Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/243/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234108
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111234108.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

MŠK Žilina, a.s., so sídlom Žilina, Športová 9, IČO: 36 419 320, proti odporcovi: R. H., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E. XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Rastislav Skyba, advokát so sídlom Farská 6,
Žilina, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 500 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 6.1.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdňa24.10.2011domáhaltitulomnáhradyškodyvočiodporcovizaplateniasumy
10.000 eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 23.9.2010 Kontrolná a
disciplinárna komisia UEFA rozhodla o udelení pokuty vo výške 10.000 eur navrhovateľovi a navrhovateľ
pod hrozbou zastavenia činnosti v súťaži UEFA pokutu zaplatil dňa 4.11.2010. Príčinou vzniku škody
bola tá skutočnosť, že dňa 17.8.2010 na štadióne AC Sparta Praha, ČR sa uskutočnilo medzinárodné
futbalové stretnutie vyraďovacej fázy európskej futbalovej súťaže UEFA Champions League medzi AC

Sparta Praha a MŠK Žilina a odporca počas uvedeného stretnutia v hornej časti sektoru fanúšikov
hosťujúceho mužstva (MŠK Žilina) odpálil ohňostrojnú delovú ranu kalibru 50 mm, čím hrubým
spôsobom rušil priebeh športového podujatia a dopustil sa verejne na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti začo bol uznaný vinným z prečinu všeobecného ohrozenia a z prečinu výtržníctva. Svojím
konaním okrem platných právnych predpisov porušili predpisy Únie európskych futbalových zväzov a
návštevný poriadok štadióna AC Sparta Praha a teda porušením právnej povinnosti zo strany odporcu
vznikla navrhovateľovi uplatňovaná škoda. Keby odporca výbušninu neodpálil, nedošlo by ani k udeleniu

pokuty od UEFA, a teda ani k vzniku škody. UEFA udeľuje pokuty za správanie sa divákom priamo
klubom, a to z toho dôvodu, že nemá nástroje ani možnosti na to, aby postihovala jednotlivých divákov
za ich protiprávne konanie, pritom je priamo na kluboch, aby následne uplatnili svoje práva priamo na
príslušných súdoch.

Rozsudkom č.k. 17C 243/2011-156 zo dňa 12.9.2012 (v poradí prvým), súd zaviazal odporcu k
povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne od 6.1.2012 do zaplatenia, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a zároveň rozhodol, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesením č.k. 8Co 461/2012-236 zo dňa 28.6.2013
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového súdu, že zostrany odporcu došlo ku konaniu odporujúcemu povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám,
pričom nedodržanie tejto povinnosti, ktoré konanie odporcu spôsobilo škodu, je porušením všeobecnej
prevenčnej povinnosti a zakladá zodpovednosť odporcu za škodu. Aj odvolací súd bol toho názoru, že

boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, a to
porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti, ako aj
zavinenie. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o náhradu škody
zaplatenej navrhovateľom ako pokuta podľa predpisov kontrolného a disciplinárneho orgánu UEFA.
Nejedná sa o uplatnenie regresu zo strany navrhovateľa voči odporcovi, ale jedná sa o uplatnenie

si nároku z titulu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla zanedbaním všeobecnej prevenčnej povinnosti
zo strany odporcu. Odporca nedodržal nielen podmienky, ale i pravidlá správanie sa návštevníka
športového podujatia a toto jeho konanie založilo príčinnú súvislosť so vznikom škody navrhovateľovi.
Navrhovateľ v konaní preukázal, že mu v bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú
spôsobil odporca, vznikla škoda spočívajúca v tom, že ako zodpovedný subjekt musel za nešportové
správanie fanúšika odporcu zaplatiť poriadkovú pokutu 10.000 eur na základe rozhodnutia disciplinárnej

komisie UEFA. Prvostupňový súd neodôvodnil, akými právnymi a skutkovými závermi sa riadil, keď
rozhodol o pomere zodpovednosti odporcu a navrhovateľa a z odôvodnenia rozsudku prvostupňového
súdu nevyplynulo v čom spočívalo zavinenie navrhovateľa na vzniku škody.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu), a preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané
dôkazy,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmikvecisavzťahujúcimiadospelknasledovnýmskutkovým
zisteniam.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že príčinou škody môže
byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Podstatnou príčinou
v prejednávanej veci bolo protiprávne konanie škodcu a nebyť protiprávneho konania odporcu ako
podstatnej príčiny škody, nenastane ani následok. Teda podstatnou príčinou vzniku škody bolo práve
protiprávne konanie odporcu, odporca stretnutie organizačne jednak nezabezpečoval a nenesie teda

