Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200356
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515200356.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, Žilina proti žalovanému: I. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. XXX v konaní o zaplatenie 4 554,54 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia sumy 75,- eur.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 1.12.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu nezaplatenú istinu vo výške 4 554,54 eur spolu s nezaplatenými poplatkami vo
výške 75,- eur, úrokom vo výške 237,81 eur (z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti),
úrokom z omeškania vo výške 2,48 eur (z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti),
úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4 554,54 eur od 9.1.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z nesplatenej istiny 4 554,54 eur a nezaplatených úrokov vo výške 237,81 eur od
9.1.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalovanýsakžalobe,ktorámubolaspolusprílohamidoručenádovlastnýchrúkdňa9.3.2015vpriebehu
konania písomne nevyjadril.

Podaním doručeným súdu dňa 4.8.2015 žalobca zobral žalobu v časti uplatňovaných poplatkov späť.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 29.10.2015 na ktoré sa napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu nedostavil žalobca, ktorý však svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s

prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil. Súd tak v súlade s § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) súd na pojednávaní vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Na pojednávaní, tak ako aj na pojednávaní zo dňa 1.7.2015 žalobca žiadal o možnosť splácať svoj dlh v
splátkach po 30,- eur. Súhlasil so späťvzatím žaloby v časti 75,- eur. Uviedol, že úver rok splácal po 80,-
eur mesačne. U žalobcu mal účet, kde mu chodili mamine, sestrine a bratove prídavky. Od žalobcu mu

potom prišla ponuka na úver vo výške 4 000,- eur a tak úver zobral. Je slobodný, bezdetný a bez práce.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením
sa s obsahom Úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 4.10.2013, mesačného výpisu transakcií za mesiacoktóber 2013, pohybmi na účtoch v období oct 13, Sadzobníkom poplatkov - I. časť, výzvou na
predčasné splatenie úveru to dňa 17.12.2014, upomienkou zo dňa 25.8.2014, druhou upomienkou zo
dňa 22.9.2014 a zo dňa 21.10.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko,

a.s., vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 4.8.2015, prehľadom splátok ako aj obsahom ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 4.10.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Úverová zmluva č. XXXXX, na základe,
ktorej bol žalovanému poskytnutý žalobcom bezúčelový úver vo výške 4 800,- eur, pri úrokovej sadzbe

15,90 % ročne s mesačnou splátkou vo výške 80,17 eur. Dátum splatnosti prvej anuitnej splátky bol dňa
16.10.2013. Počet splátok bol vo výške 120. Splátky boli splatné mesačne vždy v 16. deň kalendárneho
mesiaca. Splatnosť úveru bola 18.9.2023. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 240,- eur. RPMN
za úver bola vo výške 19,04 %. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola vo výške 18,84
%. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť bola vo výške 9860,40 eur. Čerpanie úveru vo výške
4 560,- eur žalovaným žalobca preukázal predloženým mesačným výpisom transakcií za október 2013,

pričom uzavretie úverovej zmluvy ako aj čerpanie úveru potvrdil aj žalovaný. Pre neplnenie si povinností
zo strany žalovaného bol žalovaný výzvou zo dňa 17.12.2014 vyzvaný na predčasné splatenie úveru
v celkovej výške 4 816,66 eur do 8.1.2015. Žalovaný však zosplatnený úver v dodatočne poskytnutej
lehote neuhradil. Žalobca bol v priebehu konania súdom špecifikáciu jednotlivých položiek žalovanej
sumy. Tiež bol vyzvaný, aby uviedol ako sumu žalovaný uhradil ako boli platby žalovaného započítané

na úroky, poplatky a prípadné iné príslušenstvo. Žalobca na túto výzvu reagoval podaním doručeným
súdu dňa 4.8.2015, pričom v časti uplatňovaných poplatkov zobral žalobu späť. Zároveň zaslal listiny, z
ktorých mal byť zrejmý prehľad splátok a spôsob ich započítania a prehľad omeškania a spôsob výpočtu
omeškania. Tieto prehľady predstavovali listiny v anglickom jazyku, v ktorých boli jednotlivé položky
farebne zvýraznené žltou, červenou a zelenou farbou. Do týchto prehľadov splátok bolo na pravej strane

listiny rukou dopísané - poskytnutý úver, zmluvný úrok, uhradené splátky, ktoré boli ťažko čitateľné.
Podanou žalobou si žalobca uplatnil istinu vo výške 4 554,54 eur spolu s nezaplatenými poplatkami vo
výške 75,- eur, úrokom vo výške 237,81 eur, úrokom z omeškania vo výške 2,48 eur, úrokom vo výške
15,90 % ročne zo sumy 4 554,54 eur od 9.1.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z nesplatenej istiny 4 554,54 eur a nezaplatených úrokov vo výške 237,81 eur od 9.1.2014 do

zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 4.8.2015 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 75,-
eur, teda uplatňovaných poplatkov späť.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v časti zaplatenia sumy 75,- eur späť pred pojednávaním bolo
potrebné rozhodnúť najskôr o tomto späťvzatí žaloby.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca vzal svoju žalobu v časti v časti zaplatenia sumy 75,- eur späť skôr než začalo pojednávanie
vo veci samej, preto súd konanie postupom podľa § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. v tejto časti zastavil.

