Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5C/216/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614208920
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4614208920.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa: U. H. W..
XX.XX.XXXX, F. V. XXXX/X, XXX XX M., občan SR, práv. zast.: JUDr. Margita Kytnarová, advokátka, so
sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, 955 01 Topoľčany proti odporcom v 1/rade: T. H. W.. XX.XX.XXXX,
F. W. XXX, občan SR, v 2/ rade: A. Š. W.. XX.XX.XXXX, F. U.. F. XXXX/X, XXX XX M., občan SR,
odporcovia v 1/ a 2/rade práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom
Nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, v 3/rade: N. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX T., Š. XXX/XX,
občan SR, v 4/rade: T. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX I. XXX, občan SR, o určenie neplatnosti závetu
a určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1/rade náhradu trov konania v sume 150 eur a odporcom
v 1/ a 2/rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,37 eur právnemu zástupcovi odporcov v 1/
a 2/rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom v 3/ a 4/rade náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 415
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom v 1/ až 4/rade domáhal určenia neplatnosti závetu
a určenia, že dôvody vydedenia navrhovateľa jeho otcom X. H. uvedené v listine o vydedení zriadenej
v Notárskej zápisnici N 195/2013, NZ 39687/2013 zo dňa 5.11.2013 nie sú dané. Návrh zdôvodnil
tým, že okrem neho otec vydedil aj odporcov v 3/ a 4/rade, on sa chce brániť proti nepravdivosti
dôvodov uvedených v listine o vydedení a následne aj proti ich dôsledkom a namieta, že tieto neobstoja.
Nebohému otcovi maximálne pomáhal a do jeho odchodu do domova dôchodcov mu poskytoval
starostlivosť, vozil ho k lekárom, v čase jeho pracovného voľna ho celý trávil s ním a s matkou. V domove
dôchodcov ho bol navštíviť, ale neželal si to. Keď ležal v nemocnici v F., výslovne ho žiadal, aby on ani
nikto iný z rodiny za ním nechodili, že pozná svoju diagnózu a je zmierený so svojim osudom. Dôvodom
mohlo byť aj to, že otec mal dlhé roky mimomanželský vzťah s inou ženou, ktorá za ním chodila do
nemocnice a nechcel, aby sa s ňou stretli. Odmietal jeho záujem a starostlivosť, pritom mu pral, nosil
čisté oblečenie, ovocie a iné aj do nemocnice v M.. Každý druhý týždeň až do konca augusta 2013 ho
vozil k obvodnému lekárovi, keď otec odišiel do domova dôchodcov, naďalej sa staral o matku, o dom a
záhradu. Nikdy otcovi neublížil nemá vedomosť o žiadnom fyzickom napadnutí, spolu s otcom pracovali,
bývali na ubytovni, rozumeli si, preto vydedenie ani z toho dôvodu nechápe. Vysvetľuje si to tak, že bol

asi na to navedený. Namieta nekonkrétnosť dôvodov vydedenia, žiaden z nich nie je reálne naplnený, sú
to len všeobecné formulácie, nespôsobilé na vydedenie, nie sú naplnené zákonné dôvody vydedenia.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že dôvody vydedenia nie sú dané,
navrhovateľ uviedol v návrhu všetky svoje stanoviská ku každému jednému dôvodu. Všetky svoje
stanoviská k dôvodom uvedeným v listine o vydedení a závete č. N 195/2013 a naďalej trvá na tom, že
ani jeden z tých dôvodov sa nezakladá na pravde a za účelom vyvrátenia týchto tvrdení tiež navrhovali
vykonať výsluchy svedkov a listinnými dôkazmi. Na tom základe žiadala určiť, že nie sú dané dôvody
vydedenia ako to navrhujú v petite návrhu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že návrh podal preto, že otec, čo spísal závet, tak veci sú
nepravdivé a nezakladajú sa na pravde, vzhľadom na to , že pracuje v F., 4 dni pracuje, 4 dni má voľno
za celý ten čas, t.j. že za celý mesiac mal 16 dní voľno, po druhom dni, keď pracuje, má dve denné
a dve nočné, po druhom dni vyše 100 km dochádzal domov na výpomoc rodičom, pretože potrebovali
pomoc, mama mala zápal kĺbov, to má každý rok, otec dostal chorobu, bolo treba prať, variť, žehliť a
na nákupy chodiť, po druhom dni, ako išiel domov, na druhý deň išiel na nočnú a prespal v F., všetku
dovolenku minul v prospech rodiny, pomoci rodičov, nielen domácnosť, ale aj 5000 m2 záhrada, kde otec
už nevládal robiť a všetky práce, všetko zostalo na ňom. Aj v F., keď spolu pracovali, bývali na jednej
izbe až do skončenia 11.3.2013 chodil na nákupy, pretože najbližší obchod bol 1 km. Každý mesiac
chodil 2x do F. na vyšetrenie, prvý týždeň chodila jeho sestra s ním, prvýkrát a druhý krát on s ním chcel
ísť, 8 x ho otec odmietol, pretože to bol zámer, keď ho odmietol, tak neprišiel 4-5 dni domov, pričom bol
len na ošetrení, nie na lôžku, nechcel, aby mu videl do kariet, kto ho tam čaká, to bol hlavný dôvod aj
zámer, aby mal dôvod, aby ho vydedil. Mala ho čakať jeho priateľka, u ktorej aj prespával. Po návrate
domov, keď sa ho mama pýtala, kde bol, tak povedal, že čo ju do toho, že on má svoj život v F.. Pokiaľ bol
doma počas tých 4 dní voľna, každé ráno mu chodil do obchodu, pretože otec vyžadoval, aby mal čerstvý
chlieb, pečivo, každý deň bolo treba variť, hoci mal aj navarené, odmietal, vodil ho do reštaurácie, nie
celý mesiac, pokiaľ bol doma a z reštaurácie odmietol ísť s ním domov. On mu povedal, náhodou niekde
spadneš, vezmem ťa domov, odmietol ísť, že on pôjde autobusom. Oni sa nikdy nehádali, priateľka
volala na pevnú linku, aj do reštaurácie. Mama mala dôchodok 199 euro. Zaplatila plyn, keď jej doniesla
poštárka, otec dostal dôchodok, dal jej len 200 euro a ostatné všetko platil on, na výplatu jej dal 200 euro
a ku koncu mesiaca 200 euro. Otec písal, že neprispieva na ďalšie poplatky, nevie aké poplatky, pretože
pevná linka bola písaná na mamu, a za smeti, on býva na „modráku“, platí tu poplatky, pretože tam má
trvalý pobyt. Dokonca, že ho fyzicky napadol, že kvôli tomu musel ísť do domova dôchodcov. V septembri
bol hospitalizovaný aj s jeho mamou tu v nemocnici, kde ho bol 6 x navštíviť, bol tam 8 dní. Každý deň mu
nosil jedlo, niekedy odmietol to od neho prijať. Sestra A., ktorá pracuje v C. ako opatrovateľka, 2 týždne
pracuje, 2 má voľno, po návrate z F. chodila len vtedy asi 3x, keď ho doviezli z F., odišiel preč, začala sa
mu venovať až vtedy, keď ho zobrali do nemocnice a na starosti mal oboch rodičov, nechali ho v štichu.
Podľa neho otec bol odporcami v 1/,2/rade, sestrou a bratom manipulovaný, lebo tí mali veľké pôžičky a
chceli získať jeho majetok. Nikdy otcovi neublížil a ani ho fyzicky nenapadol, ako uvádzal, mali spoločné
záujmy, pozerali spolu Šláger TV, futbal, hokej. Ďalej uviedol, že ho v roku 2011 na ubytovni v F. fyzicky
napadol. Keby ho napadol, tak by s ním nebýval, bol by sa odsťahoval. Spolu tam bývali do 11.3.2013.
Keď odišiel do domova dôchodcov tu v M., a to na návrh jeho brata T. H., pretože jeho zdravotný stav
išiel dolu vodou, povedal, že on má rodinu, že sa o neho nedokáže postarať, on tiež, lebo chodí do F.,
mal oslabenú imunitu a za deň padol aj 4-5x, nie kvôli nemu odišiel do domova dôchodcov, nemá na
to žalúdok. Potom aj jeho brat povedal aj mame, že by tam mali ísť obidvaja a to preto chceli, aby tam
išli obaja, aby sa rodinný dom predal a to preto, on nemá na to svedomie, ani žalúdok, aby vlastných
rodičov dal do ústavu, on ich tam nedal, p. A. Š. mu to vybavovala, nikdy ho nenapadol, keď išiel navštíviť
svojho otca do domova dôchodcov, tak zároveň jeho manželka, ktorá nemohla zo zdravotných dôvodov
ho navštíviť, tak poslala po ňom ročné vyúčtovanie plynu s nedoplatkom 300 eur s tým, že on, otec a
manželka, každému to vychádzalo po 100 eur, tak išiel pýtať 100 eur, on mu povedal, že čo s tým má,
a že aby išiel, nechce sa špatne vyjadriť. Spolubývajúci, čo s ním býval, mu povedal, p. H., vidieť, že
nerozumiete veci, to je ročné zúčtovanie, to nie je poplatok za plyn, takže peniaze mu ani nedal, tak sa
zobral a tak tam nešiel. Ďalej bol ovplyvnený svojim konaním aj tým, že v mesiaci júni jeho sestra A. aj
so svojim manželom ho zobrali na chatu pri mesto Š. na chatu p. Š., kde ho zobrali ráno o pol deviatej, o
10.30 hod. ho doniesli pod vplyvom alkoholu a keby nebol doma, tak by bol jeho mamu zbil, nevie prečo,
či mu nevarila, mala milencov, nestarala sa o neho a ako už spomenul, všetko smerovali k tomu, že jeho
sestra aj brat majú veľké dlžoby. On pracoval na letisku v F.. V V., v rodičovskom dome býval stále okrem
toho, čo bol na vojne a v Í., kde bol 8 mesiacov stále tam býval. Má byt na modráku 25 rokov, dôvodom,

že býval u rodičov bolo, že každú chvíľu sa niečo pokazilo, je tam starý rozvod plynu, elektriky, studňa,
stále sa niečo pokazilo. Dôvodom bola jeho výpomoc rodičom. Otcovi to nevadilo, že býva v jeho dome,
lebo on chodil na týždňovky, a cez víkend bolo treba niečo zabezpečiť, odbornú pomoc, opravu. Videl
ho vo svojom dome určite rád, nevyhadzoval ho. Nevyjadril sa na jeho konto, že prečo je v jeho dome
a prečo sa neodsťahuje do svojho domu. Je tam veľká záhrada, bolo treba kosiť trávu, stále bolo niečo
pokazené, dom má 40 rokov, on tam nepotreboval byť, ale im nemal kto pomôcť. Prečo otec nechcel
mať s ním ďalšie kontakty, keď bol v nemocnici v domove dôchodcov, prečo nechcel od neho niečo prijať,
to si vysvetľuje tak, že to bol jeho sestry A. Š. návod, či prišiel jej manžel, keď ho ponúkal kávou, nikdy
od neho nechceli ani kávu. Rok pred otcovou smrťou väčšinou som zarábal 600- 650 euro mesačne v
čistom. V F. býval na ubytovni aj s otcom. Oni bývali spolu niekoľko rokov. Platili za ubytovňu 200 euro
na mesiac. On má dlžobu 2.000 euro, ktorú spláca po 40 eur mesačne. To robil rekonštrukciu na byte a
to spláca. Do V. chodil vlastným autom, do mesiaca to bolo asi 8x denná a 8 x nočná, t.j. 16x za mesiac.
On má stravné lístky od zamestnávateľa, kúpi si 10-15 dkg salámy, mesačne to je spolu 240 euro ani
to niekedy možno nie. Mesačne zarábal 650-680 eur, pričom vlastné náklady sú 200 eur na bývanie,
40 dlžoba, 240 strava, plus cestovné náklady, plus poplatky za panelák mal vlastné úspory z Í., to bolo
pred 10 rokmi asi 600.000,- Sk, z nich má ešte aj teraz niečo, mal dosť tringeltov v práci, denne zhruba
700-800,- Sk, čo mu ľudia dávali, keď robil s otcom v jednej firme. On prispieval rodičom z úspor a z
výplat. Nechodí nikde, ani na dovolenky, úspory má doma v šuflíku. Výplata mu chodí na účet a tu aj
vyčerpáva. Stalo sa, že sa dostali s otcom do hádky, keď prišiel domov opitý, ale ho neudrel, povedal
mu, aby nerobil hanbu po dedine, to bolo dlhé roky, čo on pil, denne veľa. Na adresu otca sa hrubo
nevyjadril, nemal dôvod. Najskôr s otcom robili v tej istej firme, od roku 2010 on prestúpil do inej firmy.
Otec tam pracoval ako upratovač. On navrhoval, aby sa vybudoval sprchový kút namiesto vane, povedal,
že im prispeje peniazmi a otec povedal, že on to robiť nebude, ale on mu povedal, že keď starne, tak
bude problém. Otec nechcel minúť svoje peniaze, tak nechcel zámerne, aby sa prerábalo. Vzhľadom k
tomu, že som kvôli nemu od revolúcie prišiel na platoch o vyše 4.000.000,- Sk, ale berie to s rezervou,
nevynadal mu, keby mu hovoril, že zle, že mali zlý vzťah, tak by mu nešiel ani na pohreb. Prišili
pýtať peniaze jeho brat aj jeho manželka. Peniaze, ktoré mal na účtoch, všetko prešustroval, rozdal,
za posledné tri roky mame výplaty nedával, čo mal odložené na pohreb aj na pomník, keď 11.700 euro
+ za 3 roky výplaty cca 20.000 euro peniaze minul za 3 roky. Môže poukázať, jednou vetou povie, že
otec chcel vybrať v apríli aj máji peniaze čo mal so svojim synom v T. F.- 6.700 euro, vtedy im nedali
peniaze, lebo nemali číslo účtu, potom prišla sestra pýtať od mamy kartu a už nevie, ako to dopadlo. On
udržiaval domácnosť tak, že robil skoro všetko, okná umýval, záclony opral, vysával, varil, riady občas
umýval. K fotografiám, ktoré priniesla odporkyňa v 2/rade uviedol, že sa chladnička pokazila, pretože
keď odišiel do práce, chcel ju už meniť, lebo bola stará a mal zviazané ruky, nechcel mu dať na to otec
peniaze. On chcel maľovať, tak sa zhŕňalo do jednej miestnosti, aj tie veci, čo sú tam v sáčkoch, tak to
tam donášal, lebo mal 1-izbový byt, nemal kde dať veci, tiež chceli maľovať, tak to bolo v sáčkoch. Otec
nechcel 25 rokov maľovať, nechcel kúpiť 20 rokov kuchynskú linku, rádio, televízor, ktoré potom kúpil
za svoje peniaze. Psychicky otec mamu týral.

