Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 16, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235351
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113235351.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

BELLIMPEX s.r.o., so sídlom Kossuthova 6, 943 01 Štúrovo, IČO: 36 705 390, právne zastúpeného:
JUDr. Katalin Némethovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Imricha 21, 943 01 Štúrovo, proti
žalovanému: CESTNÉ STAVBY ŽILINA spol. s r.o., so sídlom Štrková 17, 011 54 Žilina, IČO: 31 568 963,
právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10,
01001Žilina,IČO:47240997,ozaplateniepeňažnejpohľadávkyvsume1.340,-EURspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 9,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.388,- EUR od 8.6.2013

do 29.7.2013 z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.340,- EUR spolu s 9,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.388,- EUR od 8.6.2013 do 29.7.2013,
s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.388,- EUR od 30.7.2013 do 23.12.2013,
s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.340,- EUR od 24.12.2013 až do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a priamo na účet právneho

zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 83 EUR a trovy právneho zastúpenia v
sume 596,14 EUR, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 23.10.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.388,- EUR spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.388,-EURod8.6.2013do29.7.2013,zosumy1.388,-EURod8.6.2013aždozaplatenia,nazaplatenie
paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR a na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej
peňažnej pohľadávky uviedol, že na základe objednávky žalovaného č. 0184/2013/148/OM/000 zo
dňa 11.3.2013 /ďalej už len objednávka/ si žalovaný u neho objednal tovar: merač rýchlosti BX-1,

ktorý žalobca žalovanému dodal. Cenu zrealizovaného plnenia vyúčtoval faktúrou č. 130047 splatnou
7.6.2013 v sume 2.388,- EUR, z ktorej sumy zrealizoval žalovaný dňa 29.7.2013 úhradu vo výške
1.000,- EUR. Zvyšok svojho záväzku žalovaný nezaplatil a je so splnením tohto záväzku v omeškaní, v
nadväznosti na čo žalobca s poukazom na úpravu § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil úroky
z omeškania v zákonnej sadzbe tak, ako vyplýva zo špecifikácie, ktorá je uvedená v žalobnom petite. S
poukazom na úpravu § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca uplatnil právo na náhradu paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. Vzhľadom na zrealizovanú

úhradu ceny dodávky poukázal žalobca už priamo v dôvodoch písomného vyhotovenia žaloby na právne
dôsledky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka v súvislosti s čiastočnou
úhradou ceny plnenia.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný
uviedol, že popiera pohľadávku voči nemu zo strany žalobcu uplatnenú čo do dôvodu i čo do výšky

a považuje ju za neexistujúcu. Medzi účastníkmi nie je sporné, že medzi nimi existoval obchodno-
záväzkový vzťah z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka,
nebola medzi nimi uzatvorená písomná zmluva o dielo. Faktúry žalobcu sú zmätočné, pretože ku faktúre
nebola priložená objednávka, ktorú žalovaný štandardne vyžaduje k výzvam na plnenie. Bez daných
objednávok /č.l. 17/ nie je možné identifikovať právny základ žalovanej pohľadávky a tak identifikovať,

o aké skutkové a právne skutočnosti žalobca opiera svoje nároky. Žalobcov návrh neobsahuje sumár
skutkových okolností, v nadväznosti na čo podľa názoru žalovaného nebola žalovaná pohľadávka riadne
preukázaná. Žalovaný štandardne ku faktúram vyžaduje, aby ich neoddeliteľnou súčasťou bola kópia
objednávky kupujúceho a dodací list, splnenie podmienky, ktorej má právny význam na preukázanie
právneho základu a existencie pohľadávky žalobcu. Tieto podmienky zo strany žalobcu splnené neboli
a žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal /č.l. 18/. Žalobca nepreukázal doručenie žalovanej

faktúry žalovanému vrátane príloh a teda nepreukázal začatie plynutia lehoty splatnosti žalovanej
pohľadávky, dohodu o splatnosti faktúry medzi účastníkmi a teda nepreukázal omeškanie sa žalovaného
so splnením záväzku, ako aj ďalšie skutkové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na preukázanie existencie
pohľadávky žalobcu. Z uvedených dôvodov považuje návrh za predčasný a nedôvodný. V priebehu
konania žalovaný doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, že predmetom zmluvného záväzku žalobcu

