozhodcovská doložka
platí v prípade, že spory ... nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní. Rozhodcovské

konanie sa popri pravidlách stanovených touto ... doložkou, bude primerane riadiť ustanoveniami zákona
č. 244/2002 Z.z. ... Podľa čl. 19 Záverečné ustanovenia, bod 19.10.: Táto zmluva ... sa uzatvára podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia ustanoveniami
Obchodného zákonníka a ďalších všeobecných právnych predpisov SR.

4) Zastavenie exekúcie z dôvodov plnenia v rozpore s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1 písm. c) ZRK).

4.1. Právna úprava:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (OZ): Výkon práv

a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 53 ods. 1, 3 a 4 OZ: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej

len "neprijateľná podmienka"). (3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré... (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 OZ: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 544 OZ: (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa
použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka): Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Ku dňu 13.07.2010 bola základná úroková sadzba ECB 1,00%, pričom zákonný ročný úrok z omeškania

k uvedenému dňu je 9,00%.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (ObchZ): (1) Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový
vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. (2) Dohoda podľa
odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 369 ods. 1 ObchZ: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky

Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa§31ods.zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ZRK):Rozhodcovskýsúdrozhodujev
súladesozmluvouuzatvorenoumedziúčastníkmirozhodcovskéhokonaniaavezmedoúvahyobchodné
zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. S účinnosťou

od 1.7.2009 bolo ustanovenie zmenené nasledovne: Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 33 ods. 2 ZRK: Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však

prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo
sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. S účinnosťou od 1.7.2009 bolo ustanovenie
doplnené nasledovne: "... Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v
rozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranuprávspotrebiteľa,najmä
ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje

len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo
jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť
od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika,
nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu."

Vyššie uvedené zmeny ustanovení sú účinné od 1.7.2009. Podľa § 54a ZRK (Prechodné ustanovenia k
úpravám účinným od 1. júla 2009) však platí: Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté
pred 1. júlom 2009.

4.2. Súd posudzoval, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi. Súd pritom vychádzal z toho, že rozpor s dobrými mravmi spĺňajú aj neprijateľné
zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve. Súd pritom vychádzal z dôvodov uznesenia Ústavného súdu
SR IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011:„Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného
práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a

zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje,
prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Rozpor s právnou úpravou o neprijateľných podmienkach (najmä v OZ) tak umožňuje aj exekučnému
súdu tieto posudzovať z hľadiska rozporu s dobrými mravmi podľa ZRK aj v prípade existencie exekučné

ho titulu a to aj s prihliadnutím na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-40/08.

4.3. Podľa rozhodcovskej doložky bolo dohodnuté rozhodcovské konanie (popri súdnom konaní) s
možnosťou rozhodnúť aj bez vypočutia žalovaného s povinnosťou žalovaného vyjadriť sa v 7 dňovej
lehote formou žalobnej odpovede (s následkom zrušenia rozhodnutia) bez možnosti po tejto lehote

odpoveď doplniť alebo meniť. Inak je rozhodnutie vykonateľné. Rozhodcov určuje v predpísanom tlačive
zmluvy veriteľ a tí môžu nariadiť ústne pojednáva nie v mieste sídla veriteľa.

Rozhodcovská doložka je dohodnutá tak, že spory sa budú riešiť buď pred všeobecným súdom
alebo pred rozhodcovským súdom. Doložka teda výslovne účastníkovi neupierala možnosť domáhať

sa nárokov na všeobecnom súde. Bolo však zrejmé, že oprávnený sa pri prvej možnosti (splatnosť
celého záväzku) obráti na dohodnutý a ním určený rozhodcovský súd. Rozhodcov vybral oprávnený.
Povinný nemal možnosť meniť túto doložku, pretože bola súčasťou Zmluvy o úvere a bola len možnosť
akceptovať celú dohodu alebo je neakceptovať vôbec.

