Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/238/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214083
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214083.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV rozhodol v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z.

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Návrh zamieta.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27. 09. 2012 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie 125,- eur
majetkovej škody a 330,- eur nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ žiadal, aby súd konanie prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh

odôvodnil tým, že navrhovateľ nesúhlasí s uznesením krajského súdu, podľa ktorého sudcovia
Okresného súdu Bratislava IV nie sú z prejednávania veci vylúčení. Zásadne s ním nesúhlasí a tvrdí,
že sú objektívne dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava IV. Rozhodnutie
krajského súdu hodnotí ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho základných práv, a to konkrétne
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a
osobitné práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie veci nestranným
súdom. Základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Z týchto
dôvodov navrhovateľ podal sťažnosť na Ústavný súd SR.

Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.

V zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.Ustanovenie § 109 ods. 2 pís. c) O. s. p. predstavuje fakultatívny dôvod na prerušenie konania, ak sa
v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej a je výlučne na
posúdení súdu, či v konkrétnom konaní je na prerušenie konania dôvod.

Súd starostlivo zvážil všetky skutkovo a právne relevantné okolnosti prejednávanej veci a dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o sťažnosti nie je dôvodný. Otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať
súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich
základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných veciach, napríklad sp. zn. I. ÚS
89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti
Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že nevylúčil

všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci a návrh žalobcu odmietol pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva namietal navrhovateľ v podanej
žalobe, čím uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a sudcu a o jeho námietke už bolo

zákonným spôsobom rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave, ako súdom nadriadeným, postupom v
zmysle § 16 ods. 1 O. s. p., a to tak, že sudca JUDr. Marián Jančovič nebol vylúčený z prejednávania a
rozhodovania tejto veci, keďže nebol zákonným sudcom v predmetnom exekučnom konaní.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa §

109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, a preto návrh na prerušenie konania zamietol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že navrhovateľ žiada, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie 125,- eur majetkovej škody a 330,- eura nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z.
z. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom
podľa ust. 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok zvolenému súdnemu exekútorovi

vykonať exekúciu. Navrhovateľ ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX G. R.. Súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie na Okresný súd Bratislava IV a požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Bratislava IV rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 14. 01. 2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení

tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby v omeškaní viac ako 6 mesiacov. Ako dôkaz týchto
tvrdení navrhovateľ uviedol súdny spis Okresného súdu Bratislava IV vedený medzi oprávneným
navrhovateľom a povinným G. R. pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku povinného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX pod č. EX 12327/2008. Navrhovateľ
k navrhnutému dôkazu poukazuje, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani

rovnopisu príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia
súdu. Podľa navrhovateľa opísaný postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnýmiprieťahmitak,žekvydaniurozhodnutiaoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepristúpil

až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej škody v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne,
žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o

nej. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov
zamestnanca pomocou informačných systémov sumu 70,- eur, na udržanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému
súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumuna poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,- eur. Navrhovateľ celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na konanie exekúcie

a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu
125,- eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a
to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Navrhovateľ
zároveň žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení

s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednania veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do majetkových práv žalobcu. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu

patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže
mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala. Súčasne má každý právo na to, aby sa jeho vecou vykonal ústavne súladný
výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
len vtedy, ak sa zistený stav môže použiť ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna

úprava. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky
sumu 330,- eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac

omeškania v činnosti exekučného súdu. Navrhovateľ postupoval v súlade s ustanovením § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je žaloba navrhovateľa
neopodstatnená. Odporca zniesol procesné námietky, v ktorých poukázal na zmätočnosť podania
- návrhu vo veci, že navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy atď. a uviedol
len časť dôkazov s odkazom na exekučný spis. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd,

napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Odporca poukazuje na to, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené dňa 23. 04. 2012.
Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobabolapodanáužvmesiaciseptember2012,jezrejmé,ženavrhovateľ
junepodalpouplynutí6-mesačnejlehoty,aleskôr.Pretoodporcanamieta,žežalobabolapodanánasúd
predčasne. Odporca ďalej poukázal na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré

odporca adresoval navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovania o náhradu
škody, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované
skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca
dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť, či boli podané sťažnosti predsedovi

súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného,
resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy,
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok, ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca k
nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutia žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po 15-dňovej

lehote uviedol, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil dôkazy potrebné pre posúdenie povinnosti súdu
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Samotný navrhovateľ uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06.
2011, z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverení exekútora neplatí
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu,