podľa objednávky z 11.3.2013 bola okrem dodávky merača rýchlosti i jeho montáž, doprava a školenie.
Jedná sa o predmet dodávky, ktorý pre jeho využívanie vyžaduje, aby bol ten, kto ho obsluhuje,
zaškolený.Objednanéplnenienebolozrealizovanévcelomrozsahu,pretoženeprebehlopráveškolenie.
Žalobca teda plnil svoju zmluvnú povinnosť len čiastočne a žalovaný zrealizoval úhradu vyúčtovanej
ceny dodávky len čiastočne v rozsahu zrealizovanej dodávky. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že

by realizáciou čiastočných úhrad faktúry, ktorou bola cena dodávky vyúčtovaná, došlo k uznaniu zvyšku
ceny zrealizovanej dodávky. Listinné dôkazy, ktoré boli priložené ako prílohy vyjadrenia sa žalobcu
zo 17.2.2014, nie sú opatrené pečiatkou žalovaného a teda vzniká pochybnosť o tom, či sa dostali
do dispozičnej sféry žalovaného, prípadne či a kedy boli opatrené pečiatkou žalovaného. Žalovaný
navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka N.. L. Y., ktorý podľa predmetnej objednávky komunikoval za

žalovaného so žalobcom a mal by sa podľa tvrdení žalovaného vedieť vyjadriť ku skutočnosti, či žalobca
splnil svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu.

Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tvrdením, že je účelová. Žalobca si riadne splnil celý
predmet plnenia vrátane školenia. Na základe toho vystavil faktúru na zaplatenie ceny zrealizovaného

plnenia a tú spolu s dodacím listom a objednávkou doručil žalovanému a žalovaný vo väzbe na to
zrealizoval dve čiastočné úhrady predmetnej faktúry. Pri realizácii týchto úhrad neučinil žiadne námietky,
nerozporoval realizáciu plnenia a ani faktúry nevrátil. Takúto obranu začal uvádzať až v pomeroch tohto
sporového konania, a preto je táto obrana žalovaného účelová.

V priebehu konania žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 48,- EUR v dôsledku realizácie
čiastočnej úhrady žalovanej istiny zo strany žalovaného, v nadväznosti na čo súd pred otvorením
prvého pojednávania vo veci uznesením č.k. 19Cb 23/2014-42 zo dňa 15.8.2014 rozhodol o čiastočnom
zastavení konania v časti o zaplatenie 48,- EUR. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.9.2014.

Podaním zo dňa 16.7.2014 označeným ako zmena petitu a ktorého obsah súd pokiaľ ide o vymedzenie
žalovanej pohľadávky v časti príslušenstva z titulu úroku z omeškania vyhodnotil podľa § 41 ods. 2 OSP
ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 9,5 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy
1.388,- EUR od 8.6.2013 do 29.7.2013, zobral žalobca žalobu v uvedenej časti späť. Na tomto podaní

zotrval aj na pojednávaní dňa 16.1.2015. Žalovaný po oboznámení podania žalobcu zo 16.7.2014 a
jeho vyhodnotenia súdom podľa obsahu ako čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 9,5 %-
ného úroku z omeškania ročne zo sumy 1.388,- EUR od 8.6.2013 do 29.7.2013 súhlasil s uvedeným
čiastočným späťvzatím, na základe ktorých dispozitívnych úkonov účastníkov rozhodol súd podľa § 96
ods. 1, 2, 3 OSP o čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie 9,5 %-ného úroku z omeškania

ročne zo sumy 1.388,- EUR od 8.6.2013 do 29.7.2013.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného cestou ich právnych zástupcov,
oboznámením listinných dôkazov: objednávkou žalovaného č. 0184/2013/148/OM0000 zo dňa11.3.2013, faktúrou č. 130047 splatnou 7.6.2013 znejúcou na 2.388,- EUR za merač rýchlosti BX-1
spomaľ, dokladom o pohyboch na účte o realizácii úhrady v rozsahu 1.000,.- EUR dňa 29.7.2013
uskutočnenej pod variabilným symbolom 130047, dodacím listom ku faktúre č. 130047 zo dňa 8.4.2013

a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe písomnej objednávyk č. 0184/2013/148/OM/0000 zo dňa 11.3.2013, ktorej písomné
vyhotovenie je v spise na č.l. 5, si žalovaný objednal u žalobcu na základe cenovej ponuky žalobcu
zo dňa 6.3.2013 merač rýchlosti BX-1 v počte 1 kus, montáž, dopravu a školenie za dohodnutú cenu