Rozhodcovská doložka síce nevylučovala možnosť aj ochrany pred všeobecným súdom, ale bolo
zrejmé, že oprávnený sa obráti len a len na rozhodcovský súd. Tým odpadá možnosť posúdenia veci
všeobecným súdom (nerátajúc možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku).

Súd posudzoval aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa rozhodcovskej doložky: 1) Dojednanie nebolo uvedené

priamo vo formulári zmluvy, ale v zmluvných podmienkach, ktoré obsahujú množstvo textu a detailných
dojednaní významných aj banálnych. Text podmienok je písaný veľmi drobným písmom, aj pre súd
bolo zložité prečítať text podmienok. Ide pritom o zásadnú podmienku. 2) Rozhodcovské konanie sa
riadi takými pravidlami, ktoré výrazne obmedzujú právo spotrebiteľa na ochranu oproti bežným právnym
prostriedkom napr. v súdnom konaní: 2.1. Rozhodnutie možno vydať aj bez vypočutia žalovaného,

čo je obdoba platobného rozkazu. Na podanie odporu má žalovaný pred všeobecným súdom 15
dní, pred rozhodcovským súdom na žalobnú odpoveď len 7 dní. 2.2. Aj odpor aj odpoveď síce rušia
pôvodné rozhodnutie, pred všeobecným súdom však možno v ďalšom konaní prezentovať obranu
v neobmedzenom rozsahu. Pred rozhodcovským súdom už obranu nemožno meniť a doplniť. 2.3.
Podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno vo všeobecnosti len z limitovaného

okruhu dôvodov, za vyššie uvedených okolností je však obrana spotrebiteľa výrazne obmedzená.
Rozhodcovské konanie je tak dohodnuté výrazne v prospech veriteľa a na úkor spotrebiteľa, ktorý si
často až oveľa neskôr uvedomí dôsledky podpísania zmluvy s rozhodcovskou doložkou, na ktorú nie je
osobitne upozornený a nie je mu vysvetlený jej výrazný dosah. Ide o neprípustný postup veriteľa, ktorý
skrytou formou doslova „nachytá“ bežného spotrebiteľa pri očakávanej neinformovanosti a nevedomosti.

3) Zákonná úprava v čase uzavretia zmluvy síce ešte neobsahovala výlučnú právomoc rozhodcovského
súdu ako neprijateľnú (§ 54 ods. 4 písm. r) OZ), ale ide tak či tak o úpravu uvedenú príkladmi
(„najmä“). Súd preto vychádzal zo všeobecnej úpravy zakazujúcej dojednanie neprijateľnej podmienky
(možnosť súdu posúdiť aj výslovne neupravený príklad podmienky ako neprijateľnej) a zo Smernice,ktorá poskytuje súdu výkladové pravidlá. Za neprijateľnú podmienku nemožno považovať len dohodnutú
výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ale stav, ak alternatívne je síce dohodnutá aj možnosť súdnej
ochrany,avšakzapodmienokvyššiepopísaných.NapokonaniSmernicavčl.3.3.písm.q)neuvádzaako

nekalú podmienku len prípad výlučnej právomoci rozhodcovského súdu (tam „arbitráž“). Podobne ako v
OZ ide o príklad uvedený slovom „najmä“. Smernica však uvádza podmienku širšie - ak sa neposkytne
spotrebiteľovi právo alebo sa mu bráni v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný
opravný prostriedok, nevhodne sa mu obmedzuje prístup k dôkazom...

Súd má za to, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení veriteľa a dlžníka
(v neprospech dlžníka) a považuje dohodnutú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú a v rozpore s
dobrými mravmi. V konečnom dôsledku totiž dostane spotrebiteľa do situácie, keď sa musí podrobiť
rozhodcovskému konaniu s výrazne obmedzenými možnosťami právnej ochrany a bez možnosti v
prípade už začatého rozhodcovského konania „odkloniť“ toto pred všeobecný súd. Súd opäť pripomína
všetky okolnosti (výber rozhodcov robí veriteľ, pravidlá konania neprimerane obmedzujú právnu ochranu

spotrebiteľa...) konkrétneho prípadu.