Predmetomkonaniapočiastočnomspäťvzatížalobyžalobcomostalozaplatenieistinyvovýške4554,54
eur spolu s úrokom vo výške 237,81 eur, úrokom z omeškania vo výške 2,48 eur, úrokom vo výške 15,90

% ročne zo sumy 4 554,54 eur od 9.1.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
nesplatenej istiny 4 554,54 eur a nezaplatených úrokov vo výške 237,81 eur od 9.1.2014 do zaplatenia
z Úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa 4.10.2013.

Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie

spotrebiteľských úverov vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako
fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné vychádzať z
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)v znení účinnom ku dňu uzavretia Úverovej zmluvy č. XXXXX t.j. k dňu 4.10.2013 a nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

V prvom rade sa súd zaoberal Úverovou zmluvou č. XXXXX zo dňa 4.10.2013 z pohľadu podstatných
náležitostí, ktoré obsahuje vyššie citovaná právna úprava obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských

úveroch.

Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje konkrétnu výšku a termíny
jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov čo je v rozpore so zákonom o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

V zmluve o úvere je uvedená výška celkovej splátky, a to 80,17 eur, počet splátok 120, dátum prvej
anuitnej splátky 16.10.2013 a termín konečnej splatnosti úveru 18.9.2023, pričom jednotlivé splátky
mali byť splatné mesačne v 16. deň kalendárneho mesiaca. V zmluve o úvere sa však nenachádza
splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru. Je tam

tiež uvedená len suma jednej splátky vo výške 80,17 eur, pričom z nej nevyplýva, koľko z tejto splátky
ide na splátku úveru, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zo zmluvy o
úvere má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov.
Uvedenáskutočnosťnevyplývaanizpodmienokkzmluveoúvere.Nepostačujeuvedeniejednejcelkovejsumy, zo zmluvy musí byť zrejmé, aká je výška splátky úveru aká je výška splátky úroku a aká výška
splátky poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok nebol súčasťou
úverovej zmluvy, v úverovej zmluve ani v úverových podmienkach nie je uvedené, že by splátkový

kalendár bol žalobcom odovzdaný žalovanému najneskôr pri podpísaní zmluvy.

Keďže predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, podľa § 9 ods.2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalobcovi vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanému zmluvou o úvere je bezúročný a
bez poplatkov vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez
úrokov a akýchkoľvek poplatkov. Žalovaný čerpal úver vo výške 4 560,- eur (istina úveru vyplývajúca
zo zmluvy o úvere 4 800,- eur - 240,- eur poplatok za poskytnutie úveru). Zo strany žalovaného boli
vykonané úhrady splátok úveru, čo potvrdil aj žalobca vo svojich vyjadreniach. Žalobca však nepredložil

súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval výšku všetkých úhrad žalovaného, a to aj napriek výzve súdu.
V konaní tak nebolo unesené dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vychádzajúc z platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania sa sporové veci na súdoch

prejednávajú v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť za
zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci je
predovšetkým na účastníkoch konania.

Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z § 79 ods.1 O.s.p.je už v samotnej žalobe pravdivo opísať

rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K žalobe je tiež povinný pripojiť listinné
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( § 79 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa § 205a O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú
pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Vyššie citované zákonné ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie

bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že účastník sporového občianskeho súdneho konania má

povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.) medzi
ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie
sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže
účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich
preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena,
čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti
nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich
práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci ( vigilantibus
iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce

skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v Úverovej
zmluve č. XXXXX zo dňa 4.10.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v takomto spore
nesie bremeno tvrdenia, že medzi žalobcom a žalovaným bol záväzkový vzťah z ktorého mu vznikla

pohľadávka voči žalovanému, ktorú je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby
ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu
vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že tento záväzkový vzťah medzi žalobcom
a žalovaným skutočne platne vznikol, v tomto záväzkovom vzťahu vznikla žalobcovi pohľadávka voči
žalovanému v určitej výške. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo,

bolo by potom na žalovanom, aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto
skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby
na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Úverovú zmluvu č. XXXXX zo dňa 4.10.2013,

na ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť záväzkový
vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Túto svoju povinnosť si žalobca splnil, pričom uzavretie úverovej
zmluvy potvrdil aj žalovaný na pojednávaní dňa 1.7.2015 ako aj dňa 29.10.2015. Žalobca tiež preukázal,
čerpanie úveru poskytnutého žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy, a to mesačným
výpisom transakcií sa mesiac október 2013, pričom čerpanie tohto úveru tiež žalovaný potvrdil vo svojej

