Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 9, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/397/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219777
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4212219777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 175,- eur z titulu

majetkovej škody a sumy vo výške 387,24 eur z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti,
v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom,
pričom exekúcia bola vedená pod spisovou značkou EX 3249/2005. Po začatí exekúcie mal navrhovateľ
v procesnom postavení oprávneného požiadať Okresný súd v Komárne (ďalej aj exekučný súd) o
zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky
nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by

mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nemal
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní,
pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej
veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.

2 Ústavy SR. Navrhovateľ sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora zo
dňa 21.06.2011. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70,- eur (správa

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40,-
eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15 eur (administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaniana exekučnom súde) a 50,- eur (administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom).
Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej sumu

175,- eur, ktorá by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní
o zmene exekútora by dodržal zákonnom stanovenú dobu.
- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 387,24 eur, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byť
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý má
byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času
mali byť reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom exekučného

súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za údajné
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal vystaviť
oprávnené záujmy navrhovateľa riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktuspovinnýmarizikuinsolvenciipovinného.VďalšomnavrhovateľpoukázalnanálezyÚstavného

súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania sumu 387,24 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32
eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny

Ústavného súdu SR, teda 663,88,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. V danej
veci mal byť exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 215 dní. Navrhovateľ napokon uviedol, že
v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,dopodaniažalobyvšakodporcanažiadosťpozitívne
nereagoval.

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 08.01.2014 poukázal na
zmätočnosť podania navrhovateľa, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania,
chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím

dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej odporca
poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si
uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol,
aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd

v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na
to, že dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na to, že dňa 27.9.2012 bol okresnému súdu doručený
návrh vo veci, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide

o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí,
napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí
a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.

514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej odporca uviedol,
že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu

musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Odporca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8, 9
exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o
zmene súdneho exekútora k pôvodnému exekútorovi, čo znamená, že nemôže dôjsť k vzniku žiadnejmateriálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky.
V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 1.1.2013 a konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu
SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo
skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom, navrhovateľ sa v niektorých prípadoch o škode musel

dozvedieť v období, v ktorom mu mala uplynúť 30 dňová lehota pred dňom 23.4.2009. Vzhľadom na
uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k
uplynutiu 30 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútorapred dňom 23.4.2009,
t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur, poukázal odporca na ustanovenie §
17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ vyčíslil výšku škody na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na
dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol navrhovateľ správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie
a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má odporca za to, že
navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať

dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za
navrhovateľom všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Ak sa navrhovateľ domáha aj
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 387,24 eur, odporca vo svojom vyjadrení poukázal
na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany

Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur,
ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj
na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Ak navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je
neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov

spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Odporca
uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" ale tieto bližšie nekonkretizoval
a tiež neupresnil v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". V
ďalšom poukázal odporca na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno
dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v
prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na
charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými

mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a

bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

Na pojednávanie konané dňa 09.01.2015 sa účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil

elektronickým podaním zo dňa 29.12.2014, ktorým zároveň súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 07.01.2015 požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nemohli pripraviť na uvedené pojednávanie, pretože im
nebola oznámením o nariadenom termíne pojednávania oznámená ich značka identifikujúca konkrétnyžalobný návrh a ktorá je uvedená v jeho ľavom dolnom rohu. Okresný súd Nové Zámky mal byť
po doručení predvolania požiadaný právnym zástupcom navrhovateľa o oznámenie tejto značky, no
odpoveď zo strany súdu im nemala byť zaslaná. Bez určenia ich značky nie je možné určiť, ktorý

konkrétny návrh navrhovateľa je predmetom súdneho pojednávania a na tunajšom súde navrhovateľ
vedie množstvo konaní, v ktorých vystupuje ako odporca Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti. Objektívne sa tak navrhovateľ nemal možnosť na pojednávanie pripraviť
pre nesplnenie podmienok podľa 115 ods. 2 O.s.p.. Súd žiadosť právneho zástupcu
navrhovateľaoodročeniepojednávaniavyhodnotilzabezdôvodnúznasledujúcichdôvodov.Jepravdou,