Napokon k tomu treba pripočítať významnú skutočnosť, že rozhodcovský súd nepoužil pri svojom
rozhodnutí všeobecné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa (minimálny štandard už bol v tom čase
upravený minimálne v OZ). Formálne tak konal a uvádzal, že sa týmito predpismi zaoberal. Pritom

rozhodca nerešpektoval základné zákonné pravidlo, že podmienky nemôžu byť v rozpore s OZ, čo už
len pri predlženej premlčacej dobe bol do očí bijúci rozpor.

4.4. Pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 Smernice („Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa...“), súd má za to, že

uvažovaný cieľ zabezpečí súd tým, že nekalé podmienky nebudú zaväzovať spotrebiteľa. V ostatnej
časti však rozhodcovský rozsudok je pre povinného záväzný.

Ak teda aj súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, akceptoval záväznosť rozhodnutia v
časti súladnej s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa. Prihliadal súd pritom aj na to, že intervencia

súdu je síce oprávnená aj pri pasivite spotrebiteľa, ale nemôže byť absolútna.

4.5. Súd ďalej posudzoval, či sporná zmluva a následne aj exekučný titul neobsahujú ďalšie záväzky a
povinnosti uložené povinnému, ktoré by odporovali dobrým mravom. Najmä či neobsahujú neprijateľné
podmienky alebo spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.

Súd zo zmluvy o úvere zistil, že obsahom dohody (vrátane rozhodcovskej doložky) boli okrem iného
tieto dojednania: 1) Poplatok za úver je 85,19 % z výšky úveru. 2) Ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) je 83,05%. 3) Premlčacia lehota bola predĺžená na 10 rokov (obvyklá premlčacia lehota v

občianskoprávnych lehotách pri záväzkových vzťahoch je 2 alebo 3 roky). 4) V prípade omeškania
dlžníka má veriteľ právo na: 4.1. Zmluvnú pokutu 0,2% denne (73% ročne) z každej omeškanej splátky
či záväzku. 4.2. Plus zmluvnú pokutu 5% z každej splátky pri omeškaní nad 15 dní. 4.3. Plus zmluvnú
pokutu 10% z každej splátky pri omeškaní nad 30 dní. 4.4. Zmluvnú pokutu 50% z nominálnej výšky
úveru pri akomkoľvek porušení splatnosti. 4.5. Okamžitú splatnosť všetkých záväzkov splatných v

budúcnosti pri omeškaní dlhšom ako 35 dní. 6) Zmluva sa uzatvára podľa § 497 ObchZ a vzťahy sa
riadia ustanoveniami ObchZ a ďalšími všeobecným predpismi.

Zdojednanívyplýva,žerozhodcovskoudoložkouaprimeranosťouúhradzaúveranáhradzanesplnenie
záväzku je nevyhnutné sa zaoberať.

Súd považoval popri poplatku za úver vo výške 85,19 % z výšky úveru, RPMN vo výške 83,05% a
nároku na úroky z omeškania zmluvnú pokutu vo výške 50% z nominálnej výšky úveru za neprimeranú
podmienku, ktorá je v značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, aby veriteľ pri nezaplatenej istine s vysokým poplatkom za
úver mal nárok už po roku omeškania právo na sumu takmer vo výške 100% pôvodného úveru (zmluvná
pokuta + neprípustný úrok).Súd takisto nemohol priznať oprávnenému trovy rozhodcovského konania, ktoré neakceptovalo právo
na ochranu spotrebiteľa. Aj do 30.6.2009 (od kedy sa výslovne do ZRK zaviedla povinnosť rešpektovať

úpravu na ochranu spotrebiteľa) platilo ustanovenie ZRK o povinnosti rešpektovať zákony, ktorým bol v
čase rozhodovania rozhodcovského súdu prinajmenšom OZ vo vtedajšom znení (§§ 33 ods. 2 ZRK o
nemožnosti prisúdiť to, čo je v rozpore so zákonom či dobrými mravmi). Išlo pritom o rozhodcov, ktorých
si vybral oprávnený.

