Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 7C/339/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210580
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Miklánková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512210580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou Mgr. Stanislavou Miklánkovou v právnej

veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu, aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol o zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko nerozhodol o žiadosti o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3300052 dlžníkom: F. Q., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu vo výške 175,- eur a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 940,44,- eur a trovy konania. Uviedol, že ako oprávnený podal
exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu
ochranu a v zákonnej lehote rozhodne o zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom povinnosť
súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu. Vec

pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Navrhovateľovi bolo
doručené uznesenie o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie, pričom
do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Toto obdobie musel navrhovateľ prekrývať svojou
aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších
účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom. Majetková
škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70,- eur, na
udržanie a správu informačného systému 40,- eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom sumu 50,- eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na
publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu

exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne sumu 175,- eur. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradnýpostup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu

konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného. Ďalej nezákonným zásahom boli
vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala
hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy

navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní
primeranejnáhradynemajetkovejujmyvychádzalzdoktrínyprijatejústavnýmsúdom,podľaktorejpokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur, čo predstavuje alikvótnym pomerom sumu 55,32 eur za každý
začatý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Navrhovateľsúčasnevzniesolnámietkuzaujatostiažiadal,abynadriadenýsúdrozhodoloprikázaníveci
inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č.k. 4NcC/328/2012-11 súd rozhodol, že

sudkyňa Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom Mgr. Stanislava Miklánková nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn.: 7C/339/2012. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že v posudzovanej veci neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že je tu dôvod pochybovať o nezaujatosti namietaného sudcu okresného súdu. Namietaná sudkyňa
nemá k veci, k účastníkom ani k ich právnym zástupcom žiadny významný vzťah z hľadiska § 14 ods.

1 O.s.p., ktorý by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie z prejednávania danej veci a takýto vzťah
nie je možné odvodiť ani z údajov navrhovateľa.

Odporca v písomne podanom vyjadrení k podanému návrhu poukázal na zmätočnosť podania - návrhu
na začatie konania, pričom navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že

dôkazné bremeno znáša sám. Tvrdil, že je nepravdivé a klamlivé tvrdenie, že navrhovateľ nemá
vedomosť o spisových značkách uvádzaných exekučných konaniach, pretože v týchto konaniach bol
účastníkom konania. Nie je zrejmý ďalej ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé,
či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Nie vo všetkých konaniach uvádza navrhovateľ kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní,
pričom žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý

by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, neuvádza či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy
predsedovi okresného súdu alebo. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu
alebo ústavný súd. Ďalej odporca namietal, že dňa 23.4.2012 boli doručené odporcovi prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach,

ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9.2012, teda
pred uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ
pritom napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy

sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce
ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca
pretoakoorgánpríslušnýnapredbežnéprerokovaniepodanýchžiadostinepovažujenároknavrhovateľa
za predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej vo vyjadrení k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vo veciach rozhodnutia o
poverení exekútora po 15 dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie
exekútorajevýraznouprekážkou,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné
ustanovenia preto 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučnom titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podaná po 1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom
a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť
rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z § 44
ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15
dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý
proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal ďalej odporca na § 9 ods.2 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Odporca v tejto súvislosti nepreukázal podanie sťažnosti

na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného
rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,jepritomkompetentnýpreskúmaťlenústavnýsúd.Odporca
ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom keď uviedol, že pri

každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od dourčenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (teda tri roky pred dňom kedy boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku), pri každom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty
od doručenia návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009,

pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.4.2009, vznáša námietku premlčania.

K otázke vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by musel

navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Navrhovateľ
ako poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva
pre všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za
udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,

ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. K uplatnenej nemajetkovej ujme poukázal odporca na to,
že vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur alebo 663,88 eur v jednotlivých veciach je nesprávnou úvahou,
pretože i ústavný súd vychádza vždy z okolností jednotlivého prípadu, predovšetkým z významu sporu
pre žalobcu. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu, keď predseda

súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené „frustrácie,
úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická
osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože
im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo
k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa.

Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca preto považuje konanie navrhovateľa

v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy
musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojenávyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej
súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej
ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., odporca navrhol zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu trov konania.

Súd uvádza, že vo vzťahu k navrhovateľom podanému návrhu neboli dôvodné námietky odporcu, ktorý
považoval návrh navrhovateľa za zmätočný z dôvodu, že v jednotlivých návrhoch nie sú uvedené

spisové značky exekučných podaní a nie je presne opísaný priebeh exekučného konania. Hoci sa
navrhovateľ vo svojich návrhoch skutočne obmedzil len na to, že napriek tomu, že mu musela
byť známa spisová značka, túto súdu neuviedol, bolo možné z jeho návrhu identifikovať, o aké
exekučné konanie na súde ide, keďže označenie oprávnenej a povinnej osoby, ako aj čísla spisu
exekútora bolo spôsobilé takýto spis nezameniteľne identifikovať v registroch súdu. Preto nešlo o
absolútnu zmätočnosť, resp. neúplnosť návrhu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať nemožnosť presnej

identifikácie ním tvrdeného exekučného konania a ktorú by bolo možné považovať za takú vadu
jeho návrhu, ktorá by spôsobovala nemožnosť pokračovania v konaní podľa § 43 Občianskeho
súdneho poriadku. Rovnako abstrahovanie navrhovateľa pri jeho tvrdeniach o tom, k akým konkrétnym
prieťahom na súde došlo, keď sa navrhovateľ obmedzil len na číselné vyjadrenie počtu dní, v ktorých
malo dôjsť k prieťahom zo strany súdu, nemožno považovať za takú vadu návrhu, ktorá by mala

mať za následok nemožnosť pokračovania v konaní podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže toto abstrahované skutkové tvrdenie bolo spôsobilé byť predmetom porovnania s konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré boli zistené s navrhovateľom označeného dôkazu - exekučného spisu súdu.
Preto v prípade návrhu navrhovateľa nešlo o prenášanie dôkaznej povinnosti na súd, ako to tvrdil
odporca, ale o pravdepodobne zlomyseľné (keďže navrhovateľovi museli byť zrejmé spisové značky

a konkrétne dni vykonania jeho úkonov a úkonov súdu) zjednodušovanie povinnosti tvrdiť rozhodné
skutočnosti pre posúdenie jeho domnelých nárokov. Pre takéto konanie účastníka však Občiansky
súdny poriadok nevytvára osobitné postupy, keďže možno dôvodne predpokladať, že prípadný postup
súdu podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku by pri nespolupracujúcom prístupe navrhovateľa
neviedol ku konkretizácii jeho skutkových tvrdení, resp. pri súčasnom, nesprávne ústavnoprávnou

úvahou podmienenom chápaní nedostatku skutkových tvrdení ako dôvodu pre odmietnutie návrhu,
neviedol k právoplatnému odmietnutiu jeho nepochybne, čo do skutkových tvrdení, šlendriánskych,
advokáta nehodných a zlomyseľne skoncipovaných podaní.

Vo vzťahu k navrhovateľom podanému návrhu neboli dôvodné, označené ako procesné, námietky

odporcu, ktoré považoval návrh navrhovateľa za podané predčasne, keď tvrdil, že z § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti. Takáto permisívna, zrejme procesná norma nevytvára jasnú odpoveď na to, čo by malo
byť následkom tzv. predčasného podania návrhu na súd. Je zrejmé, že následkom by malo byť určité

procesné rozhodnutie súdu, pričom nielen zákon č. 514/2003 Z.z., ale ani Občiansky súdny poriadok
jednoznačne neurčuje následky tzv. predčasne podaného návrhu. Nemožno využiť postup podľa §
8 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sa má pred konaním na súde
konať u iného orgánu môžu súdy konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou
platnosťou vyriešená, keďže predbežné prejedanie nároku nie je osobitným konaním, v ktorom by bolo

