Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208897
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:1215208897.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci

starostlivosti súdu o mal. R. Q., V.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky: R. Q., V.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, T., zast. JUDr.
Adrianou Ručkayovou, advokátkou v Novom Meste nad Váhom, Jilemnického 27, a otca: I. I., L. P.,
Y.Á., B. Č. Ú. P., O. Ú.: E. R., V.. XX.XX.XXXX, P. T. B., B. Č.D. V. R. V. L., P. E. K., Q. X, S. R., V..
XX.XX.XXXX, P., T. XX, v konaní o zverenie mal. R. do osobnej starostlivosti matky, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý R. Q., V.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

II. Otec maloletého R. je povinný prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred, k rukám
matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. 10P/329/2006-72 zo dňa 11.12.2006.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril mal. R. do jej starostlivosti. Uviedla, že maloletý
bol na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.12.2006 v konaní vedenom pod sp.
zn. 10P/329/2006 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti E. R. D. S. R., ktorí sú starými rodičmi
maloletého. Práva v zmysle uvedeného vykonáva len stará matka, pretože starí rodičia spolu nežijú v
spoločnejdomácnosti.Ďalejuviedla,žemedzimatkoumaloletéhoastaroumatkouE.R.bolauzatvorená
dňa 21.03.2014 dohoda, na základe ktorej strany dohody vyslovili záujem, aby bol maloletý zverený
do osobnej starostlivosti matky. Matka je toho času schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloletého, je v záujme maloletého, aby bol v osobnej starostlivosti rodiča, ktorý je plne schopný
zabezpečovať jeho starostlivosť a výchovu.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8P/73/2015-195, zo dňa 06.11.2015, bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým súd mal. R. zveril do osobnej starostlivosti matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom E. R., S. R., oboznámením potvrdenia o priznaní príspevku na

dieťa pre mal. B. E., potvrdenia o priznaní príspevku na dieťa pre mal. R., potvrdenia o vyplácaní
náhradného výživného, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia od lekára, fotokópie kartičky poistenca
maloletého, správy zo šetrenia pomerov, pričom zistil tento skutkový stav:Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10P/329/2006-72 zo dňa 11.12.2006, súd zveril mal. R. do náhradnej
osobnej starostlivosti E. R. a S. R. zároveň uložil otcovi a matke prispievať na výživu maloletého sumou
po 22,60 Eur (681,- Sk) mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2007.

Z výsluchu E. R. súd zistil, že maloletý je toho času v starostlivosti matky v Nemecku, s maloletým
každý týždeň skajpuje. Maloletý navštevuje 4. ročník základnej školy, matka je zamestnaná, dokončuje
si strednú školu, spolu s priateľom a maloletým bývajú trojizbovom byte. Ďalej uviedla, že minulý rok
bola u nich na návšteve, matka má vytvorené podmienky na starostlivosť o maloletého.

S. R. uviedol, že s maloletým nie je v kontakte už dva roky.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov vyplynulo, že maloletý R. od marca 2014 nežije
v spoločnej domácnosti so starou matkou E. R.. Matka maloletého si maloletého zobrala k sebe do
Nemecka, matka býva spolu s maloletým a svojim priateľom a ich spoločným dieťaťom na adrese A.

X, XXX XX X.. Podľa vyjadrenia starej matky maloletý navštevuje v Nemecku základnú školu v mieste
bydliska, na domácnosť matky je zvyknutý a rozumie si s matkou, ako aj jej priateľom a sestrou.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na všetky predložené dôkazy je návrh matky na
zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. V konaní boli predložené listinné

dôkazy preukazujúce, že matka o maloletého zabezpečuje starostlivosť, v konaní boli vypočutí starí
rodičia maloletého, ktorí potvrdili, že nevykonávajú starostlivosť o maloletého R. a náhradná osobná
starostlivosť už toho času nie je potrebná, náhradná osobná starostlivosť je dočasná, navrhla aby súd
maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, aby zo strany otca bolo určené minimálne
výživné.

Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
podľa § 46.

Podľaods.2súdzrušínáhradnúosobnústarostlivosťlenzvážnychdôvodov,najmäakosoba,ktorejbolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje
svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Podľa ods. 3 ak zanikla náhradná osobná
starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov,

ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté
dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové
väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na
rozvod. Podľa ods. 4 ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela. Podľa

ods. 5 ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e)
a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd
rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd
pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťas druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý bol predbežným opatrením tunajšieho súdu
č.k. 8P/73/2015-195, zo dňa 06.11.2015, zverený do osobnej starostlivosti matky. Z dokazovania
ďalej vyplynulo, že maloletý sa toho času nachádza v starostlivosti matky, bývajú v spoločnej

domácnosti, matka má zabezpečené podmienky pre starostlivosť o maloletého. Matka predložila
doklady, preukazujúce, že maloletý navštevuje v Nemecku základnú školu, matka na maloletého poberá
prídavok na dieťa, ako aj rodinné prídavky, maloletý je v evidencii lekára v mieste bydliska (potvrdenie
o priznaní príspevku na dieťa pre mal. B. E., potvrdenie o priznaní príspevku na dieťa pre mal. R.,
potvrdenie o vyplácaní náhradného výživného, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie od lekára,

fotokópiakartičkypoistencamaloletého).RodičiamaloletéhoR.dlhodobonežijúvspoločnejdomácnosti,
toho času je otec vo výkone trestu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd mal. R. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Zo strany otca súd určil výživné na mal. R. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa s účinnosťou právoplatnosti rozsudku. Súd pri tom vychádzal zo skutočnosti, že otec
je toho času vo výkone trestu kde nie je pracovne zaradený. Matka je zamestnaná.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez

návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného zákona.