Odporca v 1/rade na pojednávaní uviedol, že to čo hovorí jeho brat -navrhovateľ, sa nezakladá na
pravde, že pral, nevie čo je práčka, varil, nevie, čo je plynový sporák, mame doniesol nákup, to nemôže
povedať, ale čo sa týka otca, otec mal rád koláče, otec keď bol doma, tak vždy sa varili párky, varené
vajcia, šalát, on tam chodil skoro každý víkend, chodí na týždňovky, vždy jeden víkend tam chodil, v roku
2000 odišiel, dovtedy, keď im chodili orávať záhradu, zorali im, ale vždy bolo kopanie od jedného suseda
na jeho zodpovednosti, kosil navrhovateľ, on doniesol krovinorez a pokosil, čo sa týkalo záhrady, úroda,
keď sa brala zo záhrady, bolo na jeho triku, on mal dobrý vzťah s otcom, keď bolo treba ísť do F., tak
išiel, nie je pravda, že vozil navrhovateľ otca autom, tento chodil na bicykli, pokiaľ si pamätá, nenavaril
ani raz, raz doniesol mäso, bol to pečený bôčik, mama bola v nemocnici, pieklo sa to v trúbe, medzitým
poumýval riad, otec chcel chleba k bôčiku, navrhovateľ ho nechcel jesť, lebo on má rád chudé. Je
pravdou, že otec nechcel prerábať kúpeľňu, ale navrhovateľ napádal jeho, aby otcovi povedal, aby sa
niečo robilo, napr. chodníky sú rozbité a ako sa vyjadril voči otcovi, koľko razy na neho navrhovateľ
zvýšil hlas, keď to nechcel robiť, napr. tie chodníky, On nebol pri tom, keď sa rozprávali navrhovateľ s
otcom, iba raz, pri schodoch, navrhovateľ povedal, že sa s otcom poráta, pretože mu bráni v prerábaní
domu. Otec veľa pil aj 10 pív v lete vypil, bol pivár, ráno si s mamou dali po štamprlíku, navrhovateľ pil
tak ako každý druhý. Podľa neho navrhovateľ nevaril ani nevie variť, ani prať nevedel, on si to zaplatil,
mama väčšinou varila, otec guláš varil, otec si aj hríby sám robieval, keď ich nazbieral. To, že sa s otcom
poráta navrhovateľ povedal asi v roku 2012. Otec navrhovateľovi pomohol veľmi veľa, vybavil robotu,
základnú vojenskú službu, navrhovateľ bol hrubý, arogantný, to bolo pri tom, čo sa týkalo prerábky domu,

navrhovateľ sa vyjadril, že on so sestrou majú doopatrovať otca a on doopatruje mamu. V F. bol za
otcom len raz zaniesť veci, čo sa týkalo tých drinkov, to chodila sestra viackrát, otec musel piť nejaké
drinky z lekárne, čo mu chodili brať. V domove dôchodcov bol navrhovateľ len raz, pýtal si 100 eur,
otec mu ich dal. Keď ešte mama bola v nemocnici a potom aj otec, mama už predtým nevedela chodiť,
brat volal jemu čo má robiť, že aby zavolal doktorovi alebo sanitku, on sa pýtal, či nevie čísla, on volala
doktora do V., ten mamu vyšetril a sanitka odviezla mamu do nemocnice. Otec potreboval 24 hodinovú
starostlivosť aj mama, takže on to navrhol, že by mohli ísť do domova dôchodcov, to je pravda. Ostatné
veci vybavovala odporkyňa v 2/rade.

Odporkyňa v 2/rade uviedla, že vzťah medzi bratom a otcom bol narušený zhruba 20 rokov a to z toho
dôvodu, že brat chodil otcovi do kabáta, do nohavíc, kontroloval mu peňaženku, kde mu v tom čase
otcovi vypadla nejaká fotka neznámej ženy. Keby chcel brat dobre medzi otcom a mamou, tak by si otca
odviedol a medzi 4 očami by sa na tú fotku spýtal, neurobil to, ale túto fotku ukázal mame s tým, že otec
má inú ženu. Či ich mal alebo nemal, je na svedomí otca, oni neboli oprávnení riadiť jeho rodinný život.
Týmto sa spustili všetky podozrenia, že otec má ženy, kontroly, kde chodí, kam chodí, s kým chodí. A
keď už nevedeli ako mama s bratom, povedali, že ľudia ťa videli, ľudia vedia, samozrejme mama sa otca
nikdy neopýtala, či má iné ženy. Je pravda, že brat býval s otcom v jednej ubytovni, ale dlhé roky bývali
každý zvlášť, len časom bolo to v roku 2011, žiadala ubytovňa nájomníkov, ktorí bývajú samostatne,
že ich musia spojiť, a tak navrhovateľ oslovil otca, že to budú mať lacnejšie. Otec síce povedal, že inú
možnosť nemá, ale bývať spolu tam nebude, on si nájde bývanie iné, tak aby sa nestretali na izbe, lebo
každý mal iné zmeny pracovné. Ďalším dôvodom bolo, že neprispieval na domácnosť, hoci tvrdí, že áno,
ale podľa výpočtov to nejako nepasuje. Preto nemohol otcovi nič vyčítať, ale sa radšej ukrýval za mamin
chrbát z toho dôvodu, že otec mu vybavil zamestnanie 2x a toto posledné zamestnanie, ktoré má, otec
vedel, presne akým spôsobom prichádza k peniazom mimo platu. Keď mu to povedal, nastal ďalší spor
a ešte väčšia nenávisť. Čo sa týka otca, keď ležal 3 týždne v nemocnici v F., za tú dobu nenazvala by
to návštevou, ale podal zdravotnej sestre, ktorá mala službu, osobné veci a pod., samozrejme nebol
pustený na oddelenie a ani sa nepýtal. Otec tam ležal 3 týždne, navrhovateľ nebol tam ani raz, keď
mu dohovárali s odôvodnením, aby mama nebola sama, hoci mal 2-3 dni voľna. Dohovárala mame,
prečo nešli navštíviť otca a tiež sa informovať od lekára o jeho zdravotnom stave, mama odpovedala,
keď on to nepozná, nevie, kde by mal lekára hľadať. Po telefóne im nikto informácie nedá. Otec chodil
až do novembra 2013, bol samostatný, nepotreboval nejakú zvláštnu pomoc alebo dohľad čo sa týka
sprievodu, pokiaľ sa mu nezhoršil zdravotný stav. Je pravda, že mal výkyvy z chemoterapie, a nie že by
odpadal 4-5 x za deň. Tiež otec chodil sa pravidelne stravovať do reštaurácie v V., lebo nebolo riadne
navarené, doma sa varilo, keď mal prísť navrhovateľ z F. z práce. Keď sa pýtala otca, čo jedol, pravidelne
odpovedal vajcia, mlieko, chleba a keď sa navarilo, tak vždy mama navarila iba pre navrhovateľa. Otec
jej to vytýkal, že sa varí len vtedy, keď má prísť domov. Ona tam chodila pravidelne, keď bola 2 týždne
doma, každý druhý deň tam dochádzala autom, vždy sa opýtala, čo donesie, čo navarí, pobrala veci
na pranie, doma ich oprala u seba, na ďalší deň doniesla vyžehlené, u nich bola automatická práčka
nová a časom ju predali jej synovi, lebo nevedeli na nej robiť. Keď otec prišiel domov a ukončil pracovný
pomer, lebo pracovnú zmluvu mal do roku 2013 a už vtedy bola zistená krutá diagnóza, ešte aj tak sám
chodil a požiadal brata - teda syna, aby mu odviezol veci z ubytovne, že už nebude zamestnaný. Po
tomto oznámení brat si vypýtal peniaze na benzín, odniesol ho, veci nahádzali do vriec a po príchode
domov do V. nechal otca, nech si všetky veci povynáša hore do domu, kde je 12 schodov. Strhla sa
hádka, otec im to krátko potom povedal a brat mu nebol schopný pomôcť povynášať veci domov. Otec
sa viackrát vyjadril pred mamou aj pred nimi, že zanechá závet a že jemu nedá ani cent. Z toho dôvodu,
že nemá o neho záujem a nechová sa tak, ako by sa mal. Po čase, po 2-3 mesiacoch išiel otec do
nemocnice, kde ležala aj mama, ale každý bol na inom oddelení. Otec tam ležal so spolubývajúcim,
ktorý bol v tom čase umiestnený v domove dôchodcov, a ten hovoril, ako je s DD veľmi spokojný, pri
jej návšteve, ona s manželom, otec oznámil, že uvažuje o odchode do DD a to z toho dôvodu, že v
minulosti bol napadnutý a obáva sa o svoje zdravie, keď už nebude vládať. Preto ju požiadal, aby sa
pozrela po voľných miestach v DD, ale najradšej by bol, keby to bolo v okolí F.. Keď si ohliadla 2 až 3
DD, jeden bol súkromný ale drahý, otec povedal, že on sa pozrie v F., že tam má nejakých známych.
Po príchode domov už mal otec informácie, že musí mať, keď chce získať DD v okolí F., trvalý pobyt.
Preto mu bol poskytnutý priateľkou trvalý pobyt asi na čas maximálne 2 týždne. Po čase, keď sa zistilo,
že ani tak DD nie je možné dostať, že je to krátka doba, tak požiadal znovu aj ju aj jeho bratranca, aby
sa pozreli po iných, kde bude cenovo prístupné, bratranec zistil W. Y. W. U. a jej sa podarili M.- „Môj
domov “s tým, že otec ju žiadal skôr ako tam nastúpi, tak chce vidieť, kde bude, že si to chce obzrieť.
Samozrejme bolo mu riaditeľkou umožnené s tým, že sa dohodli, že do 10 dní nastúpi. Za 10 dní otcovi

