Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Miriam Pintová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/112/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311207594
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4311207594.20
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľky: M., proti odporcovi: N. o rozvod manželstva a úpravu
právapovinnostíkmaloletémudieťaťu:K.bytomumatky,vkonanízastúpenáÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Levice, na čas po rozvode, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky : M. a odporcu : N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v
KE. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. vo zväzku U. r o z v á d z a .
Na čas po rozvode sa maloletá K. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 30 % zo sumy aktuálneho
životného minima na nezaopatrené neplnené dieťa, k rukám matky, vždy do 15-teho dňa kalendárneho
mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Súd nad výchovou maloletej K. n a r i a ď u j e dohľad.
Otec je oprávnený sa s maloletou IC. stretávať každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hodiny
do 16.00 hodiny.
Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si navzájom odovzdať a prevziať v stanovený
čas pred bytom matky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka písomným návrhom doručeným súdu dňa 26.5.2011 žiadala, aby súd manželstvo, ktoré
uzatvorili s odporcom dňa XX.XX.XXXX v V. ako trvale rozvrátené rozviedol z dôvodu, že s odporcom
nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2010, na čas po rozvode žiadala maloleté dieťa pochádzajúce
z manželstva K. zveriť do jej osobnej starostlivosti.
Na pojednávaní dňa 26.6.2012 navrhovateľka uviedla, že trvá na predmetnom návrhu, žiadala, aby
súd manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol, nakoľko od podania návrhu nedošlo k obnoveniu
manželského spolužitia, na čas po rozvode žiadala maloleté dieťa z manželstva zveriť do jej osobnej
starostlivosti a otca dieťaťa žiadala, aby bol zaviazaný platiť výživné v minimálnom rozsahu, to je vo
výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na neplnoleté , nezaopatrené dieťa. Vo výpovedi
uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili po vyše ročnej známosti. V čase uzatvorenia manželstva
bola tehotná. Odporca manželstvo uzatváral ako rozvedený. Manželstvo bolo usporiadané len 2 roky,manžel začal zanedbávať rodinu, drogoval, nemal záujem sa liečiť. O tom, že manželstvo je dlhodobo
rozvrátené svedčí skutočnosť, že podala návrh na Okresný súd Levice o úpravu rodičovských práv a
povinností, vedené na Okresnom súde Levice sp.zn. 15P /145/2010. Už v tomto konaní uviedla, že po
uzatvorení manželstva mali vytvorenú spoločnú domácnosť v I. v rodinnom dome v roku 2009 začali
vznikať medzi manželmi nezhody, aj z dôvodu častých odchodov odporcu do zahraničia za prácou. Po
návrate zo zahraničia sa odporca doma zdržiaval iba pár dní, pričom v januári 2009 odišiel na trvalo,
od tejto doby k obnoveniu spolužitia nedošlo. Rozsudkom Okresného súdu levice č.k. 15P/145/2010-
30 zo dňa 3.9.2010 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloletá K. bola zverená do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné počnúc dňom 25.5.2010 vo výške 30
% zo sumy aktuálneho životného minima. Vyživovaciu povinnosť si otec riadne neplnil. Vo výpovedi
ďalej uviedla, že odkedy odporca odišiel zo spoločnej domácnosti, k obnoveniu spolužitia nedošlo, s
manželom nehospodária, intímne sa nestýkajú. Zároveň vo výpovedi uviedla, že nadviazala známosť s
iným mužom, s ktorým nežila v spoločnej domácnosti. Poznamenala, že podľa jej vedomostí, aj odporca
má známosť s inou ženou, takže nie je reálny predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského
spolužitia.