žiaden podiel na zavinení vzniku škody, a teda odporca je v plnej miere zodpovedný za celú výšku
uplatňovanej škody, keďže nebyť konania odporcu, nevznikla by navrhovateľovi žiadna škoda.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a poukázal
na tú skutočnosť, že navrhovateľ ako člen UEFA nesie podľa stanov tejto organizácie objektívnu

zodpovednosť za správanie sa divákov a výška uloženej pokuty bola závislá tiež na predchádzajúcich
záznamoch navrhovateľa. Poukázal tiež, že v zmysle zákona č. 479/2008 Z. z., na ktorý poukazoval
aj odvolací súd (odporca porušil právnu povinnosť a to konkrétne ustanovenie § 7 písm. d) možno
účastníkovi takého verejného podujatia, ktorý doniesol pyrotechniku na štadión alebo iným spôsobom
narušoval priebeh športového podujatia uložiť za priestupok maximálnu pokutu do 10.000 Sk.

Z prednesov účastníkov konania ako aj z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že
odporca rozsudkom Okresného súdu v Žiline 36T/90/2011 zo dňa 6.10.2011 (čl. 7) bol uznaný
vinným, že dňa 17.8.2010 počas futbalového stretnutia play off Ligy majstrov UEFA medzi mužstvom
AC Sparta Praha a MŠK Žilina, ktorý sa hral v Českej republike na štadióne AC Sparta Praha, v

hornej časti sektoru fanúšikov hosťujúceho mužstva odpálil ohňostrojnú delovú ranu kalibru 50 mm,
teda z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a dopustil sa verejne na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že hrubým spôsobom rušil priebeh športového podujatia, čím spáchal prečin
všeobecného ohrozenia a prečin výtržníctva, za čo bol odsúdený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.10.2011.

Tiež bolo nesporné, že rozhodnutím zo dňa 22.10.2010 zn. LDIS kontrolný a disciplinárny orgán UEFA
(čl. 18) za zistené skutočnosti (v 41. minúte vybuchla silná bomba v sektore fanúšikov MŠK Žilina) v
súťaži Liga majstrov UEFA 2010/2011 v zápase AC Sparta Praha proti MŠK Žilina dňa 17.8.2010 bola
navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 1.000 € po zvážení skutočností, ktoré boli rozhodujúce pre

uloženie pokuty a to neprimerané správanie prítomných fanúšikov zapálením pyrotechnických zariadení,
zodpovednosť klubu za správanie svojich fanúšikov a minulé záznamy, ktoré má klub v UEFA obsahujú
niekoľko priestupkov tej istej povahy. Uloženú pokutu navrhovateľ ako člen klubu UEFA zaplatil dňa
4.11.2010 (čl. 22).Podľa článku 6 ods. 1 Disciplinárneho poriadku UEFA, členské asociácie a kluby nesú zodpovednosť
za správanie svojich hráčov, funkcionárov, členov, priaznivcov a iných osôb vykonávajúcich funkciu v

zápase za asociáciu alebo klub. Disciplinárne opatrenia sa môžu uložiť členským asociáciám a klubom
v prípade nevhodného správania ich priaznivcov vrátane c) zapaľovania ohňostrojov (iné priestupky
článok 11).

V článku 14 Disciplinárneho poriadku UEFA sú taxatívne stanovené disciplinárne opatrenia písm.

a) až m), ktoré môžu byť podľa čl. 53 Stanov UEFA uložené voči členským asociáciám a klubom,
pričom podľa všeobecných zásad pre stanovenie trestov (článok 17) disciplinárny orgán stanovuje typ a
rozsah uložených disciplinárnych opatrení podľa objektívnych a subjektívnych okolností, berúc do úvahy
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Podľa čl. 18 opakovaný priestupok vzniká ak sa musia uložiť ďalšie
disciplinárne opatrenia do obdobia piatich rokov od predchádzajúceho priestupku podobnej povahy a
opakovaný priestupok je priťažujúcou okolnosťou.