1.990,- EUR bez DPH. V časti platobné podmienky objednávky žalovaného je uvedené, že v prípade, ak
faktúra nebude obsahovať náležitosti uvedené ako prílohy faktúry, bude vrátená späť predávajúcemu/
zhotoviteľovi na doplnenie, v takom prípade splatnosť neplynie a nová lehota splatnosti začne plynúť
dňom nasledujúcim po dni doručenia doplnenej faktúry. V prípade, že predávajúci nedodrží termín
uvedený na objednávke, má kupujúci nárok na zmluvnú pokutu 0,05 % z ceny predmetu kúpy vrátane
DPH denne. Žalovaný žiada žalobcom o potvrdenú objednávku vrátiť na elektronický alebo faxový

kontakt. V prípade, ak žalobca objednávku nepotvrdí, bude prvé dodanie tovaru považované za súhlas
s objednávkou.

Na č.l. 31 spisu sa nachádza písomné vyhotovenie dodacieho listu ku faktúre č. 130047 zo dňa
8.4.2013 opatrené pečiatkou a nečitateľným podpisom /pečiatkou žalovaného/ o realizácii dodávky

merača rýchlosti BX-1 spomaľ v počte 1 kus v cene 1990 EUR bez DPH.

Ako prílohu žaloby predložil žalobca doklad o realizácii čiastočnej úhrady ceny zrealizovanej dodávky
vyúčtovanej podľa faktúry č. 130047 v sume 1.000,- EUR k 29.7.2013. Ako prílohu podania zo dňa
17.2.2014 predložil žalobca doklad o ďalšej realizovanej úhrade kúpnej ceny vyúčtovanej predmetnou

faktúrou v sume 48,- EUR k 23.12.2013.

Podľa § 536 ods. 1,2 veta prvá Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpni zmluvu, montáž určitej veci, jej

údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.

Podľa § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť
vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom

mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania / §554/, ak však nebezpečenstvo
škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka: Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku

určenému v zmluve.

Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť
cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka v platnom znení: Ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,

právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú stanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky stanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením.Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,

ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,

v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu,
ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Medzi účastníkmi v tomto konaní neboli sporné nasledovné
skutkové okolnosti: existencia obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založená

písomnou objednávkou žalovaného zo dňa 11.3.2013, ktorá je v písomnom vyhotovení súčasťou spisu
na č.l. 5, skutočnosť realizácie dodávky tovaru - merača rýchlosti BX-1 žalobcom žalovanému, ako
to vyplýva z dodacieho listu ku faktúre č. 130047 zo dňa 8.4.2013 , realizácia dohodnutej dopravy
a montáže predmetu dodávky a realizácia dvoch čiastočných úhrad ceny zrealizovanej dodávky
vyúčtovanej faktúrou č. 130047, a to v sume 1.000,- EUR k 29.7.2013 a v sume 48,- EUR k 23.12.2013.

Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd osvojil.

Predložením písomného vyhotovenia predmetnej objednávky žalovaného z 11.3.2013 a dodacieho
listu o zrealizovaní dodávky tovaru - merača rýchlosti BX-1 spomaľ žalobcom žalovanému, žalobca v
konaní spoľahlivo preukázal existenciu zmluvného základu žalovanej pohľadávky a splnenie zmluvnej

povinnosti žalobcu, na základe platne a účinne uzatvorenej zmluvy. Právny vzťah založený objednávkou
žalovaného z 11.3.2013 medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil súd v právnej rovine z hľadiska
hmotného práva pri právnom posúdení skutkového vymedzenia žalovaného práva učineného žalobcom,
ako zmluvu o dielo. V tejto časti poukazuje na úpravu podľa § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má

tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru. Zmluvou o
dielo s poukazom na § 536 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka je vždy zmluva zahŕňajúca montáž
ako tomu bolo v prejednávanej veci, a to bez ohľadu na rozsah montáže a pomer medzi rozsahom
činností a hodnotou dodaného tovaru. Právne posúdenie prejednávanej veci, teda aplikácia konkrétnej
hmotno-právnej normy na skutkové vymedzenie predmetu konania, je výlučnou kompetenciou súdu a

prípadné právne posúdenie učinené účastníkom konania nie je pre súd záväzné. Uvedené zákonné
negatívne vymedzenie kúpnej zmluvy citoval súd vzhľadom na vymedzenie predmetu plnenia žalobcu
podľa písomnej objednávky z 11.3.2013, kde okrem dodávky merača rýchlosti BX-1 v cene dodávky
bola zahrnutá i montáž, doprava a školenie a vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného,
ktorý v konaní uvádzal, že časť plnenia spočívajúca v poskytnutí školenia žalobcom pre žalovaného

zrealizovaná nebola. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že objednaný tovar bol žalobcom žalovanému
dodaný, dopravený a bola zrealizovaná potrebná montáž. Procesná obrana žalovaného, v rámci ktorej
tento namietal neuskutočnenie školenia je súdom hodnotená ako tvrdenie vád plnenia / vykonané dielo
nezodpovedá dojednanému rozsahu v zmluve o dielo/, ktoré vady pokiaľ by mali mať dopad na zmluvnú
povinnosť žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu za dielo, by musel žalovaný v pomeroch tohto sporového

konania primárne spoľahlivo preukázať a zároveň by musel preukázať i skutočnosť, že z titulu existencie
týchtovádriadneavčasuplatnilvočižalobcovikonkrétnynárokzvád.Žalovanývkonanínetvrdil,žebysi
vočižalobcoviuplatnilnárokyzvádplnenia.Pokiaľučinildôkaznýnávrhnavykonaniedôkazuvýsluchom
svedka p. Y., vymedzil sporné skutkové okolnosti, na ktoré ho navrhuje vypočuť výlučne tak, že by sa táto
osoba mala vedieť vyjadriť ku skutočnosti, či žalobca svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu splnil.

Vykonávanie dôkazu výsluchom označeného svedka výlučne na túto žalovaným vymedzenú spornú
skutkovúokolnosťprisúčasnejsúdomzdôraznenejabsenciisamotnéhotvrdeniažalovanéhoouplatnení
nárokov z vád zrealizovaného plnenia, nevyhodnotil súd ako relevantné v pomeroch tohto sporového
konaniaazadanejdôkaznejsituácie,vnadväznostinačorozhodolozamietnutítohtodôkaznéhonávrhužalovaného. Pri tomto závere zobral súd do úvahy hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania
oboznámením listinných dôkazov: dodacieho listu ku faktúre č. 130047 z 8.4.2013 a najmä dokladov
o dvoch zrealizovaných čiastočných úhradách faktúry č. 130047 splatnej 7.6.2013 podľa č.l. 7 a 30,

pri uskutočnení ktorých úhrad / a to súd zdôrazňuje/ žalovaný ani netvrdil ani v konaní nepreukázal
realizáciu takého prejavu vôle žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že rozporuje zvyšok svojho záväzku
podľa f. č. 130047, ktorú dvakrát čiastočne hradil, a ktoré dôkazy vyhodnotil súd podľa § 132 OSP, teda
každý dôkaz jednotlivo a všetky tieto dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na
všetko,čovyšlozakonanianajavoačouviedliúčastníci.Nazákladetakéhotovyhodnoteniavykonaného

dokazovania dospel súd k záveru, podľa ktorého žalobca podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP preukázal
právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky v sume 1.340,- EUR ako právo na zaplatenie dohodnutej
ceny za dielo, ktorá pohľadávka zostala na jeho strane po realizácii dvoch čiastočných úhrad s odkazom
na § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a § 554 ods. 1 všetko Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní netvrdil
a ani nepreukazoval, že by spolu s realizáciou dvoch čiastočných úhrad ceny za dielo zrealizovanej
dodávky vyúčtovanej faktúrou č. 130047 splatnou 7.6.2013, a to spolu s úhradou z 29.7.2013 v sume