zodpovedajúcim procesným postupom rozhodované o nárokoch navrhovateľa. Inak povedané to, že
navrhovateľ v rozpore s § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nepodal žiadosť o predbežné
prerokovania návrhu, nie je dôvod na to, aby súd dospel k záveru že ním podaný návrh nespadá do
právomoci súdov podľa § 104 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku a nemôže mať za
následok zastavenie konania a postúpenie veci na predbežné prerokovanie žiadosti, keďže predbežné

prerokovanie žiadosti nie je osobitným konaním, ale zákonom osobitne vytvoreným, štát protežujúcim,
postupom akéhosi mimosúdneho vyriešenia sporu medzi poškodeným a štátom, ktorý nemá vplyv na
vznik,zmenualebozániknárokupoškodenéhoaktorýnemávplyvnato,ževprípadesporu,ktorývtomto
prípade medzi účastníkmi pretrval aj po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ
so svojou žiadosťou obrátil na odporcu, jedine súd môže rozhodnúť o nárokoch poškodenej osoby.

Predbežne prerokovanie návrhu nie je osobitným konaním a prípadné uspokojenie alebo neuspokojenie
nároku poškodeného nie je rozhodnutím ale osobitnou formou vyriešenia sporných nárokov dvoch
rovných účastníkov právneho vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Prípadná absencia predbežného
prerokovanianárokunanáhradyškodupodľazákonač.514/2003Z.z.niejespôsobilávyvolaťakékoľvekprocesné rozhodnutie súdu. Rovnako nie je dôvodom na zamietnutie návrhu. To platí o to viac, že z
vyjadrenia odporcu je zrejmé, že zodpovednosť štátu v prípade navrhovateľom uplatnených nárokov štát
odmieta tvrdiac, že navrhovateľ takéto vyriešenie svojich nárokov zmaril a tým navrhovateľ považoval

„proces“ predbežného prerokovania nárokov za ukončený, keďže žiadosti o predbežné prerokovanie
boli odporcovi navrhovateľom doručené v dňoch 23.4.2012 až 25.4.2012, a to vo vzťahu k všetkým jeho
nárokom, pričom do šiestich mesiacov tieto nároky odporcom uspokojené neboli.

Súd konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 101 ods. 1 O.s.p., svoju

neúčasť náležite postupom podľa § 119 O.s.p. neospravedlnili, prihliadol na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn.
1Er/1008/2008, spisov oddelenia Spr, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 31.10.2013, uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č.k. 4NcC/328/2012-11, uznesením Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.11.2013, č.k. 7C/339/2012-41, uznesením Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 05.03.2014, č.k. 19Co/243/2014-65.

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1r/1008/2008, EX/6039/2007 v exekučnej veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o Bratislava a povinného F. Q.Č. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

súdneho exekútora Bc. Márie Krasňanovej na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 05.12.2003.
Dňa 08.12.2003 vydal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverenie č. 5304 009457* na peň. plnenie
19.350,-Sk s prísl., trov notára za spísanie NZ 2.532,-Sk a trov právneho zastúpenia 1.318,-Sk. Súdna
exekútorka podaním zo dňa 25.04.2005 žiadala o uloženie poriadkovej pokuty. Uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26.05.2005, č.k. NM/4Er/695/03-19 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 14.04.2009,č.k.17CoE/34/2009-30 súd uložil HDO SK, s.r.o., Myjava poriadkovú pokutu
vovýške5.000,-Sk.Podanímzodňa22.06.2011podalasúdnaexekútorkanávrhnazastavenieexekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h Exekučného poriadku. Oprávnený podaním
zo dňa 22.11.2010 žiadal o zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 23.04.2012, č.k. 1Er/1008/2008-67 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 28.05.2013, č.k. 8CoE/8/2013-103 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nepovažuje súd
za dôvodné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.06.2013.

Zo spisu Spr súd zistil, že navrhovateľ nepodal sťažnosť na postup súdu v predmetnom konaní
1Er/1008/2008.