výpovedi na pojednávaní dňa 1.7.2015 ako aj dňa 29.10.2015. Teda žalobca svoj nárok, čo do jeho
základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal dôvodnosť výšky ním uplatneného nároku majúceho
základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v podanej žalobe ani po výzve súdu.Súd písomne vyzval žalobcu výzvou jemu doručenou dňa 22.7.2015 na predloženie dôkazov
preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy ako aj jej špecifikáciu, tiež ho vyzval, aby uviedol ako sumu
žalovaný uhradil ako boli platby žalovaného započítané na úroky, poplatky a prípadné iné príslušenstvo,

na ktorú žalobca reagoval predložením prehľadu splátok a prehľadu omeškania.
Súd však zo žaloby a jej príloh ako aj z odpovedi žalobcu na výzvu súdu (prehľad splátok a prehľad
omeškania) nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalobcom uplatnených nárokov. Z predložených
listinných dôkazov nemožno určiť sumu všetkých úhrad žalovaného. Túto sumu žalobca ani nikde
nešpecifikoval. Uvedenie celkovej sumy úhrad žalovaného je vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť

žalovanému poskytnutého úveru potrebné pre určenie zostatku výšky istiny, na ktorú má žalobca nárok,
keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný uhradil nejaké splátky.
K žalobe priložených listinných dôkazov vyplýva, tak ako to už bolo aj vyššie uvedené iba uzavretie
úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a čerpanie úveru žalovaným. Z prehľadu splátok a
prehľadu omeškania predloženého súdu žalobcom dňa 4.8.2015, nijako nevplýva výpočet žalobcom
uplatnenej sumy a jej zložiek. Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaný jednotlivými splátkami uhradil,

ani to aká časť žalovaným uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých splátok bola použitá na úhradu
istiny úveru, na úhradu úrokov a poplatkov. Taktiež nevyplýva zo žiadneho zo žalobcom predložených
listinných dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného úroku a úroku z omeškania ako aj ich špecifikácia.
Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok, ktorý je v anglickom jazyku, nie je možné určiť, koľko
splátok a v akej výške žalovaný uhradil. Síce v ňom sú farebné označené jednotlivé položky ako aj

rukou dopísané údaje, tieto sa však nenachádzajú pri každej položke. Tiež sa pri tomto prehľade splátok
nenachádza žiadna legenda, ktorá by napomáhala, pri orientácii v tomto prehľade splátok.
Súd na tomto mieste poukazuje, že žalobca je bankou, ktorej predmetom je poskytovanie úverov s
čím je jednoznačne spojená aj správa takéhoto úveru a vedenie si presnej a podrobnej evidencie o
poskytnutom úvere, ako aj o transakciách s ním súvisiacich, pričom žalobca na plnenie týchto úloh musí

byť aj dostatočne personálne a technicky zabezpečený, teda podľa názoru súdu z jeho strany mohla byť
bez akýchkoľvek komplikácii súdu poskytnutá podrobná a prehľadná špecifikácia žalovanej sumy ako
aj jej výpočet s poukazom na úhrady žalovaného, ako aj konkrétna suma týchto úhrad.

Žalobca v uznesení súdu zo dňa 5.3.2015, ktoré mu bolo doručené dňa 10.3.2015 bol poučený v zmysle

§ 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že
všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku
uplatneného nároku. Súd žalobcovi svojou výzvou dal možnosť odstrániť nedostatok spočívajúci v
špecifikácii žalovanej sumy ako aj nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej

sumy. Súd tak nemohol určiť výšku istiny na ktorú by mal žalobca nárok vzhľadom na bezúročnosť a
bezodplatnosť poskytnutého úveru, ktorá by predstavovala rozdiel medzi reálne čerpaným úverom 4
560,- eur a súčtom všetkých úhrad žalovaného. Je pravdou, že žalobca predložil súdu prehľad splátok
žalovaného, z ktorého však nebola zrejmá celková suma úhrad žalovaného, a tieto splátky ani nebolo
možné jednoznačne určiť ich súčtom, nakoľko zo žalobcom predloženého prehľadu splátok nebolo

možné určiť či tá ktorá suma v tomto prehľade bola splátkou, resp. už len zápočtom na istinu, úroky,
poplatky alebo úroky z omeškania. Tak ako už bolo uvedené pri tomto prehľade sa nenachádzala
legenda, ktorá by usmerňovala súd na spôsob tohto výpočtu a určenie, ktorá položka v tomto prehľade
k čomu patrí. Súd tak vlastným výpočtom úhrad žalovaného nemohol zaťažiť účastníkov konania, a to
či už v ich prospech alebo neprospech.

Napriek snahe súdu k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nielenže nemôže, ale ani nesmie
donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy na základe ktorých by mu súd tvrdené právo mohol
prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a tiež platné procesné
zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a tiež to, že procesná

zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo
veci je predovšetkým na účastníkoch konania. Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu
veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených
zákonných ustanovení a procesných zásad súd návrhu nemohol vyhovieť a preto tento zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Úspešný
žalovaný návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania v priebehu konania neurobil,

súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia