Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/338/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203605
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314203605.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697
270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl.
Clementisa 10, proti odporcovi: G. A., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Š., T. XXX/XX, t.č. na neznámom
mieste,zastúpenýopatrovníčkouC..B.R.,pracovníčkouOkresnéhosúduDunajskáStreda,ozaplatenie
1410,08 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 547,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne od 5.10.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 17.2.2014 domáhal vydania
platobnéhorozkazu,ktorýmbysúdzaviazalodporcunazaplateniesumy1410,08euraspríslušenstvom.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. K. (z 9.12.2011), č. K. (z
19.1.2009) a č. K. (z 19.9.2008), ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky

poskytovania služieb v systéme GSM, v znení dodatkov, vypožičal odporcovi mikroprocesorovú
SIM kartu v počte 3 ks, ktoré odporcovi umožňujú využívať telekomunikačné služby poskytované
navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatkov k zmluvám odpredal odporcovi za akciovú cenu
228,50 eura telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S II (pôvodná predajná cena 500,- eur) a
za akciovú cenu 99,- eur telekomunikačné zariadenie Apple iPhone 4 16 GB Black (pôvodná predajná
cena 690,- eur). Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie
05/2012 - 07/2012, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k zmluve je povinný zaplatiť

navrhovateľovi neuhradené služby ako aj náhradu škody spočívajúcej vo výške rozdielu predajnej ceny
telekomunikačných zariadení a akciovej ceny v celkovej výške 862,50 eura. Navrhovateľ preto pokusom
o pokonávku zo dňa 20.9.2012 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy za neuhradené služby vo
výške 547,58 eura, ako aj zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 1411,- eur. Navrhovateľ pokusom o
pokonávkusúčasneodporcovizaslalrozpisneuhradenýchfaktúravyzvalhonaichúhradudo4.10.2012.

Navrhovateľ v návrhu ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o jeho nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty v

celkovej výške 1411,- eur, v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z titulu
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody ustanovenia dodatku, v ktorom je dohodnutá výška
zmluvnej pokuty za mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie, boli v inom súdnom konaní označené
ako neprijateľné zmluvné podmienky, a to rozsudkom Krajského súdu Prešov so sp. zn. 6Co/91/2011.V súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ, ako aj dodávateľ služby povinný
zdržať sa používania takejto podmienky. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ týmto návrhom domáha náhrady
škody, ktorá mu vznikla zo odpredané telekomunikačné zariadenie. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ

uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občiansko-právny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla
vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za
akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť, teda zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje platné záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola

dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi nepriaznivé podmienky zmluvy, ani
pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti odporcu, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový
prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia
základného zmluvného záväzku.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 547,58

eura a náhrady škody vo výške 862,50 eura. Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z
omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 5.10.2012
vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu

vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj

na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvami o pripojení, Dodatkami k zmluvám,
faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o
pokonávku a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ
popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky
poskytovania služieb v systéme GSM.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle
čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol od 5.10.2012 nárok na zaplatenie úrokov

z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ. Navrhovateľ si pred súdom podaným
návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995
Z.z.(základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola určená vo výške 0,75 % p.a.), preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
účinného v čase uzavretia zmluvy č. K., t.j. k 9.12.2011, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú

verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto

zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy č. A4221734, t.j. k 19.1.2009, (1)

Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí
pri vyúčtovaní predplatených služieb.
(2) Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa
odseku 1 písm. c).

(3)Podnikjepovinnýa)uzavrieťzmluvuopripojenískaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(4) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a
so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a
podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ a ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy č. A3958038, t.j. k 19.9.2008, (1)
Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí

pri vyúčtovaní predplatených služieb.
(2) Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa
odseku 1 písm. c).
(3)Podnikjepovinnýa)uzavrieťzmluvuopripojenískaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

(4) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a
so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a
podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Súčasťou zmlúv o pripojení sú aj dodatky, ktoré upravujú rovnako práva a povinnosti účastníkov zmluvy.

