Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8P/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415202182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5415202182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: D. A. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - Z. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX a otec - S. A. nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L., adresa na doručovanie: H., X.. Č.. V. XX
(X. V. G. - W.), v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu matke podať žiadosť o zmenu priezviska
maloletého, maloletý zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín,
Námestie slobody 1, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 27.05.2015 matka dieťaťa žiadala, aby súd dal za otca dieťaťa súhlas matke
na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. D.. V odôvodnení návrhu uviedla, že z hľadiska ďalšieho
vývoja maloletého, ktorý bol zverený do jej výchovy, by bolo prospešné, keby mal. D. mal priezvisko R.,
ktoré je zhodné s jej priezviskom. Naviac, otec sa o maloletého nezaujíma, nestýka sa s ním, nekupuje
mu nič nad rámec výživného a výživné neplatí načas ako mu bolo stanovené súdom. Otca dieťaťa
žiadala, aby jej dal súhlas na zmenu priezviska, ale on odmietol. O zmenu žiada aj preto, že ju volajú
podľa maloletého, A., čo je pre ňu nepríjemné.

Na pojednávaní matka trvala na návrhu z dôvodov v ňom uvedených, najmä preto, že ju volajú tak ako
sa volá syn, teda A., čo sa jej nepáči a vadí jej to. Otec sa o syna od rozchodu moc nezaujímal. Pokiaľ
sa aj stretli, tak tých stretnutí moc nebolo, možno 15 odkedy spolu nežijú. Posledne keď sa stretol so
synom, tak ho zobral do krčmy a v jeho prítomnosti pil. Syn sa s otcom chcel stretávať, ale v poslednom
čase už o to nemá záujem. Niekedy sa stalo, že aj keď prišiel po syna, tak cítila, že má vypité, ale D.
s otcom pustila, lebo stretnutia boli krátke, tak na hodinu, dve. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, tak

výživné si riadne neplatil. Má dlh, ktorý bol určený v trestnom konaní, tento zatiaľ neznížil. Aj keď má
syn sviatok, tak od otca nič nedostal. Ona žila s otcom dieťaťa do mája 2012. Žili spolu celú dobu od
narodenia syna. V čase spolužitia jej pomáhal, tiež mal záujem o syna. Po rozchode sa otec chcel so
synom stretávať, niekedy mu syna dala ako žiadal, ale niekedy jej to nevyhovovalo, napr. keď niekde so
synom išli. Myslí si, že otec dieťaťa aj zarobil peniaze a výživné nezaplatil. Napr. robil u zamestnávateľa
p. G., od neho mal dostať za prácu 300,- EUR, čo prepil a keďže pil, tak ho zamestnávateľ z práce
vyhodil. Syn chodí do škôlky a keď so škôlkou komunikuje, tak automaticky ju volajú pani A.. Syna sa

pýtala, či sa chce volať ako ona a povedal, že áno. Zatiaľ sa syn stotožňuje so svojim priezviskom. Otec
sa so synom nestretol zhruba rok a pol. V tomto roku sa len náhodne stretli v meste, keď jej dal na syna
50,- EUR. Ona žije v spoločnej domácnosti s mamou a s bratom. Ďalšie deti nemá. Otec sa so synom
posledne stretol pred spomínaným rokom a tri mesiace. Odvtedy sa už stretnutí nedomáhal. Mama ajbrat majú rovnaké priezvisko ako ona. Syn sám od seba nespomínal, že by sa chcel volať ako ona. On
to ešte veľmi nevníma, len keď sa ho na to pýtala, tak povedal, že chce mať priezvisko aké má aj ona.
Otca syn nespomína. T.č. chodí do škôlky, v septembri ešte nenastupuje do školy, lebo má odklad na

odporúčanie psychologičky, že je ešte veľmi hravý. So synom nenavštevuje psychologickú poradňu, syn
bol vyšetrený len v súvislosti so školskou dochádzkou. Čo sa týka stretnutí v U. O., tak na víkende boli
u otca asi 6x. Prvé stretnutia boli v poriadku, otec sa o syna zaujímal. Pri poslednom šiestom stretnutí
bol otec opitý, peniaze míňal na automatoch a volala bratrancovi, aby ich odtiaľ odviezol. Odvtedy už za
otcom nechodili. Je pravdou, že si našla potom nový vzťah a to asi po štyroch mesiacoch ako sa prestali

stretávať a otec začal vyvolávať aj jej priateľovi, aby doviezol D. aj s ňou za ním. Nechcela chodiť za
otcom, takže si mohol zobrať len samotného D., o čo ale záujem nemal. Čo sa týka škôlky, tak D. bol
chorý a potom ho dala do škôlky a práve vtedy zisťoval otec u p. B., či je v škôlke. Otec si syna nemôže
brávať zo škôlky, pretože tam sa vypisuje potvrdenie, kde uviedla osoby, ktoré môžu brávať syna zo
škôlky, a uviedla seba a tiež brata a mamu. Nenapísala v dotazníku pre škôlku aj otca ako osobu, ktorá
môže brávať syna, pretože s otcom už nie je v kontakte a mala obavy, kde by syn bol s otcom, keďže

jeho pomery nepozná.

Otec vo výpovedi uviedol, že čo sa týka stretnutí, tak je pravdou, že nežije s matkou od mája 2012.
Zhruba po polroku od rozchodu sa vzťahy medzi nimi celkom upravili. Matka chodila aj s D. za ním do U.
C., kde v tom čase robil, chodievali veľmi často, skoro každý víkend a trávili spolu víkendy. Takto to trvalo

možno polroka a tieto návštevy skončili kvôli tomu, že si našla matka priateľa. On sa nechcel miešať do
ichvzťahu,takženechodilanizaD.,vedel,žesynbysnímnešielbezmatky.Niejepravdou,že následne
za synom ešte chodil a že mal prísť pod vplyvom alkoholu. Po tom ako matka prestala so synom za ním
chodiť, tak sa stretli len jedenkrát v tomto roku, kedy matka mu volala, aby jej dal 50,- EUR. Stretli sa v
meste, on bol momentálne v práci, z ktorej len odbehol. Preto so synom nemohol byť dlhšie. S matkou sa

dohodnúť nedá, tak sa nesnažil. V čase keď spolu žili v jednej domácnosti, tak pracoval ako živnostník.
Zarábal pre rodinu, aj matke pomáhal. V súčasnosti robí len na dohodu. Pokiaľ zarobí peniaze, tak je
tu možnosť, že zníži zameškané výživné. V tomto roku zaplatil na výživnom sumu 150,- EUR a ešte
240,- EUR. On začal robiť v súčasnom zamestnaní len od minulého týždňa. Zatiaľ je stále živnostník,
ale keďže má podmienečný trest, tak ide živnosť zrušiť a to z toho dôvodu, aby mohol mať čistý register

trestov. Pred prácou, ktorú robí teraz, robil brigádnicky, tam zarobil zhruba 700,- EUR mesačne a v tomto
roku platil výživné na syna tak ako je uvedené v rozsudku zo dňa 25.06.2015 z trestného konania. Od
roku 2013 párkrát volal matke kvôli synovi, ale nedohodol sa s ňou, väčšinou vždy niekde bola alebo
mu povedala, že syn je chorý. Potom zisťoval v škôlke, kde chodí syn, u učiteľky B., či je naozaj chorý a
zistil, že syn je v škôlke. Jemu povedala učiteľka B., že má zákaz chodiť za synom do škôlky, alebo ho

zo škôlky brať a toto mu povedala, keď s ňou volal telefonicky. On to rešpektoval, pretože veci násilne
nerobí. Nebol na úrade práce, aby mu ohľadom stretnutí pomohli. Nesúhlasí s návrhom matky na zmenu
priezviska syna. Na záver otec uviedol, že on má súhlasiť so zmenou priezviska, ale naďalej má platiť
výživné na syna, asi je v tomto prípade bezpredmetný človek.

Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu matky a žiadal mu vyhovieť a to z toho dôvodu, že otec sa so
synom od mája 2013 nestretáva, ani sa nesnažil o stretnutia, napr. aj prostredníctvom pomoci cez ich
úrad. Neprispieva na výživu syna pravidelne a maloletý žije v domácnosti, kde majú rovnaké priezvisko
ako matka aj ďalší členovia a sám maloletý sa chce volať ako jeho matka.

Okrem výsluchu účastníkov konania, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom mal.
D. A., s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn.: 8P/77/2012, 8P/147/2012, 9T/79/2014 a
s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Mal. D. A. nar. XX.XX.XXXX pochádza z nemanželského vzťahu Z. R. a S. A.. Otcovstvo k dieťaťu bolo
určené na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, ktorí sa dohodli spoločne na priezvisku syna podľa
otca.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/77/2012-77 zo 06.09.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej bol mal. D. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu

dieťaťa sumu 150,- EUR mesačne, počnúc od 01.06.2012 a doplatiť zameškané výživné vyčíslené vo
výške 190,- EUR, do 30.09.2012. Ako vyplýva z návrhu matky, na základe ktorého bolo začaté toto
konanie, rodičia žili v spoločnej domácnosti do 31.05.2012.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/147/2012-31 zo dňa 15.01.2013 bol návrh otca na zníženie
výživného na mal. D., ktorým žiadal o zníženie zo sumy 150,- EUR na sumu 50,- EUR mesačne,
zamietnutý v celom rozsahu. Z výpovede matky v tomto konaní vyplýva, že stretnutia otca so synom

neprebiehali, pretože mala problém syna dávať otcovi z dôvodu, že nie je zodpovedný. Odôvodňovala
to tým, že ak mu syna dala, tak mu dával piť studené nápoje a potom bol syn chorý, preto už ďalej
nesúhlasila so stretnutiami. Otec vo výpovedi uvádzal, že sa chcel stretnúť so synom a keď o to prejavil
telefonický záujem, tak matka uvádzala, že syn je chorý, alebo uviedla iné dôvody, pre ktoré sa nemohol
s ním stretnúť.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9T/79/2014-86 zo dňa 25.06.2015, voči ktorému sa vzdali práva na
podanie odvolania obžalovaný aj prokurátor, súd uznal otca vinným zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, s podmienečným
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dva roky a zároveň prikázal obžalovanému v skúšobnej dobe
zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, zaplatiť dlhované výživné voči synovi D.
vo výške 770,- EUR, riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči synovi D. a podrobiť sa priebežnej

kontrole zo strany probačného a mediačného úradníka. Prečinu sa dopustil tým, že ako rodič v období
od 01.04.2014 do 25.06.2015 si neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
synovi D. nar. XX.XX.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/77/2012 zo dňa
06.09.2012 vo výške 150,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Z. R., keďže
v žalovanom období zaplatil výživné splatné v tomto období len vo výške 1.480,- EUR a to v septembri

2014 sumu 50,- EUR, v októbri 2014 sumu 300,- EUR, v novembri 2014 sumu 240,- EUR, v decembri
2014 sumu 150,- EUR, v januári 2015 sumu 50,- EUR, vo februári 2015 sumu 150,- EUR, v marci 2015
sumu 150,- EUR, v apríli 2015 sumu 150,- EUR a v máji 2015 sumu 240,- EUR a takto konal napriek
tomu, že ako živnostník mal príjem z podnikania a z brigád, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na
výživnom voči jeho synovi vo výške 770,- EUR. Z odpisu z registra trestov v uvedenom trestnom spise

bolo zistené, že otec nemá žiaden záznam v registri trestov.

Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom a
účinnom znení (ďalej len „ZoR“),, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku

maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 8 zákona NR SR č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, zmena mena alebo
zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4

ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan
Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.

Ak sa rodičia v podstatných veciach nevedia dohodnúť, môže sa hociktorý z nich v zmysle § 35 ZoR
návrhom domáhať rozhodnutia súdu. Výpočet podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských

práv a povinností je v ust. § 35 ZoR uvedený len príkladmo. Za podstatnú vec možno považovať aj
podanie návrhu na zmenu priezviska. Súd môže udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu
priezviska dieťaťa len keď sú pre to zistené vážne dôvody a keď je udelenie takéhoto súhlasu v
záujme maloletého dieťaťa. Súd pre rozhodnutie vo veci zisťoval plnenie rodičovských povinností voči
maloletému zo strany otca a to za celé obdobie od narodenia dieťaťa až doteraz. Z obsahu spisu sp.zn.

8P/77/2012 aj z výpovedí rodičov v tomto konaní bolo zistené, že rodičia žili v spoločnej domácnosti
so synom do 31.05.2012. Počas spolužitia od narodenia dieťaťa otec o syna prejavoval záujem,
matke so starostlivosťou o dieťa vypomáhal, zárobok z podnikania poskytoval na krytie potrieb dieťaťa
aj spoločnej domácnosti. Po rozchode rodičov sa polroka otec stretával so synom, s ktorým matka
chodievalazaotcomnaU.,kdetohočasupracoval,pričomnešlookrátkodobéstretnutia,aleovíkendové

pobyty. Následne sa pre nezhody rodičov kontakty rodičov aj stretnutia otca so synom prerušili, čo trvá
doteraz. Je pravdou, že otec sa už po niekoľkých neúspešných telefonických pokusoch o dojednanie
stretnutí so synom, dôvodom ktorých bol napr. nesúhlas matky so stretnutím pre chorobu syna, resp.
pre neprítomnosť matky so synom v bydlisku, o ďalšie stretnutia nepokúšal a ani sa ich nedomáhal
súdne, či za súčinnosti ÚPSVaR. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, dohodnuté výživné schválené v

rodičovskej dohode si otec riadne v období od 01.04.2014 doteraz neplnil, za čo bol aj právoplatne
odsúdený. Nemožno však konštatovať, že na potreby dieťaťa v uvedenom období vôbec neprispieval
resp. prispieval len v zanedbateľnom rozsahu, keďže za obdobie od 01.04.2014 do 30.05.2015 z
výživného v celkovej výške 2.250,- EUR uhradil 1.480,- EUR a teda neuhradená ostala jeho časť v sume770,- EUR. Matka dieťaťa nežije v manželstve resp. v partnerskom vzťahu, v ktorom by jej partner
nahrádzal rolu otca a s ktorým by mal maloletý vytvorený blízky vzťah. Mal. D. nemal problém stýkať
sa s otcom v čase stretnutí realizovaných po rozchode rodičov. Vie kto je jeho otcom a priezvisko, ktoré

nesie po otcovi, neodmieta, je s ním stotožnený. Ako vyplýva z návrhu matky a jej výpovede v konaní,
rozdielnosť priezvisk vadí matke, čo zdôvodnila tým, že sa často stáva, že ju oslovujú priezviskom syna
a toto považuje za hlavný dôvod podaného návrhu. Pokiaľ matka poukazovala na to, že D. vyjadril
súhlas so zmenou priezviska na jej priezvisko, tak z výpovede matky vyplýva, že to nebolo z jeho
iniciatívy, t.j. že dieťa sa nedožaduje tejto zmeny. Nebolo zistené, že by mal maloletý určitý problém so

súčasným priezviskom. Jeho súhlas bol vyvolaný len cielenými otázkami matky, či sa chce volať ako
ona. Maloletý je vychovávaný len matkou a jej príbuznými, t.j. stotožňuje sa s postojmi matky, ktorá
preňho predstavuje istotu a najdôležitejšiu osobu. V konaní teda bolo zistené, že otec síce neprejavuje
o syna v súčasnosti taký záujem aký sa predpokladá u rodiča, avšak o syna sa zaujímal a podieľal
sa na jeho starostlivosti od jeho narodenia počas celého spolužitia rodičov, ako aj určitý čas po ich
rozchode a následná pasivita resp. nekontaktovanie sa otca so synom, bolo spôsobené aj konfliktnými

vzťahmi rodičov a nesúhlasom či nezáujmom matky o stretnutia otca so synom. Nebolo preukázané, že
by maloletý v súčasnosti negatívne vnímal rozdiel v priezvisku, ktoré nesie a ktoré má jeho matka. Súd
je toho názoru, že nie sú naplnené vážne dôvody pre udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu
priezviska dieťaťa a že požadovaná zmena priezviska je v záujme maloletého a je prospešná pre jeho
zdravý vývoj. Naopak, súd je toho názoru, že je v záujme dieťaťa, aby bol znova obnovený a budovaný

vzťah maloletého s otcom, pocit spolupatričnosti dieťaťa s otcom, ktorý má mať tiež miesto vo výchove
a starostlivosti o syna, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmami dieťaťa, čo v tomto prípade zistené nebolo.
Preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v troch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).