Odporca bol vypočutý cestou dožiadaného súdu v Maďarskej republike, kde vo výpovedi uviedol, že s
manželkou žili v spoločnej domácnosti v Obci I.. Na začiatku vzťahu pracovať v levických pekárňach,
neskôr začal pracovať v zahraničí, čo spočívalo v dvoch týždňoch práce v zahraničí a 1-2 týždňového
pobytu doma. K výpovedi navrhovateľky na pojednávaní pred Okresným súdom v Leviciach uviedol,
že vyjadrenie navrhovateľky ohľadne manželského vzťahu zodpovedá pravde, teda to, že manželstvo
uzatvorili po ročnej známosti, v čase uzatvorenia manželstva bola navrhovateľka tehotná. V jeho
prípade uzatváral manželstvo druhýkrát, keďže prvé manželstvo bolo rozvedené. Uviedol, že zodpovedá
pravde tvrdenie navrhovateľky, že v januári 2010 opustil spoločnú domácnosť, následne sa nasťahoval
k jednému priateľovi, pred rokom sa nasťahovať späť do Maďarska. Poprel tvrdenie navrhovateľky
ohľadne dôvodov narušenia manželského vzťahu, t.j. že zanedbával rodinu, poznamenal, že vždy
pracoval, prácu v zahraničí si našiel len kvôli tomu, aby zabezpečil rodinu a zarobil viac peňazí. Poprel
tvrdenie navrhovateľky, že by užíval omamné látky, preto nebolo potrebné, aby sa podrobil liečbe. Podľa
jeho názoru k
12C/ 112/2011
narušeniu manželského spolužitia došlo vtedy, keď mala dcéra asi 3 roky, keď pobadal, že si manželka
neželá byť v jeho prítomnosti a zabraňuje mu k sexuálnemu priblíženiu k nej. Navrhol jej, by vyhľadali
manželskú poradňu, čo manželka odmietla. Dochádzalo ku konfliktom a hádkam, aj pred dcérou.
Uviedol, že nemohol sa riadne, po tom, ako opustil spoločnú domácnosť zúčastňovať sa na výchove
mal. dieťaťa, manželka mu viackrát v tomto bránila. Uviedol, že by bol rád, keby dieťa vychovával v
Maďarsku, v záujme dieťaťa , by sa aj vrátil na Slovensko, ako uviedol vo svojej výpovedi, aj keď by to
bolo ťažké, z dôvodu správania sa navrhovateľky a jej rodiny.
Uviedol, že teraz, keď už nežije na Slovensku, nie je problém taký veľký, pokiaľ ale spolu žili, bolo to
strašné. Vo výpovedi uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť nemá, že žije v spoločnej domácnosti so
svojou matkou, v dome, ktorý sa nachádza na dvoch pozemkoch, v jednej časti býva jeho matka s
otčimom, v druhej časti on s mladším bratom.
Na pojednávaní Okresnom súde Levice dňa 14.1.2014 navrhovateľka uviedla, že na návrhu o
rozvod manželstva naďalej trvá, odporca uviedol, že s návrhom o rozvod manželstva súhlasí, nakoľko
manželstvojedlhodoborozvrátené,Vovýpovediuviedol,ženežijúvspoločnejdomácnostiodroku2010,
s tým, že nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Od kedy opustil spoločnú domácnosť, žije
v Maďarskej republike, doznal, že nadviazal známosť s inou ženou, asi pred 6 mesiacmi. Poznamenal,
že podal návrh na rozvod manželstva v Maďarsku. Jeho návrh bol odmietnutý z dôvodu, že nezaplatil
súdny poplatok. Uviedol, že voči rozvodu nemá žiadne výhrady, avšak žiadal, aby maloletá bola zverená
do jeho osobnej starostlivosti, keďže zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa so súhlasom matky od
februára 2013, pričom spolu s matkou spísali záznam na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Levice,
na základe ktorého matka súhlasila, aby dieťa zostalo v jeho osobnej starostlivosti. Výživné na mal.
dieťa zo strany matky nežiadal, a to aj z dôvodu, že dieťa je s matkou v pravidelnom kontakte, prípadne
navrhol, aby matka bola zaviazaná platiť výživné v minimálnom rozsahu. Uviedol, že je nezamestnaný,
keď dieťa navštevovalo aj predškolské zariadenie z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov nebolpovinný platiť žiadne poplatky. Poznamenal, že pomáha rodičom vo firme, kde vykonáva len pomocné
práce. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá má vyživovaciu povinnosť len k jedenému
dieťaťu, ktorej syn navštevuje predškolské zariadenie.