Pokiaľ ide o zmluvné pokuty za splátky v omeškaní, súd zastavil konanie v tejto časti. Súd pritom
prihliadal na to, že plnenie (suma) uvedená vo výroku rozhodcovského rozsudku je nejasné, nie je
zrejmé, z čoho sa plnenie skladá. Ani odôvodnenie nedáva odpoveď na tento rozpor - nie je jasné,
kedy a z akého dôvodu nastala splatnosť jednotlivých zmluvných pokút a v akej výške je uplatňovaná
(okrem pokuty vo výške 50% z celého úveru, či už pôvodného alebo nesplateného). Bolo by v rozpore s
dobrými mravmi exekvovať sumy, ktorých výška a spôsob výpočtu a právneho odôvodnenia je nejasná.

Zo zmluvy tiež nie je zrejmé, na akú dobu odo dňa omeškania si túto pokutu účastníci dohodli (či do doby
splatnosti celého záväzku alebo aj po nej). Nejasné a neurčité dojednanie je tiež potrebné považovať
za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

4.6. Závery súdu o rozpore s právom spotrebiteľského práva a dobrými mravmi.

Východiskom podpisovanej zmluvy bola skutočnosť, že spotrebiteľské právo bude obídené, že naň
nebude prihliadať ani rozhodcovský súd a že nebude možnosť súdneho prieskumu rozhodcovského
rozhodnutia z hľadiska spotrebiteľského práva. V zmluve, na ktoré nemal dosah spotrebiteľ, boli teda
také ustanovenia, ktoré mali zabezpečiť, aby obchádzanie spotrebiteľského práva bolo nenapadnuteľné.

Charakter spotrebiteľských vzťahov a postavenie spotrebiteľa určujú jeho pozíciu - nemožnosť ovplyvniť
obsahzmluvy.Pomernezložitáprávnaúpravaznemožňujeoprávnenému,abymalvnejprehľadavyznal
savnej.Spotrebiteľsastretnesprofesionálnymiaodbornýmisubjektmi,ktorýnasvojučinnosťpotrebujú
splniť zákonné predpoklady a podmienky (oprávnený ako podnikateľ, rozhodca ako zákonom spôsobilá

osoba riešiť spory a neskôr exekútor ako štátom poverená osoba na vymáhanie pohľadávok).

Ak spotrebiteľ uzavrie zmluvu s profesionálnym subjektom a je účastníkom rozhodcovského konania,
má prirodzenú dôveru v platnosť a zákonnosť uzavretých záväzkov a rozhodcovských rozhodnutí. Nemá
očakávania o možnej modifikácii záväzkov alebo ich rozpore s právom. Dôvodne považuje všetko za

správne a platné, nemá dôvod pochybovať o správnosti rozhodcovského konania a rozhodnutia.

Bežný spotrebiteľ v zásade ani nevie a nemá dôvod prečo vedieť, že to, čo sa javí ako právne perfektné,
je len obchádzaním spotrebiteľského práva a že je tlačený do neprijateľných podmienok. Samozrejme
s tým, že ak by za iných okolností nebol na trhu subjekt, ktorý by povinnému prostriedky požičal s

prihliadnutím na spotrebiteľské právo, že by sa povinný k žiadnemu úveru nedostal.

Ide o prípad, pri ktorom aj pri menšom úvere by mohlo dôjsť bez intervencie právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľa k exekúcii predajom nehnuteľností a doslova k strate strechy nad hlavou, čo je neprimerané
a v rozpore s dobrými mravmi. Súd tým samozrejme nechce ospravedlňovať povinného.