V konaní zo skutkových zistení vyplynulo, že predchádzajúce záznamy, ktoré mal klub v UEFA
zaznamenané boli pre neprimerané správanie prítomných fanúšikov MŠK za používanie pyrotechniky
(čl. 117 - 132) a navrhovateľovi bola udelená pokuta dňa 30.8.2005 vo výške 2000,- CHF, dňa
12.12.2008 vo výške 1.000 eur, dňa 16.12.2008 vo výške 8.000 eur, dňa 11.12.2009 vo výške 8.000

eur.

Všeobecná občianskoprávna prevencia (§ 415) je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje
protiprávne konanie a má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka.

Pravidlá správania pre návštevníkov Generali Areny štadión AC Sparta Praha nie sú všeobecne
záväzným právnym predpisom, ale pre návštevníka sú záväzné a ich porušenie predstavuje porušenie
právnej povinnosti predchádzať vzniku škôd. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka má všeobecnú
povahu, a preto aj návštevník (odporca) futbalového zápasu, v súťaži Liga majstrov v zápase AC Sparta

Praha proti MŠK Žilina, ktorá v priestoroch areálu futbalového štadióna dňa 17.8.2010 bol povinný
zachovávať pri svojom konaní i s ohľadom na stanovené podmienky a počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám. Zakúpením vstupenky a vstupom do priestorov areálu futbalového štadióna Generali Aréne
vyjadril svoj súhlas byť viazaný podmienkami a obsah návštevného poriadku, ktorý jasne stanovuje
zákaz vnášať pyrotechnické predmety. Je tiež nepochybné, že používanie zábavnej pyrotechniky na

verejných priestranstvách tj. všetkých miestach určených na verejné užívanie s výnimkou 31. decembra
do 1. januára je zakázané.

Z hľadiska posúdenia zodpovednosti odporcu bolo v danej veci dôležité pre rozhodnutie nedodržanie
podmienok návštevného poriadku spočívajúce vnesením nedovoleného (zakázaného) predmetu a

jeho použitie na verejne prístupnom priestranstve odporcom, začo bol odsúdený, pričom samotná
skutočnosť, že určité správanie fyzickej osoby bolo predmetom trestného konania, v ktorom sa riešila
otázka, či toto správanie naplňuje niektorú zo skutkových podstát trestného činu (prečin všeobecného
ohrozenia, prečin výtržníctva) podľa Trestného zákona neprekáža tomu, aby sa toto správanie stalo
predmetom občianskeho súdneho konania pri uplatnení nárokov poškodených na náhradu škody. Súd

je tohto názoru, že v rovine občianskoprávnej úpravy išlo na strane odporcu o konanie odporujúce
povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám; nedodržanie tejto povinnosti, ktoré spôsobilo
škodu je porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti a zakladá tak zodpovednosť odporcu za škodu.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že odporca nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla z
inej samostatnej právnej skutočnosti, a to pre porušenie disciplinárnych predpisov ako objektívnej

zodpovednosti za správanie svojich fanúšikov tak, ako je uvedené v rozhodnutí disciplinárnej komisie.
Zodpovednosť za škodu vzniká ako dôsledok porušenia právnej povinnosti v rámci existujúceho
záväzkového právneho vzťahu alebo mimo neho. Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo
všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu "každý, kto privodí vznik škody, svojim protiprávnym a
spravidla i zavineným konaním je povinný spôsobenú škodu nahradiť".

Navrhovateľ v konaní preukázal, že mu v bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú
spôsobil odporca vznikla škoda spočívajúca v tom, že ako zodpovedný subjekt musel za nešportovésprávanie odporcu - fanúšika zaplatiť sankciu - pokutu vo výške 10.000 eur na základe rozhodnutia
disciplinárnej komisie UEFA.

Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou je zrejmá z následku, keďže práve
správanie sa odporcu bolo jednou z príčin vzniku škody, ktorá škodu spôsobila. Keďže táto skutočnosť
- zapálenie ohňostroja spôsobila viac druhov škôd a v danom prípade ide o jednu z príčin, ktorá
sa podieľala na nepriaznivom následku a táto prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok
vznik škody navrhovateľovi. Súd dospel k záveru, že v danom prípade náhrady škody zaplatenej