nakúpila podľa zoznamu všetky veci, účty doniesla mame, ktorá jej ich preplatila, otec bol pri tom, keby
mala nízky dôchodok a otec by jej nedával nič, tak by to nemala z čoho preplatiť. 16.9.2013 odišiel do
domova s tým, že pri odchode si nepovedali ani slova ako cudzí ľudia. Otec chodil alebo lepšie povedané
bol samostatný až do 10.11.2013, potom už ostal na posteli. Penzión Môj domov ju požiadal, keď otec
chodil na kontroly, aby na tieto kontroly chodil niekto blízky, aby oni nemuseli. Od tej doby brat ho nebol
navštíviť, hoci to má pár metrov, po jednej návšteve pri mame ho upozornila, že otec je v penzióne, aby
išiel na návštevu, odpovedal, že on nepôjde, že on ho nezaujíma, že keď bol doma, len vyrýval, nevie, čo
by jedol, p. J.- kuchárka mu nevedela navariť a on čaká, kedy pôjde do večných lovíšť, zopakoval, na ten
deň čaká. Jediná návšteva bola tá keď prišiel pýtať peniaze. Keď sa otca pýtali, či on im nechce domov
zavolať na pevnú linku, otec odpovedal tak, že tak isto majú telefón, všetko im zanechal, ale nejavili
o mňa záujem v nemocnici ani počas mojej choroby, to isté môže potvrdiť aj ona, keď chodila s otcom
na kontroly, tak si doklady prefocovala. Čo sa týka úmrtia, 15.12.2013 otec zomrel, mama na pohrebe
nebola, brat prišiel bez jedného kvetu, bez akejkoľvek úcty, pohreb sa konal 19.12. a otec bol pochovaný
na hrobe svojich rodičov ako si žiadal, tam sa strhla ďalšia hádka a spor medzi nimi, lebo naplnili otcovi
vôľu, lebo nechcel byť v spoločnom hrobe s mamou. Mama sa vyjadrila, že ona na pohreb nepôjde, a
že on nevie. Dňa 20.12. boli na obecnom úrade vyzdvihnúť úmrtný list a ešte v ten deň bola podaná
žiadosť o vdovský dôchodok. Čo sa týka sporu a nezáujmu medzi otcom a bratom, brat sa opakovane
vyjadril,...“ja sa môžem na neho ......., ja sa o neho starať nebudem, kde bol doteraz, komu peniaze
podával, nech sa o neho stará, robte si s ním čo chcete, dajte ho aj pod most“. Mama bola vždy ticho,
lebo sa navrhovateľa bála z toho dôvodu, lebo sa vulgárne správal aj voči nej. O otcovom zdravotnom
stave je dokumentácia, že mal rakovinu pľúc, ale pravú príčinu úmrtia sa dozvedeli až v mesiaci júli.
Dovtedy nevedeli, na akú diagnózu, kde a kedy zomrel. Ani sa nepýtali, kedy brat prišiel oznámiť úmrtie
otca. Podotkla by, bolo tu povedané, že otec chodil pravidelne do krčmy a mal telefonovať s priateľkou,
čo sa nezakladá na pravde a to z toho dôvodu, že otec vlastnil mobilný telefón od spoločnosti Orange,
nemal problém a dôvod sa niekde schovávať, tento telefón ona 3.1.2014 zrušila. Často sa otca pýtala,
že je to smutné, že dom postavili a na staré kolená sa rozhodol pre DD, otec sa vyjadril tak, že je to
spor medzi synom, že sa mu vyhrážal, napadol ho a on nechce, aby došlo ku tragédii. Navrhovateľ s
otcom sa hádali, spor sa stupňoval a to bolo z dôvodu, že navrhovateľ chcel prerábať dom, aby mu to
potom zostalo, otec s tým nesúhlasil. Fyzické napadnutie sa malo stať na ubytovni v F., z toho dôvodu,
že si chcel otec zobrať nejaký čistý riad a nakoľko obývali spolu miestnosť, tak nič nebolo čisté, keď ho
upozornil, tak tam prišlo napadnutie také, že ho chytil pod krky. Otec im to tak povedal a mama im to
povedala, že ona o tom vie. Tiež otec hovoril, že navrhovateľ bol voči nemu arogantný a mal ho poslať
aj do pi ..... V čase, keď bol otec doma, od februára 2013, cítil sa slabý po chemoterapii a chcel vodu
od navrhovateľa, keď bol doma, radšej dal zvuk televízora hlasnejšie, aby ho nepočul a nemusel otcovi
podať vodu. Ďalšia vec, čo si pamätá bolo, že otec vytýkal mame aj to, že chcel kávu otec, ale brat
ponúkol kávu iba mame, otcovi nie s tým, že urob si ju sám. Myslí si, že navrhovateľ býval u rodičov, aby
si šetril poplatky za elektrinu, plyn a nájom a u mamy nemusel prispievať na nič. U mamy si spravil mama
hotel. Nevie, aké služby doma robil, keď na všetko potreboval odborníkov, všetko platil. Potom od otca
chcel, aby sa mu peniaze vrátili za opravy a vznikli ďalšie hádky z toho. Otec sa vyjadril tak, že peniaze,
čo mali našetrené, spravodlivo rozdelil medzi mamu a druhú polovicu si nechal on. Oni ako deti nevedeli,
ktoré tam nebývali, koľko a kde majú úspory. Všetko mala pod palcom mama a brat. Čo sa týka hygieny,
otcovi sa neľúbila ani táto verzia, že po toľkých rokoch, čo tam býva, sa neudržiava dom v základných
hygienických podmienkach a keď zbadal otec detskú izbu, ktorá bola zamknutá, tak sa chytil za hlavu
a povedal, že v takejto špine nebude. Chová ho tu, živí ho tu a on nie je schopný udržiavať jednu izbu.
Krátko po pohrebe dal priviesť kontajner, dosť nepotrebných vecí sa vyhodilo, začalo sa maľovať, kúpila
sa posteľ, kde žiaľ aj spolu spávajú, navrhovateľ s mamou. Na spoločný veniec na pohreb sa nezložili,
každý si platil sám, dostal otec od zamestnancov firmy veniec. Ona pomohla matke s uprataním domu,
len zo špajze a kuchyne vyniesla 12 vriec nepotrebných veci, napr. staré sáčky, spätné zrkadlo z auta,
starý chleba, plesnivý, od tej doby domácnosť udržiavala sporadicky, povedala navrhovateľovi, že nech
to aj on udržiava, začali potom s bratom robiť poriadok v skriniach, pálili staré koberce, nepotrebné šaty.
Krátko po pohrebe bol pristavený kontajner a začali sa vyhadzovať veci, ktoré boli po otcovi ale aj veci
po matke aj bratovi, ktoré priniesol z 1 izbového bytu. Jej matka neublížila, 3 mesiace dozadu ju bola
upozorniť, aby išla vyplatiť hroby, teraz ju nenavštevuje, lebo jej nezdvíha telefón, neželá si to, myslí
si, že to robí zámerne, lebo sa bojí navrhovateľa. Otcovi to vadilo, že tam navrhovateľ býva, hovoril to
aj pred nimi, že má svoje bývanie na „modraku“, že mamu štve proti otcovi, lebo inak by mal s mamou
celkom iný vzťah, keby nezasahoval aj on. 2x ho vyhnal, ale keď otec nebol doma, tak brat prišiel, mama
sa ho zastávala a tým naďalej vznikali spory medzi mamou a otcom, otec trval na tom, že má brat vlastný
byt a môže prísť na návštevu, keď prídu ona alebo brat. Otec bol chodiaci pacient, t.j. nahlásil si u lekára

odvoz sanitky, ktorá ho doviezla do Bratislavy a do nemocnice a tak isto ho aj priviezla, potom časom keď
otec strácal sily, chodila a striedala sa ona s mladším bratom, čo sa týka liečby, kontrol a chemoterapií,
starší brat, hoci mal 2-3 dni voľna, mal možnosť ho v F. počkať, odviezť domov, poprípade pomôcť, pri
ďalších vyšetreniach to, že či ho tam čakala nejaká priateľka ona nikdy nevidela, priateľku videla, keď
bola za otcom v DD.

Odporkyňa v 3/rade uviedla, že ona je 15 rokov v DD v T., ju tam chodil otec navštevovať 2-3 razy do
roka, tak jej spomenul, že ho brat fyzicky napadol, nevie z akých dôvodov. Nemali dobrý vzťah, mali
nenávisť, ale nevie, z akých dôvodov. Súhlasí so závetom otca. Chodia ju navštevovať sestra A., brat,
chodil za ňou aj navrhovateľ, chcel od nej peniaze, dala mu 2-3x a keď mu nechcela dať, tak povedal, že
to je jeho posledná strecha nad hlavou, keď sa ho na to pýtala, nevedel, na čo jej peniaze použil a ani jej
ich nevrátil. To bolo už dávnejšie odvtedy, čo mu odmietla dať peniaze, už za ňou nechodí. Odporcovia
1/ a 2/rade jej pomáhajú aj finančne, nosia jej minerálku, ovocie alebo keď niečo dobré uvaria. Ona bola
podpísať R.. C., že súhlasí so závetom. Otec jej spomenul, že jej brat ho mal napadnúť, že to bolo na
ubytovni v F., bolo to už dávnejšie, môže to byť aj 11 rokov, si požičiaval od nej peniaze ešte v roku
2000, to bolo na modrej MB prišiel.
Odporca v 4/rade uviedol, že súhlasí so závetom, on sa bol pýtať na to aj advokáta R.. Š.G., on je
vnukom nebohého.

Svedkyňa H. R., suseda navrhovateľa a odporkyne v 2/rade uviedla, že tam 4 roky bývajú, má s nimi len
dobré skúsenosti zatiaľ. Čo sa týka mamy navrhovateľa vie, že sused U. sa veľmi dobre stará o mamu,
rozpráva sa s jeho mamou, že keby nemala syna U., tak nevie čo by ona robila. Pozná ich veľmi dobre.
Keď žil ešte otec navrhovateľa pán X. H., tak sa s ním raz rozprávala, vtedy jej povedal, že škoda, že
dostal tú chorobu a veľmi syna U. chválil, že sa snaží o celú domácnosť, záhradu obrába. Nikto tam iný
nechodí, on sa ako domáci stará. Ona ho nevidela, že by pán X. niekoho mal, iba počula, že v F. má
nejakú frajerku. Pozná aj odporkyňu v 2/rade, stretávali sa aj za mladi, poslednú dobu ju dva-tri razy
videla ešte keď žil otec, raz sa s ňou stretla pri bráne, keď ju vystrájala matka. Teraz sa už nestretávajú.
Má veľmi dobrých susedov, to si aj priala, ona predtým bývala 30 rokov v N., vždy chcela dom a priala
si, aby mala len dobrých susedov a má z oboch strán dobrých susedov. Neb. pána X. videla zo dva
razy doma, čo tam bývajú, stále bol v F. a každý rok vie, vidí, stará sa U. o záhradu o všetko, o mamu,
či perie, či varí. Ona bola v domácnosti asi 4 razy. Susedka jej hovorila, že nevie čo by urobila, keby
nemala syna U.. Oni varili p. X., snažili sa mu variť, ale on nikdy nič nechcel, videla, že si zobral bicykel
a išiel do reštaurácie. Toto jej povedala suseda, na okolí susedia hovorili, že pán X. bol viac v krčme
ako doma. Či spolupracovali navrhovateľ s otcom o tom nemá vedomosť. Na dome a okolo robiť videla
iba domácich, teda susedku a U.. Ona tam býva od roku 2011 júla. Počula o frajerke od susedy pani
H.. Keď nebohý sused žil, pozorovala, aký je vzťah medzi ním a tu prítomným synom navrhovateľom,
nebol dobrý vzťah, on ako sused stále nadával aj na dcéru, že keby U. tam nebol, lebo že všetko porobí,
záhradu. Bol dobrý, ale potom sa to nejako rozhádzalo ten ich vzťah. Ona u nich nebývala, len to čo som
videla z dvora a keď sa s ním stretla. Raz povedal v dobrom na U., že bol dobrý človek a potom zase
na dcéru nadával. Na U. nenadával, to nepočula. Len toľko povedal, že keby vládal, tak by mu pomohol
v záhrade. V záhrade a okolo domu aj R.- syn odporkyne v 2/rade robil, na toho zabudla. Keď sa kosilo
jačmeň, žito, tak mu pomáhal U.. Spomína si, že aj odporca v 1/rade tam bol zo dva razy, zdá sa jej, že
tam boli, keď nebol U. doma iba babka bola doma. Na návšteve bola 3-4 razy, cez chodbu prešla do
kuchyne, babka jej volala, že jej je smutno, ona jej nepožičiavala peniaze. Že otec chodil do krčmy to
jej hovorila susedka myslí, že sa píše J.. Odporca v 1/rade tam chodieval, ale väčšinou asi keď nebol
U. doma a nemal kto pomáhať, ona nevie. Čo tam ona býva a čo vidí, robí tam U., nehovorí aj že syn
odporkyne v 2/rade a tiež tam zo pár razy odporca v 1/rade. Ale o všetko sa stará U., lebo tam je sám
s mamou. Tak sa stará on. Ona tam predtým nebývala.