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.11.2013, č.k. 7C/339/2012-41 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 05.03.2014, č.k. 19Co/243/2014-65 súd návrh

navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 04.11.2013 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.04.2014.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, a to z viacerých dôvodov. Navrhovateľ sa domáha
náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom v exekučnom konaní. Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie

konania, súd konštatuje, že návrh navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu
na začatie konania, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaných, v ktorých malo dôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu takou vadou
návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii odporcu, že
navrhovateľ by mal jasným spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená

škoda, o to zvlášť, že v namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania. V zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci v návrhoch poskytol
súdu len tvrdenie, že v každej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca

nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa
týka podanej žiadosti o prerokovanie nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné.

Odporca uviedol, že navrhovateľ neposkytol ani napriek opakovaným výzvam v rámci predbežného
prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces

predbežného prerokovania fakticky zmarený. Keďže požadované údaje k žiadosti o predbežné
prerokovanie navrhovateľ nedoplnil, nepovažuje MS SR ako orgán príslušný na prerokovanie žiadosti
nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. Vo svojom písomnom vyjadrení odporca uviedol, že
dôkazné bremeno v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane navrhovateľa
a nemôže zaťažovať odporcu. Nepravdivé je ďalej tvrdenie navrhovateľa o tom, že priložil prílohu -

potvrdenie MS SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do konaní v
žalobách týkajúcich sa exekučných konaní Ex 12421/2009, Ex 429/2010, Ex 10723/2008, Ex 5050/2011,
pretože súd si zadovážil všetky uvedené exekučné spisy, pričom ani v jednom súdnom spise, ktorý sa
týka uvedeného exekučného konania sa takáto príloha nenachádza. Súd nevidel v podaní predmetného
návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože

uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k
uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1
citovaného zákona platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto prípade uprieť navrhovateľovi právo
obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto úpravy nespájal s nedostatkami
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej súčinnosti žiadateľa dôsledok

zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť
pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnejmoci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Navrhovateľ ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani

jedného zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. V prvom rade súd udáva, že
navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy
SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne a tým
i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku

zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v
prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajské súdy, NS SR. V prípade, ak by sa
zbytočných prieťahov dopustil, napr. NS SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť na okresný súd,
aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho
stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a
len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR.

Uvedené uvádza aj dôvodová správa k novele zákona č. 514/2003 Z.z. vykonaná zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013. I keď súd v predmetnom konaní vzhľadom na tvrdený okamih spôsobenia
škody, postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012 zastáva názor, že v zmysle § 9 ods.
1 citovaného zákona, je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia
povinnosti urobiť určitý úkon v ustanovenej lehote, pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a

skúmaní zbytočných prieťahov v konaní alebo iného zásahu vychádzať z horeuvedených záverov,
pretože i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť
vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy
konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní v tomto smeče, právoplatného rozhodnutia ES pre ľudské práva,

ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov /viď znenie § 9 citovaného zákona s účinnosťou od
1.1.2013/. Uvedené je dôležité nielen z pohľadu kompetencie príslušného orgánu posudzovať prieťahy
konaní, resp. porušenia ústavného práva, ale i z pohľadu splnenia si všeobecnej preventívnej povinnosti

podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si navrhovateľ nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na
majetku /napríklad vo veci Nálezu ÚS SR III. ÚS 69/2011 z 3.5. 2011 ústavný súd konštatoval, účastník
konania, ktorý počas tvrdenej nečinnosti súdu neprejaví navonok svoju nespokojnosť s jeho postupom,
postupuje v rozpore so zásadou vigilantibus iura /každý nech si stráži svoje práva/, čo možno pripísať
iba na ťarchu účastníka. I keď predmetom konania o nárokoch navrhovateľa je skúmanie nesprávneho

úradného postupu súdu a s tým vzniknutú majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu, súd považuje
za správne poukazovať i na rozhodnutia ÚS SR, pretože v konaniach pred ústavným súdom, kde sa
posudzuje porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa v podstate skúmajú a
vyhodnocujú tie isté okolnosti, ako je zákonná lehota na rozhodnutie, ostatné okolnosti prípadu, úkony
súdu, úkony účastníka konania, zložitosť veci a podobne. Preto súd poukazuje napríklad na rozhodnutie