navrhovateľom podľa predpisov kontrolného a disciplinárneho orgánu UEFA, nejedná sa o uplatnenie
regresu, ale súd nárok posudzoval podľa všeobecnej prevenčnej povinnosti, kedy odporca nedodržal
nielen podmienky ale i pravidlá správania sa návštevníka športového podujatia a toto konanie odporcu
založilo príčinnú súvislosť so vznikom škody navrhovateľa, keď narušil riadny priebeh zápasu a v sektore
fanúšikov MŠK Žilina odpálil ohňostrojnú delovú ranu i napriek tomu, že zapaľovanie ohňostroja je
prísne zakázané.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdvosvojomrozhodnutívytkol,žeprvostupňovýsúdneodôvodnil,akými
právnymi a skutkovými závermi sa riadil, keď rozhodol o pomere zodpovednosti odporcu a navrhovateľa;
v čom spočívalo zavinenie navrhovateľa na vzniku škody, k tomu súd udáva.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Pri posudzovaní miery zodpovednosti odporcu a navrhovateľa na uplatňovanej výške škody sa súd
zaoberal aj spoluúčasťou poškodeného navrhovateľa na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho

zákonníka.Vdanomprípadesúdjetohonázoru,žeaplikáciaustanovenia§441Občianskehozákonníka
prichádza do úvahy nielen v prípade zodpovednosti škodcu tj. odporcu za zavinené konanie (§ 420
Občianskeho zákonníka), ale i v miere zodpovednosti samotného navrhovateľa za škodu na základe
princípov jeho objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej členským asociáciám a klubom zo stanov a
rozhodnutí UEFA.

Rozhodnutím kontrolnej a disciplinárnej komisie UEFA zo dňa 22.10.2009 (č.l. 18) bola uložená
pokuta 10.000 eur pre MŠK Žilina, kedy podľa čl. 11 ods. 2 písm. c) a e) disciplinárnych predpisov
UEFA pre neprimerané správanie prítomných fanúšikov (vrátane zapaľovania pyrotechniky a ničenie)
možno disciplinárne opatrenie prijať voči členským asociáciám alebo klubom, pričom je nepochybné,

že u navrhovateľa ide o opakovaný priestupok tej istej povahy (neprimerané správanie fanúšikov
zapaľovaním ohňostrojov) a pri stanovení typu a rozsahu uloženého disciplinárneho opatrenia v danom
prípade udelenie pokuty vo výške 10.000 eur ako priťažujúca okolnosť boli minulé záznamy, ktoré má
klub (navrhovateľ) v UEFA. Teda v zmysle článku 6 disciplinárneho poriadku UEFA je zväz, ako aj klub
zodpovedný za konanie svojich fanúšikov v konkrétnom zápase a ide o prísne objektívnu zodpovednosť

navrhovateľa ako športového klubu a tejto sa nemôže zbaviť ani preukázaním preventívnych opatrení,
ktoré by uskutočnil v snahe znížiť riziko násilného správania svojich fanúšikov. Súd je toho názoru, že
ustálenie pravidiel je v kompetencii športových zväzov pri organizovaní športových súťažiach a to najmä
i v prípade medzinárodných športových podujatí.

V danom prípade odporca sa dopustil protiprávneho konania na športovom podujatí tak, že narušil
verejný poriadok, zodpovedá za toto svoje konanie v rámci príslušných predpisov občianskeho práva,
trestného práva, a teda je nositeľom deliktuálnej spôsobilosti. Na strane druhej zodpovednosť
navrhovateľa za konanie svojich fanúšikov vyplýva zo zmluvného vzťahu ako účastníka medzinárodnej
športovej súťaže UEFA a jeho disciplinárnu zodpovednosť ustanovuje článok 6 ods. 1 Disciplinárneho

poriadku UEFA. Súd vzal do úvahy pri posudzovaní miery zodpovednosti navrhovateľa skutočnosť, že
rozhodujúcou pre uloženie výšky pokuty (10.000 eur) u navrhovateľa boli predchádzajúce záznamy
(opakovaný priestupok) ako ďalšie disciplinárne opatrenie spadajúce do obdobia piatich rokov od
predchádzajúceho priestupku podobnej povahy a je nepochybné, že hranica výšky uloženej pokuty pri
nešportovomsprávanísafanúšikabolaodrozmedzíod1.000 eurdňa12.12.2008dodňa 11.12.2009vo