Svedok Y. R. uviedol, že je sused, otec vždy U. chválil, povedal, že sa stará o dom, o záhradu, nevie o
tom, že by s ním mal nejaký problém. Bolo to vtedy, ako sa tam nasťahovali do V., on strihal stromky aj
ja, tak sa rozprávali. Vtedy on strihal sám stromky. O manželke nehovoril nič. Pozná sa aj s odporcami v
1/ a 2/rade, videl ich tam zo tri razy do roka. Keď tam prišli zo pár razy aj odporcovia, tak tam prišli aj deti.
Myslí, že odporca v 1/rade tam kosil asi zo dva razy. On sa rozprával s pánom nebohým X., keď išiel do
krčmy. Už mu nebolo nejako dobre, ale že ešte na to pivo si ide. On videl navrhovateľa s otcom na dvore
alebo záhrade, že sa rozprávali, neboli tam žiadne hádky alebo agresivita, ani ku koncu. Nebohý X. sa
staral o svoju manželku, pomáhal jej alebo ona o neho sa starala, určite sa starali, U. je zodpovedný,
určite sa staral aj o mamu. Nebohý X. sa s manželkou bavili. Čo videl na dvore, tak sa rozprávali. Keď sa

nasťahoval do V., bol už dôchodca, on je stále doma. U. hovoril, že by chcel rekonštruovať dom, ale otec
mu to nedovolí. On chcel maľovať. Chcel kúpiť kuchynskú linku, televízor a otec to nechcel. S nebohým
X. sa o takejto téme nerozprávali, rozprávali sa o záhrade, stromoch. Vie, že boli v F., aj tam bývali spolu,
nevšimol si, či chodia spolu do alebo z F.. Aký bol vzťah tu prítomnej dcéry a druhého syna k neboh.
X. uviedol, že on ich tam videl zo tri razy do roka a keď tak sa rozprávali na dvore a odišli. Teraz, keď
je matka sama, tam nevidí chodiť nikoho. S otcom, keď išiel do krčmy a rozprávali sa, išiel na bicykli,
bolo to častejšie. Väčšinou chodil na bicykli, ale párkrát videl, že navrhovateľ viezol otca autom. Keď
odišiel otec do domova dôchodcov dozvedel sa to tak, že to U. hovoril. Čo sa týka strihania stromov, ich
otec prišiel za mnou, lebo mal malé nožničky a chcel väčšie tak mu ich požičal. On strihal stromy a aj
on strihal. Videl ho. Že 20 rokov nebolo maľované, to mu hovoril U., že on by to chcel urobiť, teda napr.
maľovať, ale otec mu to nedovolí. Otec mu hovoril, že chodí do krčmy, že je pivár a chutí mu pivo.

Svedok R. H. uviedol, že oni sú bratranci s navrhovateľom aj odporcami v 1/ a 2/rade. Jeho otec a
ich otec boli bratia. Takže sa ako bratia dosť často navštevovali, dlhé roky robili v poľnohospodárskom
družstve, potom v W. L.. On sa so svojím strýkom stretával tak 2-3krát do mesiaca, pretože ich firma
mala v V. prenajaté priestory, tak tam chodil na obedy. X razy sa tam stretli, hlavne posledný polrok, rok
pred jeho smrťou tam chodil veľmi často. Rozoberali to, prečo sa stravuje v reštaurácii a nie doma. Tak
sa strýko sťažoval, že doma je veľmi napätá situácia, hádky, nevarilo sa doma, tak aby mal pokoj, chodí
do reštaurácie. Pripadalo mu to od začiatku tak, že je ako nejaký sluha, lebo on živil celú rodinu a slovo
tam nemal žiadne. S navrhovateľom v živote nevychádzali dobre, mali rozdielne názory, navrhovateľ je
skôr šetrný, strýko chcel žiť, vždy tam prišlo k hádkam. Navrhovateľ chcel pomaly, aby ho otec poslúchal,
tak mu to pripadalo. Keď už bolo horšie, tak ho strýko poprosil, či by mu nemohol pomôcť vybaviť dom
dôchodcov, lebo on vybavoval svojej mame. Tak mu povedal, že čakali polroka, ale že mu odporúča
v C., že aby sa tam šiel spýtať, nech pošle niekoho z rodiny a tiež v M., aby skúsili dať žiadosť, ale že
je možné, že to bude dlhšie trvať. Vie, že dlhé roky spolu robili otec so synom, ale od istého času mal
taký pocit ako keby sa ho otec navrhovateľa bál. Oslavoval pred 2 rokmi 50-ku a chcel navrhovateľa
pozvať a keď to spomenul pred jeho otcom, tak že sa má rozhodnúť, či chce jeho alebo otca, lebo že
sa hádajú doma. Vedel dlhé roky, že má nebohý X. známosť dlhšiu dobu, ale nikto v ich rodine si nedal
otázku, že prečo. Nevie prečo sa nerozviedol. Keď to robil pre deti, tak nevie prečo to neurobil, keď už
boli deti dospelé. Navrhovateľ to vedel, že otec niekoho mal. Keď pán X. býval u priateľky, tak dôchodok
dával manželke a čo si zarobil, to si nechával. Kým deti neboli dospelé, tak ho iba vydeľovali z jeho
výplaty, to mu muselo stačiť. On sa ho pýtal, či nepotrebuje vybaviť nemocnicu v F. lebo tam chodieval,
on povedal, že to nie je potrebné, lebo že s ním chodia odporcovia v 1/ a 2/rade a keď nemôžu, tak si
objedná sanitku. Nebohý X. mu povedal, že navrhovateľ s ním v živote nebol v nemocnici, ani v M.. Tiež
mu povedal, že doma sa nevarilo, že si otváral konzervy, väčšinou sa varilo, keď bol navrhovateľ doma.
Doslova mu jedenkrát povedal, že sa otvorili dvere a nepovedal mu kto to povedal, či jeho manželka
alebo navrhovateľ, že či bude ešte aj žrať. Bolo mu ho ľúto, lebo aj jeho otec a mama zomreli na rakovinu,
ale nevedel ako mu pomôcť. Jediné riešenie videl v tom, aby išiel do domova dôchodcov, aby neprežíval
také napätie doma. Neverí tomu, že navrhovateľ vie vôbec variť. V poslednej dobe chodil pán X. do
reštaurácie, lebo keď celý život bol s prepáčením za somára, tak potom ako môžete doma ešte aj jesť.
Vie, že tam chodil odporca v 1/rade, jeho vnuk, syn odporkyne v 2/rade, myslí, že aj navrhovateľ tam
robil záhrade. Toto vie od nebohého pána X.. On nevychádzal so svojím otcom dobre. S ich otcom sa
dalo rozprávať o všetkom. Záhrada je sezónna robota, keď opravili fasádu, strechu koľko to mohlo trvať.
On vídaval aj auto odporcu v 1/rade v V., keďže tam má ich firma prenajaté priestory a on tam chodil aj v
sobotu, tak tam videl auto odporcu v 1/rade. Nevidel ho, lebo nebol vnútri. Neb. pán X., on podľa neho
nepotreboval rekonštruovať, opravovať, nepotreboval to a povedal to, že to nebude opravovať, lebo tam
nebýva. Opravila sa iba fasáda a niečo so strechou, to bolo 3-4 roky dozadu. Myslí, že to je 10 rokov
dozadu, čo sa robila fasáda so strechou. Nebohý nemal v rodine žiadne slovo, v ich rodine rozkazovala
jeho manželka a ešte predtým jeho mama. Posledných 5 rokov pred smrťou on tam chodil raz dvakrát
do mesiaca, lebo býval v F.. To bolo vtedy, keď pokročila tá choroba, dal výpoveď na letisku a išiel bývať
domov asi rok pred smrťou. V F. spolu robili na letisku, kosili trávu, upratovali vozíky s navrhovateľom.
Neb. X. o finančných pomeroch mu nehovoril, ale hovoril, že celý dôchodok dal manželke, čo zarobil,
to používal on, ale keď pýtala manželka, tak jej aj z toho dal. Celý život čo robil, tak jeho manželka mu
brala celú výplatu, to nebolo tajomstvo, to vedeli všetci. K nim domov on chodil málo. On žil niekoľko
rokov v F. a s nebohým X. sa radšej stretol mimo domu. Matka účastníkov je jeho teta, to je všetko, je
svojská, on ju neodcudzuje. Či pán H. nebol svojský, keď mal milenku, to trebalo skúmať vtedy. Neb. X.
E. U. sa často hádali, jednu dobu niečo naznačil strýko, že sa pohádali, že ho chcel syn biť, to je už 2-3
roky, čo mu to hovoril, stalo sa to na ubytovni, navrhovateľ mu nadal do ko..., navrhovateľ chytil svojho

otca a nadával mu špatnými slovami. Strýko sa za to hanbil. Lebo on mu povedal, že veď mu vybavil
robotu synovi, prečo neodíde do dôchodku. Vie, že syn U. 20 alebo 25 rokov vlastní byt na Modráku.
On tam býval pred 15 rokmi a tiež mal chatu, ktorú kúpil ešte navrhovateľ za komunistov. Neb. nebol
pánom doma, on tam bol viac menej celý život sluha. Navrhovateľovi to viac menej vyhovovalo, nech mu
mama navarí, operie. Keby nebol býval navrhovateľ s rodičmi, tak by sa to možno nejako utriaslo. Lebo
vždy nejaký rodič niektorému z detí nadŕža. Pokiaľ boli maloletí, tak to ovládala ich babka, posledné roky
navrhovateľ ovládal rodinu. On s neb. často volával, mal telefón na neho. Už keď jeho mama zomrela, na
pohrebe nevyzeral dobre, sa dozvedel, že má rakovinu žalúdka. Tak mu zavolal, či nepotrebuje vybaviť
nejakých lekárov v F., ale túto službu od neho neprijal. V nemocnici za ním nebol. Lebo nemusí extra
nemocnice. Navrhovateľ nebol za ním v F. ani v M. na žiadnej návšteve. Vie, že bol za otcom v domove
dôchodcov a bol si pýtať peniaze za plyn. Bolo to asi po mesiaci a pol až 2 mesiacoch, čo bol v domove
dôchodcov jeho otec. Že navrhovateľ nechodil za otcom do nemocníc, to mu rozprával neb., povedal,
že mu doniesol aj veci, že ich dal sestričke, nevie o tom, že by mu doniesol pyžamo, základné veci,
žiadna návšteva, že by s ním sedel na izbe, že by chodil mu pyžamá prať, že by sa s ním rozprával.
Keď dostal papier ako svedok, tak odporcom 1/ a 2/zavolal, aby vedel, čo sa deje. Lebo oni vedeli, že
keď chodil na cintorín, tak sa stretli so strýkom a išli spolu na obed. Odporkyňa v 2/rade mu povedala
o závete, keď jej telefonoval, na čo ho volajú ako svedka, tak mu iba povedala, že navrhovateľ napadol
listinu o vydedení. Ich mama nepracovala, nebohý nemal žiadne slovo doma. Odrobila ich mama 15
rokov za život, kedy naposledy robila? Navrhovateľ či bol navštíviť otca v nemocnici 6krát, nevie o tom
nič. Či tam bola matka účastníkov to nevie, ale neprišla vlastnému mužovi ani na pohreb. Vieme dobre
ako to bolo, prečo otec domov nechodil, aká tam bola situácia. Málo chodil domov. Neb. o tom, že ho na
ubytovni bil navrhovateľ hovoril, bolo to vyše 2 roky v V. preberali, keď ho prosil, aby mu vybavil domov
dôchodcov, tak mu padali slzy. Povedal mu, že sa stále hádajú, že vtedy na neho navrhovateľ vyskočil a
nadával mu do ko... Neb. to často preberal u babky H., už vtedy sa chcel rozviesť, ale babka ho utlmila,
aby sa nerozviedol. Posledný rok, čo mal jeho otec rakovinu sa k tomu postavil ako syn. Navrhovateľ
sa nedržal pri rodine na pohrebe, im bolo trápne, že s vlastným otcom keď sa truhla zatvárala, sa ani
nepriblížil. Stál na konci, nebol vôbec v blízkosti.