že v ľavom dolnom rohu návrhu je uvedený krátky text, pri ktorom ale absentuje poznámka, že sa
jedná o značku navrhovateľa, ktorá identifikuje konkrétny žalobný návrh a zároveň v návrhu chýba
žiadosť navrhovateľa, aby v súdnych písomnostiach adresovaných navrhovateľovi sa uvedená značka
uvádzala. Od doručenia predvolania právnemu zástupcovi navrhovateľa, t. j. od 11.09.2014 uplynulo
dostatočné časové obdobie na to, aby si navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca zidentifikoval žalobný
návrh. Z ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že predvolanie účastníkom, resp. ich právnym

zástupcom sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred
dňom, keď sa má pojednávanie konať. V súdenej veci bolo predvolanie doručené právnemu zástupcovi
navrhovateľa dňa 11.09.2014, keď pojednávanie bolo určené na deň 09.01.2015 o 11:30 hod.. Je
zjavné, že lehota navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu na prípravu na pojednávanie zachovaná
bola. Postoj navrhovateľa, ktorý by mal mať prvoradý záujem na prejednaní a rozhodnutí veci a ktorý

aj v obdobných veciach neustále žiada o odročenie pojednávaní z rôznych dôvodov, je tak súdom
považovaný za neštandardný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, oznámenia Európskej komisie,
novinového článku, znaleckých posudkov, spisu Okresného súdu Komárno 6Er/771/2005 a ďalších a

zistil tento skutkový a právny stav:

Listom s nečitateľným dátumom Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť adresovalo
Stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii oznámenie, podľa ktorého útvary
Komisie dostali v súvislosti s podnikateľskými praktikami nebankových inštitúcií pôsobiacich na trhu

spotrebiteľských úverov sťažnosti od Slovenských spotrebiteľov a Slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov. Útvary Komisie majú obavy, že mnohí spotrebitelia sú nútený v praxi uhradiť nebankovým
poskytovateľom úverov značné sumy, hoci podľa existujúcich pravidiel na ochranu spotrebiteľa príslušné
sumy nedlžia. Pričom subjekty pôsobiace na trhu spotrebiteľských úverov môžu ďalej pokračovať vo
svojich podnikateľských praktikách. Útvary Komisie preto chceli vedieť, aké kroky doposiaľ podnikli

orgány v súvislosti s týmito prípadmi a či na Slovensku existujú problémy v oblasti presadzovania
pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Odporca k svojmu vyjadreniu pripojil aj novinový článok denníka SME
zo dňa 16.07.2012, ktorý článok poukazuje na postup spoločnosti POHOTOVOSŤ a jej podnikateľské
aktivity v súvislosti s poskytovaním úverov.

Zo spisu Okresného súdu v Komárne 6Er/771/2005 bolo zistené, že dňa 04.11.2005 bola začatá
exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi
Pekárovi so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 51/19 (ďalej aj exekútor), keď oprávneným je POHOTOVOSŤ
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným Oto Molnár, exekučným titulom mala byť notárska zápisnica
N2797/2005, NZ27832/2005 notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom zo dňa 18.06.2005

a predmetom exekúcie bolo vymoženie 2 463,- Sk (81,76 eur) s príslušenstvom. Dňa 10.11.2005 bola
exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti
bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie, notárska zápisnica, zmluva o úvere, všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, plnomocenstvo udelené oprávneným pre JUDr. Martina Máčaja, advokáta, Trnavská
cesta 37, Bratislava. Poverením Okresného súdu Komárno 6Er/771/2005-8 zo dňa 18.11.2005 bol

poverený vykonaním exekúcie exekútor Dr. Ľubomír Pekár so sídlom Šaľa, P. Pázmáňa 51/19, ktoré
mu bolo doručené dňa 24.11.2005 (doručenka). Dňa 22.11.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým navrhol poveriť vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava. Na základe žiadosti exekučného súdu
pôvodný exekútor doručil dňa 16.06.2011 svoje vyjadrenie sa k návrhu na zmenu súdneho exekútora

spolu s rozpisom trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Komárno 6Er/771/2005-15 zo dňa
21.06.2011, právoplatné dňa 27.07.2011, bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
vyhovené a vykonaním exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 62,
Bratislava. (pripojený spis Okresného súdu Komárno vo fotokópii 6Er/771/2005).Navrhovateľ v priebehu konania predložil súdu dva znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať.
Znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave Znaleckého ústavu, Dolnozemská

cesta 1, Bratislava, zo dňa 17.01.2014 (ďalej aj „znalecký posudok č. 1/2014“) bola daná odpoveď
na otázku zadávateľa - navrhovateľa o určenie výšky majetkovej škody, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných
konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými
prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora s tým, že na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi,
pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne: žaloby NZP a NP, pri ktorých
exekučné okresné súdy mali neskoro rozhodnúť, resp. nerozhodnúť o žiadosti o nevydaní poverenia
na vykonanie exekúcie - 30,76 eur, žaloby, pri ktorých exekučné okresné súdu mali neskoro rozhodnúť,

resp. nerozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora - 31,68 eur (citovaný znalecký posudok). Ďalším
znaleckým posudkom č. 1/2013 vypracovaného znalcom Doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom
PhD., Paneurópska vysoká škola, Tomášikova 20, Bratislava zo dňa 24.06.2013 (ďalej aj „znalecký
posudok č. 1/2013“) bola zodpovedaná otázka zadávateľa, teda navrhovateľa tak, že jednotlivé záväzné
pramene práva Európskej únie a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú alebo

odkazujú na ustanovenie o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch, vrátane súvisiacej
judikatúry Súdneho dvora EÚ k 01.júlu 2013 neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ všeobecne a bez plnenia osobitných podmienok ochrany
spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť
rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní (označený znalecký

posudok).