1.000,- EUR a s úhradou 48,- EUR zrealizovanou k 23.12.2013 vykonal voči žalobcovi úkon, z ktorého
by bolo možné usúdiť, že neuznáva zvyšok ceny za dielo vyúčtovanej touto faktúrou a na základe
čoho by bolo možné učiniť záver o vyvrátení právnej domnienky vyplývajúcej z úpravy § 407 ods. 3
Obchodnéhozákonníkaouznanízvyškukúpnejcenynazákladečiastočnéhoplnenia,ikeďúprava§407
ods. 3 Obchodného zákonníka nestanovuje, kedy má dlžník prejaviť, či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj

nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky a vylúčiť tak právne dôsledky uznania zvyšku dlhu čiastočným
plnením podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Je nepochybné pre potreby tejto prejednávanej
veci, že pokiaľ žalovaný zrealizoval dve čiastočné úhrady vyúčtovanej ceny za dielo po jej splatnosti
v zmysle vystavenej faktúry, prvýkrát takmer mesiac a druhýkrát po viac ako pol roku bez toho, že by
súčasne s realizáciou týchto dvoch čiastočných úhrad alebo pred ich realizáciou dal žalobcovi jasne

najavo, že zvyšok dlhu neuznáva z dôvodu nerealizácie - nevykonania diela v celom rozsahu a takýto
nesúhlas nebol /z vykonaného dokazovania to nevyplynulo/ žalobcovi zrejmý zo žiadnej z okolností
pred realizáciou týchto dvoch čiastočných úhrad, je obrana žalovaného, ktorý v konaní namietal právne
dôsledky uznania zvyšku dlhu realizáciou dvoch čiastočných úhrad podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka až v pomeroch tohto sporového konania /konkrétne až na prvom pojednávaní v tejto veci/

účelová a v nadväznosti na to súdom hodnotená ako nedôvodná.

So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú kúpnu cenu je žalovaný v omeškaní. Z písomnej
objednávky žalovaného z 11.3.2013 vyplýva údaj o splatnosti faktúry do 30 dní od doručenia faktúry
objednávateľovi. Žalovaný v konaní namietal, že nebolo preukázané doručenie žalovanej faktúry

žalovanému ako objednávateľovi a teda nebolo preukázané začatie plynutia lehoty splatnosti žalovanej
pohľadávky a ani dohoda o splatnosti faktúry medzi účastníkmi. Súd však na základe vykonaného
dokazovania konštatuje že, najmä pri zohľadnení nespornej skutkovej okolnosti, podľa ktorej žalovaný
zrealizoval dve čiastočné úhrady žalovanej faktúry, ktorú tým pádom nepochybne mal vo svojej
dispozícii, akceptoval týmto žalobcom uvedený údaj splatnosti predmetnej faktúry v jej písomnom

vyhotovení dňa 7.6.2013. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že právny vzťah založený objednávkou
žalovaného z 11.3.2013 je zmluvou o dielo, pre ktorú hmotno-právna úprava nevyžaduje povinnú
písomnú formu, v dôsledku čoho mohlo dôjsť medzi zmluvnými stranami k dohode o zmene obsahu
tejto zmluvy i neformálne. Rovnako súd poukazuje v tejto súvislosti na nespornú skutkovú okolnosť,
ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, a to že žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi nevrátil

ako faktúru, ktorá by nespĺňala dohodnuté náležitosti. V nadväznosti na to súd na základe výsledkov
vykonaného dokazovania vychádzal zo záveru o vzniku omeškania sa žalovaného dňom 8.6.2013 / teda
deň po splatnosti predmetnej faktúry/ a priznal žalobcovi ako dôvodne uplatnený úrok z omeškania pri
zohľadnení realizácie dvoch čiastočných úhrad, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku a v sadzbe,
ktorá vyplýva z úpravy § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka pri nespornej absencii osobitnej dohody o

sadzbe úroku z omeškania.

Na základe § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi súd priznal i paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, všetko v spojení s úpravou vyplývajúcou z
Nariadenia Vlády č. 21/2013 Z.z..