Svedok Y.. U. Y. uviedol, že bol ošetrujúcim lekárom neboh. X. H. do septembra 2013, kedy odišiel do
domova dôchodcov. Pán H. bol inteligentný, dobrý človek, nikdy sa nesťažoval na rodinu, nehovoril mu
o problémoch v rodine, nevie o nezhodách v rodine. Pokiaľ bol mobilný až do mája 2013 chodil sám
na kontroly, potom či ho niekto doviezol, nevie, mohol ho niekto doviezť. Ale kto, to nevie. Rok pred
smrťou robil v F., chodil domov na pár dní, liečil sa na vysoký krvný tlak, vždy sa ho pýtal, či si môže
dať pivo, ktoré ľúbil, povedal mu, že jedno dve si môže dať. On sa nikdy nesťažoval. Či ošetroval pána
X. z nejakého úrazu nevie, kde je zdravotná dokumentácia X. H., on ju aj hľadal. Pozeral si výpisy jeho
diagnóz, keď bol u neho a čo tam bol úrazový dej, bolo 13.11.2012, a to bol nejaký zlomený stavec na
chrbtici. Žiadny iný úraz u neho nebol zaevidovaný. Nevie o aký úraz išlo, má napísanú iba diagnózu.
Neb. sa nesťažoval, na nikoho sa nesťažoval, na žiadne problémy pred ním nie. Keď bol ten úraz, on
bol u neho, on ho poslal na rtg, odtiaľ bolo, že mal zlomený stavec, ale on sa nechcel liečiť. Tam bol
nejaký pád, ale nevie ako to bolo.

Svedok Y. Š. uviedol, že odporkyňa v 2/rade je jeho manželka a navrhovateľ je jeho švagor a aj
odporca v 1/rade. On si čítal zápisnicu z prvého pojednávania, keď prišla manželka domov a čo tam
navrhovateľ hovoril, každá jedna veta je neskutočná blbosť. Ich otca poznal, oni sú 4 roky manželia s
odporkyňou v 2/rade. Povie, čo zažil s navrhovateľom a ich otcom X.. Čo nebohý X. spomínal najčastejšie
s navrhovateľom bolo to, že mu vadilo spoločné bývanie, sťažoval sa na jeho starostlivosť, že keď je
doma navrhovateľ, tak mu nemá kto podať ani pohár vody. Keď otec prišiel z nemocnice a bol tam aj
navrhovateľ, tak sa ho ani nespýtal, či niečo potrebuje. Spomínal tiež, že U. štve mamu proti otcovi tým,
že má nejaké iné ženy, nespáva na ubytovni. Nebohý X. bol spoločenský, rád chodil do spoločnosti.
Spomínal aj to, že mal strach pred navrhovateľom sa vyjadrovať. Raz keď ho viezol z F., ich otca, tak
mu spomínal po ceste, že ho navrhovateľ chytil pod krky a spomínal aj to, že mama o tom vie. Čo sa
týka starostlivosti navrhovateľa o otca, raz boli pre veci pre otca, keď už bol v domove dôchodcov, vyšiel
doslova navrhovateľ s nimi von a keď sa pýtali, prečo nejde otca pozrieť, povedal, ani nepôjdem, ani ma
nezaujíma, že to čo dostal chorobu, tak mu treba a povedal odporcom v 1/ a 2/rade, že „vy sa postarajte
o otca a ja sa postarám o mamu“. Keď sa ho odporkyňa v 2/rade pýtala, čo budeš robiť, keď mama
zomrie, že si nebude brať kvôli mame dovolenku, lebo by prišiel o veľké peniaze a o robotu. Tiež sa
mu stalo, že bol sám s navrhovateľom, lebo tam mal odložené pneumatiky v dome a za 10 minút si
vypočul toľko toho, čo má story s otcom, prečo mama je tam kde je, prečo je dom taký aký je, že za

všetko môže on, on sa ho pýtal, kto je on. On mu povedal, náš, on sa pýtal otec a on, že však on. Jeho
manželka dostala od neho výhražnú sms, ale menili telefón, tak ju nemá zachovanú. Vyhrážal sa, že
rozbije manželke p... že spravili rodine hanbu, že otec bol pochovaný v L. a nie v V., ale on si to osobne
prial a jemu v aute povedal,“ nedávajte ma s tou špinou do jedného hrobu, myslel tým jeho manželku,
prosím vás pochovajte ma v L. na hrobe mojich rodičov“. Otca zobrali na chatu, ale toto ponúkali aj ich
mame, aby išla, ale mama s nimi nikdy nešla nikde. Oni ju chceli zobrať aj do kúpeľov alebo obchodu,
ona nechcela ísť s nimi, že však príde U.. Čo sa týka chaty, otec bol unavený lebo cesta tam trvala
dve hodiny, on si tam pospal. Nabral tam silu, bol šťastný, komunikoval s jedným pánom, ktorého tam
majú, robil srandičky, čo sa týka závetu, ten sa tam nepísal, nič sa tam nepísalo, tam sa jedlo hlavne.
Oni keď priviezli otca z chaty, tak navrhovateľ ani nebol doma, takže nemohol biť manželku ako to tvrdí
navrhovateľ na pojednávaní. Pred smrťou im nedal otec žiadne peniaze, on žiadne peniaze od otca
nevidel. Byt majú a rozmýšľajú nad jeho rekonštrukciou, majú peniaze, pracujú. On sa pýtal otca, keď
vy sa s mamou takto neznášate doslova, ako mohli prísť na svet tieto 4 deti, on povedal, že medzi nimi
láska nikdy nebola, on ho nenahováral na rozvod, iba sa ho spýtal, prečo sa nerozviedli, keď majú taký
vzťah s manželkou. On keď za ním prišiel do F., tak nebol až taký nevoľný, cítil sa veľmi dobre, aj po
ceste sa nesťažoval, až neskôr videl, že upadal troška, to už boli pred M., išli do nemocnice, ale neprijali
ho, že nie sú také výsledky ešte. Y.. Š. na druhý deň ráno žiadal, aby ho prijali do nemocnice, tak otca
zobral s vecami a doviezol ho do nemocnice, kde ho prijali na oddelenie. On bral otca z F., ale prečo
by to mala vedieť ich matka, odkiaľ presne ho bral. On nevie nič o vybratých peniazoch pred smrťou
ich otca, navrhovateľovi ide iba o peniaze. Jemu keby otec povedal, že toto si praje, tak to urobí. Oni
nekomunikovali spolu o peniazoch s otcom účastníkov. Na svoju 50-ku sa dohodli, že budú pozývať len
ich deti, preto nepozývali matku a otca. Vždy keď bol doma, tak minimálne raz išiel k nim, tak je to asi
10krát za rok. On nechcel ani kávu od navrhovateľa, lebo keď chytil šálku do ruky, tak sa šmýkala, lebo
boli riady špinavé. U. neprispieval na stravu a bývanie, tiež mu neb. spomínal, že keď prišiel nečakane
domov, tak syn U. obsadil posteľ, to bola manželská posteľ a otcova strana bola obsadená. Povedal
mu, že ho niekoľkokrát aj vyhnal, ale keď odišiel preč, tak ho mala zobrala späť. Nebolo doma nikdy
navarené, varilo sa, len keď mal prísť navrhovateľ domov z F.. Otec nechodil pravidelne domov, otec
robil inde ako navrhovateľ aj v inej firme bol zamestnaný. On robil s vozíkmi, navrhovateľ sedel v búde,
predtým čo bolo to on nevie, toto bolo za posledné dva roky. Otec chodil do F. čo mu zistili rakovinu
raz do mesiaca. Pokiaľ nebol v domove dôchodcov, chodil sám, objednal si sanitku a sám sa aj vrátil.
Ako náhle išiel do domova dôchodcov, pýtali sa, či nie je tabletková forma liečenia, povedali, že áno,
tak otec tam chodil iba na kontroly. Vedenie domova vyzvalo jeho manželku a odporcu v 1/rade, či by
s ním niekto nemohol chodiť do F., keby bol taký dobrý syn navrhovateľ, tak by oslovili jeho. Potom
chodili s otcom do F. odporcovia v 1/ a 2/rade. Pána X. zobrali na chatu v roku 2013 v lete, predtým ho
nebrali na chatu. Bol tam iba raz. Oni mu chceli umožniť, aby trochu zmenil vzduch. V roku 2013 otec
zostal doma, lebo predtým pracoval. Vie, že manželka bola raz na pošte s otcom, lebo ju otec požiadal,
potreboval kartu, lebo nemal pri sebe a požiadal manželku, aby išla mu ju zobrať domov. Jej mama jej ju
nechcela dať. Nevie na čo potreboval peniaze, kartu. Neb. platil ako člen domovu, pokiaľ bol samoplatca
mal platiť okolo 600 eur, keď povedali, že zvyšok mu budú doplácať, lebo dôchodok mal cca 440 eur, aj
to dva mesiace doplácali. On mal v Q. dobrý príjem a manželka ako opatrovateľka tiež. Svoje pôžičky
si riadne spláca.

Svedkyňa L. H., švagriná navrhovateľa a odporkyne v 2/rade, manželka odporcu v 1/rade uviedla, že
od tej doby čo sú manželia s odporcom v 1/rade, tam často nechodila, lebo tam neboli vítaní. Keď aj
prišli s deťmi, tak im hovorili, že tam nemajú sedieť, tam nemajú chodiť, toto im hovoril navrhovateľ.
Ich otec ich vždy uvítal, ten bol v pohode a ich matka sama od seba ich neponúkla, až keď to otec
povedal. Svokor aj priamo pred ňou nadával na syna U., že nemajú dobrý vzťah, že tam býva, že sa
tam zadarmo naje, že neplatí za elektriku, plyn, že doma nič nespraví. Bola tam prítomná vtedy aj matka
účastníkov, tá nič na to nepovedala. Oni tam chodili väčšinou, keď bol doma dedko, vtedy tam väčšinou
nebol navrhovateľ. Keď ešte nemali deti, tak chodili do záhrady zbierať zemiaky, kukuricu, potom tam
chodil jej manžel. Kosil trávu, asi aj zoral roľu, keď sa mlátilo tak vrecia vyvážal. Čo ona vie, tak tam
bol väčšinou synovec R., ktorý tam robil niečo s jej mužom. Keď prišli, nebolo tam nič navarené, stará
matka povedala ich deťom, že im dá buď jogurt alebo párky. Nevie, či vie variť navrhovateľ, im nevaril,
keď prišli na návštevu. Vie, že navrhovateľ nikdy nehovoril otcovi otec alebo dedko, ale vždy hovoril
"náš". Kto sa staral o dom, záhradu- chodil tam manžel alebo synovec R., on chodil na týždňovky manžel
a prišiel tam v piatok alebo sobotu. Isto tam niečo robil, keď tam prišiel. N navrhovateľa vždy dedko
nadával, že sa o nič nestará, keď bolo potrebné niečo opraviť, tak jej manžel zohnal opravára, napr.
vodu tam boli robiť asi 10 rokov dozadu. 2 roky dozadu, kto sa staral o dom, záhradu, ona tam toľko

nechodila, keď už mala deti, chodil tam manžel. Kosil trávu raz za mesiac, konkrétne nevie. Ona keď
tam prišla, tak nevidela, že by navrhovateľ niečo robil, oni sa zdržali na návšteve 2 hodinky. Svokor
nadával na manželku a na navrhovateľa, navštevoval odporkyňu v 2/rade, čo ona vie, tak odporkyňa
v 2/rade za ním chodila, boli tam spolu aj cez Vianoce. Často tam bola, každý mesiac. Čo vie, tak
tam chodila často. Ona neupratovala, lebo babka vždy povedala, nech nechá tak. Po roku 2010 boli v
nemocnici obaja spolu - babka aj s dedkom, aj sa tam stretli s odporkyňou v 2/rade. Potom čo vie, tak
už bol iba dedko v F. v nemocnici. Že má svokor milenku to ona nevedela, jej to dedko nepovedal ani
manžel. Svokor hovoril, že sa stretol v krčme s R. H.. Ako často, to ona nevie povedať. Ale spomínal,
že boli spolu v kontakte. Odporcovia v 1/ a 2/rade povedali, že by to bolo lepšie keby bol otec v domove
dôchodcov. Stále bolo potrebné nejaké vyšetrenie, v domove dôchodcov by sa mal o neho kto starať.
Jej manžel navrhol rodičom, aby šli jeho rodičia spolu do domova dôchodcov. Babka to však odmietla.
Otec nemal výhrady. Nebohý povedal aj napísal prehlásenie, že nechce byť pochovaný v jednom hrobe
so svojou manželkou, doslova povedal, že nechce byť pochovaný s tou špinou. Na konto navrhovateľa
sa nevyjadroval. Čo ona vie, tak dedko nadával na U., U. zase na dedka. Od dedka vie, že bol za ním
navrhovateľ v domove dôchodcov len raz a to bol od neho pýtať peniaze. Navrhovateľ, keď tam ona
ešte chodila na návštevy, tak hovoril, že otec im pritakáva a keď odídu, tak že robil doma bordel. Napr.
keď manžel povedal, že by sa mohla opraviť strecha, tak až potom povedal, že nech si dom opraví
ten, koho to bude. Tiež U. hovoril, že nechce od otca peniaze, jeho dom, nič a prvý sa išiel nahlásiť
na dedičské konanie.

