Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233808
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113233808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik

mesta Prešov, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne
zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému:
M. I., G.. XX.X.XXXX, K. O., O. I. XX, o zaplatenie 231 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 198 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

žalovaný je povinný nahradiť trovy konania vo výške 11,78 Eur za súdny poplatok a 7,42 Eur za
poštovné a trovy právneho zastúpenia vo výške 36,68 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 231 Eur, ako aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka v dňoch 9.11.2012,
3.1.2013, 24.1.2013, 8.2.2013, 21.2.2013, 19.4.2013 a 4.6.2013.

Vo veci bol tunajším súdom dňa 27.11.2013 vydaný platobný rozkaz pod č.k. 17Ro/466/2013 - 18,
ktorým sa žalobe v celom rozsahu vyhovelo. Tento platobný rozkaz súd pre nemožnosť jeho doručenia
žalovanému do vlastných rúk postupom podľa § 173 odsek 2 O.s.p. zrušil v plnom rozsahu.

Súd vec prejednal v súlade s ust. § 115a ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou, zápismi o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 9.11.2012,

3.1.2013, 24.1.2013, 8.2.2013, 21.2.2013, 19.4.2013 a 4.6.2013, faktúrami č. 120140407, 130320001,
130280032, 130001053, 130020059, 130001121, 130080150, platobným rozkazom, správami o šetrení
pobytu žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil, že:

Žalovaný sa v dňoch 9.11.2012, 3.1.2013, 24.1.2013, 8.2.2013, 21.2.2013, 19.4.2013 a 4.6.2013 pri
kontrole cestujúcich v dopravnom prostriedku žalobcu nevedel preukázať platným cestovným lístkom.
Z uvedeného dôvodu pracovník žalobcu spísal zápis o vykonanej prepravnej kontrole, z ktorého je

zrejmé, že postihnutým cestujúcim bol žalovaný. Preto žalobca faktúrami č. 120140407, 130320001,
130280032, 130001053, 130020059, 130001121 a 130080150 účtoval úhradu za cestovanie bez
platného cestovného lístka vo výške 231 Eur. Žalovaný uvedené faktúry žalobcovi neuhradil.Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie prepravného.

Podľa § 760 Obč. zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné
použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Obč. zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v
širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný
typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého

právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných
podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj

iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere),

zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je
ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní

tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom
nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ust. § 760 Obč.

zákonníka. Ustanovenie § 760 Obč. zákonníka presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia
zmluvy o preprave osoby. Ide o Obč. zákonníka presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia
zmluvy o preprave osoby. Ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom (napr.
zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku a pod.). Nástupom žalovaného dodopravného prostriedku žalobcu tak došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi
účastníkmi konania v zmysle § 760 Obč. zákonníka a jeho zotrvaním v dopravnom prostriedku došlo
aj priamo k využitiu služby poskytovanej dopravcom, ktorá je predmetom jeho obchodnej činnosti a za

ktorú má nárok na primeranú odmenu, a to cestovné.

V súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne vyjadreným v
ustanovení § 52 Obč. zákonníka, je potrebné prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej navrhovateľ koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti; preto

je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka považovať za dodávateľa; odporca ako fyzická
osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné
považovať ho v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o preprave
posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. V prospech takéhoto výkladu svedčí tiež skutočnosť, že podrobnosti
o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch,
ktoré vypracúvajú jednotliví dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím

vlastne doplňujú všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorý dopravca
zverejňuje spravidla v dopravnom prostriedku, prípadne na miestach na to vhodných je definovaný ako
súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, čo znamená, že cestujúci sa síce môžu s prepravným
poriadkom oboznámiť, avšak ho nemôžu ovplyvniť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa dňa 09.11.2012 na linke MHD č. 28 na
výzvu revízora (zamestnanca žalobcu povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) nepreukázal
platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Žalobca si žalobou podanou na
súde dňa 20.11.2013 voči žalovanému uplatnil nárok vo výške 33 Eur za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom, ktorú si žalobca môže uplatniť do výšky stonásobku základného cestovného bez

príplatkovazliav.Ododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýkrát,tedaododňanasledujúcehopotom,
kedy žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu bez platného cestovného lístka (10.11.2012),
mohol žalobca podať žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany žalovaného.
Posledný deň premlčacej lehoty pripadol na 10.11.2013. Žalobca svoje právo uplatnil v súdnom konaní
dňa 20.11.2013, teda ho nevykonal v lehote určenej v ust. § 108 OZ, v ktorom je stanovená jednoročná

premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy
o preprave a povinnosť súdu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
prihliadaťexoffonapremlčanienárokunavrhovateľazospotrebiteľskejzmluvy,neostávalosúduiné,než
žalobu žalobcu o zaplatenie 33 Eur titulom nepreukázanie sa platným cestovným lístkom ako premlčanú

zamietnuť.

Nakoľko žalobcom uplatnený nárok vo výške 33 Eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom
až do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, má rovnaký právny základ
spočívajúci v porušení podmienok z konkludentne uzatvorenej zmluvy o preprave, je potrebné aplikovať

ustanovenie § 108 OZ, zaoberajúce sa premlčaním práv z prepravy. Na základe uvedeného nárok
vznikol porušením zmluvy o preprave osôb v MHD, a preto jednoročná premlčacia doba začína plynúť
dňom 10.11.2013.

Vzhľadomnatútoskutočnosť,súdzamietolžalobuozaplatenie33Eurtitulomnepreukázaniesaplatným

cestovným lístkom.

Vo zvyšku dôvodnej žalobe vyhovel.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže žalobca mal úspech v časti predstavujúcej 85,7 % z uplatnenej sumy a neúspech v časti
predstavujúcej 14,3 % z uplatnenej sumy, patrila by mu náhrada trov konania a právneho zastúpenia v
percentuálnom vyjadrení 71,4 % z účelne vynaložených trov.

Súd preto priznáva žalobcovi náhradu v percentuálnom vyjadrení 71,4 % za súdny poplatok z návrhu,
čo predstavuje 11,78 Eur, za poštovné vo výške 7,42 Eur a podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004Z.z. trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby) plus 2 x 8,39 Eur režijný paušál, čo predstavuje 36,68 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.