Súd pritom bral do úvahy okolnosti, za akých oprávnený uzavieral zmluvu a dosiahol rozhodcovský
rozsudok a v ňom uvedené plnenie. Zmluvy o úvere oprávnený uzatváral v čase, kedy bolo už všetkým
profesionálnym poskytovateľom úverov či „úverov“ zrejmé, aká ochrana sa poskytuje spotrebiteľom, aké
súvislosti vyplývajú z legislatívy a judikatúry práva EÚ.

Za takýchto okolností samozrejme bolo nutné aj zvážiť podnikanie v tejto oblasti. Súd nepopiera význam
tzv. rýchlych peňazí (ktoré nepochybne sú požičiavané za vyššiu odplatu). Relatívne malé sumy za
nevýhodných podmienok si podľa skúsenosti súdu požičiava určitá skupina obyvateľstva, pre ktorú
je charakteristické menšie právne vedomie a „schopnosť“ si požičať sumu, ktorú nedokážu splatiť (z

objektívnych aj subjektívnych dôvodov).Pokiaľ chcel niekto naďalej podnikať v oblasti poskytovania „úverov“ za podmienok, ktoré sú v rozpore
so spotrebiteľským právom, musel zákon obísť. To je aj prípad oprávneného, ktorý typické spotrebiteľské
úvery jednoducho nazval v zmluvách a všeobecných podmienkach „úvery podľa obchodného práva“.

Súd akceptoval na základe Zmluvy o úvere a rozhodcovského rozsudku vymáhanie nezaplatenej
časti úveru, poplatku za úver, zákonné úroky z omeškania v zmysle OZ a trovy exekúcie v rozsahu
prípustnej exekúcie. Súd neakceptoval ostané pohľadávky zo Zmluvy o úvere a rozhodcovského
rozsudku (zmluvné pokuty, neprípustné úroky z omeškania a trovy rozhodcovského konania).

5) Záver a sumár rozhodnutia

Súd zastavil v časti exekučné konanie. Exekúcia bude pokračovať nesplatenú časť úveru, poplatok za
úver, zákonný úrok z omeškania a tomu zodpovedajúce trovy exekúcie.

Povinný podľa rozhodcovského rozsudku neuhradil z úveru spolu s poplatkom za úver vo výške 1700,06
eur sumu 318,78 eur, pričom do začatia exekučného konania vykonal ďalšie úhrady spolu vo výške
282,- eur (dňa 21.12.2010 sumu 31,- eur, dňa 24.01.2011 sumu 31,- eur, dňa 31.03.2011 sumu 45,-
eur, dňa 20.05.2011 sumu 49,- eur, dňa 20.07.2011 sumu 31,- eur, dňa 14.09.2011 sumu 65,- eur a dňa
21.10.2011 sumu 30,- eur), teda zostatok zo sumy 318,78 eur - 282,00 eur je suma vo výške 36,78 eur.

Túto sumu súd akceptuje pri vydaní poverenia so zákonným úrokom z omeškania 9,00% ročne zo sumy
318,78 eur od 13.07.2010 do 20.12.2010, zo sumy 287,78 eur od 21.12.2010 do 23.01.2011, zo sumy
256,78eurod24.01.2011do30.03.2011,zosumy211,78eur31.03.2011do19.05.2011,zosumy162,78
eur od 20.05.2011 do 19.07.2011, zo sumy 131,78 eur od 20.07.2011 do 13.09.2011, zo sumy 66,78 eur
od 14.09.2011 do 20.10.2011 a zo sumy 36,78 eur od 21.10.2011 do zaplatenia a trovami exekúcie.

V ostatnej časti (zmluvné pokuty s celým úrokom z omeškania a trovy rozhodcovského konania) súd
exekučné konanie zastavil.

Súd síce postupoval podľa osobitného zákona (ZRK), ktorý upravuje len zastavenie exekučného
konania,súduvšakbolapredloženáajžiadosťoudeleniepoverenia,ktorúmuseltiežformálnezamietnuť

pre vyššie popísaný rozpor so zákonom (dôvody totožné ako pri posúdení exekučného titulu a zastavení
exekučného konania).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.