Svedok R. V., bratranec zomrelého X. H. uviedol, že poznal X. veľmi dobre, lebo spolu vyrastali na
dedine. Vie ako sa zoznámil s manželkou, ako sa oženil, ako prichádzali deti. On býval v L., a keď
sa odsťahoval, tak sa stretávali sporadicky. Pre neho to bol z rodiny V. a H. najlepší človek. Im bola
matka nebohého X. ako ich vlastná matka. I keď on bol od neho starší, boli často spolu. Pamätá si,
keď sa zoznámil s manželkou R. a keď sa ženil. Čo sa týka jeho manželstva, nemá právo ho hodnotiť.
Manželstvo bolo nevydarené, bolo to známe v celej rodine. Pán X. chcel, keď spoznal vlastnosti budúcej
manželky, vycúvať zo vzťahu. Matka prehovorila pána X., aby si zobral pani R., až z toho vzniklo
manželstvo. On ho stále volal Y. až do jeho smrti nevedel, že sa volá X.. On bol veľmi spoločenský,
zábavný, nebol komplikovaný ak ľuďom nepomohol, zle neurobil. Vie, že sa chcel rozviesť už keď sa
narodilo prvé dieťa, ale matka mu povedala, aby sa vrátil, tak to tak aj urobil. On žil 26 rokov v emigrácii
mimo krajiny, ale bol s ním v kontakte. Myslí, že v tomto manželstve boli dôležité peniaze, pokiaľ ich Y.
dával a to dával určite. On sa dozvedel od sestry, ktorá žije v W., že X. je veľmi chorý, tak sa s ním chcel
stretnúť a stretol sa s ním, telefonicky sa najskôr spojili a on mu navrhol, či by mohol prísť k nim, on
mu povedal, že tam on nepôjde, tak sa stretli v reštaurácii v tej dedine. On ho ani nevedel spoznať, tak
zle vyzeral. Pýtal sa ho, že keď je v takom stave, či sa musí chodiť stravovať do reštaurácie, odpoveď
jeho bola, že čo má robiť. Vie, že mu povedal, že manželka je nejaká chorľavá a U. však ten by mi
pohár vody nepodal. On povedal, že veď môže prísť inokedy, keď aj R. je chorá a X. povedal, že U. by
mu aj otravu dal. Pýtal sa ako dlho tam U. je a on povedal, že keď nepracuje, tak je tam. Povedal mu,
že však U. má aj svoj byt a on mu povedal, že ale je tu. Potom sa pýtal, kde U. robí, on povedal, že
v F., že tam kde on. Že ešte aj to on vybavil. Ešte mu spomenul, že za to, že mu vybavil prácu, ešte
ho aj syn chytil pod krky so slovami asi takými, že ja ti to ešte niekedy zúčtujem. On mu povedal na to
čo mu on všetko povedal, že ty v tomto prostredí nemôže zostať. Bolo mu ho veľmi ľúto, lebo on bol
veľmi dobrý človek, najlepší z rodiny, tak mu povedal, že má dve alternatívy, ale ich musí akceptovať.
Medzitým prišla za nimi aj odporkyňa v 2/rade. Ponúkol mu, že má dva byty, ktoré sú v blízkosti vedľa
seba, že môže prísť bývať do bytu, kde on býva alebo do toho druhého. Alebo je alternatíva nejaký
domov. Výsledok bol taký, že rozmýšľali, že začnú pracovať na domove. On obehal niekoľko penziónov.
Medzitým aj odporkyňa v 2/rade na tom pracovala s manželom. Y. chcel radšej zostať v M., lebo tu
viacerých ľudí poznal. On ho navštívil v V. 2krát. Aj v penzióne ho 3-4krát navštívil. Pri jednej návšteve
sa ho pýtal, že by potreboval právnika, že by chcel urobiť závet, či nepozná niekoho. Zamyslel sa, že by
to mohol byť aj notár a toho pozná. Dohodli sa tak, že zavolal známej notárke, objednali sa a on prišiel
do M. a on osobne ho zaviezol k tej notárke. Ako si on spísal svoje priania, želania, ako to cítil, to on
nevie, to bola jeho záležitosť. Jednu vec čo mu zdôrazňoval bolo, že on svojho syna U. nemôže cítiť,
myslí, že sa ho bál. Videl mu na tvári, aký je veľmi chorý, nechcel mu pridávať. Nebola to krátkodobá
záležitosť. Museli tam byť vzťahy nabúrané. Povedal mu o jedení, že syn mu povedal, že kto by mu
varil, čo by on chcel. Povedal mu, že normálne slovo od syna U. nedostane, že je arogantný, zašitý v
izbe. Tiež mu hovoril, čo sa týka lekárov, že ho vozila dcéra odporkyňa v 2/rade a jej manžel a myslí, že
aj odporca v 1/rade - syn. Pýtal sa, či mu nepomôže syn , na čo on povedal, že nie. Keď bol v V., tak
videl, že prišla odporkyňa v 2/rade a prišla s vyžehlenými košeľami a nohavicami. On videl na tvári X.,

aký bol on nešťastný, keď mu hovoril, že syn U. by mu ani pohár vody nepodal. Čo sa týka závetu, on
nevie nič o tom, lebo to sa jeho netýka ani sa o tom nerozprávali. On nevidel na pohrebe X. syna U..
Notárka sa volala Y. U. a bolo to na jeseň, čo k nej išli. Nevie to 100%. On pán X. na nič nenahováral, on
ho o to požiadal. On povedal odporkyni v 2/rade, že viezol jej otca k notárke na spísanie závetu, nevie
ako na to reagovala. Nerozoberali to. Jemu volala odporkyňa v 2/rade, že otec chce byť pochovaný v
L. a čo si o tom myslí, on im hovoril, že sa majú spýtať ešte 3 detí, čo sú po jeho bratovi, či s tým budú
súhlasiť. Bol na pohrebe, odporcovia v 1/ a 2/rade, jej manžel, dcéra čo je v T. tam boli. Navrhovateľa
na pohrebe osobne nevidel. Oni sa predtým nenavštevovali, rodina je veľmi rozvetvená. Bol to najlepší
bratranec, ale sa nenavštevovali. On nikdy nevolal notárke, počul, že sa mal uchádzať o ich dom v V.,
také sprostosti. Neb. mu povedal, že mu perie a žehlí dcéra, odporkyňa v 2/rade, na stravovanie mu
povedal, že čo má robiť, ide na stravu do reštaurácie.

Svedkyňa R. H., matka navrhovateľa a odporcov v 1/, 2/ a 3/rade uviedla, že s neb. manželom nemali
ani najlepší ani najhorší vzťah, ale dalo sa, robil v F., potom ochorel, tak zostal doma, chodil na kontroly
do F., brala ho sanitka o 6hod. a ráno ho doviezla z domu a potom prišiel o 4-5 dní a ona sa ho pýtala,
že či ho operovali a on, že čo ju do toho. To čo chodil na kontroly, to žiadne papiere o tom nevidela, to
všetko kontrolovala odporkyňa v 2/rade. Zobrala papiere do C., aby jej to niekto preložil, že čo mu je.
Strácal chuť do jedenia, ale do krčmy musel chodiť každý deň. Chodil k telefónu, čo mu priateľka volala,
raz volala aj k ním na pevnú linku a keď to zdvihol syn U., tak to zložila. Tri posledné roky ,čo pracoval,
jej nedával výplatu manžel. On povedal, že to dáva na účet, že to potom naraz vyberie, keď skončí s
prácou. Dôchodok to prebrala. Ona dostávala dôchodok 175 eur a to jej hneď zobrali na plyn. Okolo
10.-12. dňa v mesiaci jej dával navrhovateľ okolo 200 eur, ona mala všetko pod rukou či elektriku, no
všetko, ku koncu mesiaca jej znovu dával na lieky, obedy chodil na MNV vyplácať, čo berie do dnešného
dňa. Keď bolo treba kúpiť mäso, minerálky, aj lieky potreboval on, teda manžel, tak mu musela dať ešte
z tých jeho 400 eur dôchodku naspäť 200 eur. Manžel chcel na stravu ráno iné, na obed iné a večer iné
a to sa nedalo. Bolo to zabezpečené tak, že jemu aj jej donášali obedy. Ale on chodil do reštaurácie,
dcéra mu doniesla segedínsky guláš a palacinky alebo parené buchty a povedal jej manžel, aby si to
zjedla, že čo to je aké varenie. Manžel chcel jedlo od mäsa, salámu nechcel, chcel párky bratislavské.
Raz mu syn odporca v 1/rade uvaril guláš aj bôčik, ale ani ho v ústach nemal. Odkedy išiel pracovať do
F., tak mu nemohla ulahodiť ako požadoval on, čo sa týka jedla. Syn U. hovoril otcovi, na čo chodí do
krčmy, lebo tam sa fajčí, či to potrebuje. On mu na to povedal, že čo ho do toho, že za tvoje nechodím.
Syn mu povedal, že má všetko doma, či pivo, minerálku. Pozerali spolu televízor, futbal, šláger, to ho
bavilo. Keď mal manžel vypité, tak syn U. sadol do auta a išiel spať do M. do bytu a ráno sa vrátil. Syn U.
vie variť cestoviny, aj polievku mäsovú, guláš. Alebo ona stála pri ňom a diktovala čo má robiť. Zobrali
manžela - dcéra odporkyňa v 2/rade aj s manželom na chatu, keď sa manžel vrátil z chaty, tak jej manžel
povedal, že mu pán Š. hovoril, aby sa rozviedol, tak ako sa aj on rozviedol. Tiež, že chcú kúpiť dom
pri T.. Ona koľko- toľko sa stará o seba, nepovoľuje žiaden predaj domu. Odporkyňa v 2/rade zobrala
manžela do domova dôchodcov, nakúpila mu veci a doniesla jej, aby preplatila účet, čo jej aj preplatila.
Tuší 260 eur to bolo. Pred rokom 2013, predtým než manžel ochorel, ich ostatné deti navštevovali
málo, lebo odporkyňa v 2/rade robila v C. dva týždne a dva bola doma. N. je umiestnená v domove
dôchodcov v T.. Odporca v 1/rade, keď sa ženil, jej hovorili v T., že čo to akého tĺka vychovala. Že ani
oznámenie neposlala. Keď prišli na návštevu, odporca v 1/rade prišli s tromi deťmi, čo sa pri nich dalo
rozprávať. Odporca v 1/rade kosil, raz rozrábal kúštik zemiakov. Chodí za ňou vnuk R., syn odporkyne v
2/rade, dosť jej pomáha, lebo čo mala úspory, tak všetky mu dala, každú sobotu alebo nedeľu mu dávala
peniaze. Nerozprávala s nebohým manželom o tom, či chce alebo nechce ísť do domova dôchodcov,
to navrhol odporca v 1/rade, aby šli obaja. Mali peniaze na pomník, pohreb prichystané. Peniaze boli
vo U., tam ich vybral 5.000 eur, v máji s odporkyňou v 2/rade išli na poštu do T. F., odporkyňa v 2/rade
prišla pre číslo účtu. On jej nedal z tých peňazí ani cent. Nevie, kto platil pohreb, pomník. Raz sa pýtala
odporkyne v 2/rade, či je už pomník a ona hovorila, že niekto ho robí, ale že to je jej vec, koľko to stálo.
Nevedela o tom, že jej manžel prejavil takú vôľu, že nechce byť pochovaný s ňou. Oni si sporili na hrob,
pomník, nevie, kto ho do toho naviedol, ale že údajne odporkyňa v 2/rade. Predtým odporkyňa v 2/rade
s manželom ani na jednu svadbu ho dcéra nepozvala ani ju. Pred vlani mal manžel odporkyne v 2/rade
50-ku a nepozvali ho, ani bratov nezavolali. Ona by nebola išla. Nevie o tom, že by sa jej nebohý manžel
stretával s R. H. bratrancom ich detí, keď sa šiel ženiť odporca v 1/rade, pred svadbou mu doniesli fľašu,
ale odvtedy ho nevidela. Ani pán V. u nich nikdy nebol. Záhradnícke roboty, rýľovanie, údržbu stromov a
pod. raz robil odporca v 1/rade, ostatné robí U.. Zavolal traktoristu, čo má náradie. V dome zabezpečoval
opravárov navrhovateľ. Nevie, kde sa nabralo týchto pár slov, že jej manžela napadol syn U.. Jej volal
manžel domov telefónom, že kedy príde U. domov, aby mu dala hneď vedieť, že sa uvoľňuje miesto.

