Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513201323
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3513201323.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci mal. O.
Z., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom B. B. X. J. E. A. E. K., I. XXX/X, A., v konaní zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. A. E. K., pracovisko A., E. A.. X.. Š. XXX/X, proti
odporcom: 1/. A. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A.. X.. Š. Č.. XXX/XX a 2/ U. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S., S.. O. XXXX/XX, naposledy bytom XXXX J., A.-Z.-M. XX, X., t. č. na neznámom mieste, v

konaní zastúpenej opatrovníkom A.. O. I. A., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu E. A. E. K., o
zapretie otcovstva dieťaťom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že A. E. J., rod. E. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, miesto
narodenia K. Z., K., syn rodičov - otec Binh Nguyen, matka K. B. J. G., nie je otcom maloletého O. Z.,
nar. XX.XX.XXXX v A., r.č. XXXXXX/XXXX, ktorý sa narodil matke U. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX v
S., r.č. XXXXXX/XXXX.

II. Zrušuje sa vyživovacia povinnosť odporcu 1/ A. E. J. k navrhovateľovi maloletému O. Z., uložená
Rozkazom na plnenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa
14.01.2011, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2013 domáhal, aby súd určil,

že odporca 1/ nie je otcom navrhovateľa. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom číslo
konania XP/XXX/XXXX-X zo dňa 14.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2010 bol Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny E. A. E. K. ustanovený za opatrovníka maloletému O. na
podanie návrhu a na zastupovanie dieťaťa v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.11.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2013, súd pripustil zapretie otcovstva a určil, že zapretie otcovstva
po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletého dieťaťa. Podľa

vyjadrenia odporcu 1/ už vo veku šiestich mesiacov maloletého O. mal podozrenie, že maloletý Jakub nie
je jeho synom, nakoľko má maloletý svetlé vlasy. Odporkyňa 2/, matka maloletého, sa sama preriekla,
že maloletý má postavu po svojom otcovi. Raz dokonca povedala aj jeho meno, mal to byť pán Z., ktorý
pracoval na Ú. v S.. Odporkyňa 2/ sa odporcovi 1/ priznala, že pána Z. pozná a že prespal u nej
po diskotéke. Odporca 1/ nepodal návrh na zapretie otcovstva, pretože chcel, aby deti vyrastali v úplnej
rodine. Po nariadení ústavnej starostlivosti deti pravidelne navštevoval a do roku 2010 si brával počas

prázdnin aj maloletého O.. V roku 2010 odporca 1/ maloletému povedal, že nie jeho otcom a prerušil s
maloletým akýkoľvek kontakt. V súčasnosti sa otec s maloletým O. nestretáva, rovnako
ani maloletý nejaví záujem o stretnutia s otcom. Maloletý sa so skutočnosťou postupne vyrovnáva azačína vyhľadávať informácie o svojom biologickom otcovi. Podľa posledných správ z detského domova
je maloletý so situáciou vyrovnaný. Odporca 1/ sa s maloletým stretáva iba pri náhodných stretnutiach,
avšak napriek všetkému si plní svoju vyživovaciu povinnosť.

Odporca 1/ s podaným návrhom súhlasil, lebo sa necíti byť biologickým otcom maloletého O.. Otcovstvo
k maloletému uznal na matrike súhlasným vyhlásením, pretože chcel, aby maloletý O. mal otca. To,
že nie je otcom maloletého O. zistil asi pol roka po jeho narodení, keď pri hádke mu odporkyňa 2/,
matka maloletého, povedala, že syn má postavu po svojom otcovi. Tak sa začal teda pýtať, kto je otcom

maloletého O.. Na naliehanie mu povedala, že otcom maloletého O. by mal byť nejaký
pán Z., ktorý pracoval na A. Ú. v S.. Bolo to v tom období, keď bývala v azylovom dome v S. a on ich
pravdepodobne mal na starosti. Povedala mu, že boli raz na diskotéke a on zostal u nej spať. Z danej
situácie bol smutný, a to aj preto, že ani syn W., ktorého má odporkyňa 2/ z predchádzajúceho vzťahu,
nemá určeného otca. Jeho otcom by mal byť nejaký W., a keď si pýtal rodný list, povedala mu, že by to
malbyťnejakýS.,ktorýutiekoldozahraničia.MaloletýW.bolzverenýdonáhradnejosobnejstarostlivosti