V priebehu konania, ako bolo preukázané zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach,
bolo zistené, že matka sa s priateľom odsťahovala do Českej republiky, následne sa vrátila späť na
Slovensko, dňa 14.7.2014 sa odporca spolu s maloletou dostavil na územie Slovenskej republiky a
odovzdal maloletú Y. do starostlivosti starej matky, u ktorej domácnosti v súčasnosti býva aj matka
maloletej, ktorá sa vrátila z Českej republiky na územie Slovenska. Ako vyplýva zo správy zo šetrenia
pomerov zo dňa 2.9.2014, otec maloletej dňa 9.8.2014 vtrhol do domu jej otca, zobral maloletú K.
preč a matka nemala vedomosť o tom, kde sa maloletá nachádza. Otec však opätovne maloletú vrátil a
to dňa 22.8.2014 a od tejto doby sa maloletá nachádzala v starostlivosti starej matky Y. Z uvedeného
dôvodu súd uznesením č.k. 12C 112/2011 - 381 pribral do konania v časti úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletej Y. starú matku- Y.
12C/ 112/2011
Na pojednávanie dňa 29.5.2015 sa odporca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané,
súd pojednával v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Na pojednávaní navrhovateľka
uviedla, že k obnoveniu manželského spolužitia od podania návrhu nedošlo, s odporcom nekomunikujú,
nestretávajú sa, nemá o ňom žiadne vedomosti, manželstvo je len formálnym zväzkom. So svojím
priateľom v spoločnej domácnosti nebýva, od kedy sa vrátila z Českej republiky býva u svojej matky Y.
zabezpečuje starostlivosť o dieťa, za pomoci svojej matky, ktorá jej umožnila bývať v jej domácnosti
a maloletá navštevuje už základnú školu v M. s vyučovacím jazykom maďarským. Navštevuje riadne
rodičovské združenia, prípadne tieto navštevuje jej matka. Žiadala, aby maloletá bola zverená do
jej osobnej starostlivosti, nakoľko má v súčasnosti vytvorené všetky podmienky, na zabezpečenie
starostlivosti o dieťa, otec v súčasnosti sa pravdepodobne, ako uviedla zdržiava v Holandsku, ktorú
skutočnosť však nemala preverenú. O dieťa neprejavuje záujem, pričom z dôvodu, že otec zobral
maloletú v nočných hodinách do Maďarska, má obavu, že sa to zopakuje, preto žiadala, aby styk otca
bol upravený po rozvode každý druhý víkend od 9.00 hodiny do 16.00 hodiny.
Stará matka maloletého dieťaťa Y., ktorá bola do konania v časti úpravy rodičovských práv a povinností
pribratá, uviedla, že podľa jej názoru už nie je potrebné, aby maloletá bola na čas po rozvode zverená
do jej náhradnej osobnej starostlivosti, keďže situácia na strane matky sa zmenila, matka s maloletou
býva v jej domácnosti, matka sa o dieťa riadne stará. Uviedla, že matka má k maloletej veľmi dobrý citový
vzťah. Poznamenala, že otec maloletej priniesol dieťa do jej domácnosti ešte v auguste 2014, kedy aj
prevzala starostlivosť o dieťa, nakoľko matka dieťaťa bola v tomto čase v Českej republike. Naposledy
bol otec za dcérou v októbri minulého roka, od tejto doby nebol dieťa navštíviť.
Kolízny opatrovník vo výpovedi uviedol, že v priebehu konania bolo vykonané viackrát šetrenie, pričom
sa menili pomery, avšak v súčasnosti je preukázané, že matka starostlivosť o dieťa riadne zabezpečuje,
spolu s maloletou matka býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v obci F. takže nie je potrebné
rozhodovať o prípadnom zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže v prvom rade má
byť dieťa zverené do starostlivosti rodiča a matka má vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie
starostlivosti o dieťa, na čas po rozvode. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že nie je zrejmé, s poukazom
na problémy, ktoré sa vyskytli v priebehu konania na strane matky, či je zaručená stabilita výchovného
prostredia, žiadala, aby súd nad výchovou maloletej nariadil dohľad. Kolízny opatrovník ďalej uviedol,
že keďže otec neprejavuje v súčasnosti záujem o dieťa, otec bez vedomia matky, zobral dieťa do
Maďarskej republiky, navrhol upraviť styk otca na čas po rozvode s maloletou, každý nepárny týždeň
v sobotu od 9.00 hodiny do 16.00 hodiny. Maloletá navštevuje základnú školu v M. Zo strany školy
neboli signalizované žiadne nedostatky zo strany matky, respektíve nedodržiavanie povinnej školskej
dochádzky.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX . pred Matričným úradom V. Z manželstva
sa dňa X.X.XXXX v N. narodila maloletá K. Ako vyplýva z pripojených spisov Okresného súdu Levice
z dôvodu narušených vzťahov medzi účastníkmi konania na tunajšom súde pod sp.zn. 15P /145/2010prebiehalo konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej. Rozsudkom Okresného súdu
Levice č.k.
12C/ 112/2011
15P /145/2010 - 30 zo dňa 3.9. 2010 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej maloletá K.
bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným
vo výške 30 % sumy aktuálneho životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa. Už v čase konania
o úprave rodičovských práv a povinností rodičia, teda manželia nežili v spoločnej domácnosti od januára
2010, kedy otec maloletého dieťaťa opustil spoločnú domácnosť. Rozsudkom Okresného súdu Levice
zo dňa 17.5.2011 bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s mal. stretávať
každý týždeň od piatku každého týždňa od 15-tej hodiny, do nedele toho istého týždňa do 18-tej hodiny.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.6.2011. Ako vyplýva so zhodných prejavov účastníkov
konania, od januára 2010, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť, k obnoveniu manželského
spolužitia nedošlo. Manželia spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, pričom ako zhodne uviedli
obidvaja manželia, navrhovateľka po ukončení spolužitia nadviazala známosť s iným mužom, tiež aj
odporca nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou po opustení spoločnej domácnosti žil v Y. Manželstvo
účastníkov konania je len formálnym zväzkom, nie je absolútne reálny predpoklad, že by mohlo dôjsť
k obnoveniu spolužitia. Odporca s návrhom súhlasil, podal tiež návrh na rozvod manželstva na súd v
Y. ktorý návrh bol odmietnutý.
Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, odporca má maďarské štátne občianstvo, navrhovateľka
je občianskou Slovenskej republiky, odporca má obvyklý pobyt v Y. navrhovateľka a maloleté dieťa majú
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa článku 3 ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností ( ďalej nariadenie Brusel IIa )
vo veciach rozvodu, rozluky, alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na
ktorého území :
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z
manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti má niektorý
z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok
bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt ak tam býval najmenej šesť
mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym občanom tohto členského štátu, alebo
ak ide o Veľkú Britániu a Írsko má tam „ domicil“ .
Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa , súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.
Podľa článku 12 ods. 1 písm. b/ nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone právomoci podľa
článku 3 o návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva, majú právomoc v každej veci ,
ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak manželia a nositelia
rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov, výslovne alebo iným jednoznačným
spôsobom v čase začatia konania a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
12C/ 112/2011
Podľa § 15 ods. 1 Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, pri výkone právomoci podľa ustanovení
II. kapitoly použijú orgány zmluvných strán, právo svojho štátu.
Podľa § 18 Zákona rodine Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí .
Podľa§23ods.3ZákonaorodineSúdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po
rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťaťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12C/ 112/2011
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.