On mal robotu, ale myslel si, že keď je to štátny podnik, tak to bude mať zabezpečené. Bývali spolu
na ubytovni, 7-8 rokov spolu robili, málokedy spolu chodili z F. domov alebo do F.. Vie, že otec robil v
jednej firme a syn v druhej, ale najskôr robili spolu. Robiť opravy na dome neb. nechcel, že netreba, ani
televízor nechcel kúpiť. U. mu to navrhol, aj T., že urobiť sprchovací kút. S nebohým manželom, keď
boli v nemocnici, prišiel tam aj syn U.. Doniesol mu minerálky, pomaranče, ale manžel to nezobral. Ona
ležala na oddelení žien a on mužov. Nevie vtedy, či išiel manžel sanitkou alebo ho zobrala odporkyňa v
2/rade. Syn U. býva u nich aj keď má byt v M., bol na výpomoc u nej, lebo manžel nebol často doma.
Manželovi to pred ňou nevadilo, že syn býva u nich. Nemali kvôli tomu žiadne nezhody. Vytýkal iba, že
nevidel, že navrhovateľ prispieval do kuchyne. Ako sa U. k otcovi správal najmä tie posledné 2-3 roky,
keď bol chorý, však spolu bývali na izbe v F. a doma sa už málo stretávali. Tam mal on už v F. kamarátku
manžel. Nemali nezhody. Ich vzťah s manželom bol všelijaký. Mali miešaný vzťah, kým sa nedozvedela,
že mal iné ženy. Raz jednu aj doniesol, ale tá muža mala. Na všetkom nachádzal chyby, že nevie ani
oprať, variť a potom mal telefonáty v krčme. Za manželom, keď bol v domove dôchodcov, ona nebola a
ani na pohrebe mu nebola zo zdravotných dôvodov. Vedela, že ona tam bude. Veniec ku hrobu nedala,
z čoho. Keď otec bol v domove dôchodcov a na druhý deň prišla odporkyňa v 2/rade zobrať pár vecí a
mala sa spýtať, vieš o tom, že U. chytil otca pod krky a mala povedať, že áno, ale čo mala robiť. To ona
nepovedala. Čo ona bola tam. Keď otec ukončil pracovný pomer 11.3.2013 a už sa musel vysťahovať z
tej ubytovne, to sa všetky veci zložili do prístavby, tam to bolo 2-3 mesiace, to vykladal U. aj otec. Keď
bol otec ešte doma, odporcovia v 1/ a 2/rade boli chladničku upratať, lebo tá vypovedala. Ešte špajza,
kuchynská linka, nejaké staré sáčky, tak to povyhadzovali. Či vie o tom, že mal zakázaný vstup U. do
domova dôchodcov, keď tam on bol, za čo tam mal zakázaný vstup. Keď išiel za otcom, tak povedala
synovi U., nech zoberie aj vyúčtovanie, aby niečo prispel na plyn.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, hore uvedených svedkov, oboznámením s notárskou
zápisnicou N195/2013, NZ39687/2013, NCRLs 40393/2013, fotografiami stavu v byte rodičov, ZP č.
26/2015, spisom 2D/643/2013, potvrdeniami spol. X-I., L..C..I.. F., Obce V., Reštaurácie T. T., listami
poručiteľa ako aj ďalšími listinami predloženými účastníkmi konania a zistil:

Z Notárskej zápisnice N195/2013, NZ39687/2013, NCRLs 40393/2013 spísanej dňa 5.11.2013 v
Notárskom úrade v Topoľčanoch R.. Y. U., notárkou vyplýva, že X. H., W.. X.X.XXXX, F. V. XXX požiadal o
spísanie závetu, kde vyhlásil, že zriadil závet a listinu o vydedení formou notárskej zápisnice N128/2013,
NZ24683/2013, NCRIs 25184/2013 zo dňa 23.7.2013, tieto listiny mení nasledovne: X. H. pre prípad
svojej smrti nakladám so svojim majetkom takto: celý svoj majetok, nech bude akýkoľvek, zanechávam
svojim deťom A. Š. E. T. H. rovnakým dielom, zároveň zriaďujem túto listinu o vydedení: X. H. vydeďujem
svojho syna U. H., a to z dôvodu, že mi neposkytuje žiadnu pomoc, ktorú potrebujem, keďže som
ťažko chorý, ale najmä, že trvalo o mňa neprejavuje žiadny záujem, hoci prevažne býva v mojom
dome, neprispieva na stravu, na energie, na žiadne poplatky, nikdy sa nespýta, ako sa mám, či niečo
nepotrebujem, takmer sa so mnou nerozpráva, dokonca ma fyzicky napadol. Preto som odišiel do
Domova dôchodcov v M., kde na nikdy nebol navštíviť. Zároveň vydeďujem aj jeho prípadných potomkov.
Ďalej vydeďujem svoju dcéru N. Š., a to najmä z toho dôvodu, že trvalo neprejavuje žiaden záujem,
ktorý by dcéra mala prejavovať, nepamätám sa, že by ma bola niekedy navštívila, nikdy mi nezavolá a
ani sa nikoho nespýtala, ako sa mám, či niečo nepotrebujem. Zároveň vydeďujem aj jej syna, ktorého
som odmalička nevidel.

Zo spisu 2D 643/2013 v dedičskej veci po poručiteľovi X. H., W.. X.X.XXXX, A.. XX.XX.XXXX vyplýva, že
uznesením č.k. 2D643/2013-62, D not 1/2014 zo dňa 6.8.2014 bolo konanie prerušené a dedičia R.W. H.
E. U. H. boli odkázaný na podanie občianskoprávnej žaloby o určenie neplatnosti závetu a dedičia U. H.
a na podanie občianskoprávnej žaloby na určenie, že dôvody vydedenia uvedené v Notárskej zápisnici
N195/2013, NZ39687/2013 zo dňa 5.11.2013 nie súd dané, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

Z Potvrdenia X-I., L..C..I.. F. zo dňa 23.12.2014 na žiadosť navrhovateľa vyplýva, že táto spoločnosť
potvrdzuje, že U. H. bol od 1.11.2012 do 11.3.2013 ubytovaný na izbe č. XXX/X spolu so svojim otcom
X. H..

Z Potvrdenia Obce V. zo dňa 8.12.2014 na žiadosť navrhovateľa vyplýva, že X. H. bol v obci V. prihlásený
na trvalý pobyt na adrese V. XXX do 14.7.2013 a dňa 15.7.2013 sa prihlásil na adresu trvalého pobytu F. -
T., I. XXXX/X. Dňa 1.8.2013 sa prihlásil X. H. na trvalý pobyt na adrese V. XXX, ktorý trval do jeho úmrtia.

Z Listu X. H. adresovaného Centru sociálnych služieb T.Á. zo dňa 7.10.2013 okrem iného vyplýva, že
nemôže prispievať na úhrady dcére N. Š., lebo poberá dôchodok 448,40, z neho si platí úhradu za služby
v DD, kde bol prijatý 16.9.2013 v sume 408,78eur a doplatok 164,52eur dopláca mu jeho dcéra A. Š..

Z Listu X. H. adresovaného Y.. U. F., riaditeľke zariadenia Môj Domov zo dňa 6.12.2013 vyplýva, že X. H.
žiadal touto cestou zariadenie o zákaz vstupu a návštev pre syna U. H. z dôvodu dlhodobého nezáujmu
o jeho zdravotný stav, nakoľko sa menovaný dostavil na návštevu, ale to iba v záujme vymáhania
finančných prostriedkov.

Z Potvrdenia Reštaurácie T. T., W. L. zo dňa 3.7.2014 vyplýva, že potvrdzuje p. T., že p. X. H. sa v roku
2013 pravidelne stravoval v reštaurácií u T. T. U. V..

Z Listu X. H. adresovaného zariadeniu Môj Domov zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že X. H. touto cestou
slobodne prehlásil pri plnom vedomí a pred svedkami, aby jeho telesné pozostatky boli pochované v
obci L.N. na miestnom cintoríne v hrobe jeho rodičov. Toto prehlásenie dáva preto, že počas jeho krutej
choroby jeho manželka R. H. a tak isto aj syn U. H. neprejavovali žiaden záujme o jeho zdravotný a
psychický stav, preto si neželá, aby jeho telesné pozostatky boli uložené na spoločnom mieste v obci V..

Zo záverov Znaleckého posudku č.26/2015 súdnej znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej vyplýva, že pri
analýze sporných podpisov neb. poručiteľa X. H. nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu
niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy pretlačených,
obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). Na základe tohto
zistenia konštatuje, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu, sporné podpisy,
ktoré sa nachádzajú na písomnosti - žiadosť X. H. o zákaz vstupu a návštev pre syna U. H. zo dňa
6.12.2013 je vlastnoručným podpisom osoby X. H.. Sporný podpis, ktorý sa nachádza na listine VEC:
Moja slobodná vôľa o uloženie mojich telesných pozostatkov zo dňa 30.10.2013, je vlastnoručným
podpisom osoby X. H..

Z podania Obce V. adresovaného OS Topoľčany zo dňa 3.9.1998 vyplýva, že obec doporučila OS
Topoľčany vybaviť žiadosť rodičov R. E. X. H. o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony dcéry N. Š.
t.č. v liečebnom ústave.

Z návrhu R. E. X. H. adresovaného OS Topoľčany zo dňa 2.9.1998 vyplýva, že žiadali OS Topoľčany o
zbavenie spôsobilosti na právne úkony dcéry N. Š..

Z návrhu A. Z. adresovaného OS Topoľčany zo dňa 31.8.1998 vyplýva, že žiadala OS Topoľčany o
čiastočné zbavenie spôsobilosti na právne úkony sestry N. Š., nakoľko nedokáže primerane nakladať
s finančnými prostriedkami, v minulosti spravila dlhy 40.000,-Sk a počas 3 mesiacov minula 180.000,-
Sk, je vo finančnej tiesni.

Podľa §-u 461 ods.1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

Podľa §-u 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

Podľa §-u 469a ods.1-3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a§ 480.

Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v §469a taxatívne uvedeného
dôvodu. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá
obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by závet
obsahoval iný dôvod, taký prejav by nemal právne následky. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených
v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností
existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a jeho potomka. Potrebnosť pomoci na strane poručiteľa a objektívna
možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať na
základe objektívnych okolností prípadu a s prihliadnutím na to, či dedičovo správanie bolo alebo nebolo
v rozpore s dobrými mravmi. Pri náhlej a neočakávanej udalosti, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre
poručiteľa, sa podľa zásad všeobecnej morálky očakáva predovšetkým pomoc zo strany potomkov.
Negatívne správanie potomkov v takýchto situáciách preto možno hodnotiť ako neposkytnutie pomoci
poručiteľovi „v iných závažných prípadoch“.