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného
zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v

mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone
verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005 do 30.11.2006 oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresnýsúd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté

pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,

je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu
zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez
zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne
splnenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a
to nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či
nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní

zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto
aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma.
Citovaný zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,

ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie

rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát
podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny

úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného
zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo

na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech
ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku

nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku
plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom
zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradnýpostup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods.
1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody
dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej

rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Pri posudzovaní námietky
premlčania vznesenej odporcom súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh na zmenu exekútora bol

exekučnému súdu doručený dňa 22.11.2010, pričom o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté
uznesením Okresného súdu Komárno 6Er/771/2005-15 zo dňa 21.06.2011. Žiadosť navrhovateľa
o predbežné prerokovanie nároku bola odporcovi doručená 23.04.2012. Citované uznesenie bolo
doručené právnemu zástupcovi oprávneného až po jeho vydaní, teda až po 21.06.2011. Trojročná
subjektívna premlčacia doba uvedená v § 19 ods. 1 citovaného zákona začala plynúť až dňom doručenia
citovaného uznesenia právnemu zástupcovi oprávneného, pretože až vtedy oprávnený nadobudol

vedomosť o vzniku prípadnej škody, kto za ňu zodpovedá, ktorý orgán štátu ju spôsobil a aký je jej
orientačný rozsah. Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil
u odporcu dňa 23.04.2012, odkedy premlčacia doba počas 6 mesiacov neplynula a návrh na začatie
konania navrhovateľ podal na súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu trojročnej
premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania

vznesená odporcom je bezdôvodná.
K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúci citovaného zákona súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia odporcu mu boli dňa 23.4.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.9.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo veci a teda

nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je nepochybné, že ku
dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa
09.01.2015, lehota 6 mesiacov už uplynula.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 6Er/771/2005 bolo zistené, že exekúcia začala dňa

04.11.2005. Dňa 22.11.2010 bol exekučnému súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Uznesením Okresného súdu v Komárne 6Er/771/2005 -15 zo dňa 21.06.2011 bolo žiadosti
o zmenu súdneho exekútora vyhovené, keď vykonaním exekúcie bol poverený exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, Záhradnícka 62, Bratislava. Vzhľadom na to, že exekúcia začala dňa 04.11.2005, na posúdenie
veci bolo potrebné použiť ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005

do 30.11.2006. Uvedená právna norma ustanovila povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného. Je nepochybné, že
lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora síce nebola dodržaná, avšak aby exekučný
súdmoholvyhovieťžiadostioprávnenéhoozmenesúdnehoexekútora,bolopotrebnévyzvaťpôvodného
súdneho exekútora na predloženie exekučného

spisu a vyúčtovania trov exekúcie. V zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované
a preto v súvislosti s nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody a ani nemateriálnej ujmy navrhovateľovi, čím nie je splnený predpoklad

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je existencia škody. Nie
každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že
štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z

7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej
činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva
porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny

orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný
súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
(obdobne aj pojem v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanietoho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Samotné nedodržanie
zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať izolovane a oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne
majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Na základe uvedeného

exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora konal priebežne,
bez zbytočných prieťahov a nebol preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený ani predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. Splnený
tak nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup a ani škoda zistené neboli. Znalecký posudok č.
1/2013 a znalecký posudok č. 1/2014, ktorý si v priebehu konania dal vypracovať navrhovateľ a ktoré
tým pádom majú charakter na úrovni listiny ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú vec bez väčšieho
významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch
v práve Európskej únie, pričom z hľadiska posúdenia včasnosti vydania rozhodnutia exekučného
súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nemá žiadny dosah a použitie. Uvedený znalecký

posudok rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie, no
nerieši okruh problémov súvisiaci s prípadnou včasnosťou alebo oneskorením exekučného súdu pri
vydávaní rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ďalší znalecký posudok č.
1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody navrhovateľa. Tento znalecký posudok pre súdenú vec nie je
dôležitýmdôkaznýmprostriedkom,pretožepredpokladškodyjebezpredmetnývzhľadomnaskutočnosť,

že v konaní nie sú preukázané všetky tri predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným
postupom, ktorými sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.