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je príslušné odvolanie. Z toho vyplýva, že ak bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok navrhovateľa je v tejto časti
neopodstatnený. V závere poukázal na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadkuvyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí, ani sa logicky nedá predpokladať, že by

bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Zamietnutím žiadosti o pridelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote možno
chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia

zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj skutočnosť, že k vykonaniu
rozhodnutia malo dôjsť po zákonnej lehote. Odporca sa vyjadril k nesprávnemu úradnému postupu,
ktorý má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že takýto formálny
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Pojem nesprávny
úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie

účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo
s ňou nesúvisí, našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu
(zahrňujúci napr., právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmať exekučný titul,
zistenie skutkového stavu, výber aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav),
ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym úradným

postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradnýmpostupomjepretovylúčená.Znavrhovateľomprednesenýchskutkovýchokolnostíjezrejmé,že
nemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.Totižpodľaustanovenia
§ň 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhodujeonáhradeškody,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu.Zustanovenia§44ods.2Exekučného
poriadku vyplýva, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenia nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Pri existencii prieťahoch v konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č 514/2003 Z. z.,

súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažností na prieťahy, žiadosti o preverenia vybavenia sťažností na prieťahy v právnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda odporca vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje

existenciu prieťahu v konaní za preukázanú. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle § čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd. K materiálnej škode, keď
navrhovateľ sa domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 125,- eur, odporca poukazuje na
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. Preto pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je nevyhnutné
preukázať existenciu škody, podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je potrebné preukázať tak, aby bolo možné
preskúmanie tohto nároku, čo v tomto prípade je znemožnené. K nemajetkovej ujme odporca poukázal,
že pri právnickej osobe nie je možné použiť spôsob jej výpočtu, ktoré použil navrhovateľ a z návrhu

nevyplýva ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by mala byť poskytnutá jej náhrada v peniazoch.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV 15Er 25/2009 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa ako
oprávneného proti G. R. ako povinnému, bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie dňa 09. 01. 2009 na Okresný súd Bratislava IV. Okresný súd Bratislava IV vydal poverenie pre
súdneho exekútora JUDr. A. L. dňa 14. 01. 2009.

V zmysle § 101 ods. 1, 2 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania,
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené, súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania, vec
prejednal a prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy spis Okresného súdu Bratislava IV
č. k. 15Er 25/2009 a zistil, že navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinného G.
R. s označením Okresného súdu Bratislava IV č. EX 12327/2008 bez uvedenia spisovej značky tohto
súdneho konania. Nie sú uvedené dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie
veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden

relevantný dôkaz. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na Okresný súd
Bratislava IV dňa 09. 01. 2009. Súd vydal poverenie pre exekútora dňa 14. 01. 2009.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o

súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku
v tom čase platnom), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).

V zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručeniažiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa
nemožno zbaviť.

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb.

V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

V zmysle § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu, pri

ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti
pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Na
vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje zistenie jednotlivých relevantných skutkových okolností, ktoré
sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie súdu.

VdanomprípadenavrhovateľnapreukázaniesvojichtvrdenívnávrhuoznačilakodôkazspisOkresného
súdu Bratislava IV bez konkretizácie, ktorá z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako
dôkaz. Preto súd vzhľadom na predmet sporu sa oboznámil so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 09. 01. 2009 a poverením pre súdneho exekútora JUDr. A. L.. Z týchto
dôkazov jednoznačne vyplynulo, že od podania žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 09. 01. 2009 do rozhodnutia súdu dňa 14. 01. 2009 nemohol mať exekučný súd v žiadnom prípade
viac ako 6 mesiacov omeškanie tvrdené navrhovateľom, pretože od podania návrhu do rozhodnutia
súdu uplynulo len 5 dní, navyše toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v existencii prieťahov v žalovanej výške. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom,
či použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosť na prieťahy v konaní a že sa týkal konkrétnej

veci, ktorá je predmetom tohto sporu exekúcie proti povinnému G. R.. Navrhovateľ si nesplnil svoju
dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené tvrdenia ohľadne omeškania súdu najmenej 6
mesiacov, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pretože samé tvrdenie
navrhovateľa nie je dôkazom, na základe ktorého by súd mohol rozhodnúť vo veci bez toho, abynevykonal dôkazy preukazujúce nárok navrhovateľa. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že tvrdenia
navrhovateľa k návrhu sú všeobecné, pri mnohých je zrejmé, že sa ani nemôžu týkať tohto konania.
V danom prípade navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť tvrdenia, na základe

ktorého by mohol súd dospieť k takým skutkovým zisteniam, že navrhovateľ má nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Súd poukazuje, že poverenie pre súdneho exekútora bolo
vydané v zákonnej lehote 15 dní. Vzhľadom na pasívny postup navrhovateľa nielen v tejto veci, ale aj
vo veci exekúcie, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a vzhľadom na to, že odporca, ktorý mal
úspech v konaní, nežiadal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa osobitných predpisov.