Na základe prevedeného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Z Notárskej zápisnice N195/2013, NZ39687/2013, NCRLs 40393/2013 spísanej dňa 5.11.2013 v
Notárskom úrade v Topoľčanoch R.. Y. U., notárkou mal súd preukázané, že p. X. H., W.. X.X.XXXX,
F. V. XXX požiadal o spísanie závetu, kde vyhlásil, že zriadil závet a listinu o vydedení formou
notárskej zápisnice N128/2013, NZ24683/2013, NCRIs 25184/2013 zo dňa 23.7.2013, tieto listiny mení
nasledovne: X. H. pre prípad svojej smrti nakladám so svojim majetkom takto: Celý svoj majetok, nech
bude akýkoľvek, zanechávam svojim deťom A. Š. E. T. H. rovnakým dielom, zároveň zriaďujem túto
listinu o vydedení: X. H. vydeďujem svojho syna U. H., a to z dôvodu, že mi neposkytuje žiadnu pomoc,
ktorú potrebujem, keďže som ťažko chorý, ale najmä, že trvalo o mňa neprejavuje žiadny záujem, hoci
prevažne býva v mojom dome, neprispieva na stravu, na energie, na žiadne poplatky, nikdy sa nespýta,
ako sa mám, či niečo nepotrebujem, takmer sa so mnou nerozpráva, dokonca ma fyziky napadol.
Preto som odišiel do Domova dôchodcov v M., kde na nikdy nebol navštíviť. Zároveň vydeďujem aj
jeho prípadných potomkov. Ďalej vydeďujem svoju dcéru N. Š., a to najmä z toho dôvodu, že trvalo
neprejavuje žiaden záujem, ktorý by dcéra mala prejavovať, nepamätám sa, že by ma bola niekedy
navštívila, nikdy mi nezavolá a ani sa nikoho nespýtala, ako sa mám, či niečo nepotrebujem. Zároveň
vydeďujem aj jej syna, ktorého som odmalička nevidel.

Z prevedeného dokazovania ako je nižšie uvedené vyplynulo, že dôvody vydedenia navrhovateľa sú
dané, preto, aj keď je navrhovateľ neopomenuteľným dedičom, právom bol poručiteľom - otcom X. H.
vydedený a závet je v celom rozsahu platný. Navrhovateľ je plnoletý, preto aj bez vydedenia mu mohol
poručiteľ- otec závetom zobrať polovicu jeho dedičského podielu. Navrhovateľ sa preto ani v prípade, ak
by tu nebola listina o vydedení alebo ak by tento právny úkon bol neplatný, mohol dovolávať neplatnosti
iba polovice na neho pripadajúcej z jeho dedičského podielu zo zákona.

Pokiaľ ide o listinu o vydedení, Občiansky zákonník, tak ako je to vyššie uvedené, nevyžaduje konkrétny
opis jednotlivých skutočností, o ktoré sa vydedenie opiera. V zmysle §-u 469a ods.3 sa vyžaduje
uviesť iba dôvod vydedenia, keďže zákonné dôvody sú 4 a túto náležitosť listina o vydedení obsahuje,
dôvodmi vydedenia sú tie, ktoré sú uvedené v § 469 a ods.1 písm. a) a b) OZ. V danej veci sú dôkazy
jednak priame aj také dôkazy, ktoré vo svojom súhrne svedčia o tom, že navrhovateľ v rozpore s
dobrými mravmi poručiteľovi neposkytoval pomoc a ani o neho neprejavoval opravdivý záujem a išlo aj
tú skutočnosť, ktorá bola v spore preukazovaná, a to napadnutie poručiteľa zo strany navrhovateľa.

Bolo preukázané, že v rodine, kde v jednom dome žili poručiteľ, manželka a navrhovateľ boli nezhody,
tento vzťah nebol taký, aký zvykne bývať medzi blízkymi osobami. Pre tento spor nie je podstatné aký bol
vzťah medzi poručiteľom a manželkou možno iba v tom, ako do tohto vzťahu vstupovala stála prítomnosť
navrhovateľa v dome, keďže nepochybne narušovala aj jeho vzťah k poručiteľovi.

Všetky dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v spise, okrem výpovedí svedkov H. R. E. Y. R., svedčia o tom, že
tento vzťah nebol dobrý, poručiteľ mal výhrady voči navrhovateľovi v tom smere, ako sa tento voči nemu
správa, že nie je ochotný urobiť mu drobné, bežné úsluhy, ktoré sú medzi ľuďmi obvyklé, tobôž medzi
synom a otcom, že jeho vyjadrenia na adresu otca boli hrubé a taktiež, že navrhovateľ sa zdržoval v
dome svojich rodičov aj za situácie, že nepochybne tento stav nebol po vôli poručiteľovi. Svedok R.

H. okrem iného napr. uviedol, že nebohý X. mu povedal, že navrhovateľ s ním v živote nebol v nemocnici,
ani v M.. Tiež mu povedal, že doma sa nevarilo, že si otváral konzervy, väčšinou sa varilo, keď bol
navrhovateľ doma. Doslova mu jedenkrát povedal, že sa otvorili dvere a nepovedal mu kto to povedal,
či jeho manželka alebo navrhovateľ, že či bude ešte aj žrať. Svedkyňa L. H. uviedla, že svokor aj priamo
pred ňou nadával na syna U., že nemajú dobrý vzťah, že tam býva, že sa tam zadarmo naje, že neplatí
za elektriku, plyn, že doma nič nespraví. Svedok R. V. uviedol, že jednu vec čo mu neb. zdôrazňoval
bolo, že on svojho syna U. nemôže cítiť. Povedal mu o jedení, že syn mu povedal, že kto by mu varil,
čo by on chcel. Povedal mu, že normálne slovo od syna U. nedostane, že je arogantný, zašitý v izbe.
Tiež mu hovoril, čo sa týka lekárov, že ho vozila dcéra odporkyňa v 2/rade a jej manžel a myslí si, že aj
odporca v 1/rade - syn. Pýtal sa, či mu nepomôže syn, na čo on povedal, že nie. Keď bol v V., tak videl,
že prišla odporkyňa v 2/rade a prišla s vyžehlenými košeľami a nohavicami. On videl na tvári X., aký bol
on nešťastný, keď mu hovoril, že syn U. by mu ani pohár vody nepodal.

Tento stav - prečo býva navrhovateľ v dome rodičov, navrhovateľ vysvetľoval tým, že rodičia a dom
potrebovali jeho prítomnosť. Toto tvrdenie sa javí súdu ako účelové, keďže navrhovateľ mal pár
kilometrov od obce svoj vlastný byt, ten si dokonca opravil ale v ňom nebýval. Naopak, keď sa aj
navrhovateľ vrátil z práce v F., prišiel do domu rodičov automaticky, nie do svojho bytu.

Nezhody z tohto titulu boli preukázané nielen výpoveďami ostatných účastníkov konania ale aj
výpoveďami svedkov R. H., Y. Š., R. V. a v neposlednom rade aj prejavmi vôle samotného poručiteľa,
v ktorých sa voči poručiteľovi jednoznačne vyjadril odmietavo- Žiadosť neb. X. H. o zákaz vstupu a
návštev pre syna U., a dokonca až tak, že poručiteľ prejavil vôľu byť po smrti pochovaný samostatne.
Aj zo záverov Znaleckého posudku č.26/2015 súdnej znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej bolo preukázané,
že na Žiadosti X. H. o zákaz vstupu a návštev pre syna U. H. zo dňa 6.12.2013 je vlastnoručný podpis
osoby X. H. a tiež na listine VEC: Moja slobodná vôľa o uloženie mojich telesných pozostatkov zo dňa
30.10.2013, je vlastnoručný podpis osoby X. H..

Ostatné dôkazy, najmä fotografie stavu v byte rodičov navrhovateľa a odporcov v 1/ až 3/rade, kde sa
zdržoval aj navrhovateľ, iba dokresľujú tento stav a svedčia o tom, že dôvodom toho, že sa v dome
rodičov navrhovateľ zdržuje, nemohla byť v žiadnom prípade tvrdená starostlivosť, ale tieto dôvody boli
evidentne iné.

Zo súhrnu týchto dôkazov možno urobiť logický záver o tom, že smerujú k tomu, že v skutočnosti
starostlivosť navrhovateľa neprevyšovala rozsah, aký by bez problémov zabezpečil aj vtedy, keď by
býval v M., avšak napriek tomu nerešpektujúc vôľu otca a využívajúc súhlas matky sa v tomto dome
rodičov zdržoval. Z prevedeného dokazovania možno vyvodiť tiež záver, že dôkazy svedčia o tom, že
do určitej miery aj navrhovateľ bol katalyzátorom rozporov medzi rodičmi.

Z vykonaných dôkazov iba z výpovedí susedov H. R. E. Y. R. malo vyplynúť, že spolužitie navrhovateľa,
jeho matky a jeho otca bolo dobré, že všetko bolo v tejto rodine v poriadku, hoci z úplne všetkých
ostatných dôkazov vyplynulo, že tomu tak nebolo. Súd preto vyhodnotil tieto dva dôkazy ako tvrdenia
účelové.

Pokiaľ ide o tú skutočnosť, ktorá odznela v spore, a ktorú uviedol poručiteľ aj v listine o vydedení a to, že
navrhovateľ poručiteľa fyzicky napadol, je nepochybné, že pri tomto incidente nikto nebol, navrhovateľ
ho poprel, je potrebné ho preto verifikovať z iných zdrojov. To, že je možné urobiť záver, že skutok sa stal
a navrhovateľ poručiteľa skutočne napadol, mal súd preukázané z opakovaných vyjadrení poručiteľa
X. H. nielen už v Domove dôchodcov, ale aj predtým pri stretnutí sa s inými svojimi známymi alebo
príbuznými, ako to vyplynulo z výpovede svedka R. H. E. R. V., tento skutok uviedol poručiteľ aj v
listine o vydedení, takže súd je toho názoru, že treba mať za to, že sa skutok skutočne stal. Potvrdila
aj odporkyňa v 3/rade-N. Š., že otec jej o tomto skutku hovoril, aj keď časovo evidentne nepresne tento
skutok datovala do minulosti.
Tiež bolo preukázané v spore, že navrhovateľ svojho otca -poručiteľa X. H. v Domove dôchodcov
navštívil jediný raz, aj to za účelom finančným. Z tohto súboru dôkazov súd robí záver, že navrhovateľ
sa voči poručiteľovi nesprával tak, ako sa sluší a patrí, že to nebol vzťah syna k otcovi a tento vzťah
vykazoval odchýlky a vulgarizmy, s ktorými sa nestretávame ani medzi osobami cudzími. Bolo by
neslušné a nespravodlivé, keby teraz mal navrhovateľ za existencie takéhoto vzťahu medzi ním a
poručiteľom po tomto poručiteľovi aj dediť.

Listinu o vydedení zo dňa 5.11.2013 považuje súd za správnu a v súlade so zákonom a preto, aj keď
je navrhovateľ neopomenuteľným dedičom ale právom bol poručiteľom - otcom X. H. vydedený, a teda
dôvody vydedenia navrhovateľa sú dané, je aj závet poručiteľa zo dňa 5.11.2013 v celom rozsahu platný.

Na základe hore uvedeného preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 OSP a odporcom v 1/ a 2/rade,
ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva
proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovi v 1/rade vznikli trovy konania na zloženej
zálohe v sume 150 eur na vypracovanie ZP č. 26/2015 a odporcom v 1/ a 2/rade na trovách právneho
zastúpenia spolu v sume 303,37 eur vyčíslené podľa §11 ods.1, §13 ods.2 a ods.3 - odmena za 1 úkon
právnej pomoci v roku 2014- 41,25eur a v roku 2015- 43,02eur, a to za tieto úkony právnej pomoci:
-dňa 31.10.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia - 41,25eur,
-dňa 3.11.2014 - vyjadrenie k návrhu na začatie konania- 41,25eur,
-dňa 7.1.2015 - zastúpenie na pojednávaní pred OS Topoľčany - 43,02eur, -dňa 2.3.2015- zastúpenie
na pojednávaní pred OS Topoľčany - 43,02eur,
-dňa 25.11.2015 - zastúpenie na pojednávaní pred OS Topoľčany - 43,02eur, 2x režijný paušál po 8,04eur
a 3x režijný paušál po 8,39eur = 41,25eur, DPH 20% -50,56 eur, spolu 303,37eur.

Odporcom v 3/ a 4/rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli,
resp. si žiadne trovy ani neuplatnili.

Súd podľa §-u 148 ods.1 OSP zaviazal navrhovateľa, ktorý nebol v konaní úspešný, na náhradu trov
konania štátu v sume 415 eur, ktoré štátu vznikli na zaplatenom znalečnom súdnemu znalcovi Mgr.
Eve Forgácsovej za podaný znalecký posudok č. 26/2015 v sume 391 eur vyplatených preddavkovo
zo štátnych prostriedkov a zaplatením L. L.W. E..L.. za podanie informácie pre účely znaleckého
dokazovania fa. č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 v sume 24 eur zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.