V zmysle čl. 2.5 dodatku, V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3
alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred

uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 591,50 eura, resp. 591,- eur. Právo na
zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v
okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho
úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo prerušením, či obmedzením poskytovania

služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c/ tohto článku). Účastník je zároveň
povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo
výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Oneprijateľnostizmluvnejpodmienkyohľadnezmluvnejpokutyprávoplatnerozhodolnapr.Krajskýsúdv
Prešove pod sp., zn. 6Co/91/2011. Navrhovateľ si preto zaplatenie zmluvnej pokuty v návrhu neuplatnil,
táto teda nebola predmetom konania.Vpredmetnejvecijenepochybné,žepredmetomkonaniajezaplateniefaktúrzatelekomunikačnéslužby
na základe uzavretej zmluvy o pripojení a jej dodatku. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu

uzavretú v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. zák. č. 610/2003 Z.z.
a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr
vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a
včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal
súdnej ochrany. Za obdobie 05/2012 - 07/2012 nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške

547,58 eura. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal
navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmlúv, pričom povinnosť
odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z č l. 2.2 a čl. 2.3 a 2.5 dodatku., ale najmä z § 43 ods. 12
písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. a § 42 ods. 4 píms. b/ zákona č. 610/2003 Z.z.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi

podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nariadenia, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania

uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď
deň splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 4.10.2012 (pokus o pokonávku zo
dňa 20.9.2012 z č.l. 24).

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V zmysle čl. 3. bod 3.7 Dodatkov k zmluvám o pripojení účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný
telefón/zariadenie mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1. bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou, trhovou cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou
zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované

mu prostredníctvom SIM- karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. II. bode 2.2 , 2.3 alebo 2.4),
vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ako aj na prípadný obsah prílohy
č. I. Dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu).

Pokiaľ si navrhovateľ svojím návrhom uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 862,50 eura ako náhradu
skutočnej škody vzniknutej mu porušením povinností odporcu uvedených v uzatvorených zmluvách, je
potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,
základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,

existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod
pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívnevyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,

nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti

musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejto
súvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p. (o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže
vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdení navrhovateľa, že by mu protiprávnym konaním odporcu vznikla škoda vo výške 862,50 eura,

ani o tom, že by tieto jeho tvrdenia boli nepravdivé. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovoucenou,jepotrebnéuviesť,ženavrhovateľžiadnymspôsobomsúdunepreukázal,akábolatržná
cena odporcovi predaného mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatkov k zmluvám o pripojení. Do
súdnehospisupriložillenvýpiszjehointernetovejstránkyvypovedajúciocene,zaktorúonsamotnýtieto

telefóny ponúkal na predaj. Takýto interný výtlačok navrhovateľa, na ktorom sú uvedené iba jeho vlastné
údaje o týkajúce sa jeho zmluvného vzťahu s odporcom, súd nepovažoval za dostatočný objektívny
dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve
o pripojení. Avšak ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť k
záveru, že rozdiel tržnej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny, za ktorú ho v tom čase nadobudol

samotný navrhovateľ) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami, by bolo škodou na
strane navrhovateľa, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať odporcovi sporné
zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu je
výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K

protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním alebo opomenutím odporcu (spočívajúcim podľa tvrdení navrhovateľa v porušení povinnosti
odporcom platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas) a vznikom škody na
stranenavrhovateľa.Akobolovyššieuvedené,vzťahmedziprotiprávnymúkonomavznikomškodymusí

byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaný. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že v prípade, že navrhovateľ chce byť v spore úspešný, nezbavuje ho povinnosti
preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním alebo opomenutím odporcu.
Takúto príčinnú súvislosť nezakladá ani prehlásenie odporcu, uvedené v čl. 3. bod 3.7 Dodatkov k
zmluvám o pripojení. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že zo zmlúv a dodatkov, ani zo Všeobecných

podmienok, nevyplýva povinnosť odporcu doplatiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného
telefónu/ telekomunikačného zariadenia v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku
vyplývajú. Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia zo strany
navrhovateľa nebolo v kúpnej zmluve obsiahnutej v dodatkoch k zmluvám o pripojení ani viazané na
splnenie žiadnej rozväzovacej podmienky.

Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 862,50
eura, ako rozdielu medzi údajne tržnou cenou predaného mobilného telefónu/zariadenia a jeho
predajnou cenou odporcovi, zamietol ako nedôvodný a vo zvyšnej časti návrhu vyhovel, nakoľko
priznaná istina zodpovedá poskytnutým službám navrhovateľa, ktoré odporca využil a za ktoré však

nezaplatil.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporca bol v konaní úspešnejší ako navrhovateľ, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, ich náhradu
si pred súdom neuplatnil a preto mu ju súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.