Onáhradetrovkonaniabolorozhodnutépodľa§142ods.3OSP,podľaktoréhozákonnéhoustanovenia:
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckéhoposudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.
Uvedené zákonné ustanovenie aplikoval súd pri zohľadnení procesného zavinenia žalobcu na zastavení

konania v časti o zaplatenie 9,5 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 1.388,- EUR od 8.6.2013
do 29.7.2013 podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia: Ak niektorý
z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy. Uvedená časť vo
vzťahu k celej žalovanej pohľadávke, a to i v časti, kde súd rozhodoval o čiastočnom zastavení konania
o zaplatenie istiny 48,- EUR a kde skonštatoval procesné zavinenie na zastavení konania tejto časti

na strane žalovaného podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, podľa ktorého ak sa však pre správanie
sa žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný,
predstavuje časť len celkom nepatrnú, a preto súd žalobcovi priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených
trov konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 83,- EUR a v rozsahu trov právneho
zastúpenia za päť úkonov právnej služby:
1. prevzatie - príprava obhajoby zo dňa 21.9.2013,

2. písomné podanie žaloby na súd zo dňa 21.10.2013,
3. písomné vyjadrenie sa k odporu žalovaného zo dňa 17.2.2014,
4. čiastočné späťvzatie žaloby písomným podaním zo 16.7.2014,
5. účasť na pojednávaní 16.1.2015 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 71,37
EUR /výška tarifnej odmeny zo základu predstavovaného sumou 1.340,- EUR podľa § 142 ods. 3 veta

za bodkočiarkou OSP a pri zohľadnení rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP/
+ 2-krát 7,81 EUR ako režijný paušál za prvý a druhý úkon právnej služby + 2-krát 8,04 EUR ako
režijný paušál za tretí a štvrtý úkon právnej služby + 1-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za piaty úkon
právnej služby + cestovné náklady, ktoré boli žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu priznané
len vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom na trase Štúrovo - Žilina a späť na

pojednávanie dňa 16.1.2015, nakoľko prílohou špecifikácie trov právneho zastúpenia nebol doklad
preukazujúci tvrdenú priemernú spotrebu použitého motorového vozidla právnym zástupcom žalobcu
na označené pojednávanie v sume 2x 15,70 EUR / čo je výška cestovného hromadným dopravným
prostriedkom na trase Štúrovo- Žilina a späť k 16.1.2015 podľa vedomosti súdu z verejne dostupného
zdroja-internetu/anáhradazastratučasuvovýške 167,80EURprisadzbe13,98EURzakaždúizačatú

polhodinu, celkom za 12 polhodín na trase Štúrovo - Žilina a späť na pojednávanie 16.1.2015. Trovy
právneho zastúpenia boli žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP priznané
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a,c,d, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Oproti písomnej špecifikácii
právneho zástupcu žalobcu z 27.1.2015 neboli tomuto priznané trovy právneho zastúpenia v rozsahu

tarifnej odmeny a režijného paušálu za realizáciu úkonu právnej služby výzva na zaplatenie z 23.9.2013,
nakoľko vznik trov právneho zastúpenia za realizáciu tohto úkonu právnej služby súd nehodnotí ako
trovy, ktoré sú potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, len na náhradu ktorých má úspešný
účastník v konaní právo, nakoľko realizácia tejto výzvy nebola podmienkou uplatnenia nároku pred
súdom a zároveň trovy právneho zastúpenia, ktoré v súvislosti s výzvou z 23.9.2013 žalobcovi vznikli,

nie je možné pri zohľadnení momentu začatia konania dňom 23.10.2013 považovať za trovy súdneho
konania. Rovnako neboli žalobcovi v rámci náhrady trov konania priznané trovy právneho zastúpenia
za realizáciu úkonu právnej služby porada s klientom 14.1.2015 v rozsahu tarifnej odmeny a režijného
paušálu, nakoľko realizácia tohto úkonu právnej služby nebola spolu so špecifikáciou trov právneho
zastúpenia preukázaná. Tak ako je uvedené vyššie, z dôvodov nedoloženia dôkazov preukazujúcich

tvrdenúpriemernúspotrebupoužitéhomotorovéhovozidlanacesteprávnehozástupcunapojednávanie
16.1.2015 - technického preukazu použitého motorového vozidla alebo iného dokladu túto skutočnosť
preukazujúceho, boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia z titulu cestovných nákladov len vo
výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sadomáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.