starej matky. Keď bol v S. nakupovať, stretol tam starú matku O., ktorá odporkyni 2/ podľa jej vyjadrenia,
odporučila, aby nikdy nepodávala návrh na zapretie otcovstva a vždy tvrdila, že odporca 1/ je otcom
maloletého O.. Odporkyňa 2/ mu tiež viackrát povedala, aby platil. V súčasnej dobe nie je s odporkyňou
2/ v kontakte a ani neviem, kde sa v súčasnej dobe zdržuje. Čo sa týka vzťahu k maloletému O., skôr by
ho za danej situácie bral ako svojho príbuzného, nie ako svojho syna, i keď na jeho narodenie sa tešil.

Chápe postoj maloletého Jakuba k nemu, že je nahnevaný, ale nemá právo hovoriť o ňom nepravdivé
veci, ktoré nechcel odporca 1/ bližšie špecifikovať. Jeho podozrenie, že navrhovateľ nie je jeho synom
vyplýva aj z toho, že maloletý O. má blonďavé vlasy, má hrubé prsty na nohách, pričom všetky jeho deti
majú tenké prsty a jeho stavba tela je iná ako jeho.

Odporkyňa 2/ s podaným návrhom nesúhlasila a ani nesúhlasila s odberom vzoriek v priebehu
získavania podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Uviedla, že konanie odporcu 1/ je
motivované tým, že už si nechce plniť vyživovaciu povinnosť.

Kolízny opatrovník zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom návrhu. Návrh bol podaný potom,

ako súd rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva a potom ako odporca 1/ maloletému O. povedal,
že nie je jeho biologickým otcom. Maloletý bol z tejto informácie zranený a začal pátrať po svojom
biologickom otcovi. Jeho pátranie však skončilo z dôvodu, že sa nedostal k potrebným informáciám.
Potrebnéinformáciemálenjehomatka,ktorásnímnekomunikujeavdetskomdomovehonenavštevuje.
Maloletý O. je naďalej v detskom domove, a čo sa týka vzťahu odporcu 1/ k maloletému, tento ho

nenavštevuje a plní si len súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Kolízny opatrovník záverom uviedol,
že vychádza z toho, že každé dieťa má právo poznať svojho biologického otca.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a opatrovníka odporkyne
2/, ktorý jej v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený, pretože odporkyňa 2/ v priebehu konania zmenila

adresu pobytu v X. a na adrese naposledy známej sa následne nezdržiavala. S maloletým O. bola
naposledy v telefonickom kontakte v novembri 2014, odvtedy sa mu neozvala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 1/ a kolízneho opatrovníka, oboznámením návrhu,
rodného listu mal. O., obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XC/

XXX/XXXX, najmä obsah rozsudku č. k. XC/XXX/XXXX-XX, znaleckého posudku č. XX/
XXXX, písomného vyjadrenia odporkyne 2/, potvrdenia o majetkových pomeroch odporcu 1/ a zistil tento
skutkový stav:

Maloletý Jakub sa narodil dňa XX.XX.XXXX počas vzťahu odporcu 1/ a odporkyne 2/. V čase

narodenia maloletého O. rodičia žili v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému O. bolo určené
súhlasným vyhlásením odporcu 1/ a odporkyne 2/ na matrike. K ukončeniu spolužitia
došlo v lete roku 2007. Maloletý O. sa nachádza v detskom domove na základe rozsudku Okresného
súdu Senica č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 06.11.2007, pretože súd nariadil nad maloletým O. ústavnú
starostlivosť, ktorá sa realizuje v Detskom domove rodinného typu v E. A. E. K., rozsudok nadobudol

právoplatnosťdňa20.11.2007.Obomrodičombolaurčenávyživovaciapovinnosť,ktorejvýškauodporcu
1/ bola zmenená na základe Rozkazu na plnenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXP/
XXX/XXXX-XX zo dňa 14.01.2011, pričom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Jakubovi
na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťapodľa osobitného zákona, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet
detského domova.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.11.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2013, vyplýva, že súd pripustil zapretie otcovstva a určil, že zapretie
otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletého
dieťaťa.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX bolo zistené, že na základe vykonaného dokazovania
metódou analýzy DNA zúčastnených osôb a súčasných poznatkov v odbore genetiky treba pokladať
otcovstvo odporcu 1/ voči maloletému navrhovateľovi za jednoznačne vylúčené,
pretože nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa ich má, ale
nemohlo ich zdediť od svojej matky. Otcovstvo vylučuje 7 nezávislých systémov DNA (polymorfizmov
DNA typu STR).

Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa§96ods.2 Zákonaorodine,aksúdrozhodnetak,ženávrhupodanémupodľaodseku1vyhovie,a
určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti

tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po
narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo
poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov. Záujem môže byť
prípadne podložený zdravotnými dôvodmi z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb. Záujem
dieťaťa môže spočívať aj v majetkových nárokoch (dedičských). Vo všeobecnosti by
mal byť vždy zo zákona daný záujem dieťaťa poznať svojich biologických rodičov.

Osobné vzťahy medzi rodičmi a deťmi svojím charakterom patria medzi najvýznamnejšie vzťahy medzi
ľuďmi,dotýkajúsaichosobného,citovéhoživota (vporovnanínapr.sozmluvnýmivzťahmi)
bezprostredne a dlhodobo, predstavujú najužšiu oblasť ich každodenného života, vyjadrujú nadväznosť
príbuzenských vzťahov, resp. ľudských generácií. V súlade so záujmami spoločnosti, ako

aj jednotlivcov nadobúdajú aj charakter právnych vzťahov. Vyplývajú z nich viaceré práva a povinnosti,
čím je odôvodnený záujem na tom, aby uvedené vzťahy boli včas zistené a evidované.

Dieťa má v zásade právo na určenie toho, kto sú jeho rodičia. Výslovne mu toto právo priznáva článok
7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Možno teda vymedziť základné požiadavky, ktoré sa dajú vyčítať

aj zo znenia zákona a ktoré spoluvytvárajú právny rámec určovania a zapretia otcovstva. Predovšetkým
je to požiadavka, aby sa právny vzťah otcovstva v čo najväčšom počte prípadov stotožňoval so
stavom biologickým. Táto požiadavka je potom do určitej miery korigovaná druhou požiadavkou, a
to aby bol tento vzťah určený v čo najkratšom čase po narodení dieťaťa, t.j. požiadavkou včasnosti
stabilizácie právneho vzťahu otca a dieťaťa. Požiadavka stabilizácie rodinnoprávnych pomerov dieťaťa

sa prejavuje aj v zásade, že nositelia rodičovských práv a povinností majú časovo obmedzenú možnosť
na dosiahnutie zapretia otcovstva, t.j. otázky zásadného významu osobného statusu s rozsiahlymi
a dlhodobými osobnými, ako aj majetkovými následkami. Výsledkom uvedených skutočností môže byť
konzervácia právneho stavu, ktorý je v rozpore s biologickým stavom, resp. aj vôľou
samých účastníkov tohto vzťahu, a preto túto situáciu zákonodarca vyriešil tak, že zakotvil nadväzné

časovo neobmedzené právo dieťaťa domáhať sa zapretia otcovstva, avšak pod podmienkou, že je to
potrebné v záujme dieťaťa, čo bolo zistené a konštatované rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.11.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 08.01.2013.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je vylúčené, aby odporca 1/ bol biologickým
otcom maloletého O., pretože nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať,

keďže dieťa ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky. Na základe preukázaných skutočností, súd
návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že odporca 1/ nie je biologickým otcom maloletého O. Z..

Následne na základe návrhu odporcu 1/ súd pristúpil k posudzovaniu naplnenia zákonných dôvodov pre
zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu 1/ voči navrhovateľovi, podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine veta

prvá, v zmysle ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd po vykonanom dokazovaní jednoznačne dospel k záveru, že doteraz súdom určenú vyživovaciu
povinnosťodporcu1/jepotrebnézrušiť,keďžeodporca1/niejebiologickýmotcomnavrhovateľa,pričom
rozhodnutie o zapretí otcovstva sa opiera o znalecké dokazovanie formou analýzy DNA. Za
daného súdom zisteného skutkové a právneho stavu, súd nemal inú možnosť ako návrhu odporcu 1/
vyhovieť a zrušiť vyživovaciu povinnosť, keďže jeho otcovstvo k navrhovateľovi bolo úspešne v konaní

pred súdom zapreté, a preto odporca 1/ nemôže byť ani nositeľom rodičovských povinností, ktoré zákon
s osobou rodiča dieťaťa spája, teda ani povinnosti vyživovacej.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého Žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez

návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.