výške 8.000 eur. Je nepochybné, že táto hranica výšky pokuty sa zvyšovala na základe aj tých okolností,
že išlo o opakované priestupky klubu a tieto predchádzajúce konania verejného poriadku porušujúcich
fanúšikov odporca nemohol nijako ovplyvniť a nemožno teda v danom prípade z výtržnosti odporcu
dňa 17.8.2010 vyvodzovať jeho celkový podiel zodpovednosti na uplatňovanej náhrade škody. Súd jetoho názoru, že opakované priestupky, ktoré boli uložené disciplinárnym opatrením boli priťažujúcou
okolnosťou pre navrhovateľa a v danom prípade negatívne právne následky v disciplinárnej rovine a
ktoré sa prejavili ako sankcie vo zvyšovaní ukladaných pokút (v danom prípade vo výške 10.000 eur),

ktoré boli navrhovateľovi uložené v rámci prísnej zodpovednosti klubov za konanie svojich fanúšikov
nemôže byť v celom rozsahu na ujmu odporcu. Po posúdení všetkých týchto skutočností, ktoré prispeli
k vzniku škody a v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu na danom športovom podujatí
súd podiel odporcu stanovil sumou 500 eur. Pri jej určení súd vychádzal z prvotného záznamu klubu a to
sankcie uloženej navrhovateľovi dňa 12.12.2008, kedy pre obdobný priestupok (neprimerané správanie

fanúšikov zapaľovaním ohňostrojov) bola navrhovateľovi uložená pokuta 1.000 eur a v disciplinárnej
rovine sa ďalšie opakované priestupky navrhovateľa mohli prejaviť ako sankcie v podobe až odňatím
licencie (článok 14 disciplinárneho opatrenia). Súd pri úvahe o pomernom rozdelení výšky škody a
určením vzájomného vzťahu jednotlivých príčin, ktoré sa podieľali na výsledku uloženej sankcie hranice
uloženej pokuty vo výške 10.000 eur v rámci rešpektovania pravidiel o disciplinárnych opatreniach,
majúc na zreteli posúdenie vyššie uvedených skutočností, ktoré prispeli k rozsahu uplatňovanej škody

vychádzal z toho, že škoda síce vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu porušením všeobecnej
prevenčnej povinnosti avšak na strane druhej u navrhovateľa je daná zodpovednosť jeho podielom
spoluúčasťou predchádzajúcimi záznamami v prípadoch použitia pyrotechniky (za neprimerané
správanie svojich fanúšikov) a za zaznamenané opakované priestupky klubu. Súd má zato, že
stanovená náhrada zodpovedajúca podielu odporcu na škode predstavuje 500 eur a je podľa názoru

súdu dostatočným postihom odporcu za nedodržanie podmienok návštevného poriadku a primeranú
a proporciálnu k prvotnému záznamu navrhovateľa zo dňa 12.12.2008. Súd sumu 500 eur ( podiel
odporcu na škode navrhovateľa), na ktorú zaviazal odporcu považuje za primeranú aj s poukazom na
platnú právnu úpravu (v čase rozhodovania súdu) zákonom č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných
telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí (s účinnosťou do 31.1.2014), kedy v

prípade porušenia povinností a zákazu (§ 7 ods. 1 písm. a) zdržať sa všetkého, čo by porušovalo verejný
poriadok alebo riadny a pokojný priebeh podujatia a ods. 2 písm. a) vnášať na podujatie pyrotechnický
výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším) účastníkovi podujatia môže byť
za priestupok uložená sankcia pokuta do výšky 10.000 Sk (§ 13).

Súd dospel tiež k záveru, že v danom prípade priznaná náhrada za protiprávne konanie odporcu,
ktorého sa dopustil na športovom podujatí je dostatočným postihom odporcu za nedodržanie podmienok
návštevného poriadku a v tomto smere nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za opakované
priestupky navrhovateľa, ktoré sa premietli do úvahy pri uplatnení disciplinárnych sankcií dojednaných
v rámci športovej súťaže UEFA a preto vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, a preto treba
podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal) vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ
požiadal o splnenie, odo dňa nasledujúceho po tomto dni je v omeškaní. Úroky z omeškania možno

priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku
na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základom takéhoto
omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Keďže navrhovateľ
nepreukázal, že by odporcu vyzval na zaplatenie peňažného plnenia skôr, za kvalifikovanú výzvu
súd považoval deň doručenia návrhu samotnému odporcovi. Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal

odporcu na zaplatenie sumy 500 € spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6.1.2012, t.j.
odo dňa kedy návrh bol odporcovi doručený (čl. 36 spisu) a vo zvyšku uplatňovaný nárok navrhovateľa
zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V predmetnom konaní tak navrhovateľ, ako aj odporca mali len čiastočný

úspech, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).