ÚS SR napr. vo veci I.ÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. I keď v danej veci išlo o nedodržanie lehoty na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd prihliadol

na jednotlivé úkony súdu, osobitosť konania, na vyhotovenie rozsudku, ktorý obsahoval podrobnú
skutkovú, právnu analýzu súdenej veci vrátane odvolania sa na príslušnú judikatúru NS SR, ÚS SR
a podobne. V tejto súvislosti súd udáva, že i keď v niektorých exekučných konaniach nebol urobený
úkon alebo vydané rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote /§ 9 ods. 1 citovaného zákona/, nemožnobez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. I
keď by takýto nesprávny úradný postup súdu bol daný, navrhovateľ vôbec nepreukázal vznik škody
alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto nesprávnym úradným postupom. Je potrebné vo

všeobecnostiuviesť,ževniektorýchexekučnýchkonaniachboladĺžkakonaniaovplyvnenáajsprávaním
navrhovateľa a súdneho exekútora, ktorí na opakované výzvy súdu nereagovali, dokonca súdny
exekútor odmietol vyzvať oprávneného postupom podľa § 40 Exekučného poriadku na predloženie
súdom žiadaných písomností. Takýto postoj je prejavom nedostatočného záujmu účastníka konania o
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastník mohol nachádzať a rozhodnutie súdu bolo preto

ovplyvnené aj procesnou pasivitou oprávneného, teda v tomto konaní navrhovateľa /viď napr. Nález ÚS
SR I.ÚS 41/02 z 25.6.2003/.

V prvom rade preto súd skúmal, či navrhovateľ podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť
predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z
pripojených spisov oddelenia Spr, navrhovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu. V

niektorých veciach podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania namiesto toho, aby reagoval
na výzvu súdu predložiť žiadané listiny. Ďalej súd pre všetky prejednávané veci udáva, že navrhovateľ
uplatňuje svoj nárok na náhradu škody s poukazom na exekučné konania, v ktorých navrhol vykonať
exekúciu alebo viedol exekúciu na svoj návrh na podklade exekučného titulu, a to vo väčšine prípadov
rozhodcovského rozsudku, ktorý tak ako bol v mnohých súdnych rozhodnutiach prvostupňových ako i

odvolacích súdov a nakoniec i súdu NS SR /napríklad uznesenie NS SR 3Cdo 146/2011 z 13.10. 2011/
vyhodnotený ako nezákonný exekučný titul, tzv. nulitné rozhodnutie, ktoré nikdy účinky vykonateľného
rozhodnutia nemalo, nikdy platne nepriznalo navrhovateľovi žiadne plnenie práve z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorú má navrhovateľ vo všetkých úverových zmluvách upravenú identicky.
V takýchto exekučných konaniach s prihliadnutím na oprávneným predkladané exekučné tituly preto

nemohol vzniknúť nesprávny úradný postup, v príčinnej súvislosti s ktorým by navrhovateľovi mohla
vzniknúť škoda alebo nemajetková ujma. Pokiaľ tvrdí navrhovateľ, že v období nečinnosti súdu mu
vznikla škoda ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov,
na udržanie a správu informačného systém u, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené

s urgenciami na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania,
toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané
pohľadávky v informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám, tieto náklady nemôžu
byť zvýšené v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu. Ani prípadné podanie žiadosti o
informáciuostavekonania,podaniesťažnosti,ktorépodávalvoväčšineprípadovakohromadnéžiadosti

o informáciu o stave konania a sťažnosti bez uvedenia čísiel súdnych exekučných spisov, nemohlo
vyvolať u navrhovateľa náklady v každej jednotlivej veci tak ako tvrdí.

Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom boli doručované žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pričom Okresný súd Nové Mesto nad Váhom o týchto žiadostiach rozhodoval v zákonom

stanovenej lehote.. Do úvahy následne prichádzalo posúdenie dĺžky konania ako nečinnosti alebo
zbytočného prieťahu zo strany súdu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom
proti odporcovi domáhal zaplatenia škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44
eur tvrdiac, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní, v ktorom je navrhovateľ oprávneným
proti povinnému F. Q., EX/1420/2003 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej 30 dňovej lehote, pričom súd bol nečinný viac ako 522 dní. Zo spisu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom, č.k. 1r/1008/2008, EX/6039/2007 v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť
s.r.o Bratislava a povinného F. Q. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora
Bc. Márie Krasňanovej na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 05.12.2003. Dňa 08.12.2003
vydal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverenie č. 5304 009457* na peň. Plnenie 19.350,-

Sk s prísl., trov notára za spísanie NZ 2.532,-Sk a trov právneho zastúpenia 1.318,-Sk. Súdna
exekútorka podaním zo dňa 25.04.2005 žiadala o uloženie poriadkovej pokuty. Uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26.05.2005, č.k. NM/4Er/695/03-19 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 14.04.2009,č.k.17CoE/34/2009-30 súd uložil HDO SK, s.r.o., Myjava poriadkovú
pokutu vo výške 5.000,-Sk. Podaním zo dňa 22.06.2011 podala súdna exekútorka návrh na zastavenie

exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h Exekučného poriadku. Oprávnený
podaním zo dňa 22.11.2010 žiadal o zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 23.04.2012, č.k. 1Er/1008/2008-67 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 28.05.2013, č.k. 8CoE/8/2013-103 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnúa exekúciu zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na zásadu hospodárnosti
konania nepovažuje súd za dôvodné rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2013. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z

neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene
povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať,
pričom s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nepovažuje súd za dôvodné rozhodovať o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2005
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie
zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako by došlo k zastaveniu

exekúcie.

V zmysle prechodných ustanovení k uvedenej novele podľa § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku sa
konania začaté pred 1.septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2
neustanovuje inak. V odseku 2/ sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania

začaté pred 1.9.2005, medzi ktorými § 44 ods. 7/ a § 44 ods. 8/ nie je. Uvedená úprava platila v
Exekučnom poriadku aj po novele vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z. účinnej od 1.12.2006, ktorým
bol do § 44 vsunutý nový odstavec 7/, pričom doterajšie odstavce § 44 ods. 7/ a 8/ sa len prečíslovali
na § 44 ods. 8/ a 9/.

I napriek tomu, že v danej veci súd nerozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno
v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda,
resp. nemajetková ujma. Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonnú lehotu, pretože súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a
exekúciu zastavil. Z uvedeného je zrejmé, že k vymoženiu pohľadávok voči povinnému nedošlo pre

neprípustnosť exekúcie.

Okrem toho navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, a to podať sťažnosť
predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práv v exekučnom konaní v zmysle § 3 ods. 7 v spojitosti s §
62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, alebo obrátiť sa na ÚS SR s požiadavkou o posúdenie,

či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom
navrhovateľnevyužilanijednuzmožností.Keďženavrhovateľnepreukázalsplnenieprvéhopredpokladu
zodpovedného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom vo veci 1Er/1008/2008, súd sa otázkou uplatnenej škody nezaoberal. Nebolo
ďalej vôbec preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej

lehote 30 dní, by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, a tým teda naplneniu účelu
exekučného konania, pretože súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h/ EP /nemajetnosť povinného/, resp. že navrhovateľovi by tvrdené náklady na správu pohľadávky,
informačného systému, administráciu listín nevznikli. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový
procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť

takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné konštatovať, keď
bol podaný návrh na zastavenie exekúcie. Len pre úplnosť súd konštatuje, že poverený súdny exekútor
mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora alebo do rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, pričom je zrejmé aj vzhľadom
na dĺžku exekučného konania do podania návrhu na zmenu exekútora, že dôvodom nevymoženia

pohľadávky oprávneného bola zrejme nemajetnosť povinného. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o
zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia
navrhovateľa, že mu vznikla majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetková ujma 940,44 eur sú
ničím nepodložené a účelové už i s ohľadom na výsledok exekúcie, keď bol podaný návrh na zastavenieexekúcie, ktorá bola právoplatne zastavená v dôsledku zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol
vykonať exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu. Práve naopak, vymožením plnenia v
prospech oprávneného, a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal

k plneniu na základe nezákonného exekučného titulu.

O náhrade trov konania bude podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté z dôvodu
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.