Podľa § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení, určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad
vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov
a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že návrh navrhovateľky o rozvod manželstva
bol podaný dôvodne, odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Je nepochybné, že manželia nežijú
usporiadaným manželským životom od januára 2010. Od tejto doby k obnoveniu manželského spolužitia
nedošlo, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, ich vzťahy sú trvale a vážne
rozvrátené, o čom svedčia už aj prebiehajúce konania o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Nie je reálny predpoklad, že by manželstvo
účastníkovkonaniasimohloplniťriadnesvojspoločenskýúčel,žebymohlodôjsťkreparáciinarušených
manželských vzťahov, preto súd návrhu o rozvod manželstva, ako dôvodne podanému vyhovel. Na čas
po rozvode súd maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti matky. Maloletá bola do osobnej starostlivosti
matky zverená ešte v roku 2010, kedy bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu. V priebehu konania však z dôvodu narušených vzťahov medzi rodičmi dieťaťa
došlo k opakovaným nezhodám ohľadne výchovného prostredia a starostlivosti o maloletú. Maloletá
sa nachádzala dočasne v starostlivosti otca, následne matka opustila územie Slovenskej republiky,
odišla do Českej republiky so svojím priateľom, dieťa bolo ponechané v starostlivosti otca v Maďarskej
republike. Situácia sa však v priebehu konania opätovne zmenila, otec priniesol dieťa do domácnosti
matky, resp. starej matky maloletého dieťaťa,
12C/ 112/2011
a maloletá K. sa od augusta minulého roka nachádzala v starostlivosti starej matky, respektíve následne
už aj matky, ktorá sa z Českej republiky vrátila. Matka v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so
svojou matkou v Obci F. Matka starostlivosť o dieťa riadne zabezpečuje, čo potvrdila jednak stará
matka mal. dieťaťa, ktorá bola do konania v časti úpravy rod. práv a povinností pribratá, ako aj kolízny
opatrovník, ktorý v priebehu konania viackrát vykonával šetrenia ohľadne starostlivosti zo strany rodičov
o maloletú K. Maloletá v súčasnosti navštevuje Základnú školu v M., zo strany školy, ako uviedol
kolízny opatrovník, neboli signalizované žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, ani zanedbávanie
povinnej školskej dochádzky. Súd s poukazom na nezabezpečovanie riadnej starostlivosti zo strany
rodičov o maloletú a menenia výchovného prostredia, zvažoval v záujme dieťaťa, zveriť maloletú na čas
po rozvode do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, preferujúc záujem maloletého dieťaťa, jeho
zdravý psychický a fyzický vývin. Z dôvodu, že matka starostlivosť o dieťa v súčasnosti zabezpečuje a
v prvom rade maloletá má byť zverená do starostlivosti rodičov, a až následne prípadne do náhradnej
osobnej starostlivosti, súd maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Z dôvodu,
že matka v priebehu konania, ako bolo preukázané, odišla do Českej republiky s priateľom, nebol
známy ani jej pobyt, súd nad výchovou maloletej v zmysle § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine nariadil
dohľad, s tým, že matka bude pravidelne sledovaná prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Levice, či náležite zabezpečuje starostlivosť o dieťa, či sa o dieťa osobne stará. V prípade,
že by starostlivosť zo strany matky nebola riadne zabezpečovaná, súd môže aj bez návrhu následne
začať konanie o zmenu úpravy rod. práv a povinností k maloletej. Súd otca v zmysle § 62 odsek 3
Zákona o rodine zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu, to je vo
výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Otec maloletej
bol nezamestnaný, privyrábal si len príležitostne, brigádnicky. V súčasnosti nie sú známe súdu jeho
zárobkové možnosti a schopnosti, z tohto dôvodu tak súd určil výživné na čas po rozvode v minimálnom
rozsahu, tak, ako bolo rozhodnuté v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na dobu
po rozvode. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať
každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hodiny do 16.00 hodiny. Súd upravil styk otca s dieťaťom v
takomto rozsahu z dôvodu, že otec dlhšiu dobou o dieťa neprejavoval záujem, opätovne je potrebné
nadviazať citový vzťah medzi maloletou a otcom, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec zobal
dieťa do Maďarskej republiky a v prípade, že by sa takáto situácia zopakovala, má to jednoznačne
negatívny vplyv na psychický vývin maloletého dieťaťa, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletá
navštevuje základnú školu, takže je potrebné, aby dieťa vyrastalo v kľudnom, harmonickom prostredí,nakoľkoinak bymohlodôjsťknarušeniupsychickéhovývinudieťaťa,čobysamohlonáslednenegatívne
premietnuť, aj čo sa týka vyučovacieho procesu dieťaťa., berúc do úvahy skutočnosť, že maloletá K.
končí len prvý ročník základnej školy.
S poukazom k uvedenému súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníci
nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov
od právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu
poverenému viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.